Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Pc-15-2019.pdf
PDF · 81.34 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
PE-1Pc/15/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske v konaní pred samosudcom Mgr. Radoslavom Smatanom, PhD. v právnej veci navrhovateľa: U. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. č. XXX, zastúpeného Mgr. Reném Nguyenom, advokátom so sídlom v Partizánskom, Moyzesova 471/1, proti plnoletému dieťaťu: E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. č. XXX, zastúpenej JUDr. Pavlom Vöröšvárym, advokátom so sídlom v Topoľčanoch, Škultétyho 1597/7, o zapretie otcovstva, takto
rozhodol:
I. Súd návrh zamieta.
II. Súd povinnej priznáva nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi vo výške 100%.
odôvodnenie:
(1) Navrhovateľ sa svojím návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.06.2019, domáhal, aby súd určil, že nie je biologickým otcom plnoletého dieťaťa E. C. z matky H. U.. Zároveň žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. Návrh odôvodnil tým, že s matkou plnoletého dieťaťa uzavrel manželstvo dňa 09.01.1993. Dňa 01.04.2008 bolo rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 4C/146/2008 manželstvo ukončené, nakoľko si manželia prestali rozumieť už v roku 2000 z dôvodu rozdielnych pováh, názorov na život a tak manželstvo prestalo fungovať a plniť svoj účel. Dňa 29.01.2000 sa v spoločnom manželstve narodilo dieťa E. C., pričom na základe § 85 ods. 1 Zákona o rodine bol za otca dieťaťa určený navrhovateľ. Začiatkom mája 2019 navrhovateľ žiadal listom plnoleté dieťa, či by bola ochotná zúčastniť sa testovania DNA v Trenčíne vo fakultnej nemocnici, nakoľko v tomto čase sa dozvedel o informácií, že nie je biologickým otcom plnoletého dieťaťa. Plnoleté dieťa na túto žiadosť žiadnym spôsobom nereagovala. Zákonná domnienka otcovstva svedčí navrhovateľovi, no v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa sa žalobca zdržiaval mimo územia Slovenskej republiky, nakoľko pracoval v zahraničí. Pochybnostiam o otcovstve navrhovateľa svedčia aj podstatné rozdiely vo vzhľade.
(2) Plnoleté dieťa sa k návrhu písomne nevyjadrila.
(3) Súd na pojednávaniach dňa 09.09.2019 a 28.10.2019 vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, plnoletého dieťaťa, svedkov V. C., H. U., oboznámením sa s obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav.
(4) Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že trvá na podanom návrhu v celom rozsahu. Minulý rok sedeli cez leto na opekačke s partiou, kde mu kamaráti hovorili, že to jeho dcéra asi nebude, bol tam tlak z ich strany, že sa na neho dcéra nepodobá. Dlho nad tým rozmýšľal, tiež s jeho mamou a sestrou debatovali o tom, že sa dcéra na neho nepodobá a spätne nad tým uvažoval, že pracoval vtedy v zahraničí. A keď ju zbadal pracovať v Kauflande, tak mu to tak došlo, že to nemusí byť tak. S matkou dieťaťa sa rozišiel, keď mala jeden rok. Styk s dcérou nemal upravený, pravidelne sa s ňou nekontaktoval. Na otázku súdu,
či sa v čase rozhodnom intímne stýkal s matkou dieťaťa uviedol, že sa stýkal, ale napr. jeden mesiac sa zdržiaval v zahraničí, kde pracoval. Nemá vedomosť o tom, či mu bola matka dcéry neverná. Tiež uviedol, že keď sa s matkou dcéry rozišli, táto začala za krátky čas (asi za mesiac) žiť s jedným pánom z Nedanoviec. Tiež uviedol, že dcéra sa podobá na jedného pána z Krásna. Má ešte syna, ktorý sa z 80% podobá na neho hneď od malička. Platí dcére výživné vo výške 105 €.
(5) Plnoleté dieťa E. C. na pojednávaní uviedla, že s návrhom nesúhlasí, berie to ako istú špekuláciu zo strany navrhovateľa, keďže tá žiadosť prišla v čase, keď sa pripravovala na maturitnú skúšku. Tiež to berie ako špekuláciu, aby sa navrhovateľ vyhol plateniu výživného. Celé toto konanie ju stresuje, je na vysokej škole, pričom navrhovateľ jej uviedol, že jej stačí dvojročné štúdium, že nemusí študovať na vysokej škole.
(6) Svedkyňa V. C. na pojednávaní uviedla, že keď navrhovateľ odišiel od svojej rodiny, dcéra mala v tom čase asi jeden a pól roka. Ešte asi dva roky tam chodila a nosila vnučke i darčeky. Minulý rok 2018 bol navrhovateľ na opekačke a bol taký smutný, tak sa ho spýtala, čo je s ním. On jej povedal, že sa vtedy dozvedel, že dcéra sa na neho ani nepodobá a že to nie je jeho dieťa. Svedkyňa potom zisťovala okolnosti, keďže z Krásna má zaťka a ľudia, ktorých ani nepozná jej do očí šplechli, že vnučka ani nevyzerá do ich rodiny, že to ani nie je jeho. Potom sa rozhodli, že dajú spraviť skúšku DNA, aby zistili, či je to ich krv.
(7) Svedkyňa H. U. na pojednávaní na otázku súdu kde pracoval navrhovateľ v čase, kedy sa dcéra narodila uviedla, že pracoval v Čechách, avšak pravidelne chodieval domov. Tiež uviedla, že s navrhovateľom sa v tom čase intímne stýkala a tiež jednoznačne uviedla, že v tom čase nemala iného mužského partnera, s ktorým by sa intímne stýkala. V tom čase žili u jej rodičov. Na otázku právneho zástupcu plnoletého dieťaťa, či bola dôvodom rozvodu aj skutočnosť, že navrhovateľ spochybňoval svoje otcovstvo k dieťaťa svedkyňa uviedla, že to nebol dôvod rozvodu, avšak navrhovateľ to spomenul.
(8) Právny zástupca navrhovateľa navrhol doplniť dokazovanie zabezpečením odborného vyjadrenia za účelom skúmania DNA, či je navrhovateľ otcom plnoletého dieťaťa. K tomuto návrhu právny zástupca plnoletého dieťaťa uviedol, že už v čase rozvodového konania mal navrhovateľ pochybnosti o otcovstve, čo sa uvádza na strane dva rozvodového rozsudku a chcel, aby boli robené testy DNA, pričom na pojednávaní nezazneli žiadne nové skutočnosti, ktoré by dôvodne spochybňovali otcovstvo navrhovateľa.
(9) Právny zástupca navrhovateľa v konečnom návrhu žiadal, aby súd návrhu v celom rozsahu vyhovel a priznal navrhovateľovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.
(10) Právny zástupca plnoletého dieťaťa v konečnom návrhu žiadal, aby súd návrh zamietol a aby plnoletému dieťaťa priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.
(11) Zo sobášneho listu (č.l. 8), vydaného matričným úradom v Bošanoch vyplýva, že navrhovateľ uzavrel dňa XX.XX.XXXX v V. manželstvo s H. U..
(12) Z rodného listu plnoletého dieťaťa E. C. (č.l. 10) vyplýva, že ako otec je uvedený navrhovateľ.
(13) Z rozsudku tunajšieho súdu č.k. 4C/146/2008-36 zo dňa 01.04.2008, právoplatného dňa 20.05.2008 vyplýva, že súd manželstvo navrhovateľa a jeho manželky H. C. rozviedol, rozhodol o zverení v tom čase maloletých detí U. a E. do osobnej starostlivosti matky a otcovi (navrhovateľovi) určil vyživovaciu povinnosť voči nim. V odôvodnení tohto rozhodnutia na strane 2 v druhom odseku sa okrem iného uvádza, že navrhovateľ má pochybnosti o otcovstve v tom čase maloletej E., chcel by, aby boli urobené testy DNA a pochybnosti sa s konečnou platnosťou vyriešili.
(14) Podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.
(15) Podľa § 86 ods. 1 Zákona o rodine manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť na súde, že je jeho otcom.
(16) Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa na zapretie otcovstva voči plnoletému dieťaťa E. C. je potrebné zamietnuť, nakoľko navrhovateľ nepreukázal, že zachoval prekluzívnu trojročnú lehotu na podanie návrhu v zmysle § 86 ods. 1 Zákona o rodine. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ mal pochybnosti o svojom otcovstve voči plnoletému dieťaťu E. C. už v čase jeho rozvodového konania s matkou plnoletého dieťaťa, čo vyplýva i z odôvodnenia rozsudku tunajšieho súdu č.k. 4C/146/2008-36 zo dňa 01.04.2008, keď navrhovateľ už v rozvodovom konaní uvádzal, že má pochybnosti o svojom otcovstve voči E. C. a chcel, aby boli urobené testy DNA a pochybnosti sa s konečnou platnosťou vyriešili. Pokiaľ v rámci predmetného konania navrhovateľ uvádzal, že pochybnosti začal mať po opekačke s partiou, ktorej sa zúčastnil minulý rok a po rozhovore so svojou matkou a sestrou, kedy mu to celé došlo, súd poznamenáva, že navrhovateľom uvádzané okolnosti v predmetnom konaní, nie sú takými novými skutočnosťami, ktoré by spochybňovali jeho otcovstvo a ktoré by mu už neboli známe v čase jeho rozvodového konania v roku 2008. Za daných okolností preto súd nepovažoval návrh právneho zástupcu navrhovateľa na doplnenie dokazovania o odborného vyjadrenia za účelom skúmania DNA za dôvodný a tento zamietol, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľovi už uplynula zákonom stanovená lehota na podanie kvalifikovaného návrhu v zmysle § 86 ods. 1 Zákona o rodine.
(17) Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ustanovenia § 57 CMP v zmysle ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Právny zástupca plnoletého dieťaťa v konečnom návrhu žiadal priznať plnoletému dieťaťa náhradu trov konania v rozsahu 100%. Súd pri rozhodovaní o uplatnenom nároku na náhradu trov konania vychádzal z ustanovenia § 53 CMP v zmysle ktorého v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať. V danom prípade boli splnené podmienky na priznanie trov konania plnoletému dieťaťu v rozsahu 100%, pričom ich priznanie bolo spravodlivé požadovať, nakoľko navrhovateľ podal nedôvodný návrh, ktorý založil na skutočnostiach, ktoré už uvádzal v skoršom konaní o rozvod manželstva, v konaní nepreukázal zachovanie prekluzívnej trojročnej lehoty v zmysle § 86 ods. 1 Zákona o rodine a plnoletému dieťaťu vznikli trovy konania na úspešné sa bránenie voči nedôvodne podanému návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie je podané včas, ak bolo podané na príslušnom odvolacom súde.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 125 ods. 1 až 3 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. (§ 125 ods. 1 až 3 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).