Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_1Sa-26-2018.pdf
PDF · 236.78 KB
No categories available
1Sa/26/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach ako správny súd (ďalej len „súd") sudcom JUDr. Milanom Končekom v právnej veci žalobcu: A.. A. S., bytom S.. T. W. A. XXX/XX, XXX XX E. X. - K. X., F.. J. práv. zast. : JUDr. Martin Špak, advokát, Odborárov 49, Spišská Nová Ves proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát, Kuzmányho 8, 041 02 Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KE-KD12-122/2017-P a zo dňa 05.12.2017, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Včas podanou žalobou zo dňa 01.02.2018, podanou na poštovú prepravu dňa 08.02.2018 a doručenou súdu dňa 12.02.2018, sa žalobca domáha preskúmania rozhodnutia žalovaného uvedené v záhlaví tohto rozsudku, ktorým žalovaný zmenil rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru Spišská Nová Ves č. ORPZ-SN-OD12-234/2017-P z 17.10.2017, ktorým tento podľa ustanovenia § 22 ods. 2 písm. a) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov uložil obvinenému A.. A. S. pokutu vo výške 300,- Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov a podľa § 79 ods. 1 citovaného zákona s poukázaním na § 1 písm. a) vyhlášky MV SR č. 411/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania o priestupku v znení neskorších predpisov, zaviazal žalobcu uhradiť trovy konania vo výške 16,- eur, a to tak, že žalovaný ako odvolací orgán zmenil text výrokovej časti rozhodnutia tak, že vypustil text v znení § 66 ods. 2 písm. a), d), e), h), i) a nahradil ho textom § 66 ods. 2 písm. a), d), e), i). Ostatné časti napadnutého rozhodnutia ostali nezmenené. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný dôvodil nasledovne : „Napadnutým rozhodnutím Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi podľa ustanovenia § 22 ods. 2 písm. a) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov uložil obvinenému A.. A. S. pokutu vo výške 300,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov. Podľa § 79 ods. 1 citovaného zákona s poukázaním na § 1 písm. a) vyhlášky MV SR č. 411/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania o priestupku v znení neskorších predpisov zaviazal účastníka konania uhradiť trovy konania vo výške 16,- eur. Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi, ako príslušný správny orgán vychádzal zo skutkového stavu veci, že obvinený A.. A. S. dňa 12.05.2017 v čase okolo 12:10 hod. viedol motorové vozidlo továrenskej značky Peugeot Boxer, evidenčného čísla S. po ulici I. v meste Z., pričom pred vchodom č. 7 do obytného domu, pri parkovaní zachytil zadnou pravou časťou svojej dodávky, zadnú pravú časť tam zaparkovaného motorového vozidla továrenskej značky Renault Megane, evidenčného čísla Z., ktorého majiteľom je P. P., v dôsledku čoho došlo k poškodeniu zaparkovaného vozidla. A.. A. S. z miesta nehody odišiel na neznáme miesto, pričom si nesplnil povinnosti účastníka škodovej udalosti, čím sa predmetná udalosť považuje za dopravnú nehodu, kde túto neoznámil policajtovi, nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta,
nezdržal sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenie vozidiel a bezodkladne neupovedomil osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody, o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou, neoznámil jej osobné údaje, pričom upovedomenie a oznámenie nezabezpečil ani prostredníctvom Policajného zboru. Pri dopravnej nehode k zraneniu osôb nedošlo a celková škoda na zaparkovanom motorovom vozidle vznikla cca 700,- Eur. Prvostupňový správny orgán kvalifikoval konanie obvineného A.. A. S., ako porušenie § 4 ods. 1 písm. c), § 66 ods. 2 písm. a), d), e), h), i) a § 66 ods. 6 s poukázaním na ustanovenie § 137 ods. 2 písm. c) zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čím bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b), g) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Obvinený A.. A. S. proti rozhodnutiu o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi, vydanému pod č: ORPZ-SN-OD12-234/2017-P zo dňa 17.10.2017 podal dňa 26.10.2017 v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol: „Dňa 17.10.2017 mi bolo doručené Rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ, Okresného dopravného inšpektorátu v Spišskej Novej Vsi sp. zn. ORPZ-SN-ODI2-234/2017-P zo dňa 17. 10.2017, ktorým mi bola podľa § 22 ods. 32 písm. a) zák. č. 372/1990 Zb. uložená pokuta vo výške 300,- Eur a bol mi uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. S týmto rozhodnutím sa nestotožňujem, nesúhlasím s ním a v zákonnej 15-dňovej lehote podávam proti tomuto rozhodnutiu v zmysle § 81 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. odvolanie. Žiadam, aby správny orgán na základe podaného odvolania zrušil rozhodnutie o priestupku ORPZ-SN-ODI2-234/2017-P zo dňa 17.10.2017 a konanie o priestupku zastavil. Odvolanie odôvodňujem tým, že dňa 12.05.2017 nedošlo na I. Q. v meste Poprad k dopravnej nehode, ktorej som mal byť účastníkom. Je síce pravda, že som bol v čase okolo 12:00 hod. na uvedenej ulici, no dňa 12.05.2017 na I. Q. v meste Poprad nedošlo k žiadnej dopravnej nehode, ani ku akejkoľvek inej kolízii. Už vôbec nedošlo k žiadnej nehode, ktorej by som mal byť účastníkom, prípadne svedkom v uvedený deň. Túto skutočnosť som uviedol aj vo svojej výpovedi pred vyšetrovateľom na ORPZ ODI v Spišskej Novej Vsi. V uvedený deň som bol doručiť zásielku na uvedenej ulici pre p. A. D., na adresu I. XXXX/X, Z.. Tento pán ma čakal priamo pred autom žltej farby továrenskej značky Renault Megane, EVČ: Z. (ktoré malo byť podľa rozhodnutia poškodené). Ja som obišiel vyššie uvedené vozidlo žltej farby, Z.. D. sa posunul smerom ku mne, kde som mu odovzdával zásielku. Následne za mnou prišiel mne neznámy pán, ktorý vystúpil z vozidla idúceho za mnou (meno a EVČ som si nevšimol) a ktorý oznámil, že som mal poškodiť žlté vozidlo, ktoré som obchádzal. Zhodne s p. D. sme mu povedali, že k žiadnej zrážke nedošlo. Bolo mi to čudné, keď tento neznámy pán bez ďalšieho nasadol do vozidla a odišiel. Navyše tvrdím, že pre mňa neznámy pán, vzhľadom na veľkosť môjho vozidla aj na skutočnosť, že prišiel až následne za mnou nemohol nič vidieť, jednak preto, že prišiel až následne, keď som už s vozidlom stál. Navyše priamo pri poškodenom vozidle stál, resp. čakal ma pán, ktorému som mal zásielku odovzdať a ktorý bol rovnako prekvapený ako ja z toho, čo menovaný tvrdil. Dôkaz: výsluch svedka D.É., I. XXXX/X, Z. (meno a adresu som zistil prostredníctvom dispečingu spoločnosti GEIS, pre ktorú pracujem). Tvrdím, že k dopravnej nehode nedošlo dňa 12.05.2017 o 12:10 hod. tak, ako mi je to kladené za vinu v rozhodnutí o priestupku. Ak je vozidlo poškodené, tak ako sa to v rozhodnutí uvádza, k poškodeniu, teda k dopravnej nehode muselo dôjsť v úplne inom čase, iným vozidlom a na inom mieste. Rozhodnutie vydané Okresným riaditeľstvom PZ v Spišskej Novej Vsi sp. zn. ORPZ- SN-ODI2-234/2017-P dňa 17.10.2017, považujem navyše za nepreskúmateľné, keďže z odôvodnenia tohto rozhodnutia ani nie je možné zistiť, z čoho správny orgán pri svojom rozhodnutí vychádzal, čo bolo preukázané a nezaoberal sa ani mojou obranou, teda skutočnosťou, že v uvedenom čase na uvedenom mieste k dopravnej nehode nedošlo. Mám riadne platené zákonné poistenie a v prípade, že by k nehode došlo, nemal by som problém túto skutočnosť oznámiť poisťovni aj ORPZ a zotrvať na mieste nehody. Na mieste nehody som však zotrvať nemohol, keďže k žiadnej nehode dňa 12.05.2017 v mojej prítomnosti nedošlo. Navyše upriamujem pozornosť na množstvo poistných udalostí, pri ktorých, po dôkladnom prešetrení sa preukáže úplne iný priebeh škodovej udalosti ako pôvodne nahlási poškodený. Vychádzajúc z vyššie uvedeného žiadam, aby na základe podaného odvolania správny orgán zrušil rozhodnutie o priestupku ORPZ-SN-ODI2-234/2017-P zo dňa 17.10.2017 a konanie o priestupku zatavil podľa § 76 ods. 1 písm. a) zák. č. 372/1990 Zb.". Prvostupňový správny orgán nevyhovel podanému odvolaniu, preto ho spolu so spisovým materiálom a so svojím stanoviskom v zmysle § 57 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov predložil v lehote do 30 dní krajskému dopravnému inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach. Odvolací správny orgán začal dňa 29.11.2017 konanie o odvolaní, pričom preskúmal napadnuté rozhodnutie o priestupku zo dňa 17.10.2017 v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Nezistil pritom dôvody na zrušenie. Prvostupňový správny orgán pri
kvalifikácií skutku uviedol nad rámec ustanovenie § 66 ods. 2 písm. h) zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čo odvolací správny orgán považuje za chybu v písaní, ktorá nezakladá zrušenie rozhodnutia o priestupku. Pri rozhodovaní odvolací správny orgán vychádzal z nazhromaždeného spisového materiálu: správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 07.08.2017, záznamu o podaní vysvetlenia P. P. zo dňa 14.05.2017, záznamu o podaní vysvetlenia A. S. zo dňa 22.05.2017, záznamu o podaní vysvetlenia A. S. zo dňa 19.07.2017, záznamu dopravnej nehody zo dňa 07.08.2017 a zo dňa 14.05.2017, zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody zo dňa 18.07.2017, náčrtku, fotodokumentácie vyhotovenej ODI ORPZ v Poprade, fotodokumentácie vyhotovenej ODI ORPZ v SNV, kúpnej zmluvy, evidenčnej karty vodiča A. S. zo dňa 07.08.2017 a zo dňa 17.10.2017, úradného záznamu zo dňa 12.06.2017, zo dňa 10.07.2017 a zo dňa 25.07.2017, predvolania zo dňa 26.09.2017, zápisnice z ústneho pojednávania o priestupku zo dňa 17.10.2017, rozhodnutia o priestupku zo dňa 17.10.2017, odvolania zo dňa 23.10.2017, stanoviska okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach k odvolaniu zo dňa 22.11.2017 a upovedomenia okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi o postúpení odvolania. Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že obvinený A.. A. S. sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia o priestupku. K tvrdeniam a námietkam, ktoré obvinený uviedol vo svojom odvolaní odvolací správny orgán uvádza nasledovné : Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona SNR 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. Podľa ustanovenia § 3 vyššie citovaného zákona, na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. Podľa ustanovenia § 4 vyššie citovaného zákona, priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ a) vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo
b) nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol. Podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. b), a g) vyššie citovaného zákona, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten kto b) ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil vozidlo, nezdržal sa požitia alkoholu alebo inej návykovej latky po nehode v čase keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody, g) poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. e) zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je vodič povinný dbať na zvýšenú opatrnosť voči cyklistom a chodcom, najmä deťom, osobám so zdravotným postihnutím, osobitne voči osobám, ktoré používajú palicu, a starým osobám. V zmysle ustanovenia § 64 ods. 2 zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa za dopravnú nehodu považuje aj škodová udalosť, ak a) nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6, b) je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky, sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie ich požitia alebo c) sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení. Podľa ustanovenia § 64 ods. 2 písm. a) vyššie citovaného zákona, za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa odseku 3, ak nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6. Podľa ustanovenia § 66 ods. 2 písm. a), d), e), i) vyššie citovaného zákona, účastník dopravnej nehody je povinný a) ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi, d) zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody, e) zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel, i) bezodkladne upovedomiť osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody, o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou, a oznámiť jej svoje osobné údaje; ak to nie je možné, upovedomenie a oznámenie zabezpečí prostredníctvom Policajného zboru. Podľa § 66 ods. 6 zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je účastník škodovej udalosti povinný bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu, zdržať sa požitia
alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť a vyplniť s ňou a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu31a. Z nazhromaždeného spisového materiálu vyplýva, že A.. A. S., ako účastník dopravnej nehody si nesplnil povinnosti ustanovené v § 4 ods. 1 písm. c), § 66 ods. 2 písm. a), d), e), h), i) s poukázaním na ustanovenie § 137 ods. 2 písm. c) cit. zákona, na základe čoho bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b), g) zákona SNR číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. K námietke A.. A. S. uvedenej v odvolaní: ,,Odvolanie odôvodňujem tým, že dňa 12.05.2017 nedošlo na I. Q. v meste Poprad k dopravnej nehode, ktorej by som mal byť účastníkom. Je síce pravda, že som bol v čase okolo 12:00 hod. na uvedenej ulici, no dňa 12.05.2017 na I. Q. v meste Poprad nedošlo k žiadnej dopravnej nehode, ani ku akejkoľvek inej kolízii. Už vôbec nedošlo k žiadnej nehode, ktorej by som mal byť účastníkom, prípadne svedkom v uvedený deň. Túto skutočnosť som uviedol aj vo svojej výpovedi pred vyšetrovateľom na ORPZ ODI v Spišskej Novej Vsi. V uvedený deň som bol doručiť zásielku na uvedenej ulici pre p. A. D., na adresu I. XXXX/X, Z.. Tento pán ma čakal priamo pred autom žltej farby továrenskej značky Renault Megane, C.: Z. (ktoré malo byť podľa rozhodnutia poškodené). Ja som obišiel vyššie uvedené vozidlo žltej farby, p. D. sa posunul smerom ku mne, kde som mu odovzdával zásielku. Následne za mnou prišiel mne neznámy pán, ktorý vystúpil z vozidla idúceho za mnou (meno a EVČ som si nevšimol) a ktorý oznámil, že som mal poškodiť žlté vozidlo, ktoré som obchádzal. Zhodne, s p. D. sme mu povedali, že k žiadnej zrážke nedošlo. Bolo mi to čudné, keď tento neznámy pán bez ďalšieho nasadol do vozidla a odišiel. Navyše tvrdím, že pre mňa neznámy pán, vzhľadom na veľkosť môjho vozidla aj na skutočnosť, že prišiel až následne za mnou nemohol nič vidieť jednak preto, že prišiel až následne, keď som už s vozidlom stál. Navyše priamo pri poškodenom vozidle stál, resp. čakal ma pán, ktorému som mal zásielku odovzdať a ktorý bol rovnako prekvapený ako ja z toho, čo menovaný tvrdil. Dôkaz: výsluch svedka D., I. XXXX/X, Z. (meno a adresu som zistil prostredníctvom dispečingu spoločnosti GEIS, pre ktorú pracujem). Tvrdím, že k dopravnej nehode nedošlo dňa 12.05.2017 o 12:10 hod. tak, ako mi je to kladené za vinu v rozhodnutí o priestupku. Ak je vozidlo poškodené, tak ako sa to v rozhodnutí uvádza, k poškodeniu, teda i k dopravnej nehode muselo dôjsť v úplne inom čase, iným vozidlom a na inom mieste" odvolací správny orgán uvádza, že preskúmavaný spisový materiál obsahuje výpoveď P. P. zo dňa l4.05.2017, ktorý uviedol, že o poškodení svojho vozidla sa dozvedel od pána A. S., pričom A. S. vo svojej výpovedi zo dňa 22.05.2017 po riadnom poučení uviedol, že bol očitým svedkom udalosti a spôsob vzniku poškodenia riadne opísal. Taktiež uviedol, že komunikoval s A.. A. S., vodičom dodávky, ktorý svojim vozidlom spôsobil poškodenie vozidla Renault Megane, ktorý mu ale odpovedal, že nič nepocítil, že dodávka nie je poškodená a odišiel za klientom odovzdať balík. Následne sa A. S. vzdialil a vrátil po určitom čase späť k vozidlu, aby zanechal pre poškodeného odkaz za sklom s kontaktom na svoju osobu, v prípade, že by bolo potrebné vo veci svedčiť. Vzhľadom ku skutočnosti, že aj samotný A.. A. S. prítomnosť A. S. nepopiera, má odvolací správny orgán za to, že nie je dôvod pochybovať o vierohodnosti výpovede svedka A. S.. K námietke A.. A. S. uvedenej v odvolaní: „navyše priamo pri poškodenom vozidle stál, resp. čakal ma pán, ktorému som mal zásielku odovzdať a ktorý bol rovnako prekvapený ako ja z toho, čo menovaný tvrdil" odvolací správny orgán opätovne poukazuje na výpoveď A.. A. S. zo dňa 19.07.2017, ktorý uviedol, že s osobou (neskôr stotožnený ako p. A. D.) skontrolovali, pričom žiadne poškodenie na vozidle Renault Megane nevideli. Z vyššie uvedeného vyplýva, že aj napriek tomu, že si bol A.. A. S. údajne istý, že ku kontaktu vozidiel nedošlo, tak si túto skutočnosť šiel následne overiť, pričom poškodenie korešponduje s výpoveďou svedka A. S., no aj napriek tomu z miesta vozidlom odišiel. Podľa § 34 ods. 4 a ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu a správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vychádzajúc z citovaných ustanovení, rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre svoje rozhodnutie si určuje vždy konajúci orgán. Berie ich do úvahy, pokiaľ môžu prispieť k objasneniu skutkového stavu veci a môžu mať vplyv na správnosť rozhodnutia. Na jednej strane v zmysle § 73 ods. 2 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky, na druhej strane správny orgán v zmysle § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov v súvislosti s ustanovením § 51 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov povinný zistiť presne úplne stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Obstaranie podkladov pre rozhodnutie je vecou správneho orgánu, ktorý pritom postupuje v
úzkej súčinností s účastníkmi konania v zmysle § 33 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Je vecou úvahy správneho orgánu, či navrhnutý dôkaz vykoná, ktorý je potrebný na potvrdenie alebo vyvrátenie rozhodujúcich skutočností a správne posúdenie celej veci, alebo či použije pre rozhodnutie iný podklad. Vzhľadom k tomu, že spisový materiál obsahuje dôkaz potvrdzujúci zavinenie A.. A. S., ďalšie dokazovanie v predmetnej veci nie je potrebné. Odvolací správny orgán skúma všetky časti rozhodnutia, bez ohľadu na to, či boli opravným prostriedkom napadnuté. Jeho povinnosťou je tiež posúdiť postup konania, ktorý vydaniu rozhodnutia predchádzal. V odvolacom konaní správny orgán nezisťuje nové skutkové alebo právne okolnosti prípadu, len skúma a posudzuje zákonnosť, ale tiež aj správnosť zistení správneho orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Účelom odvolacieho konania v správnom konaní je vždy len preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, v rámci odvolacieho konania nemožno rozhodovať o novej veci, ktorá nebola predmetom rozhodovania správneho orgánu prvého stupňa. S poukázaním na platnú právnu úpravu odvolací správny orgán dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán v konaní postupoval v súlade so zákonmi a tým je predmetné rozhodnutie zákonné. Osobitnú pozornosť venoval odvolací správny orgán postupu správneho orgánu pri ukladaní sankcie za spáchaný priestupok. Prvostupňový správny orgán správne posúdil závažnosť priestupku v zmysle ustanovenia § 12 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Sankcia bola uložená v súlade s ustanovením § 22 ods. 2 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. b) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov je možné v správnom konaní uložiť sankciu od 300,- € - 1 300,- € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo od 1 do 5 rokov, za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov je možné v správnom konaní uložiť sankciu od 150,- € - 800,- € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo do 3 rokov. Podľa ustanovenia § 12 ods. 2 citovaného zákona za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný; zákaz činnosti možno uložiť, ak ho možno uložiť za niektorý z týchto priestupkov. Správny orgán pri určení druhu sankcie a jej výmery prihliadal predovšetkým na závažnosť priestupku, spôsobu spáchania skutku, subjektívne a objektívne okolnosti, ktoré závažnosť priestupkov znižujú alebo zvyšujú, mieru zavinenia, kde v uvedenom prípade A.. A. S. závažným spôsobom porušil všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky tým, že nedbal na zvýšenú opatrnosť voči chodcovi, následkom čoho došlo k spôsobeniu škody na majetku vozidla. Ako vodič, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, neohlásil dopravnú nehodu policajtovi, bezodkladne nezastavil vozidlo, alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody, nezdržal sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidla. Prvostupňový správny orgán vzal do úvahy aj výpovede účastníkov dopravnej nehody, ako aj miesto, čas, spôsob a pohnútky A.M.. A. S. ohľadom priebehu predmetnej udalosti, ako aj skutočnosť, že A.. A. S.W. svoj skutok nepriznal a neoľutoval. Prihliadajúc na hore uvedené okolnosti ako aj okolnosti uvedené v § 12 ods. 1 citovaného zákona, ako aj na skutočnosť, že sankcia bola posudzovaná podľa druhu závažnosti priestupku, považuje odvolací správny orgán druh a výmeru sankcie uloženej prvostupňovým správnym orgánom za primeranú a dostatočne odôvodnenú. V tejto súvislosti odvolací správny orgán poukazuje na to, že okolnosti prípadu ako aj samotné vyjadrenia obvineného (pohnútky), osobu páchateľa (samostatne zárobkovo činná osoba a jeho postoj k veci), mesačný príjem neuviedol, boli premietnuté v sankcii za spáchaný skutok. Správny orgán uložil A.. A. S. sankciu a to v najnižšej možnej sadzbe sankčného rozpätia, pričom odvolací správny orgán môže túto sankciu zmeniť len v odôvodnených prípadoch a to pokiaľ došlo k vybočeniu z rámca zákona. Po objektívnom preskúmaní predloženého spisového materiálu a po zhodnotení predložených dôkazov odvolací správny orgán dospel k záveru, že vykonané dokazovanie postačuje na spoľahlivé zistenie stavu veci a skutkové zistenia prvostupňového správneho orgánu majú v tom oporu. Preskúmaný spisový materiál obsahuje dôležité skutočnosti, ktoré potvrdzujú, že obvinený A.. A. S. porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c), § 66 ods. 2 písm. a), d), e), i), s poukázaním na ustanovenie § 137 ods. 2 písm. c) zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čím naplnil skutkovú podstatu priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b), g) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so základnými pravidlami konania a hodnotením dôkazov, ktoré je vecou správnej úvahy správneho orgánu a zabezpečil presné a úplné zistenie skutočného stavu veci. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti hodnotí odvolací správny orgán tvrdenia obvineného A.. A. S. v odvolaní ako neopodstatnené a jeho obranu považuje za účelovú, v snahe vyhnúť sa postihu za spáchaný priestupok. Keďže preskúmaním napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo neboli zistené
také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jeho zrušenie, bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výrokovej častí tohto rozhodnutia.“ Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 14.12.2017.
2. Žalobca vo včas podanej žalobe zo dňa 01.02.2018, doručenej súdu dňa 12.02.2018 sa domáhal zrušenia Rozhodnutia Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach z 5.12.2017 č. KRPZ- KE-KD12-122/2017-P a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Žalobca v žalobe po opísaní priebehu administratívneho konania argumentoval nasledovne v bode III. žaloby Vecné dôvody pre podanie správnej žaloby, rozsah jej napádania pod arabskými číslicami 16. Žalobca sa nemôže stotožniť s vecnou a právnou argumentáciou žalovaného, ktorá bola uvedená v jeho Rozhodnutiach. 17. Žalobca je presvedčený, že postupom prvostupňového, ako aj odvolacieho orgánu došlo k porušeniu celého radu nielen procesných práv žalobcu ako obvineného z priestupku, ale došlo aj k nedostatočnému zisteniu skutkového stavu, na ktorý žalobca vopred a včas upovedomoval orgán rozhodujúci o priestupku. 18. Z dôvodu prehľadnosti žalobca uvádza konkrétne porušenia zákona z hľadiska obsahu porušených záujmov chránených ZOP, ako aj zák. č. 71/1967 Zb. - Správny poriadok (ďalej len „SP"). I. PORUŠENIE PRÁVA ŽALOBCU PODĽA ČL. 6 ODS. 1 DOHOVORU O OCHRANE ĽUDSKÝCH PRÁV, §73 ods. 2 ZÁKONA O PRIESTUPKOCH 19. Základným právom obvineného z priestupku je jeho právo vyjadriť sa k všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, ďalej vyjadrovať sa k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. 20. Toto právo obvineného je vyjadrené predovšetkým v §73 ods. 2 ZOP. Po oboznámení sa s obsahom priestupkového spisu nielen na prvostupňovom orgáne, ale aj na odvolacom orgáne máme za preukázané, že postupom týchto orgánov nebolo ani v minimálnom rozsahu toto právo obvineného naplnené. 21. Správne konanie nie je v rámci právneho poriadku Slovenskej republiky ucelene kodifikované, čiastočnú kodifikáciu je možné spozorovať iba v rámci procesných pravidiel v správnom konaní podľa SP, prípadne v rámci priestupkov v rámci ZOP. 22. Stála judikatúra slovenských súdov, ale aj Európskeho súdu pre ľudské práva konštantne a opakovane zdôrazňuje, že konanie vo veciach priestupkov ide o veci trestného charakteru a to bez ohľadu na to, že sankcie za porušenie zákona, sú v porovnaní s trestnými činmi nižšej intenzity. 23. Na základe týchto skutočností sa v pomerne výraznej miere aplikujú analogicky základné zásady trestného konania týkajúce sa práv a povinností obvineného aj do konaní o priestupkoch. 24. Zo spisového materiálu prvostupňového orgánu vyplynulo, že svedkovia údajnej dopravnej nehody boli vypočutí z dôvodu objasnenia už 21. 5. 2017 v prípade poškodeného a dňa 22. 5. 2017 v prípade svedka údajnej dopravnej nehody. 25. Týmto poukazujeme na celkom jednoznačný zámer orgánu konajúceho o priestupkoch viesť vyšetrovanie o priestupkoch jednostranným spôsobom, výrazne v neprospech žalobcu. 26. Žalobca bol predvolaný na objasnenie dopravnej nehody (teda ešte pred tým, ako ho správny orgán označil ako obvineného z priestupku) až po takmer 2 (!) mesiacoch odo dňa, kedy sa mala dopravná nehoda stať. Ak správny orgán vyhotovil náležitú fotodokumentáciu poškodeného vozidla už 17. 5. 2017, fotodokumentácia motorového vozidla žalobcu, ktorým mal byť spáchaný priestupok, bola vyhotovená až dňa 19.7.2017, teda taktiež po takmer 2 mesiacoch. 27. Správnemu orgánu nič nebránilo k tomu, aby žalobcu dohľadala, nakoľko svedok p. S. uviedol presné evidenčné číslo motorového vozidla, ktoré malo spôsobiť dopravnú nehodou a teda správny orgán bol minimálne od 22.5.2017 uzrozumený o tom, kto mohol byt' páchateľom priestupku. 28. Aj napriek tejto informácií správny orgán v tejto veci nekonal, nevykonal žiadne úkony, ktoré by dostatočným spôsobom zabezpečili dôkazy (aj na strane žalobcu). Nie je zrejmé, na základe akých skutočností správny orgán vychádzal, keď zadovážil fotodokumentáciu motorového vozidla žalobcu po takmer 2 mesiacoch intenzívneho používania (žalobca podniká ako SZČO podľa § 2 ods. 2 písm. B) Obchodného zákonníka ako kuriér ) motorového vozidla. 29. Správny orgán nielen na prvom stupni, ale aj na druhom stupni svojím postupom porušilo podľa nášho názoru právo žalobcu podľa §73 ods. 2 ZOP, keďže svojim konaním neumožnilo žalobcovi náležitým spôsobom skonfrontovať predovšetkým výpoveď svedka p. S. s výpoveďou žalobcu (pozri rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica z 9.9.1996, sp. zn. 10Cs 4/1996). V tejto súvislosti je nevyhnutné si uvedomiť, že žalobca dňa 19.7.2017 vypovedal v procesnom postavení svedka a nie obvineného. Svedok nielen v rámci trestného konania, ale aj v rámci priestupkového konania
- nemá možnosť sa oboznámiť s inou svedeckou výpoveďou,
- nemá možnosť konfrontovať inú svedeckú výpoveď 30. V čase, keď správny orgán upovedomil žalobcu, že sa považuje za obvineného, resp. že bude vystupovať v procesnom postavení obvineného, mal správny orgán povinnosť v zmysle základnej zásady správneho konania podľa § 3 ods. 2 SP vykonať dokazovanie, či už výsluchom svedka p. S., alebo vykonať konfrontáciu medzi žalobcom a p. S.. Dôkaz - výsluch svedka, ktorý bol vykonaný pred tým, ako bol žalobca upovedomený, že sa považuje za obvineného z priestupku, je podľa nášho názoru procesne nepoužiteľný a nie je možné na
neho v odôvodnení správneho rozhodnutia prihliadať. Týmto postupom bola celkom zjavne porušená kontradiktórnosť správneho konania. 31. Správny orgán, ktorý vykonával dokazovanie na prvom stupni neuviedol žalobcovi, že prejednanie zo dňa 17. 10. 2017 bude ukončené aj rozhodnutím vo veci samej. Z obsahu zápisnice z ústneho prejednania priestupku je zrejmé, že správny orgán nevykonal žiadne šetrenie, resp. dokazovanie, ktoré by mohlo náležitým spôsobom objasniť skutkový stav. Aj keď úlohou správnych orgánov nie je vykonávať dokazovanie nad rámec svojich povinností, z obsahu tohto podľa nášho názoru „ krátkeho vyjadrenia žalobcu" mal správny orgán, tobôž, keď správnym orgánom bol príslušník Policajného zboru PZ náležitým spôsobom výpoveď poškodeného opísať, prípadne položiť obvinenému otázky tak, aby bol bez ďalších pochybností bezpochyby preukázané, či sa tohto priestupku mohol žalobca dopustiť, alebo nie. Výpoveď žalobcu z 17.10.2017 je nepreskúmateľná, nakoľko iba odkazuje na jeho skoršiu výpoveď. Najvyšší súd SR v konaní 8Sžo/79/2009 konštatoval, že „pochybením zo strany orgánu prejednávajúceho priestupok v súvislosti s právom obvineného z priestupku vyjadriť sa k veci je situácia, keď obvinený nie je dostatočne podrobne vypočutý, pričom sa mu vôbec neumožní preukázať skutočnosti, na ktoré poukazoval... Z tohto hľadiska správne súdy vyhodnocujú správanie obvineného v priebehu konania o priestupkoch najmä z tohto hľadiska, či uplatnil námietky k vykonaniu dokazovania v správnom konaní najneskôr v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu" Z vykonaného dokazovania je viac ako zrejmé, že žalobca uplatnil návrhy na vykonanie dokazovania nielen v odvolaní voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu, ale už pri svojej svedeckej výpovedi z 19.7.2017 návrhom na výsluch svedka p. A. D., trvale bytom I. XXXX/X, XXX XX Z.. Výpoveď žalobcu bola v priamej konfrontácii s výpoveďou svedka p. S.. Správne orgány tento návrh na vykonanie dokazovania úplne odignorovali. Z uvedeného stavu je zrejmé, že v správnom konaní boli proti sebe označené dôkazy, ktoré mali presne opačnú výpovednú hodnotu a na základe, ktorých bol správny orgán povinný vykonať ďalšie dokazovanie a to za účelom odstránenia rozporov vo vykonanom dokazovaní. V danom prípade bolo celkom zjavne poukazované na pochybnosti o tom, či žalobca bol skutočným páchateľom priestupku, alebo nie. Ak je dôvodná pochybnosť, či páchateľ priestupku spáchal tento priestupok, správny orgán rozhodujúci na úseku priestupkov je povinný aplikovať zásadu in dubio pro reo, teda tú istú zásadu, ktorá sa uplatňuje aj v trestnom konaní. 32. Správny orgán sa mal taktiež zaoberať aj skutočnosťou, že žalobca už 19.7.2017 uviedol, že svedkom tohto údajného priestupku bola aj iná osoba a túto skutočnosť mal správny orgán v zmysle § 3 ods. 1 druhá veta SP preveriť, resp. mal správny orgán dať žalobcovi vyslovenú možnosť sa k tejto skutočnosti vyjadriť, nakoľko je to bezpochyby dôkaz, ktorý svedčil v prospech žalobcu. 33. V rozhodovacej činnosti štrasburských orgánov ochrany práva je obsahom čl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru aj tá skutočnosť, že dôkazy musia byť predložené pred obvineného a musí mu byt' poskytnutá primeraná lehota a dostatočná možnosť spochybniť svedectvo proti nemu a vypočuť svedka, ktorého obvinený nemal možnosť v predchádzajúcom priebehu vyšetrovania možnosť vypočuť, vypočúvať, alebo dať vypočúvať (rozhodnutie ESĽP vo veci P. S. proti Nemecko z 20.12.2001). II. ABSENCIA PREUKÁZANIA SPÁCHANIA PRIESTUPKU A ABSENCIA PREUKÁZANIA, ŽE PRIESTUPOK SPÁCHALA KONKRÉTNA OSOBA 34. Tak ako sme uviedli v ods. 26 tohto podania, postupom správneho orgánu bolo znemožnenie úplne jednoznačného preukázania, či sa stal priestupok, ktorý je uvedený v Rozhodnutí 1 a Rozhodnutí 2, resp. či tento priestupok spáchal žalobca. Žalobca je presvedčený, že po uplynutí 2 mesiacov, nie je možné spoľahlivo zabezpečiť dôkaz obhliadkou jeho motorového vozidla o tom, že to bolo práve vozidlo žalobcu, ktoré spôsobilo preliačiny motorového vozidla poškodeného. To, že správny orgán sa ani raz nedotázal poškodeného, či bol účastníkom inej dopravnej nehody, resp. či toto poškodenie nebolo vykonané inou osobou ani nie je potrebné uvádzať, nakoľko správny orgán od počiatku inkvizičným spôsobom smeroval k objasňovanie priestupku tak, aby bol žalobca uznaný za vinného z tohto priestupku. 35. Aj napriek týmto skutočnostiam si žalobca dal spracovať Znalecký posudok č. 2/2018 u U. P. S., znalca z odboru Doprava cestná, Strojárstvo, odvetvie nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty cestných vozidiel, stroje a zariadenia pre všeobecné účely, odhad hodnoty strojových zariadení, ktorému položil absolútne základné otázky, teda či: - bolo z hľadiska uloženia jednotlivých častí karosérie motorového vozidla žalobcu (nárazník, blatník) možné, aby motorové vozidlo žalobcu spôsobilo škodu na vozidle poškodeného
- či sa pri obdobných poškodeniach nachádza lak poškodeného vozidla na vozidle, ktoré spôsobilo škodu
- či z fotodokumentácie vyplýva, že na laku vozidla žalobcu sa nachádza lak z vozidla poškodeného
- či môže z predloženej fotodokumentácie motorového vozidla poškodeného spoľahlivo posúdiť, že poškodenia boli spôsobené tak, ako ich uvádza svedok p. S.. 36. Zo záverov znaleckého dokazovania však vyplynulo, že - kontrolované znaky poškodení vybraných častí karosérií nekorešpondujú s výškovými profilmi vozidiel k rovine vozovky
- chýbajú verné odtlačky silového pôsobenia k dotykovej rovine rázu
- štúdiou anatómie poškodenia vozidiel vyplynulo, že nenesú žiadne stopky kontaktných poškodení
- vzájomné silové pôsobenie na seba k dotykovej rovine rázu by vyvolalo iný rozsah a charakter poškodení vozidiel. Znalec v záverečnom súhrnnom zhodnotení dospel k záveru, že k nehode nemohlo dôjsť tak, ako to uviedol svedok p. A. S.. 37. Záverom tejto žaloby žalobca považuje za potrebné aj uviesť, akým spôsobom dospel správny orgán ku výške škody. Správny orgán uviedol, že žalobca mal spôsobiť poškodenému škodu vo výške cca 700,- EUR. Žalobca pripúšťa, že takto vyčíslená škoda je iba informatívna a nemá za následok ovplyvnenie rozhodnutia vo veci samej, avšak aj táto informácia je spôsobilá vypovedať o tom, akým spôsobom bolo správne konanie voči žalobcovi vedené. Letmým pohľadom na motorové vozidlo poškodeného je zrejmé, že sa jedná o mot. vozidlo továrenskej značky RENAULT Mégane coupé cabrio, ktorého rok výroby je odhadovaný na rok 2000. Takéto motorové vozidlá majú v súčasnosti trhovú hodnotu 500,- EUR. Dôkaz prikladáme. Súčasťou administratívneho spisu nie je ani zmienka o technickom preukaze poškodeného motorového vozidla, resp. o spôsobe výpočtu odhadovanej škody a teda správny orgán iba slepo prevzal rétoriku poškodeného, že škoda vznikla vo výške 700,- EUR. V bode IV. - Návrhy na vykonanie dokazovania žalobca uviedol, že „Žalobca považuje za potrebné vykonať dokazovanie oboznámením sa so svedeckými výpoveďami, ako aj písomným podaním žalovaného - odvolanie a vykonať nasledovné dokazovanie oboznámením sa s obsahom týchto listín: 1. Rozhodnutie Krajského riaditeľstva policajného zboru v Košiciach, z dňa 5. 12.2017, sp. zn. KRPZ-KE-KD12-122/2017-P, 2. Rozsudok Najvyššieho súdu SR 6Sžo 34/2007, 3. Inzerát RENAULT Mégane z 1.2.2018, 4. Zmluva o preprave veci z 31.5.2016, 5. Zmluva o úvere z 9.6.2017 so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., 6. Rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 16C/139/2016, 7. Znalecký posudok č. 2/2018 vyhotovený U.. P. S., znalcom z odboru Doprava cestná, nehody v cestnej doprave, zapísaný v zozname znalcov vedeným MS SR pod č. 913046, 8. Výsluch A. D., trvale bytom I. XXXX/X,XXX XX Z.. Žalobca týmto trvá na nariadení pojednávania.“
3. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný vyjadrením zo dňa 27.06.2018, doručeným súdu dňa 28.06.2018, v ktorom uviedol, že „Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach svojím rozhodnutím zo dňa 05.12.2017 pod č.: KRPZ-KE-KD12-122/2017- P preskúmal napadnuté rozhodnutie o priestupku vydané Okresným dopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi pod č.: ORPZ-SN-ODI2-234/2017- P zo dňa 17.10.2017. Odvolací správny orgán je toho názoru, že prvostupňový správny orgán pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a dôkazné prostriedky zhromaždené v spisovom materiáli boli dostačujúce pre vydanie meritórneho rozhodnutia. Tento po zhodnotení všetkých dôkazov, a to každý jednotlivo a všetky vo vzájomných súvislostiach dospel k záveru, že A.. A. S. porušením ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c), § 66 ods. 2 písm. a), d), e), h), i) a § 66 ods. 6 s poukázaním na ustanovenie § 137 ods. 2 písm. c) zákona NR SR číslo 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, naplnil skutkovú podstatu priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b), g) zákona SNR číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, pretože dňa 12.05.2017 v čase okolo 12:10 hod. viedol motorové vozidlo továrenskej značky Peugeot Boxer, evidenčného čísla S. po ulici I. v meste Poprad, pričom pred vchodom č. 7 do obytného domu, pri parkovaní zachytil zadnou pravou časťou svojej dodávky, zadnú pravú časť tam zaparkovaného motorového vozidla továrenskej značky Renault Megane, evidenčného čísla Z., ktorého majiteľom je P. P., v dôsledku čoho došlo k poškodeniu zaparkovaného vozidla. A.. A. S., z miesta nehody odišiel na neznáme miesto, pričom si nesplnil povinnosti účastníka škodovej udalosti, čím sa predmetná udalosť považuje za dopravnú nehodu, kde túto neoznámil policajtovi, nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta, nezdržal sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenie vozidiel a bezodkladne neupovedomil osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou, neoznámil jej osobné údaje, pričom upovedomenie a oznámenie nezabezpečil ani prostredníctvom Policajného zboru. Pri dopravnej nehode k zraneniu osôb nedošlo a celková škoda na zaparkovanom motorovom vozidle vznikla cca 700,- Eur. Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, ako vecne, miestne a funkčne príslušný druhostupňový správny orgán (ďalej len „odvolací správny orgán") začal dňa 29.11.2017 konanie o odvolaní, pričom preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v celom rozsahu. Nezistil pritom dôvody na jeho zrušenie. Odvolací správny orgán rozhodnutie o priestupku zmenil, nakoľko prvostupňový správny orgán pri kvalifikácii skutku uviedol nad rámec ustanovenie § 66 ods. 2 písm. h) zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čo odvolací správny orgán považoval za chybu v písaní, ktorá nezakladala zrušenie rozhodnutia o priestupku. Odvolací
správny orgán pri rozhodovaní vychádzal z nazhromaždeného spisového materiálu - správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 07.08.2017, záznamu o podaní vysvetlenia P. P. zo dňa 14.05.2017, záznamu o podaní vysvetlenia A. S. zo dňa 22.05.2017, záznamu o podaní vysvetlenia A. S. zo dňa 19.07.2017, záznamu dopravnej nehody zo dňa 07.08.2017 a 14.05.2017, zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody zo dňa 18.07.2017, náčrtku, fotodokumentácie vyhotovenej ODI OR PZ v Poprade, fotodokumentácie vyhotovenej ODI OR PZ v SNV, kúpnej zmluvy, evidenčnej karty vodiča A. S. zo dňa 07.08.2017 a 17.10.2017, úradného záznamu zo dňa 12.06.2017, 10.07.2017 a 25.07.2017, predvolania zo dňa 26.09.2017, zápisnice z ústneho pojednávania o priestupku zo dňa 17.10.2017, rozhodnutia o priestupku zo dňa 17.10.2017, odvolania zo dňa 23.10.2017, stanoviska Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi k odvolaniu zo dňa 22.11.2017 a upovedomenia Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi o postúpení odvolania. Odvolací správny orgán zaujíma nemenné stanovisko, tak ako to uviedol vo svojom rozhodnutí o odvolaní č.: KRPZ-KE-KDI2-122/2017-P zo dňa 05.12.2017. Preskúmaním spisového materiálu a dôkazov v ňom zhromaždených odvolací správny orgán dospel k záveru, že A.. A. S. spáchal daný priestupok tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia o priestupku v spojení s výrokom rozhodnutia o odvolaní. K tvrdeniam a námietkam žalobcu odvolací správny orgán ako žalovaná strana uvádza nasledovné: K námietke žalobcu, cit.: „Žalobca na ústnom pojednávaní dňa 17.10.2017 v procesnom postavení obvineného z priestupku zotrval na svojej predošlej výpovedi, kde tvrdil, že nie sú pravdivé skutočnosti uvádzajúce údajným svedkom dopravnej nehody. Žalobca odmietol tvrdenie, že spôsobil dopravnú nehodu, nakoľko v rozhodnom čase bola na mieste dopravnej nehody prítomná aj iná osoba, zákazník žalobcu, ktorému žalobca doručoval zásielku, ktorá tvrdila, že žalobca nespôsobil žiadnu dopravnú nehodu, a je teda vylúčené, že by sa žalobca dopustil priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b), g) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch...“ odvolací správny orgán poukazuje na skutočnosť, že A.. A.Ú. S. pri ústnom pojednávaní o priestupku dňa 17.10.2017, kde bol riadne poučený, poučeniu porozumel, uviedol, cit.: „Na svoje zastupovanie si advokáta nevolím, a k priestupku chcem uviesť, že nie som si vedomý toho, žeby som spôsobil nejakú nehodu a súhlasím s tým čo už som uviedol počas vyšetrovania, to je všetko čo chcem k tomu povedať " K vyššie uvedenej námietke odvolací správny orgán poukazuje aj na záznam o podaní vysvetlenia zo dňa 19.07.2017, kde okrem iného A.. A. S. uviedol cit.: „Pri parkovaní ako obvykle zaparkoval svoje motorové vozidlo pred obytným domom v Poprade, kde šiel doručiť balík, kde tento balík doručil a odišiel z miesta so svojím motorovým vozidlom. Ďalej uviedol, že na mieste sa nachádzal jemu neznámy muž, ktorý taktiež uviedol, že nespozoroval žiadne poškodenie jeho vozidla s iným vozidlom, kde išli taktiež pozrieť na vozidlo a žiadne poškodenie vozidla nevideli ... ". Z uvedeného je zrejmé, že A.. A. S. ani v štádiu objasňovania priestupku ani pri ústnom pojednávaní o priestupku konkrétne neuviedol, že v čase dopravnej nehody bola tou osobou na mieste, ktorá mala tvrdiť, že nespozorovala žiadne poškodenie vozidla A.. A. S. s iným vozidlom, osoba, ktorej A.. A. S. doručoval zásielku. Odvolací správny orgán dáva v tejto súvislosti do pozornosti tú skutočnosť, že A.. A. S. nenavrhol žiadny dôkaz na preukázanie ním tvrdených skutočností. A.. A. S. uviedol v zázname o podaní vysvetlenia zo dňa 19.07.2017, že na mieste sa nachádzal aj jemu neznámy muž. To, že priamo pred autom žltej farby továrenskej značky Renault Megan, EVČ: Z. čakal pán A. D., ktorému bol A.. A. S. doručiť zásielku na adrese I. XXXX/X, Z. (meno a adresu zistil prostredníctvom dispečingu GEIS, pre ktorú pracuje), uviedol A.. A. S. až v odvolaní voči rozhodnutiu o priestupku zo dňa 23.10.2017, pričom odvolací správny orgán uvádza, že uvedenou námietkou sa podrobne zaoberal v rozhodnutí o odvolaní pod č.: KRPZ-KE-KDI2-122/2017-P zo dňa 05.12.2017 (str. 6), cit.: „K námietke A.. A. S. uvedenej v odvolaní : „Navyše priamo pri poškodenom vozidle stál, resp. čakal ma pán, ktorému som mal zásielku odovzdať a ktorý bol rovnako prekvapený ako ja z toho, čo menovaný tvrdil.“ odvolací správny orgán opätovne poukazuje na výpoveď A.. A. S. zo dňa 19.07.2017, ktorý uviedol, že s osobou (neskôr stotožnený ako p. A. D.) skontrolovali, pričom žiadne poškodenie na vozidle Renault Megane nevideli. Z vyššie uvedeného vyplýva, že aj napriek tomu, že si bol A.. A. S. údajne istý, že ku kontaktu vozidiel nedošlo, tak si túto skutočnosť šiel následne overiť, pričom poškodenie korešponduje s výpoveďou svedka A. S., no aj napriek tomu z miesta vozidlom odišiel." Odvolací správny orgán v tejto súvislosti považuje za potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že A.. A. S. sa bránil tým, že cit.: „... išli taktiež pozrieť na vozidlo a žiadne poškodenie vozidla nevideli." Pravdivosť takejto verzie je nízko pravdepodobná, nakoľko z fotodokumentácie zo dňa 14.05.2017 obsiahnutej v spisovom materiáli je poškodenie vozidla Renault Megane neprehliadnuteľné. Odvolací správny orgán má zato, že A.. A. S. ako účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nebola účastníkom škodovej udalosti a mal povinnosť potom túto osobu v zmysle § 66 ods. 6 zákona NR SR číslo 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bezodkladne upovedomiť a vyplniť s ňou a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie
náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu. Keďže si A.. A. S. uvedenú povinnosť podľa § 66 ods. 6 zákona o cestnej premávke nesplnil, predmetná udalosť v cestnej premávke nadobudla v zmysle § 64 ods. 2 písm. a) vyššie citovaného zákona charakter dopravnej nehody, a preto sa ďalej konanie A.. A.Ú. S. posudzovalo podľa ustanovení uvedených v § 66 vyššie citovaného zákona. Zo spisového materiálu vyplýva, že A.. A. S. miesto dopravnej nehody následne opustil, teda ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta a ani sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody, a taktiež porušil všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorým je porušenie § 4 ods. 1 písm. c) zákona NR SR číslo 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v ktorého dôsledku vznikla dopravná nehoda, pri ktorej inému spôsobil škodu na majetku, čím naplnil skutkovú podstatu priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b), g) zákona SNR číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. K námietke, cit.: „ Žalobca v podanom odvolaní tvrdil, že orgán prejednávajúci priestupok si bez primeraného dôvodu osvojil tvrdenia údajného svedka dopravnej nehody, p. S., ktorý z hľadiska svojho umiestnenia, ako aj časovej následnosti údajnej dopravnej nehody nemohol byť priamym svedkom dopravnej nehody, nakoľko kvôli veľkosti motorového vozidla, ktorého vlastníkom je žalobca, nemohol mať spoľahlivý výhľad na miesto, ktoré malo byť žalobcom poškodené." odvolací správny orgán uvádza, že dňa 22.05.2017 bol ako svedok dopravnej nehody vypočutý na záznam o podaní vysvetlenia svedok A. S.. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že svedok S. nemal žiaden pomer k veci, k samotnému žalobcovi ani k P. P.. Bol riadne poučený, poučeniu porozumel a podal vysvetlenie, ktoré je obsiahnuté v spomínanej zápisnici o podaní vysvetlenia. Svedok S. vo svojej výpovedi uviedol, cit.: „... dňa 12.05.2017 v čase okolo 12:10 hod. išiel na svojom vozidle po sídlisku, na ulici I. v Poprade, kde pred ním išla biela dodávka s EVČ: S.. Videl ako vodič dodávky chcel s vozidlom zaparkovať na chodníku pozdĺž ulice I.. Pri parkovaní neodhadol vzdialenosť zaparkovaného vozidla Renault Megane a ako zabočil vpravo, zachytil zadnou pravou časťou dodávky zadnú pravú časť vozidla Renault Megane. Videl, ako dodávka šúchala o vozidlo Renault Megane a taktiež videl, ako sa vozidlo Renault Megane mierne zakývalo. Potom vodič dodávky zaparkoval asi 10 metrov za vozidlom Renault Megan. Menovaný si vtedy tú dodávku aj odfotil. Menovaný taktiež zaparkoval svoje vozidlo a potom išiel za vodičom bielej dodávky, aby ho upozornil čo spôsobil. Povedal vodičovi čo spravil a išli sa pozrieť na poškodené vozidlo Renault Megane. Vodič z dodávky mu povedal, že on nič necítil, že do niečoho buchol. Taktiež mu povedal, že on dodávku nemá poškodenú a odišiel za klientom, ktorému odovzdal balík. Menovaný videl, že po odovzdaní zásielky vodič na dodávke odišiel preč. Menovaný odišiel na návštevu a keď sa vrátil späť, išiel skontrolovať, či na poškodenom vozidle vodič dodávky nechal svoje kontaktné údaje, nakoľko ich nenechal, menovaný dal majiteľovi vozidla Renault Megane papierik na sklo s tým, aby ho kontaktoval ako svedka nehody. Majiteľ ho kontaktoval a menovaný mu vysvetlil čo sa stalo." Z výpovede svedka S. teda vyplýva, že menovaný dňa 12.05.2017 v čase okolo 12:10 hod. išiel na svojom vozidle po sídlisku na ulici I. v Poprade, kde pred ním išla biela dodávka s EVČ : S. a taktiež videl, ako vodič dodávky chcel s vozidlom zaparkovať na chodníku pozdĺž ulice Bajkalskej, kde pri parkovaní neodhadol vzdialenosť zaparkovaného vozidla Renault Megane a ako zabočil vpravo, zachytil zadnou pravou časťou dodávky zadnú pravú časť vozidla Renault Megane. Videl, ako dodávka šúchala o vozidlo Renault Megane a taktiež videl, ako sa vozidlo Renault Megane mierne zakývalo. K uvedenému považujeme za potrebné uviesť, že svedkom je fyzická osoba, ktorá bola vyzvaná (predvolaná) orgánom policajného zboru v konaní, aby ako svedok vypovedala o skutočnostiach dôležitých pre konanie, ktoré sama vnímala (poznala, pozorovala) svojimi zmyslami, alebo ktorá sa sama či z podnetu niektorej zo strán dostavila za týmto účelom na útvar policajného zboru. Keďže svedok vypovedá o skutočnostiach, ktoré vnímal vlastnými zmyslami (zrak, sluch, čuch, hmat, chuť), a tak získava poznatky o veci priamym a bezprostredným pozorovaním skutočnosti, je výpoveď svedka pre konanie nenahraditeľná a nositeľ tejto výpovede nezastupiteľný. Odvolací správny orgán v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že súčasťou spisového materiálu je aj náčrtok a plánik z miesta dopravnej nehody na ulici I. v Poprade, fotodokumentácia, ako aj záznam dopravnej nehody zo dňa 14.05.2017 a 07.08.2017. Z náčrtku a plániku je zrejmé približné miesto a smer postavenia vozidla Renault Megane v čase dopravnej nehody a smer vozidla Peugeot Boxer. Zo záznamu dopravnej nehody zo dňa 14.05.2017 a 07.08.2017 vyplýva, že vodič na vozidle Peugeot Boxer bielej farby narazil do zadnej pravej časti tam zaparkovaného vozidla Renault Megane a v časti opisu poškodenia vozidla Renault Megane je uvedená pravá časť vozidla: pravý zadný nárazník, blatník. Z fotodokumentácie vyhotovenej dňa 14.05.2017 je zrejmé poškodenie vozidla v jeho zadnej pravej časti, ktoré je neprehliadnuteľné. Uvedené korešponduje s tvrdeniami svedka S. a taktiež aj s výpoveďou P. P., ktorý v zázname o podaní vysvetlenia zo dňa 14.05.2017 uviedol, že zaparkoval svoje osobné motorové vozidlo Renault Megane dňa 11.05.2017 vo večerných
hodinách v Poprade na ulici I. pred vchodom č. 7, pričom na druhý deň, t.j. 12.05.2017 v čase okolo 13:15 hod. prišiel k svojmu vozidlu, na ktorom mal papierik nejakého svedka, ktorý videl ako mu nabúrali do vozidla. Menovaný so svedkom telefonoval a ten mu vysvetlil situáciu, ktorá vznikla. Povedal mu, že do jeho vozidla narazila biela dodávka, pričom svedok vystúpil za šoférom, oboznámil ho so situáciou, kde mu vysvetlil čo spôsobil, ale vinník nehody mu povedal, že on nič nespravil a odišiel preč. Poškodenú mal pravú zadnú časť. Odvolací správny orgán uvádza, že z hľadiska umiestnenia idúcich vozidiel, (za sebou a rovnakým smerom, následne vozidlo Peugeot Boxer zatáčalo doprava), v spojitosti s fotodokumentáciou k dopravnej nehode ako aj časovej následnosti údajnej dopravnej nehody, (z výpovede svedka A. S. zo dňa 22.05.2017 vyplýva, že najprv videl, ako dodávka šúchala o vozidlo Renault Megane a ako sa vozidlo mierne zakývalo, potom vodič dodávky zaparkoval asi 10 metrov za vozidlom Renault Megan, následne si menovaný dodávku odfotil, zaparkoval svoje vozidlo a až potom išiel za vodičom bielej dodávky, aby ho upozornil čo spôsobil), považuje odvolací správny orgán svedectvo A. S. za vierohodné a pravdivé a nemožno sa stotožniť s tvrdením A.. A. S., ktorý uviedol vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu o priestupku zo dňa 23.10.2017, cit.: „... vzhľadom na veľkosť môjho vozidla aj na skutočnosť, že prišiel až následne za mnou nemohol nič vidieť, jednak preto, že cez dodávku nemohol mat' výhľad na miesto, kde malo byt' vozidlo poškodené a jednak preto, že prišiel až následne, keď som už s vozidlom stál." K námietke, cit.: „ Tvrdenia Žalobcu sú hodnovernejšie aj o tú skutočnosť, že bezprostredne pri motorovom vozidle, ktoré malo byt' žalobcom poškodené, stál žalobcom uvádzaný ďalší svedok, p. A. D., trvale bytom I. XXXX/X, XXX XX Z., ktorému Žalobca doručoval zásielku a ktorého Žalobca navrhol vypočuť ako svedka už v rámci priestupkového konania.“ odvolací správny orgán opätovne uvádza, že uvedenou námietkou sa podrobne zaoberal v rozhodnutí o odvolaní pod č.: KRPZ-KE-KD12-122/2017-P zo dňa 05.12.2017 (str. 5,6) K námietke č. 17 odvolací správny orgán uvádza, že A.. A. S. bol dňa 17.10.2017 pri ústnom pojednávaní o priestupku poučený podľa § 73 ods. 2 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov o práve vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky, ako aj o nemožnosti donútiť ho k výpovedi alebo k priznaniu, čo aj v zápisnici potvrdil svojím podpisom. Odvolací správny orgán má zato, že A.. A. S. ako obvinený z priestupku mal možnosť predkladať svoje návrhy a námietky na doplnenie konania, pričom na druhej strane nemohol byť nijako donucovaný, aby svoje práva na vyjadrenie sa k dôkazom, na kladenie otázok svedkom a podobne, uplatnil. Odvolací správny orgán uvádza, že A.. A. S. pri prejednávaní priestupku dňa 17.10.2017 zotrval na svojej predchádzajúcej výpovedi zo dňa 19.07.2017 a ani po poučení a po oboznámení sa so spisovým materiálom žiadne konkrétne dôkazy na svoju obhajobu vykonať nenavrhol. A.. A. S. využil svoje právo ako obvinený z priestupku, a to podaním odvolania zo dňa 23.10.2017 proti rozhodnutiu o priestupku vydané Okresným dopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi pod č.: ORPZ- SN-OD12-234/2017-P zo dňa 17.10.2017, v ktorom okrem iného prvýkrát uviedol, cit.: „Dôkaz : výsluch svedka A. D., I. XXXX/X, Z. (meno a adresu som zistil prostredníctvom dispečingu spoločnosti GEIS, pre ktorú pracujem)." Na základe vyššie uvedeného má odvolací správny orgán zato, že k porušeniu procesných práv u A.. A. S. nedošlo. Ak mal A.. A. S. záujem na tom, aby bol svedok A. D. vypočutý, mal sa domáhať jeho vypočutia, prípadne žiadať vykonať konfrontáciu so svedkom S., nakoľko zo spisového materiálu to nevyplýva, ba naopak, zo spisového materiálu vyplýva, že A.. A. S. bol pasívny a nevyužil svoje práva obvineného z priestupku. V zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 zákona číslo 71/1967 o správnom konaní v znení neskorších predpisov účastníci konania spolupracujú so správnymi orgánmi v priebehu celého konania. Je vecou každého účastníka konania ako a v akom rozsahu toto svoje právo využije. K námietke žalobcu, čo sa týka nedostatočného zistenia skutkového stavu, odvolací správny orgán uvádza, že má zato, že prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní vychádzal z listinných dôkazov a podkladov, ktoré tvoria súčasť priestupkového spisu, a ktoré boli obstarané zákonným spôsobom a možno ich považovať za hodnoverné a presvedčivé. Správny orgán na dokazovanie použil všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Postupoval v súlade so základnými pravidlami konania a hodnotením dôkazov, ktoré je vecou správnej úvahy, zabezpečil presné a úplné zistenie skutočného stavu veci. Odvolací správny orgán zastáva názor, že priestupok bol dostatočným spôsobom zistený, zadokumentovaný a zhromaždené dôkazné prostriedky boli postačujúce pre vydanie meritórneho rozhodnutia. Preskúmaný spisový materiál obsahuje dôležité skutočnosti, ktoré potvrdzujú, že A.. A. S. svojím konaním porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c), § 66 ods. 2 písm. a), d) e), i) a § 66 ods. 6 s poukázaním na ustanovenie § 137 ods. 2 písm. c) zákona NR SR číslo 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čím naplnil skutkovú podstatu priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b), g) zákona SNR číslo
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Odvolací správny orgán má zato, že vo svojom rozhodnutí o odvolaní č.: KRPZ-KE-KDI2-122/2017-P zo dňa 05.12.2017 sa podrobne zaoberal každou námietkou A.. A. S. uvedenou v odvolaní a žiadna z jeho námietok nezostala zo strany odvolacieho správneho orgánu bez povšimnutia. Na záveroch vyjadrených v rozhodnutí o odvolaní Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach trvá. K námietke č. 24 odvolací správny orgán uvádza, že dopravnú nehodu ohlásil dodatočne dňa 14.05.2017 P. P.. Príslušným orgánom na objasňovanie predmetnej dopravnej nehody bol Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade. Je logické, že ak P. P. prišiel dodatočne dňa 14.05.2017 oznámiť dopravnú nehodu, tak podal vysvetlenie ako prvý. Následne dňa 22.05.2017 podal vysvetlenie na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade svedok A. S.. Vzhľadom k tomu, že A.. A. S. mal bydlisko v Spišskej Novej Vsi, Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade požiadal dňa 23.05.2017 Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi o vykonanie výsluchu vlastníka vozidla Peugeot Boxer, EVČ: S., A.. A. S.. Zo spisového materiálu taktiež vyplýva, že Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade urgoval žiadosťou o vykonanie výsluchu dňa 06.07.2017 Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi. Obsahom spisového materiálu sú aj úradné záznamy k predĺženiu lehoty zo dňa 26.06.2017, 10.07.2017 a 25.07.2017, a to z dôvodu nevybavenia dožiadania ohľadom vypočutia vodiča vozidla. Na základe uvedeného nie je možné poukazovať na zámer orgánu, ktorý objasňoval dopravnú nehodu, že viedol vyšetrovanie jednostranným spôsobom, výrazne v neprospech žalobcu. Odvolací správny orgán poukazuje aj na skutočnosť, že správnemu orgánu - Okresnému dopravnému inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi bola správa o výsledku objasňovania priestupku doručená až dňa 06.09.2017 a až následne správny orgán dňa 26.09.2017 predvolal na ústne pojednávanie o priestupku A.. A. S.. Z uvedeného vyplýva, že správny orgán bol uzrozumený o tom, kto mohol byť páchateľom priestupku až dňa 06.09.2017 a nie od 22.05.2017 ako to uvádza žalobca v žalobe. K námietke č. 28 odvolací správny orgán uvádza, že prvostupňový správny orgán po tom, čo dňa 06.09.2017 obdržal správu o výsledku objasňovania priestupku z Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade, predvolal dňa 26.09.2017 na ústne pojednávanie o priestupku A.. A. S., čo vyplýva zo spisového materiálu. Z odôvodnenia rozhodnutia o priestupku zo dňa 17.10.2017 vyplýva, že pri rozhodovaní o priestupku vychádzal Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi z nasledovných dôkazných materiálov: - správy o výsledku objasňovania priestupku, záznamu o podaní vysvetlenia P., záznamu o podaní vysvetlenia S., záznamu o podaní vysvetlenia S., záznamu dopravnej nehody, zápisnice o ohliadke miesta dopravnej nehody, fotodokumentácie, kúpnej zmluvy k vozidlu Renault a evidenčnej karty vodiča. Z odôvodnenia rozhodnutia o priestupku zo dňa 17.10.2017 taktiež vyplýva, že správny orgán pri vydávaní rozhodnutia o priestupku vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, listinných dôkazov obsiahnutých v priestupkovom spise a vykonal všetky opatrenia potrebné na objasnenie rozhodujúcich okolnosti a pre posúdenie veci. Správny orgán podľa najlepšieho vedomia a svedomia, po vyhodnotení všetkých dôkazných prostriedkov v celku ako aj v ich vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že obvinený sa priestupku dopustil. Odvolací správny orgán uvádza, že fotodokumentáciu do spisového materiálu zadovážil orgán vykonávajúci objasňovanie priestupku a nie správny orgán, pričom z fotodokumentácie sú zrejmé hlavne detailné pohľady na zadnú pravú časť vozidla Peugeot Boxer, EVČ: S. aj s výškovým zameraním. K námietke č. 29 odvolací správny orgán uvádza, že zo spisového materiálu nevyplýva konanie, ktorým by správny orgán na prvom stupni, ale aj na druhom stupni svojím postupom neumožnil A.. A. S. skonfrontovať výpoveď svedka S. s jeho výpoveďou, pretože ním podané odvolanie proti rozhodnutiu o priestupku takúto námietku vôbec neobsahovalo, a taktiež to nevyplýva ani z jednej výpovedi A.. A. S.. K námietke č. 30 odvolací správny orgán uvádza, že pri objasňovaní priestupkov policajnými orgánmi je možné a v súlade so zákonom obstarávať vysvetlenia a robiť o tom úradné záznamy, či už podľa zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore alebo podľa zákona o priestupkoch. Odvolací správny orgán dáva do pozornosti ustanovenie § 34 ods. 1 zákona číslo 71/1967 o správnom konaní v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Odvolací správny orgán má zato, že prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí zhodnotil dôkazy obsiahnuté v spisovom materiáli podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. V neposlednom rade odvolací správny orgán poukazuje na ustanovenie § 34 ods. 4 vyššie citovaného zákona, v zmysle ktorého vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. K námietke č. 35 odvolací správny orgán uvádza, že A.. A. S. požiadal znalca U. P. S. k spracovaniu znaleckého posudku dňa 20.01.2018, pričom znalecký
posudok bol vypracovaný dňa 02.02.2018. Z uvedeného je teda zrejmé, že znalecký posudok U.. P. S. nebol známy tak prvostupňovému, ako ani odvolaciemu správnemu orgánu pri rozhodovaní o priestupku. Vychádzajúc z predloženého spisového materiálu odvolací správny orgán taktiež uvádza, že A.. A. S. nepožiadal prvostupňový správny orgán o predĺženie lehoty za účelom predloženia predmetného znaleckého posudku, a uvedenú skutočnosť neuviedol ani v odvolaní proti rozhodnutiu o priestupku. Správny orgán v kontexte uvedeného dáva do pozornosti zásadu rímskeho práva „vigilantibus iura scripta sunt“ t. j .“práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým) - teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. Na základe vyššie uvedeného má odvolací správny orgán za to, že Krajský súd v Košiciach nemá na závery znaleckého posudku U.. P. S., predloženého A.. A. S. prihliadať. K námietke týkajúcej sa výšky škody na vozidle druhého účastníka, odvolací správny orgán uvádza, že výška škody bola odhadnutá príslušníkom Policajného zboru, ktorý danú dopravnú nehodu zadokumentoval. Príslušník Policajného zboru postupoval v súlade s ustanovením § 67 ods. 2 písm. d) zákona NR SR číslo 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého na účel vedenia záznamov v evidencii dopravných nehôd sa považuje za škodu ujma, ktorá vznikla na vozidle alebo na inom majetku pri dopravnej nehode alebo v súvislosti s ňou, ktorej výšku určí odhadom policajt, ktorý vykonáva obhliadku miesta dopravnej nehody. V danom prípade náhrada škody nebola predmetom správneho konania, preto na prejednanie priestupku prvostupňovému správnemu orgánu postačoval odhad výšky škody, ktorá vznikla pri dopravnej nehode policajtom, ktorý vykonáva obhliadku miesta dopravnej nehody. Na základe vyššie uvedeného preto navrhujeme, aby Krajský súd v Košiciach v konaní o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia o priestupku a rozhodnutia o odvolaní vyhlásil nasledovný rozsudok : Súd žalobu A.. A. S. v celom rozsahu zamieta a rozhodnutie žalovaného Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, č.: KRPZ-KE-KD12-122/2017-P zo dňa 05.12.2017, ako aj rozhodnutie o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi č.: ORPZ-SN-ODI2-234/2017-P zo dňa 17.10.2017 potvrdzuje. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania.“
4. K vyjadreniu žalovaného sa replikou zo dňa 01.08.2018, doručenou súdu dňa 02.08.2018 vyjadril žalobca, v ktorej v bodoch 4 až 11 uviedol : „4. Žalobca má za to, že argumentácia žalovaného je vysoko zavádzajúca, nepresná a nemá oporu v zákone a ani v doteraz vykonanom dokazovaní. Žalovaný vo svojej podstate opiera svoju argumentácie, že žalobca nedostatočným spôsobom využil svoje práva v rámci priestupkového konania, najmä, že už na orgáne prvého stupňa neoznačil svedka, ktorý by mal potvrdiť, že sa žalobca žiadnej dopravnej nehody nedopustil. 5. Z predloženého administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca sa považoval za obvineného až ku dňu 17.10.2017, kedy mohol vykonávať svoje práva, ktoré mu zákon ako obvinenému z priestupku priznáva. Nie je pravdou, že by bol žalobca v rámci priestupkového konania akokoľvek pasívny, práve naopak, uviedol, že on nebol tou osobou, ktorá poškodila motorové vozidlo poškodeného, pričom tieto skutočnosti môže dosvedčiť aj iná osoba
- prítomný svedok, ktorého meno pri výsluchu v procesnom postavení obvineného nevie uviesť (ale by ho vedel dodatočne zistiť). Už v tejto fáze šetrenia mal starší referent ODI výsluch prerušiť a umožniť žalobcovi, aby správnemu orgánu oznámil meno svedka, ktorý mal byť v čase údajnej dopravnej nehody prítomný na mieste činu a naplniť tak literu § 73 ods. 2 ZOP. Namiesto toho, aby sa dôsledne rešpektovali práva obvineného priestupku, správny orgán, ktorý rozhodoval na prvom stupni bez ďalšieho dokazovania, predčasne vo veci rozhodol. 6. Aj napriek skutočnosti, že v rámci správneho konania neplatí zásada koncentrácie konania a zároveň sa zachováva princíp úplnej apelácie, žalobca predložil žalovanému meno a adresu trvalého bydliska svedka p. D.. Už len na základe tejto skutočnosti mal v zmysle § 3 ods. 5 Správneho poriadku odvolací orgán napadnuté rozhodnutie zrušiť a uložiť prvostupňovému orgánu, aby vo veci ďalej konal. 7. Žalovaný vo svojom podaní z 27.6.2018 ďalej uvádza, že aj keď si bol žalobca istý, že k dopravnej nehode nedošlo, žalobca si šiel tieto skutočnosti preveriť. K týmto tvrdeniam uvádzame, že žalobca je slušný a hodnotový človek a preto považoval za správne, ak niekto tvrdí, že spôsobil inému škodu, si tieto tvrdenia preveriť. Keďže bolo žalobcovi zrejmé, že jeho činnosťou nemohlo dôjsť ku škode, pričom tieto isté skutočnosti tvrdil aj svedok p. D., ktorý bol bezprostredne pri motorovom vozidle žalobcu a poškodeného, žalobca na tieto skutočnosti nereagoval. 8. Žalovaný uvádza, že pravdivosť tvrdení žalobcu je otázna, nakoľko na fotodokumentácií poškodeného motorového vozidla zn. Renault Mégane je poškodenie vozidla neprehliadnuteľné. Tieto skutočnosti sú však vysoko zavádzajúce, nakoľko z taktiež letmého pohľadu má motorové vozidlo cca
20 rokov, nejedná sa o nový model motorového vozidla, a preto poškodenia tohto vozidla mohli byť spôsobené úplne inou osobou a za úplne iných skutočností. Práve za týmto účelom si dal žalobca vyhotoviť znalecký posudok, ktorého úlohou bolo zistiť, či motorové vozidlo žalobcu bolo spôsobilé takýmto spôsobom poškodiť motorové vozidlo poškodeného. Z výsledkov znaleckého dokazovania bolo potvrdené, že motorové vozidlo žalobcu nemohlo spôsobiť taký druh poškodenia, na aký poukazuje žalovaný. Týmto dôkazom sme vyčerpali naše dôkazné bremeno čo do osoby, ako aj do skutku a preto sú zistenia žalovaného, vrátane jeho právneho posúdenia neudržateľné. 9. Žalobca opätovne poukazuje na to, že správny orgán nepostupoval pri šetrení priestupku v zmysle zásady úplného zistenia objektívneho stavu, ale pracoval s predpokladom, že žalobca je vinný zo spáchania priestupku. Týmto poukazujeme na to, že v rámci objasňovania priestupku z vlastnej iniciatívy si správny orgán predvolal svedka p. S., ale svedka, na ktorého poukazoval žalobca, ktorý ho mal zbaviť podozrenia zo spáchania priestupku, už nepovažoval za potrebné predvolať na výsluch. V tejto súvislosti poukazujeme na veľmi aktuálnu judikatúru Najvyššieho súdu SR v Rozsudku sp. zn. 10Asan/17/2017, kde súd uviedol „Na správnom orgáne je bremeno presného a úplného objasnenia stavu veci a súčasne väčšia časť bremena procesnej ekonomiky. Správny orgán by mal preto odmietať také dôkazné prostriedky, ktoré sú irelevantné alebo sa napríklad len ťažko dajú obstarať. Naopak, vždy by mal pripustiť dôkazný prostriedok, ktorý je pre vec dôležitý a relatívne ľahko vykonateľný“. „...Vychádzajúc zo zásad správneho trestania krajský súd súhlasil s námietkou žalobcu, že povinnosťou správneho orgánu bolo náležite zistiť všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie, zabezpečiť podklady rozhodnutia do takej miery, aby boli spoľahlivým základom pre rozhodnutie, pričom táto povinnosť sa vzťahuje tak na prvostupňový, ako aj na druhostupňový správny orgán bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia. Stav veci musí byť zistený presne, čo znamená že musí zodpovedať reálnemu stavu“ 10. Žalovaný na viacerých miestach svojho vyjadrenia uvádza, že žalobca nevyužil svoje práva, ktoré mu umožňoval správny poriadok, resp. zákon o priestupkoch a že právo možno priznať iba bdelým. Ak žalovaný tvrdí (na str. 7 vyjadrenia k správnej žalobe ), že žalobca neuvádza, akým spôsobom mu mal prvostupňový orgán alebo odvolací orgán zabrániť konfrontácií so svedkom p. S., k tejto skutočnosti žalobca uvádza, že to bol práve postup prvostupňového orgánu, že v rámci výpovede obvineného z 17.10.2017, prvostupňový orgán bezodkladne vydal svoje rozhodnutie. Žalobca tvrdí, že jeho práva boli v dostatočnom časovom predstihu uplatnené (v odvolacom konaní bol uplatnený návrh na vypočutie konkrétneho svedka) a keďže odvolací orgán na túto požiadavku nereagoval, tak znalecké dokazovanie bolo (plne v súlade so znením Správneho súdneho poriadku) uplatnené v rámci správnej žaloby. 11. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca navrhuje, aby súd rozhodol v zmysle podanej správnej žaloby.“
5. Žalovaný sa k replike žalobcu, ktorú mu súd doručil dňa 17.09.2018 už duplikou nevyjadril.
6. Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 194 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. o Správnom súdnom poriadku (ďalej len „SSP“), za splnenia zákonných podmienok podľa ust. § 107 ods. 2, ust. § 105 ods. 2 písm. a) a c) a § 206 SSP, nezistiac vady uvedené v ust. § 195 SSP, po vypočutí právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní a povereného zástupcu žalovaného, a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu žalovaného orgánu verejnej správy dospel k záveru, že žalobe žalobcu nemožno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov.
7. Podľa ust. § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa ust. § 6 ods. 1 SSP, Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa ust.§ 6 ods. písm. b) SSP Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania,
Podľa ust. § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak
Podľa ust. § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
Podľa ust.§ 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa ust. § 194 ods. 1 a 2 SSP Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len správny poriadok), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
Podľa ust. § 3 ods. 5 správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Podľa ust. § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pri tom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podľa ust. § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný a musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti
Podľa ust. § 12 odsek 1 a 2 písmeno b) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“) pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. Za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný; zákaz činnosti možno uložiť, ak ho možno uložiť za niektorý z týchto priestupkov.
Podľa ust. § 22 odsek 1 písmeno b) zákona o priestupkoch sa priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky dopustí ten, kto ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil vozidlo, nezdržal sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku, alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody.
Podľa ust. § 22 odsek 1 písmeno g) zákona o priestupkoch sa priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo inému spôsobí škodu na majetku.
Podľa ust. § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch o priestupku koná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu.
Podľa ust. § 64 odsek 2 zákona o cestnej premávke sa za dopravnú nehodu považuje aj škodová udalosť podľa odseku 3, ak a) nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6,
b) je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky, sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie ich požitia alebo c) sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení.
Podľa ust. § 64 odsek 3 zákona o cestnej premávke sa ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou.
Podľa ust. § 66 odsek 2 zákona o cestnej premávke účastník dopravnej nehody je povinný a) ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi b) poskytnúť podľa svojich schopností a možností zranenej osobe prvú pomoc a bezodkladne privolať záchrannú zdravotnú službu c) urobiť vhodné opatrenia na záchranu osoby alebo majetku ohrozeného dopravnou nehodou d) zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta, alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody e) zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel f) urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť cestnej premávky na mieste dopravnej nehody g) umožniť obnovenie cestnej premávky, najmä premávky vozidiel pravidelnej verejnej dopravy osôb h) preukázať svoju totožnosť na požiadanie iného účastníka dopravnej nehody i) bezodkladne upovedomiť osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody, o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodu, a oznámiť jej svoje údaje; ak to nie je možné, upovedomenie a oznámenie zabezpečí prostredníctvom Policajného zboru.
Podľa ust. § 67 ods. 2 písm. d) zákona o cestnej premávke, na účely vedenia záznamov v evidencii dopravných nehôd sa považuje za škodu ujma, ktorá vznikla na vozidle alebo na inom majetku pri dopravnej nehode alebo v súvislosti s ňou, ktorej výšku určí odhadom policajt, ktorý vykonáva obhliadku miesta dopravnej nehody.
Podľa ust. § 137 ods. 2 písmeno c) zákona o cestnej premávke, porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo inému spôsobí škodu na majetku, alebo nesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti.
Za priestupok podľa ust. § 22 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch je možné v správnom konaní uložiť sankciu od 300,- € do 1300,- € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo od 1 do 5 rokov (ust. § 22 ods.2 písm. b/ uvedeného zákona ).
Podľa ust. § 22 odsek 1 písm. g) zákona o priestupkoch Za priestupok je možné v správnom konaní uložiť sankciu od 150,- € do 800,- € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo do troch rokov(ust. § 22 ods.2 písm. c/ uvedeného zákona ).
8. Vychádzajúc z ustanovení SSP a správneho poriadku uvedených v bode 7 tohto rozsudku pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými predpismi. V intenciách ust. § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný.
9. Z obsahu spisového materiálu žalovaného vyplynul skutkový stav, podľa ktorého sa žalobcovi kladie za vinu, porušenie ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c), § 66 ods. 2 písm. a), d), e), i) a § 66 ods.
6 s poukázaním na ustanovenie § 137 ods. 2 písm. c) zákona NR SR číslo 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, z dôvodu že žalobca naplnil skutkovú podstatu priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b), g) zákona SNR číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, pretože dňa 12.05.2017 v čase okolo 12:10 hod. viedol motorové vozidlo továrenskej značky Peugeot Boxer, evidenčného čísla S. po ulici I. v meste Poprad, pričom pred vchodom č. 7 do obytného domu, pri parkovaní zachytil zadnou pravou časťou svojej dodávky, zadnú pravú časť tam zaparkovaného motorového vozidla továrenskej značky Renault Megane, evidenčného čísla Z., ktorého majiteľom je P. P., v dôsledku čoho došlo k poškodeniu zaparkovaného vozidla. Žalobca z miesta nehody odišiel na neznáme miesto, pričom si nesplnil povinnosti účastníka škodovej udalosti, čím sa predmetná udalosť považuje za dopravnú nehodu, keďže túto neoznámil policajtovi, nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta, nezdržal sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenie vozidiel a bezodkladne neupovedomil osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou, neoznámil jej osobné údaje, pričom upovedomenie a oznámenie nezabezpečil ani prostredníctvom Policajného zboru. Pri dopravnej nehode k zraneniu osôb nedošlo a celková škoda na zaparkovanom motorovom vozidle vznikla cca 700,- Eur.
10. K žalobnému bodu v ktorom žalobca uvádza konkrétne porušenia zákona z hľadiska obsahu porušených záujmov chránených ZOP, ako aj zák. č. 71/1967 Zb. - Správny poriadok (ďalej len „SP") a namietaných v bode I. PORUŠENIE PRÁVA ŽALOBCU PODĽA ČL. 6 ODS.1 DOHOVORU O OCHRANE ĽUDSKÝCH PRÁV, § 73 ods. 2 ZÁKONA O PRIESTUPKOCH a v bode II. ABSENCIA PREUKÁZANIA SPÁCHANIA PRIESTUPKU A ABSENCIA PREUKÁZANIA, ŽE PRIESTUPOK SPÁCHALA KONKRÉTNA OSOBA, ktoré žalobné body žaloby sa prelínajú súd uvádza, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je dostatočné a presvedčivé. Tam v odôvodnení uvedenými dôkazmi, z ktorých správny orgán vychádzal je preukázané, že žalobcovi vinu správne orgány dokázali najmä tam uvedenou výpoveďou nestranného očitého a teda korunného svedka dopravnej nehody A. S. zo dňa 22.05.2017. Túto výpoveď aj súd považuje za vierohodnú, v porovnaní s výpoveďou žalobcu, ktorú súd vyhodnocuje ako nevierohodnú, smerujúcu v snahe žalobcu vyhnúť sa sankcii, ktorá mu odo dňa spáchania skutku hrozila, čoho si musel byť plne vedomý a musel očakávať sankciu pre prípad jeho odhalenia, odo dňa spáchania priestupku.
11. Žalovaný pri rozhodovaní o priestupku žalobcu vychádzal z dostatočne nazhromaždeného spisového materiálu a to konkrétne zo správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 07.08.2017, záznamu o podaní vysvetlenia P. P. zo dňa 14.05.2017, záznamu o podaní vysvetlenia A. S. zo dňa 22.05.2017, záznamu o podaní vysvetlenia A. S. zo dňa 19.07.2017, záznamu dopravnej nehody zo dňa 07.08.2017 a 14.05.2017, zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody zo dňa 18.07.2017, náčrtku, fotodokumentácie vyhotovenej ODI OR PZ v Poprade, fotodokumentácie vyhotovenej ODI OR PZ v SNV, kúpnej zmluvy, evidenčnej karty vodiča A. S. zo dňa 07.08.2017 a 17.10.2017, úradného záznamu zo dňa 12.06.2017, 10.07.2017 a 25.07.2017, predvolania zo dňa 26.09.2017, zápisnice z ústneho pojednávania o priestupku zo dňa 17.10.2017, rozhodnutia o priestupku zo dňa 17.10.2017, odvolania zo dňa 23.10.2017, stanoviska Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi k odvolaniu zo dňa 22.11.2017 a upovedomenia Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi o postúpení odvolania.
12. Podľa názoru súdu, žalovaný žalobcovi riadnym a zákonným dokazovaním dokázal spáchanie priestupku, bez toho, že by postupoval jednostranne, ako to tvrdí žalobca v žalobe. Žalovaný vykonaným dokazovaním žalobcovi legálnym spôsobom a v súlade s vyššie citovanými procesnými ustanoveniami zákona o správnom konaní a zákona o priestupkoch jednoznačne preukázal spáchanie skutku žalobcom tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti prvostupňového správneho orgánu, v spojení s rozhodnutím žalovaného. Tvrdenia žalobcu o tom, že sa skutok nestal, že žiadnu nehodu nespôsobil, sú vzhľadom na vysvetlenie očitého korunného svedka dopravnej nehody, ktorý videl priebeh dopravnej nehody, viac ako pochybné a súd ich vyhodnocuje ako nepravdivé a preto konfrontácie žalobcu a jeho zákazníka A. D. s očitým korunným svedkom A. S. navrhnuté žalobcom po vydaní prvostupňového rozhodnutia podľa názoru súdu by pre objasnenie priestupku neprispela k úplnejšiemu objasneniu priestupku, vzhľadom aj na ďalej uvedené.
13. Žalovaný zo zisteného šetrenia dopravnej nehody podľa názoru súdu správne logicky vyvodil nepravdivosť výpovede žalobcu, pokiaľ žalobca prvý raz tvrdil až v odvolaní voči rozhodnutiu o
priestupku zo dňa 23.10.2017, konkrétne ak tvrdil, že priamo pred autom žltej farby továrenskej značky Renault Megan, EVČ: Z. čakal pán A. D., ktorému mal žalobca doručiť zásielku na adrese I. XXXX/X, Z. a meno a adresu, ktorého zistil až prostredníctvom dispečingu GEIS, pre ktorú pracuje, pričom uvedenou námietkou sa žalovaný podrobne zaoberal už v žalovanom rozhodnutí o odvolaní (str. 6 rozhodnutia), keď uviedol k námietke uvedenej v odvolaní : „Navyše priamo pri poškodenom vozidle stál, resp. čakal ma pán, ktorému som mal zásielku odovzdať a ktorý bol rovnako prekvapený ako ja z toho, čo menovaný tvrdil“, súd uvádza, že pokiaľ žalovaný poukázal na výpoveď žalobcu zo dňa 19.07.2017, kedy tento uviedol, že s osobou, neskôr stotožnenou ako p. A. D., auto skontrolovali, pričom žiadne poškodenie na vozidle Renault Megane nevideli, tak z uvedeného vyplýva, že aj napriek tomu, že si bol žalobca údajne istý, že ku kontaktu vozidiel nedošlo, tak si túto skutočnosť šiel následne overiť a napriek tomu žalobca z miesta dopravnej nehody s vozidlom odišiel. Poškodeniu vozidla Renault Megane, tvrdeného P. P.Ó.A., svedčí aj výpoveď očitého korunného svedka A. S.. Pokiaľ žalovaný v tejto súvislosti poukázal na uvedenú nezrovnalosť v odvolaní žalobcu, ktorý sa bránil tým, že, cit.: “... šli taktiež pozrieť na vozidlo a žiadne poškodenie vozidla nevideli" potom pravdivosť tohto tvrdenia žalobcu je nielen nízko pravdepodobná, ako na to poukázal žalovaný, ale je jednoznačne nepravdivá, pretože je v rozpore s logickým vysvetlením tohto jeho vzájomného rozporného prejavu. Tieto tvrdenia žalobcu nie sú preto súladné s logickým myšlienkovým pochodom a preto súd vyhodnocuje tvrdenia žalobcu za nepravdivé.
14. Na základe vyššie uvedeného zisteného skutkového stavu správnym orgánom I. stupňa námietka žalobcu, že nebola vykonaná konfrontácia očitého svedka a žalobcu resp. aj p. D. je podľa názoru súdu, vzhľadom na dostatočné objasnenie skutkového stavu správnym orgánom I. stupňa, ktorého objasnenie súd považuje za úplné a dostačujúce na riadne posúdenie veci, je preto nedôvodná.
15. Preto z vyššie uvedených dôvodov súd vyhodnotil celú obranu žalobcu ako účelovú, ktorou sa žalobca snaží zbaviť zodpovednosti za predmetný priestupok, ktorý mu bol jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností vykonaným dokazovaním - správou o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 07.08.2017, záznamom o podaní vysvetlenia P. P. zo dňa 14.05.2017, najmä záznamom o podaní vysvetlenia očitého korunného svedka dopravnej nehody A. S. zo dňa 22.05.2017, ktorý celý priebeh dopravnej nehody po riadnom poučení svedka presne a vyčerpávajúco popísal, záznamom o podaní rozporov plného vysvetlenia žalobcom zo dňa 19.07.2017, záznamom dopravnej nehody zo dňa 07.08.2017 a 14.05.2017, zápisnicou o obhliadke miesta dopravnej nehody zo dňa 18.07.2017, náčrtkom, fotodokumentáciou vyhotovenou ODI OR PZ v Poprade a fotodokumentáciou vyhotovenou ODI OR PZ v SNV - dokázaný.
16. K námietke žalobcu týkajúcej sa výšky škody súd uvádza, súhlasne so žalovaným, že výška škody bola odhadnutá príslušníkom Policajného zboru, ktorý danú dopravnú nehodu zadokumentoval a ktorý postupoval v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 67 ods. 2 písm. d) zákona číslo 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. V danom prípade náhrada škody nebola predmetom správneho konania, preto na prejednanie priestupku prvostupňovému správnemu orgánu postačoval odhad výšky škody, ktorá vznikla pri dopravnej nehode policajtom, ktorý vykonáva obhliadku miesta dopravnej nehody.
17. K námietke žalobcu uvedenej až v žalobe žalobcu a spočívajúcej v tvrdení, že podľa znaleckého posudku č. 2/2018 zo dňa 02.02.2018 vyhotoveného znalcom U.. P. S., znalcom z odboru, Doprava cestná, Strojárstvo, odvetvie nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty cestných vozidiel, stroje a zariadenia pre všeobecné účely, odhad hodnoty strojových zariadení, z ktorého záverov vyplynulo, že kontrolované znaky poškodení vybraných častí karosérií nekorešpondujú s výškovými profilmi vozidiel k rovine vozovky, že chýbajú verné odtlačky silového pôsobenia k dotykovej rovine rázu, že štúdiou anatómie poškodenia vozidiel vyplynulo, že nenesú žiadne stopky kontaktných poškodení a že vzájomné silové pôsobenie na seba k dotykovej rovine rázu by vyvolalo iný rozsah a charakter poškodení vozidiel, na základe čoho znalec v záverečnom súhrnnom zhodnotení dospel k záveru, že k nehode nemohlo dôjsť tak, ako to uviedol svedok p. A. S., súd uvádza, že s poukazom na vyššie citované ust. § 135 ods. 1 SSP, keďže žalované rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.12.2017 a žalobca tu označený znalecký posudok predložil súdu spolu so žalobou dňa 12.02.2018, nemohol súd na tento znalecký posudok prihliadnuť, pretože nebol podaný správnym orgánom v konaní o priestupku do právoplatnosti rozhodnutia žalovaného. Súd dodáva, že jedným zo základných princípov právneho poriadku je princíp „práva patria bdelým“. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach (napr. v rozhodnutí sp. zn. 5Sžf/65/2011) poukázal na tento právny princíp v tom zmysle, že: „práva patria len bdelým", teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv, a ktorí svoje procesné
oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. “. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení vrátane využitia možnosti podania znaleckého posudku v konaní o priestupku.
18. Súd na záver ešte poukazuje na to, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.
19. Z obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého je aj administratívny spis žalovaného, je nesporne zrejmé, že žalovaný sa pri svojom rozhodovaní náležite vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými odvolaní. V súdnom konaní obsahom administratívneho spisu bolo preukázané, že žalovaným vykonané dokazovanie bolo náležite vyhodnotené a v hodnotení dôkazov ani súd, tak ako žalovaný nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti a ani žiadne také podstatné porušenie ustanovení o konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Súd zdôrazňuje, že žalobca nevyvrátil žiadnym hodnoverným spôsobom skutočnosti a skutkový stav, ktorý bol zistený správnymi orgánmi, a s ktorými sa stotožnil aj súd, a preto za takýchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie žalovaného je aj podľa názoru súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Preto, ak žalovaný dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správneho orgánu I. stupňa a rozhodol, že jeho rozhodnutím nedošlo k porušeniu zákona a práv žalobcu, tento jeho názor považoval aj súd, z dôvodov uvedených vyššie za správny.
20. Z uvedených dôvodov žalobe žalobcu nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu žalobu žalobcu podľa ust. § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú.
21. Žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi preskúmacieho súdneho konania súd právo na náhradu trov konania nepriznal (§ 167 ods. 1 SSP) a keďže žalovaný si právo na náhradu trov konania v zmysle ust. § 168 SSP neuplatnil, súd vo výroku rozsudku vyriekol, že účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 odseku 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.