Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22C/9/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Ágnes Nagyovou v spore žalobcu: T.. I. T. Š., M.. XX.XX.XXXX, Y. X, Q. Q., proti žalovanému: D. D., M.. XX.XX.XXXX, R. XXXX/X, Bratislava, o zaplatenie 300,- eur s príslušenstvom a zmluvnej pokuty,

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 300,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 300,- eur od 16.08.2015 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 200,- eur, to všetko v mesačných splátkach po 50,- eur splatných vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Okresnému súdu Bratislava I bola dňa 14.02.2018 doručená žaloba, ktorá bola následne dňa 28.02.2018 doplnená, o zaplatenie sumy 300,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 300,- eur od 16.08.2015 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 200,- eur a náhrady trov konania, to všetko titulom zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi stranami sporu. Žaloba bola odôvodnená na tom skutkovom základe, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená ústna zmluva o pôžičke, na základe ktorej žalobca požičal žalovanému peňažné prostriedky v sume 300,- eur, ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť v hotovosti naraz alebo v splátkach najneskôr do 15.08.2015. Z opatrnosti bola dňa 15.05.2015 vyhotovená a uzatvorená aj písomná zmluva o pôžičke, v ktorej si zmluvné strany dohodli pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným aj zmluvnú pokutu vo výške 200,- eur. Podľa žaloby žalovaný spočiatku vyvinul snahu splniť svoj záväzok, na základe písomnej výzvy žalobcu zo dňa 18.08.2015 žalovaný sľúbil, že požičanú sumu bude splácať v splátkach po 20,- eur až 50,- eur od 20.09.2015, neskôr však so žalobcom prestal komunikovať a svoj dlh nesplnil ani čiastočne. Vzhľadom na uvedené si žalobca okrem istiny v sume 300,- eur uplatnil aj úroky z omeškania a zmluvnú pokutu.

2. Žalovaný dňa 06.07.2018 doručil súdu vyjadrenie k žalobe, v ktorom uznal nárok žalobcu z titulu zmluvy o pôžičke s výnimkou zmluvnej pokuty, ktorú považoval za neprimerane vysokú voči výške požičanej sumy. Navrhol súdu využiť moderačné právo a zmluvnú pokutu znížiť, prípadne ju vôbec nepriznať. Zároveň navrhol povoliť mu plnenie v splátkach.

3. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 07.08.2018 poukázal na to, že žalovaný do podania žaloby na súd zmluvnú pokutu nikdy nenamietal. Uviedol, že sa žalovaný vyhýbal splnenia svojho záväzku, písomne prisľúbil, že bude platiť v splátkach, napriek tomu svoj dlh nesplnil ani len čiastočne. Mal za to, že nebyť súdneho konania, žalovaný svoju povinnosť nikdy nesplní. Ohľadom zmluvnej pokuty uviedol, že nepresahuje výšku pôžičky, považoval ju za opodstatnenú a jej výšku za primeranú. Žalobca

nesúhlasil so žiadosťou žalovaného o plnenie žalovanej sumy v splátkach, pre prípad, že by súd povolil plnenie v splátkach, žiadal o splátky pod hrozbou zročnosti celého dlhu v prípade omeškania ktorejkoľvek splátky o viac ako 15 dní.

4. Súd na prejednanie veci samej nariadil na deň 25.10.2019 pojednávanie, na ktoré sa dostavil žalobca a žalovaný.

4.1 Žalobca zotrval na podanej žalobe, a to aj s poukazom na prístup a správanie žalovaného od podpisu zmluvy o pôžičke, keď žalovaný nesplácal svoj dlh viac ako tri roky. So splátkovým kalendárom žalobca nesúhlasil.

4.2 Žalovaný uviedol, že je ochotný splatiť sumu 300,- eur titulom pôžičky po 50,- eur mesačne, pričom poukázal na to, že jeho mzda je v sume 450,- eur, manželka je na materskej dovolenke a starajú sa aj o 13-ročnú dcéru manželky. Zmluvnú pokutu však nechcel zaplatiť z dôvodu, že k podpisu zmluvy o pôžičke došlo narýchlo, zmluvu si neprečítal a okrem toho uviedol, že u žalobcu, s ktorým žil v spoločnej domácnosti, zostali jeho osobné veci v hodnote približne 500,- až 600,- eur, ktoré mu žalobca ešte stále nevydal.

5. Súd po vykonaní dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci.

5.1 Písomnou zmluvou o pôžičke zo dňa 15.05.2015 sa strany sporu dohodli, že žalobca ako veriteľ poskytne žalovanému ako dlžníkovi bezúročnú peňažnú pôžičke v sume 300,- eur ihneď pri uzatvorení tejto zmluvy do jeho vlastných rúk a žalovaný predmetnú pôžičku vráti veriteľovi v hotovosti alebo poštovou poukážkou naraz alebo v splátkach na doručovaciu adresu najneskôr do 15.08.2015. Pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zo strany dlžníka sa dohodli na zmluvnej pokute vo výške 200,- eur, a to aj v prípade, ak veriteľovi porušením dlžníkovej povinnosti nevznikne žiadna škoda.

5.2 Z listu žalovaného zo dňa 13.07.2015 súd zistil, že žalovaný, ktorý bol toho času v ÚVV v Bratislave, sľúbil žalobcovi, že len čo ho prepustia na slobodu, finančne sa s ním vyrovná.

5.3 Žalobca listom zo dňa 18.08.2015 vyzval žalovaného na úhradu žalovanej sumy spolu s príslušenstvom a zmluvnou pokutou. Žalovaný následne oznámil žalobcovi, že z dôvodu, že je vo väzbe, mu bude požičanú sumu splácať mesačne po 20,- až 50,- eur, a to od 20.09.2015, a po tom, ako ho z väzby prepustia, splatí zostatok pôžičky.

6. Podľa zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.

Podľa neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , účinného v čase vzniku záväzkovoprávneho vzťahu, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa (ďalej len "") lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

Podľa , ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

7. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil a medzi stranami nebolo sporné, že žalobca a žalovaný dňa 15.05.2015 uzavreli písomnú zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 300,- eur a žalovaný sa zaviazal takto poskytnuté finančné prostriedky vrátiť najneskôr do 15.08.2015. Z listinných dôkazov - z listov žalovaného (bod 5.2 a 5.3 rozsudku) vyplynulo, že žalovaný vedel o svojom záväzku voči žalobcovi, dokonca prejavil ochotu svoj dlh uhradiť v splátkach. Taktiež v rámci svojho vyjadrenia k žalobe žalovaný uznal pôžičku v sume 300,- eur. Keďže žalovaný nesporoval existenciu pohľadávky žalobcu voči nemu vo výške 300,- eur titulom zmluvy o pôžičke a rovnako nespochybnil, že uvedenú pôžičku nesplatil ani sčasti, súd považoval žalobu v tejto časti za dôvodnú, preto žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 300,- eur aj spolu s úrokom z omeškania podľa v spojení s nariadenia vlády č. , keďže sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu. Úrok z omeškania súd priznal žalobcovi tak, ako ho žiadal, vo výške 5 % ročne zo sumy 300,- eur od 16.08.2015 do zaplatenia, t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti peňažného dlhu žalovaného v zmysle zmluvy o pôžičke zo dňa 15.05.2015.

8. Medzi stranami bola sporná zmluvná pokuta vo výške 200,- eur, ktorá bola dohodnutá v písomnej zmluve o pôžičke zo dňa 15.05.2015. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 06.07.2018 žiadal zmluvnú pokutu znížiť, prípadne ju vôbec nepriznať. Považoval ju za neprimerane vysokú voči výške požičanej sumy. Na pojednávaní dňa 25.10.2019 už uvádzal, že zmluvnú pokutu nechce zaplatiť z dôvodu, že k podpisu zmluvy o pôžičke došlo narýchlo, zmluvu si neprečítal a okrem toho zostali u žalobcu jeho osobné veci v hodnote približne 500,- až 600,- eur, ktoré žalobca zadržiava. Súd tvrdenia žalovaného prezentované na pojednávaní nepovažoval za preukázané. Žalovaný nespochybnil, že došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke. Namietal len spôsob, akým mu mal žalobca predložiť zmluvu na podpis a tvrdil, že zmluvnú pokutu nezaplatí aj z dôvodu, že u žalobcu zostali jeho osobné veci v hodnote približne 500,- eur. Bez ohľadu na tvrdenia žalovaného, ktoré zostali nepreukázané, súd považoval zmluvnú pokutu vo výške 200,- eur za riadne dohodnutú v zmysle . Žalobca predložil súdu zmluvu o pôžičke zo dňa 15.05.2015, ktorej existencia nebola medzi stranami sporná. V bode 4. tejto zmluvy si zmluvné strany dohodli zmluvnú pokutu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného, t.j. jedinou zmluvnou povinnosťou žalovaného ako dlžníka bolo vrátenie pôžičky vo výške 300,- eur najneskôr do 15.08.2015. Keďže žalovaný, ktorý uznal svoj dlh v tejto výške, pôžičku nevrátil, porušil tým svoju zmluvnú povinnosť, preto žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie zmluvnej pokuty v dohodnutej výške. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky a ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Strana, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie prípadné nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov tak, ako je tomu i v danom prípade, keďže obrana žalovaného zostala iba v rovine nepodložených tvrdení. Pokiaľ žalobca predložil súdu oboma zmluvnými stranami podpísanú zmluvu o pôžičke, ktorá zahŕňala i zmluvnú pokutu, pričom žalovaný nespochybnil svoj podpis na tejto zmluve, potom súd vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania, ktoré bezpečne potvrdzujú, že zmluvná pokuta bola medzi stranami dohodnutá. Námietka žalovaného je bez splnenia dôkaznej povinnosti neakceptovateľná. Pokiaľ ide o výšku zmluvnej pokuty, súd síce má v zmysle moderačné oprávnenie znížiť neprimerane vysokú zmluvnú

pokutu, s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti však súd v predmetnej veci nepovažoval výšku zmluvnej pokuty za neprimerane vysokú, pretože neprevyšuje majetkové právo, ktoré bolo zmluvnou pokutou zabezpečované. obmedzenie výšky zmluvnej pokuty neustanovuje, pretože určenie jej výšky je vecou zmluvných strán ( ). Súd mal za to, že zmluvná pokuta vo výške 200,- eur dostatočne zohľadňuje hodnotu a aj význam zabezpečenej povinnosti. Žalobca poskytol žalovanému pôžičku, ktorú žalovaný mohol splatiť v celosti alebo v splátkach najneskôr do 15.08.2015, žalovaný však zostal len pri sľube svoj dlh postupne splatiť, nakoniec sa žalobca musel domôcť svojho práva na súde podaním žaloby dňa 14.02.2018. Súd žalobcovi priznal dohodnutú zmluvnú pokutu aj vzhľadom na správanie sa žalovaného, ktorý žalobcovi svoj záväzok nesplnil ani v priebehu súdneho konania. Súd tiež poznamenáva, že od prvého dňa omeškania žalovaného s plnením svojho záväzku (16.08.2015) uplynuli viac ako štyri roky. Z uvedeného je možné vyjadriť zmluvnú pokutu percentuálnou výškou približne 0,05% z istiny (300,- eur) za každý deň omeškania (od 16.08.2015 do rozhodnutia súdu), čo predstavuje cca 0,13 eur denne. Súd takúto dennú sadzbu zmluvnej pokuty nepovažoval za neprimeranú účelu, ktorý bol dohodou o zmluvnej pokute sledovaný stranami sporu, t.j. včasné splnenie si povinnosti.

9. Súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná, preto jej vyhovel.

10. Pokiaľ ide o povolenie splátok povinnému subjektu - žalovanému, je zrejmé, že je vždy zásahom do práva oprávneného subjektu - žalobcu na dosiahnutie priznaného plnenia, avšak tento zásah je vyvážený právom povinného na zachovanie dôstojných životných podmienok. Ustanovenie umožňuje súdu určiť dlhšiu než trojdňovú lehotu na plnenie, teda aj určiť mesačné splátky. Napokon aj pre žalobcu je prijateľnejšie dosiahnuť dobrovoľné plnenie, hoci postupne, než byť odkázaný na prípadne neistý výsledok exekučného konania v prípade neschopnosti povinného zaplatiť priznané plnenie naraz.

10.1 Súd povolil žalovanému splácať dlh až do vyrovnania v mesačných splátkach po 50,- eur pod hrozbou straty výhody splátok, ktorých výšku súd považoval za primeranú s prihliadnutím na majetkové a sociálne pomery žalovaného a skutočnosť, aby bola zabezpečená rovnováha medzi sociálnou situáciou žalovaného na jednej strane a zabezpečenie práva poskytnúť súdnu ochranu žalobcovi na strane druhej tým, aby bola priznaná pohľadávka zaplatená žalobcovi v primeranej dobe.

11. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa , keď celkový úspech žalobcu bol 100 %. Podľa pomeru úspechu v spore vznikol nárok na náhradu trov konania žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno písomne podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.