Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_51Er-828-2016.pdf
PDF · 80.99 KB
Case nature
Subarea
51Er/828/2016
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, IČO: 30 807 484 so sídlom V. Clementisa 24/A, 917 01 Trnava, proti povinnému: S., M..L..T.., R.Č.: XX XXX XXX, M. M. F. Z. B. O., XXX XX M. I. O., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Pavel Šajánek, Exekútorský úrad Senica so sídlom Sadová 621, 905 01 Senica, pre vymoženie 3.300,33 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd námietkam povinného proti exekúcii v y h o v u j e .
odôvodnenie:
1. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v aktuálnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
2. Poverením č. 5207*179785 zo dňa 19.05.2016 bol súdny exekútor JUDr. Pavel Šajánek zmysle § 45 ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe exekučného titulu - Vykonateľné rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 700-0412443814-GC04/14 zo dňa 11.08.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03.09.2014 a Vykonateľné rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 700-0412110514-GC04/14 zo dňa 08.07.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 30.07.2014 (ďalej len „exekučné tituly“).
3. Súdnemu exekútorovi bolo dňa 15.06.2016 doručené podanie povinného, ktoré súdny exekútor vyhodnotil ako námietky proti exekúcii zo strany povinného. Súdny exekútor uviedol, že námietky povinného boli podané v zákonnej lehote, nakoľko upovedomenie o začatí exekúcie si povinný prevzal dňa 31.05.2016 a námietky podal na poštovú prepravu dňa 14.06.2016.
4. Povinný, vo svojich námietkach zo dňa 09.06.2016 proti exekúcii uviedol, že vznáša námietky voči exekúcii, nakoľko oprávnený mal podľa povinného povinnosť uplatniť svoju pohľadávku vyplývajúcu z exekučných titulov v reštrukturalizačnom konaní povinného, ktorému bola reštrukturalizácia povolená uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 36R/3/2014 zo dňa 07.07.2014. Toto uznesenie bolo uverejnené v Obchodnom vestníku č. 133/2014 dňa 14.07.2014. Povinný preto zastáva názor, že oprávnený mal svoju pohľadávku prihlásiť do reštrukturalizačného konania, čo však nespravil a preto je jeho pohľadávka v zmysle ustanovenia § 155 ods. 2 z. č. 7/2005 Z. z. Zákona o konkurze a reštrukturalizácie (ďalej len „ZOKR“) naturálnou obligáciou, ktorá nie je vymáhateľná a preto nemôže byť za účelom jej vymoženia vedená exekúcia. Povinný sa ďalej vo svojich námietkach odvolával na ustanovenie § 120 ods. 1 ZOKR, v zmysle ktorého ak oprávnený v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnil prihláškou svoj nárok, tak právo vymáhať tento nárok voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká. Reštrukturalizačný plán bol povinnému potvrdený uznesením
Okresného súdu Trnava č. k. 36R/3/2014 zo dňa 30.01.2015, pričom toto uznesenie bolo uverejnené v Obchodnom vestníku č. 26/2015 dňa 09.02.2015. Na základe uvedeného preto povinný považuje vedenie exekúcie na vymoženie pohľadávky oprávneného vyplývajúcich z exekučných titulov za neoprávnené a žiada, aby súd vyhovel jeho námietkam.
5. Podľa § 50 ods. 1 až 6 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť (1). Námietky proti exekúcii je exekútor povinný doručiť súdu najneskôr do piatich dní od ich doručenia účastníkom. O námietkach proti exekúcii rozhodne súd najneskôr do 60 dní od ich doručenia (2). Rozhodnutie o námietkach sa doručí oprávnenému, povinnému a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie (3). Proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie (4). Ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie (5). Ak povinný zoberie námietky späť predtým, ako o nich rozhodne súd, exekútor pokračuje vo vykonávaní exekúcie a o námietkach sa nerozhoduje (6).
6. Podľa §9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. Podľa § 117 Civilného sporového poriadku, lehota je súdom alebo zákonom ustanovený časový úsek na vykonanie úkonu.
8. Podľa § 121 ods. 1 až ods. 5 Civilného sporového poriadku, (1) Lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní, týždňov, mesiacov a rokov.(2) Do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty. (3) Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. (4) Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. (5) Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.
9. Podľa § 114 ods. 1 písm. b) ZOKR, začatie reštrukturalizačného konania má tieto účinky: pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú.
10. Podľa § 120 ods. 1 ZOKR, ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.
11. Podľa § 155 ods. 2 ZOKR, zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou.
12. Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Ide o procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Námietky však musia byť dostatočne odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliada. Súd v konaní o námietkach proti exekúcii neprihliada na skutočnosti, ktoré existovali už v čase vydania rozhodnutia, ktoré sa stalo exekučným titulom, pretože námietky nie sú opravným prostriedkom.
Povinný môže v námietkach namietať len skutočnosti, ktoré nastali alebo vznikli po vydaní exekučného titulu, pretože všetky skutočnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu mal namietať v základnom konaní a ak tak neurobil, nie je mu poskytnutá ochrana v exekučnom konaní. Ak tieto skutočnosti jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Procesnými skutočnosťami sú okolnosti, ktorých základ spočíva v nedostatku procesných podmienok. Neodstrániteľný nedostatok v procesných podmienkach exekučného konania môže viesť k úspešnému podaniu námietok a k zastaveniu exekúcie pre neprípustnosť. Hmotnoprávne skutočnosti možno rozdeliť na skutočnosti, ktoré a) spôsobili zánik vymáhaného nároku podľa hmotnoprávnych noriem, b) bránia vymáhateľnosti nároku, c) inak spôsobujú neprípustnosť exekúcie, d) znamenajú námietku, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule.
13. Súd sa zaoberal otázkou včasnosti podania námietok proti exekúcii. Lehota na podanie námietok je zákonnou lehotou, zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Rozhodujúci je deň, kedy bolo toto podanie dané na poštovú prepravu. Pre počítanie a zachovanie lehoty platí ustanovenie § 121 Civilného sporového poriadku. Do lehoty sa nezapočítava deň, v ktorom bolo upovedomenie o začatí exekúcie povinnému doručené. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo doručené povinnému dňa 31.05.2016, pričom povinný dal námietky na poštovú prepravu dňa 14.06.2016 a boli doručené súdnemu exekútorovi dňa 15.06.2016. Súd dospel k záveru, že námietky povinného boli podané v zákonnej 14 dňovej lehote.
14. Po preskúmaní včas podaných námietok povinného proti exekúcii a po oboznámení sa s ostatným spisovým materiálom dospel súd k záveru, že námietkam povinného možno vyhovieť. Povinný preukázal, že mu bola uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 36R/3/2014 zo dňa 07.07.2014 povolená reštrukturalizácia, pričom toto uznesenie bolo uverejnené v Obchodnom vestníku č. 133/2014 dňa 14.07.2014. Následne bol povinnému uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 36R/3/2014 zo dňa 30.01.2015 povolený aj reštrukturalizačný plán. Súd má preukázané, že oprávnený doručil súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie až dňa 09.05.2016, čo znamená, že oprávnený nepostupoval v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1 ZOKR a neuplatnil si svoje právo uplatniť nárok vyplývajúci z exekučných titulov. Súd z predložených listín a zo súdneho spisu nemá preukázané, že by bola pohľadávka oprávneného prednostnou pohľadávkou, čo znamená že by si oprávnený nemusel svoj nárok uplatňovať prihláškou. Medzi prednostné pohľadávky patrí: a) odmena správcu, b) nepeňažné pohľadávky, c) pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania (po začatí reštrukturalizačného konania - tzv. nové pohľadávky. Na tieto pohľadávky nepôsobia právne účinky začatia ani povolenia reštrukturalizácie. Tieto pohľadávky je možné uplatňovať priamo u dlžníka, vymáhať ich na súde v základnom civilnom konaní alebo rozhodnúť o nich iným oprávneným orgánom (v správnom konaní), alebo vymáhať ich v exekučnom konaní. Súd preto považuje pohľadávku oprávneného za pohľadávku, na ktorú platí režim ustanovenia § 120 ods. 1 ZOKR.
15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a vyššie citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a námietkam povinného proti exekúcii vyhovel, keď súd považoval námietky povinného proti exekúcii za opodstatnené a právne relevantné.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Trnava, v štyroch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd. (§ 29 prvá veta zákona č. 233/1995 Z.z.).