Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Co-7-2024.pdf
PDF · 108.3 KB
Case nature
Subarea
16Co/7/2024
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudkýň JUDr. Ivany Štiftovej a Mgr. Daniely Drnákovej v spore žalobcu: Š. O., L.. XX.X.XXXX, I. L. XXXX/XX, J., zastúpenému: LEGAL & CORP s. r. o., Gajova 11, Bratislava, IČO: 47 237 325, proti žalovanej: B. G., L.. XX.XX.XXXX, G. XXXX/XX, W. G. K., zastúpenej advokátkou JUDr. Danou Fortuníkovou, Kráľová nad Váhom 32, o určenie neúčinnosti právneho úkonu a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č. k. 45C/39/2023-30, zo dňa 12.10.2023, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX, evidované Okresným úradom Senec, katastrálny odbor, okres: D., obec: W. G. K., k. ú. W. G. K., a to: pozemok T.-Q. G. Č.. XXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha, o výmere 433 m2, pozemok T.-Q. G. Č.. XXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 114 m2, stavby so súpisným č. XXXX, druh stavby: rodinný dom a to vrátane ich prevodu, zaťaženia v prospech inej osoby, zriadenia akéhokoľvek práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu alebo akéhokoľvek iného zaťaženia týchto nehnuteľností, ktorých je výlučnou vlastníčkou, až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 45C/39/2023 o určenie neúčinnosti právneho úkonu - Dohody o vyporiadaní BSM zavkladovanej pod E.-XXXX/XXXX, zo dňa 3.5.2023.
2. V odôvodení uviedol že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19.9.2023 domáha určenia, že Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zavkladovaná pod E.-XXXX/XXXX, zo dňa 3.5.2023, uzatvorená medzi G. G., L.. X.X.XXXX, G. XXXX/XX, W. G. K. a žalovanou, na základe ktorej G. G. stratil vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, okres: D., obec: W. G. K., k. ú. W. G. K., a to konkréte pozemok T.-Q. G. Č.. XXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha, o výmere 433 m2, pozemok T.-Q. G. Č.. XXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 114 m2, stavby so súpisným č. XXXX, druh stavby: rodinný dom, postavený na parcele č. XXX/XXX (ďalej len „nehnuteľnosti“), je voči žalobcovi právne neúčinný; zároveň žiada, aby súd uložil žalovanej povinnosť strpieť na nehnuteľnostiach výkon exekúcie žalobcom podľa § 134 a nasl. Exekučného poriadku.
3. Súčasne s podaním žaloby sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým uložil žalovanej povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami a to vrátane ich prevodu, zaťaženia v prospech inej osoby, zriadenia akéhokoľvek práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu alebo akéhokoľvek iného zaťaženia týchto nehnuteľností, ktorých je podielovým spoluvlastníkom, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
4. Návrh odôvodnil tým, že dňa 12.9.2022 s G. G. uzatvoril Zmluvu o pôžičke, ktorej predmetom bol záväzok žalobcu poskytnúť dlžníkovi sumu 14.900 eur a záväzok dlžníka vrátiť pôžičku žalobcovi do 30.11.2022; dňa 14.9.2022 v notárskej zápisnici dlžník vyhlásil, že dňa 12.9.2022 uzatvoril so žalobcom Zmluvu o pôžičke, a že ako povinná osoba sa zaviazal vrátiť žalobcovi pôžičku, čo do výšky a dôvodu v lehote a za podmienok uvedených v zmluve. Medzi žalobcom v pozícií veriteľa a dlžníkom bolo uzatvorených niekoľko ústnych zmlúv o pôžičke, na základe ktorých žalobca poskytol dlžníkovi peniaze v celkovej výške 18.400 eur. Dlžník si svoje povinnosti riadne a včas nesplnil, keď žalobcovi pôžičky ku dňu podania žaloby riadne a včas nevrátil. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, pričom z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že dňa 3.5.2023 bola medzi dlžníkom a žalovanou uzatvorená Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na základe ktorej si dlžník spolu so žalovanou spoločne vyporiadali majetkové vzťahy na vyššie uvedených nehnuteľnostiach. Dlžník po splatnosti pôžičky a vedomý si, že žalobcovi nevrátil ani ďalšie pôžičky, uzatvoril Dohodu na základe ktorej previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na žalovanú. Uzatvorením dohody medzi žalovanou a dlžníkom, bol majetok dlžníka prevedený na žalovanú bez zodpovedajúceho plnenia žalobcovi, ktorý má voči dlžníkovi pohľadávky. Dohoda uzatvorená medzi dlžníkom a jeho blízkou osobou, t. j. žalovanou, odporovateľný právny úkon, ktorý ukracuje uspokojenie žalobcových pohľadávok, ktorý dlžník urobil práve s týmto úmyslom.
5. Žalobca zastával názor, že konaním dlžníka zrejme došlo k odporovateľným právnym úkonom podľa § 42a a 42b Občianskeho zákonníka, a preto je tu dôvodná obava, že nimi mohlo dôjsť k ukráteniu uspokojenia jeho pohľadávok a na ich základe hrozí ich nevymožiteľnosť. Účelom neodkladného opatrenia v tomto prípade, je teda zabezpečiť predmet konania tak, aby sa neohrozilo vymáhanie pohľadávok vo veci samej tým, že žalovaná sa zbaví nehnuteľností, pričom tento účel nie je možné dosiahnuť nariadením zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa môže zriadiť len sudcovské záložné právo. Doterajšie konanie dlžníka žiadnym spôsobom neosvedčilo jeho spoľahlivosť, že si riadne, včas a hlavne dobrovoľne splní svoje záväzky. S poukazom na vykonanie viacerých zabezpečovacích a prevodových úkonov dlžníka a s poukazom na blízku osobu žalovanej mal žalobca za to, že existuje dôvodná obava, že ak by nebolo predbežné opatrenie podľa tejto žaloby nariadené, žalovaná by sa mohla po nadobudnutí vedomosti o tejto žalobe pokúsiť o prevedenie nadobudnutého majetku alebo o iné dispozície s ním v takej miere, že by tým bolo zmarené riadne uhradenie pohľadávok. Uloženie povinnosti žalovanej nenakladať s prevedeným majetkom zároveň nezasahuje do jeho práv nad nevyhnutnú mieru, nedôjde k spôsobeniu neprimeranej ujmy žalovanej a ani nebude obmedzená vo výkone jej vlastníckeho práva, ale len v úkonoch ukracujúcich žalobcu, pretože navrhovaná povinnosť priamo súvisí so zabránením ukráteniu žalobcu.
6. Súd prvej inštancie po právnej stránke ozrejmil, že neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
7. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je 1/ osvedčenie nároku, ktorému sa navrhovaným neodkladným opatrením má poskytnúť ochrana, 2/ osvedčenie naliehavosti potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, alebo osvedčenie z obavy, že exekúcia bude ohrozená, t. j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, 3/ preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej. Pojem „potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“ treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Pre nariadenie neodkladného opatrenia musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy pomerov strán sporu, by bolo právo ohrozené. Ďalším z predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia je existencia právneho záujmu na neodkladnom opatrení, žalobca musí v návrhu osvedčiť potrebnosť navrhovaného neodkladného opatrenia. Ide predovšetkým o osvedčenie tohto, že nariadením predbežného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v základnom alebo exekučnom konaní.
8. Zo Zmluvy o pôžičke súdu prvej inštancie vyplynulo, že bola dňa 12.9.2022 uzatvorená medzi žalobcom ako veriteľom a G. G. ako dlžníkom, ktorej predmetom bol záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky v sume 14.900 eur a záväzok dlžníka peňažné prostriedky veriteľovi vrátiť do 30.11.2022. Z Notárskej zápisnice L. XXX/XXXX, L. XXXXX/XXXX, L. XXXXX/XXXX napísanej a podpísanej na Notárskom úrade I.. O. J. v Bratislave dňa 14.9.2022 vyplýva, že dlžník vyhlásil, že súhlasí s exekúciou (vykonateľnosťou) notárskej zápisnice. Dlžník vyhlásil, že uzatvoril dňa 12.9.2022 so žalobcom Zmluvu o pôžičke, pričom sa ako dlžník zaviazal žalobcovi vrátiť pôžičku v celkovej výške 14.900 eur najneskôr do 30.11.2022; záväzok uznal čo do dôvodu a výšky; dlžník výslovne súhlasil s tým, aby sa stala táto notárska zápisnica exekučným titulom. Z výpisov Všeobecnej úverovej banky, a.s. vyplýva, že žalobca poskytol dlžníkovi (G. G.) dňa 30.6.2021 sumu 2.000 eur, dňa 1.7.2021 sumu 5.000 eur, dňa 23.11.2021 sumu 3.500 eur, dňa 2.5.2022 sumu 2.600 eur, dňa 30.9.2022 sumu 1.300 eur, dňa 28.11.2022 sumu 3.000 eur a dňa 27.3.2023 sumu 1.000 eur. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, okres D., obec W. G. K., T.. Ú.. W. G. K. vyplýva, že vlastníčkou nehnuteľností (spoluvlastnícky podiel 1/1): pozemok T.-Q. G. Č.. XXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha, o výmere 433 m2, pozemok T.-Q. G. Č.. XXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 114 m2 a stavby so súpisným č. XXXX, druh stavby: rodinný dom je žalovaná; titulom nadobudnutia vlastníctva je Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov E.-XXXX/XXXX zo dňa 3.5.2023.
9. Súd prvej inštancie skonštatoval, že vzhľadom na charakter sporu, nie je možné sledovaný účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V danom prípade neprichádza do úvahy nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko takýmto rozhodnutím sa nedosiahne sledovaný účel a tiež zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo len na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka, keď v tomto prípade žalovaná, nie je dlžníkom žalobcu.
10. Za splnenú považoval prvú zo zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia (osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami), keďže vo veci samej sa žalobca domáha určenia neúčinnosti voči nemu Dohody o vyporiadaní BSM uzavretej medzi žalovanou a jej bývalým manželom G. G., ktorý nárok odôvodňuje tým, že má vymáhateľnú pohľadávku voči G. G. v celkovej výške 33.300 eur s príslušenstvom, pričom žalovaná a žalobcov dlžník previedli majetok z BSM do výlučného vlastníctva žalovanej; uvedeným právnym úkonom malo dôjsť k ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky žalobcu.
11. Súd prvej inštancie považoval za splnenú aj druhú zo základných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, t. j. osvedčenie, že je existuje obava, že prípadná exekúcia bude ohrozená. Vo veci samej sa žalobca domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu, čo znamená že v prípade úspechu jeho žaloby, by bol odporovateľný právny úkon (dohoda o vyporiadaní BSM) voči žalobcovi ako veriteľovi neúčinná, čo znamená, že žalobca, by sa mohol na základe právoplatného rozsudku domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z predmetu sporného právneho úkonu, teda z nehnuteľností špecifikovaných vo výroku neodkladného opatrenia. Právoplatný rozsudok v odporovom konaní sa totiž vzťahuje na konkrétny exekvovateľný majetok, a nie na osobu žalovanej, ktorá sa nestáva povinnou v exekúcii, ale právne účinky úspešného odporu sa prejavia voči žalovanej tak, že v rámci exekučného konania proti dlžníkovi je povinná strpieť vedenie exekúcie na predmet plnenia z odporovaného právneho úkonu, ktorého bola účastníkom. Prípadná exekúcia, by však mohla byť ohrozená, ak by žalovaná ešte pred právoplatným skončením konania o neúčinnosť právneho úkonu previedla sporné nehnuteľnosti na tretiu osobu, kedy by uspokojenie pohľadávky exekúciou predmetných nehnuteľností na základe právoplatného rozsudku vydaného v tomto konaní nebolo možné. Exekúciu by v tom prípade bolo možné viesť na iný majetok žalovanej, a to do výšky hodnoty majetku predstavujúceho prospech z pôvodne odporovaného právneho úkonu, čo však predpokladá existenciu ďalšieho vykonateľného súdneho rozhodnutia, ukladajúceho povinnosť na náhradu v zmysle § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka. Takýto
postup by však bol značne neefektívny a viedol by len k množeniu súdnych sporov. Súd prvej inštancie prihliadol aj na žalobcom tvrdenú pravdepodobnú nemajetnosť dlžníka, keď z verejne dostupných zdrojov zistil, že dňa 24.5.2023 bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného United Industries a.s. voči dlžníkovi G. G. na peňažné plnenie. Vzhľadom na uvedené je žiaduce, aby vo vlastníckych vzťahoch k predmetným nehnuteľnostiam nevznikali zmeny, nakoľko v takom prípade by došlo k možnému zhoršeniu realizácie súdneho rozhodnutia vo veci, pokiaľ by nehnuteľnosť bola prevedená a jej vlastníkom by sa stala tretia nezúčastnená osoba.
12. Súd prvej inštancie dospel k názoru, že potreba bezodkladnej úpravy pomerov je daná, keď nariadeným neodkladným opatrením pominie hrozba zmarenia prípadnej exekúcie, dôjde k dočasnej stabilizácii pomerov a umožní sa nerušené rozhodovanie súdu vo veci samej. Zároveň tým nedôjde ani k obmedzeniu, či ohrozeniu práv žalovanej k nehnuteľnostiam v neprimeranom rozsahu, nakoľko žalovaná nebude žiadnym spôsobom obmedzovaná v ich bežnom užívaní. Na druhej strane nariadením neodkladného opatrenia žalobcovi nevznikne neprimeraná výhoda. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch, k čomu v danom prípade nedôjde. Nariadený rozsah neodkladného opatrenia považoval súd prvej inštancie za primeraný, jeho nariadením nevznikne žalovanej žiadna ujma, pretože súčasný právny vzťah k predmetným nehnuteľnostiam sa žiadnym spôsobom nezmení a obmedzenie dispozície s nehnuteľnosťami bude dočasného charakteru do skončenia konania vo veci samej. Nariadením neodkladného opatrenia sa bude realizovať aj jeho preventívna funkcia a v konečnom dôsledku ochrana strán sporu a prípadne aj tretích osôb a jeho nariadenie je realizáciou primeranej opatrnosti v danom právnom vzťahu a predchádzania vzniku ďalších možných súdnych sporov.
13. Na uvedenom základe za použitia § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. c), § 329 ods. 1, ods. 2 C. s. p.; dospel súd prvej inštancie k záveru, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu, a preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, pričom o nároku na náhradu trov neodkladného opatrenia rozhodne v konečnom rozhodnutí.
14. Proti uzneseniu podala žalovaná odvolanie a žiadala napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že odvolací súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jej odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mala zato, že žalobca nesplnil povinnosť osvedčiť nárok, ktorému sa neodkladným opatrením má poskytnúť ochrana, ani neosvedčil naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán spolu, alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená, t. j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Žalobca totiž nepredložil úplné a pravdivé znenie Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorá bola podkladom na podanie návrhu na vklad do katastra nehnuteľností. Keďže túto dohodu nepredložil, je zrejmé (a vyplýva to aj zo skutočnosti, že nikde v podaní neuvádza, v ktorý deň bola dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzatvorená, ale len deň, v ktorý bolo vlastnícke právo na základe tejto dohody zapísané do katastra nehnuteľností), že nemá o jej skutočnom obsahu vedomosť. Nemôže teda ani vedieť ani preukázať, či týmto právnym úkonom došlo alebo nedošlo k odporovateľným právnym úkonom podľa § 42a a 42b Občianskeho zákonníka teda k ukráteniu veriteľa, t. j. či prevzala na seba okrem vlastníctva nehnuteľnosti aj záväzky manželov a záväzky dlžníka navrhovateľa, na ktorých nebola povinná, a ktorých hodnota zodpovedá hodnote prevzatej nehnuteľnosti. Okrem toho je na preukázanie, že skutočne došlo k ukráteniu veriteľa kvantifikovať aj výšku prevzatých záväzkov a nespochybniteľne určiť hodnotu prevzatých aktív. Bez toho je totiž reálne možné, že napadnutým právnym úkonom nielenže nedošlo k ukráteniu veriteľa, ale dokonca, že žalovaná na seba prevzala viac záväzkov, ako aktív. Ak by tomu tak bolo, nie je vôbec možné viesť konanie o odporovateľnosť právneho úkonu tak, ako ho podal žalobca a teda nie je ani možné navrhnúť nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako to navrhovateľ učinil, čiže nie je ani možné takémuto návrhu vyhovieť. Keďže žaloba, ako aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podal žalobca, znáša aj dôkazné bremeno a teda je povinný na vlastné náklady uvedené skutočnosti preukázať bez akejkoľvek aktívnej účasti žalovanej.
15. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej poukázal na jej tvrdenia v predsúdnom konaní, že žalovaná v pozícií predávajúceho uzatvoril kúpnu zmluvu, ktorých predmetom majú byť práve nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej. Ďalej dal do pozornosti, s poukazom na deň 14.9.2022, kedy
bola spísaná Notárska zápisnica, ako aj deň 29.12.2022, keby bol vydaný rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Up/1807/2022, či pohľadávky žalobcu, ktoré eviduje voči dlžníkovi; že existuje odôvodnený predpoklad hraničiaci s istotou, že dlžník sa svojimi úkonmi zbavoval majetku za účelom znemožnenia uspokojenia žalobcových pohľadávok. Žalovaná v odvolaní nepredložila Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, pričom mu nebolo zrejmé a ani túto skutočnosť nevie overiť, akým spôsobom došlo medzi žalovanou a dlžníkom k vyporiadaniu ich spoločného majetku na základe tejto Dohody, teda v akej výške dostala žalovaná od dlžníka protiplnenie. Tvrdenia žalovanej o tom, že na základe Dohody prevzala okrem vlastníctva nehnuteľností aj záväzky dlžníka, nie sú pre toto súdne konanie rozhodujúce. Potreba bezodkladnej úpravy pomer je totiž daná, keď nariadením neodkladného opatrenia pominie hrozba zmarenia prípadnej exekúcie, dôjde k dočasnej stabilizácií pomerov a umožní sa nerušené rozhodovanie súdu vo veci samej. Aj s poukazom na tvrdenia žalovanej, že uzatvorila kúpnu zmluvu, ktorej predmetom sú sporné nehnuteľnosti, je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov.
16. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne (§ 387 ods. 1 C. s. p.).
17. Podľa § 324 ods. 1 C. s. p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
18. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
19. Podľa § 325 ods. 2 písm. c), písm. d) C. s. p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
20. Nariadiť neodkladné opatrenie podľa citovaných ustanovení C. s. p. je možné, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. V danom prípade je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, no je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
21. Odvolací súd ďalej poznamenáva, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia si vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva), ohľadne ktorého majú byť upravené pomery strán sporu (tzv. osvedčenie nároku) tak, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Opísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia, musí žalobca (navrhovateľ neodkladného opatrenia) preukázať, z čoho, t. j. z akých okolností vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia a musí deklarovať opodstatnenie nároku vo veci samej, alebo neodkladného opatrenia, ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami; musí preukázať, že uplatňovanie nároku vo veci samej alebo neodkladného opatrenia, ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami obstojí, že z jeho strany nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. Navrhovateľ neodkladného opatrenia má tak dôkaznú povinnosť pokiaľ ide o skutočnosti preukazujúce, že je daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia a zároveň má povinnosť tvrdenia, čo sa týka skutočností odôvodňujúcich navrhované neodkladné opatrenie.
22. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a v nadväznosti na odvolaciu argumentáciu žalovanej, poukazuje odvolací súd na skutočnosť, že neodkladné opatrenie, ako už názov tohto
procesného inštitútu napovedá, slúži na rýchle a pružné riešenie situácie, kedy je potrebný okamžitý (bezprostredný) zásah súdu. Niektoré životné situácie vyvolávajú nutnosť v záujme právnej bezpečnosti fyzických alebo právnických osôb zaistiť okamžitú procesnú ochranu, ktorú by nebolo možné so zreteľom na bezprostredne hroziacu ujmu zaistiť v potrebnom čase obvyklým stanoveným spôsobom. Nariadenie neodkladného opatrenia má svoje opodstatnenie v prípadoch, ak je obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia jeho navrhovateľa alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. V rámci existencie potreby bezodkladnej úpravy pomerov súd teda nariadi neodkladné opatrenie spravidla v situácii, kedy danej strane hrozí vznik alebo rozširovanie reálnej škody či inej ujmy, prípadne, ak strane hrozí zhoršenie jej právnej pozície do takej miery, že sa jej viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu.
23. Odvolací súd ďalej pripomína, že pojem „potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“ je potrebné interpretovať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila nenapraviteľná alebo len ťažko napraviteľná ujma. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane sporu a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia, aj keď súd nemá náležite zistený skutkový stav, pričom musí prihliadať nielen na ochranu oprávnených záujmov toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada, ale na druhej strane tiež musí prihliadnuť na ochranu toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, aj keď táto ochrana nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby znemožnila nariadenie neodkladného opatrenia.
24. Je treba vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane, prípadne hrozí zhoršenie jej právnej pozície do takej miery, že by sa jej viac neoplatilo uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu; tieto tvrdenia sa musia osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti, keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
25. Tomu zodpovedá povinnosť žalobcu osvedčiť, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy, ktorá mu hrozí. Predpokladom toho je, že žalobca preukáže existenciu takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane.
26. V zhode so súdom prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že žalobca osvedčil predpoklady naliehavosti úpravy pomerov medzi stranami tým, že nielen tvrdil, ale aj osvedčil dôkaznými prostriedkami pripojenými k návrhu (žalobe) podstatné skutkové okolnosti nevyhnutné na jeho nariadenie; najmä skutkové okolnosti týkajúce sa žaloby na určenie neúčinnosti právneho úkonu založených tvrdení o existencii vymáhateľných pohľadávok žalobcu proti dlžníkovi, po ktorých bol v časovej následnosti s vecnoprávnymi účinkami v katastri nehnuteľností vykonaný zápis Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva dlžníka a žalovanej.
27. Pokiaľ žalovaná v odvolaní tieto predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia spochybňovala iba tým, že žalobca nepredložil Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva uzatvorenú medzi dlžníkom žalobcu a žalovanou, čím si nesplnil dôkaznú povinnosť; hodno zdôrazniť, že verejnosť zbierky listín, ktorá obsahuje o. i. aj písomné vyhotovenia dohôd [§ 8 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/1995 Z. z. katastrálny zákon], je obmedzená a prístup k listinám v nej uložených je umožnený len vlastníkovi, resp. inej oprávnenej osobe, ich právnym predchodcom a právnym nástupcom, ale napr. aj súdu (§ 68 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. katastrálny zákon), a preto, ak v aktuálnom štádiu konania nebola na návrh žalobcu predmetná Dohoda doposiaľ zabezpečená súdom prvej inštancie (čo je z pozície odvolacieho súdu pochopiteľné, keďže konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je s poukazom na § 328 ods. 2 C. s. p. časovo limitované), tak bolo výlučne na žalovanej v odvolaní Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva predložiť, čím by preukázala vecnú relevantnosť vlastnej procesnej obrany prezentovanej popretím skutkových tvrdení žaloby a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
28. Z uvedeného je potom potrebné vyvodiť záver, že dôvody podaného odvolania žalovanej nevyvrátili právny záver súdu prvej inštancie o potrebe neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Na uvedenom základe odvolací súd preto uzatvára, že odvolanie žalovanej nebolo spôsobilé svojou odvolacou argumentáciou privodiť zmenu uznesenia súdu prvej inštancie; odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil.
29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).