Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-63-2013.pdf
PDF · 172.97 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-11C/63/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca sudkyňou JUDr. Adrianou Pytliakovou, PhD. v právnej veci žalobkyne: P. S., A.. XX.X.XXXX, bytom XXX XX O., M. XXXX, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o., Potočná 2835/1A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866 849, proti žalovanej: Stredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, v konaní o zaplatenie 685,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 266,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 266,- € od 8.10.2013 až do zaplatenia, a to všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku.
II. Konanie v časti o zaplatenie 260,42 € z a s t a v u j e .
III. Žalobu vo zvyšku z a m i e t a .
IV. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 26,20 % z prisúdenej sumy 266,-- €, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia.
V. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť Slovenskej republike trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa podanou žalobou žiadala, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni 685,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 685,- € od 21.6.2013 až do zaplatenia a nahradil trovy konania. Žalobný návrh odôvodnila tým, že dňa 16.2.2013 došlo v dôsledku poruchy transformátora v obci O., Č. O., M. J. M. ku škodám na majetku obce i jednotlivých občanov bývajúcich v predmetnej lokalite. Dňa 19.2.2013 obec O. žiadala Stredoslovenskú energetiku, a.s. o preplatenie škody spôsobenej dňa 16.2.2013 v obci O., a to nielen vo svojom mene, ale i v mene občanov obce O., medzi inými aj žalobkyne. Stredoslovenskú energetiku vyzvala na náhradu škody z dôvodu, že má so Stredoslovenskou energetikou uzatvorenú zmluvu o dodávke elektriny, na základe ktorej pravidelne, riadne a včas uhrádza faktúry za elektrinu. Na danú žiadosť obdržala obec O. odpoveď dňa 13.3.2013 od žalovanej strany s uvedením, že za predmetné škody nezodpovedá. Dňom 28.5.2013 žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzvala žalovanú na úhradu predmetných škôd spôsobených poruchou transformátora v obci O.. Odpoveď bola zamietavá, pričom žalovaná tvrdila, že nie je zodpovedná za predmetné škody a zvýšenie napätia bolo spôsobené poruchou transformátora. Žalobkyňa za pasívne vecne legitimovaného v konaní považovala Stredoslovenskú energetiku - Distribúciu, a.s., ktorá je na území Slovenskej republiky prevádzkovateľom prenosovej sústavy a
zabezpečuje distribúciu elektrickej energie do domácnosti žalobkyne. Žalovaná má distribúciu elektriny uvedenú aj ako predmet činnosti v Obchodnom registri i v samotnom názve spoločnosti Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. Žalobkyni v dôsledku poruchy transformátora v obci O., Č. O., M. J. M. bola spôsobená škoda na notebooku ACER 5744Z vo výške 435,- €, ktorý je neopraviteľný a osobnom počítači vo výške 250,- €. V zmysle zákonných ustanovení § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 420a Občianskeho zákonníka a § 442 Občianskeho zákonníka žalobkyňa domáhala sa zaplatenia v konaní uplatnenej pohľadávky vo výške 685,- € spolu s príslušenstvom s tým, že žalovaná nezabezpečila riadnu distribúciu elektriny do domácnosti žalobkyne, porušila tak svoju právnu povinnosť konať tak, aby nedochádzalo ku škodám. Protiprávnym konaním spôsobila vyššie uvedenú škodu, za ktorú aj zodpovedá.
2. Súd v konaní vydal platobný rozkaz sp. zn. 10Ro/163/2013 zo dňa 15.8.2013, ktorý v dôsledku podaného odporu bol zrušený. V podanom odpore žalovaná poukázala na prevenčnú povinnosť podľa Občianskeho zákonníka, a to na ustanovenie § 415, v zmysle ktorého každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Žalobkyňa si mala zabezpečiť prepäťovú ochranu, čím sa mohlo predísť škode. Týka sa to hlavne škôd, ktoré sú spôsobené v dôsledku nezavinených objektívnych udalostí ako napr. pád elektrických vedení, či búrka, ktorá by mohla spôsobiť prepätie, pretrhnutie vedenia, atď., kde nemožno zavinenie pričítať konaniu konkrétnej osobe. Žalovaná poukazuje aj na ustanovenie § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne, a to z dôvodu prevenčnej povinnosti zo strany žalobkyne. Vo všeobecnosti už stará rímska zásada „Casus nocet domino“, teda že náhoda ide k ťarche vlastníka určitej veci. Poruchu na transformátore žalovaná nespôsobila a tým poukazuje na § 31 ods. 1 písm. e) bod 6 zákona o energetike č. 251/2012 Z.z. , v zmysle ktorého prevádzkovateľ distribučnej sústavy má právo obmedziť alebo prerušiť bez nároku na náhradu škody okrem prípadov, ak škoda vznikla zavinením prevádzkovateľa distribučnej sústavy, v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutnú dobu distribúciu elektriny pri poruchách na zariadeniach sústavy a počas ich odstraňovania. Žalovaná si plní povinnosti v zmysle zákona a príslušných noriem, vykonáva preventívne prehliadky a revízie distribučných zariadení na predchádzanie porúch a zabezpečenie spoľahlivej prevádzky. Z uvedených dôvodov žalobkyni nevznikol žiadny nárok na uplatnenie v konaní finančného plnenia vo vzťahu k žalovanej.
3. K podanému odporu vyjadril sa právny zástupca žalobkyne tvrdiac, že táto zakúpila elektrické spotrebiče a zapojila v súlade s návodom na použitie, pričom nikde na týchto výrobkoch nebolo uvedené, že by sa akýmkoľkovek spôsobom považovali za citlivé, resp. že by mala zabezpečiť prepäťovú ochranu. Žalovaná zodpovedá za vzniknuté škody na základe objektívneho princípu, bez ohľadu na zavinenie je povinná dodržiavať kvalitu dodávok elektriny a poskytovaných služieb, ako aj zabezpečiť spoľahlivé bezpečné a účinné prevádzkovanie sústavy. Jej ako odberateľovi elektrickej energie nevyplýva povinnosť zabezpečiť si prepäťovú ochranu zo žiadneho právneho predpisu a považuje za neprípustné, aby niesla bremeno zodpovednosti za škodu vzniknutú na transformátore, za ktorú žalovaná objektívne zodpovedá. Prevádzkovateľ ako osoba majúca prospech z tejto prevádzkovej činnosti je povinný znášať aj sprísnené podmienky jeho zodpovednosti. Navyše žalobkyňa žiadnu svoju povinnosť neporušila a nie je povinná niesť ani bremeno zodpovednosti, ktoré v tomto prípade má žalovaná. Pokiaľ žalovaná poukazuje na zákonnú dikciu, ktorá ju oprávňuje obmedziť alebo prerušiť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutnú dobu distribúciu elektriny pri poruchách na zariadeniach sústavy a počas ich odstraňovania, a to bez nároku na náhradu škody, táto dikcia sa nevzťahuje na daný spor. Škoda na elektrických spotrebičoch v domácnosti nevznikla v dôsledku obmedzenia alebo prerušenia distribúcie elektriny, ale z dôvodu, že žalovaná ako distribútor elektrickej energie do domácnosti nezabezpečila adekvátnu prevádzkyschopnosť prenosovej sústavy, spoľahlivú a bezpečnú dodávku elektrickej energie, následkom čoho došlo k vzniku prepätia v prenosovej sústave. V dôsledku poruchy na transformátore bola do domácnosti dodávaná elektrická energia s veľkým napätím, došlo k prepätiu, čo spôsobilo značné škody na majetku, pretože došlo k vzniku škôd na spotrebičoch, ktoré sa už nedajú nijakým spôsobom opraviť. Žalovaná nezabezpečila spoľahlivú a bezpečnú dodávku elektrickej energie do domácnosti, porušila svoju zákonnú stanovenú povinnosť § 11 a § 28 zákona 251/2012 Z.z. o energetike.
4. Súd v konaní vykonal rozsiahle dokazovanie na preukázanie skutkového stavu, a to predovšetkým výsluchom strán v konaní, žiadosťou o preplatenie škody, odpoveďou na žiadosť, výpisom z Obchodného registra žalovanej, platobným rozkazom, odporom voči platobnému rozkazu, vyjadrením
k odporu, znaleckým posudkom Ing. U. P. č. 6/2014, vyjadreniami k znaleckému posudku, vyjadrením znalca k námietkam, predloženým znaleckým posudkom č. 335/2015 Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, znaleckým posudkom č. 4/2016 Ing. U. M., vyjadrením k znaleckému posudku, vyjadrením znalca k námietkam žalovanej a ďalším spisovým materiálom zistil súd skutkový stav na základe ktorého rozhodol rozsudkom zo dňa 27.11.2017 tak, že v konaní v časti o zaplatenie 260,42 € zastavil, žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni 424,58 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 424,58 € od 8.10.2013 až do zaplatenia, a to do troch dní po právoplatnosti rozsudku a zároveň priznal žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V dôsledku podaného odvolania zo strany žalovaného uznesením súdu druhej inštancie sp. zn. 7Co/221/2018-341 zo dňa 29.10.2018 bol rozsudok prvoinštančného súdu zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie. Okresný súd rešpektujúc právny záväzný názor súdu druhej inštancie zopakoval výsledky dokazovania, pričom na návrh žalobkyne vypočul v konaní svedkov Š. P., U. T., Ľ. S., O. S. a na podklade takto vykonaného dokazovania opätovne vo veci rozhodol. Po skutkovej stránke súd mal ustálené, že dňa 16.2.2013 v dôsledku poruchy transformátora v obci O., Č. O., M. J. M. došlo ku škodám na majetku obce i jednotlivých občanov bývajúcich v predmetnej lokalite. Na základe žiadosti obce O. zo dňa 19.2.2013 o preplatenie škody spôsobenej dňa 16.2.2013 v obci O. adresovanej Stredoslovenskej energetike, a.s. žiadala obec o preplatenie škôd, ktoré vznikli na elektrických spotrebičoch a elektrických zariadeniach. Na danú žiadosť obdržala obec Klokočov odpoveď 13.3.2013 od žalovanej s uvedením, že táto za predmetné škody nezodpovedá. Z titulu uzatvorenej zmluvy o dodávke elektriny, ktorú má uzatvorenú žalobkyňa ako odberateľ so žalovanou ako dodávateľom zo dňa 28.6.2007 vyzvala žalobkyňa žalovanú na náhradu škody, na základe ktorej žalobkyňa pravidelne, riadne a včas uhrádza faktúry za elektrinu. Žiadosť žalobkyne o náhradu škody bola zamietnutá, pričom žalovaná vo vyjadrení 7.6.2013 uviedla, že nie je zodpovedná za predmetné škody, pričom nepopiera, že zvýšenie napätia bolo spôsobené poruchou transformátora. Z výpisu z Obchodného registra žalovanej vyplýva z predmetu činnosti okrem iného aj distribúcia elektriny, z čoho vyplýva pasívna vecná legitimácia žalovanej, ktorá na území Slovenskej republiky je prevádzkovateľom prenosovej sústavy a zabezpečuje distribúciu elektrickej energie do domácností.
5. Uznesením sp. zn. 11C/63/2013 zo dňa 21.1.2014 súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci. Za znalca ustanovil Ing. U. P., ktorý vypracoval znalecký posudok č. 6/2014. V znaleckom posudku znalec odpovedal na položené otázky. Jednoznačne, že poškodenie elektrických spotrebičov žalobkyne vzniklo v priamej súvislosti s poruchou predmetného transformátora v obci O., Č. O., M. J. M. dňa 16.2.2013. V čase udalosti došlo k zvýšeniu napájacieho sieťového napätia nad dovolené hodnoty (viac ako 10% Un), ktoré poškodilo predmetné spotrebiče. Predmetný transformátor nebol chránený proti preťaženiu, pretože hlavný istič na sekundárnej strane bol vysoko predimenzovaný (menovitý prúd ističa bol 250 A), menovitý sekundárny prúd transformátora bol len 144 A a istič bol schopný vypnúť preťaženie až pri prúde (1,25 x In), t.j. 312 A. Preťaženie dosahovalo 217 %. Takýto prúd pre predmetný transformátor je neúmerne vysoký a havária bola neodvratná. Táto havária nebola spôsobená prírodnými javmi alebo inými nepredvíateľnými udalosťami, ale hrubým porušením zo strany prevádzkovateľa SSE-D a revízneho technika, ktorý tento vážny nedostatok pri periodickej OP a OS v roku 2009 nezistil a neuviedol v správe o OP a OS ako zistený nedostatok. V žiadnom prípade na správnu funkciu transformátora nemá negatívny vplyv zimné obdobie, sneh, dážď a pod. Je treba vykonávať pravidelné preventívne prehliadky elektrických zariadení spojených s plánovanou údržbou a nie až pri poruchách a haváriách. Udalosti predchádzalo nesprávne istenie predmetného transformátora v trafo stanici, kde hodnota hlavného ističa nemala presiahnuť štítkovú hodnotu menovitého sekundárneho prúdu transformátora (144 A). Pri dlhodobom preťažovaní predmetného transformátora, čo umožňovalo predimenzovanie prúdovej hodnoty hlavného ističa bol tento dlhodobo namáhaný, najmä jeho neutrálny bod - uzol PEN. Výrobný štítok hlavného ističa typ J2UX 50/24, výrobné číslo 56115, In = 250 A, skratová vypínateľnosť 25 kA, rok výroby 1983. Istič je dávno po životnosti. Hlavný istič mal byť nahradený novším typom, napr. BA511-33-50 In=160 A nastavený na hodnotu 144 A. Možnosť nastavenia ističa v rozsahu od 120 A až 160 A. Takýto istič umožňuje i nastavenie nadprúdu až do hodnoty 5 x In. Za túto haváriu plne nesie zodpovednosť prevádzkovateľ distribučnej sústavy SSE-D. Revízny technik p. U. F. č. OSV.0146/30/07 EZ-E-E1-A/ osv vykonal pravidelnú odbornú prehliadku a odbornú skúšku elektrického zariadenia predmetnej trafo stanice dňa 30.10.2009 s celkovým hodnotením, že elektrické zariadenie v rozsahu vykonanej skúšky vyhovuje bezpečnej prevádzke. Revízny technik sa odvoláva na protokol č. CA-2009-06-20 hlásenie o vykonanej kontrole TS a TR pre DTS 232/ts/O. J. P. vykonanej 16.6.2009. Tento materiál nie je súčasťou revíznej správy a nebol znalcovi predložený. Nakoľko istenie transformátora nevyhovovalo
už v roku 2009, revízna správa nemala byť kladná s konštatovaním, že elektrické zariadenie vyhovuje bezpečnej prevádzke. Prevádzkovateľ, ak by vykonával plánovanú údržbu a opravy na predmetnom elektrotechnickom zariadení, tak hlavný istič s prúdom 250 A by bol vymenil za iný istič s požadovanou hodnotou prúdu (do 150 A). Znalec konštatoval, že došlo k porušeniu predpisov zo strany prevádzkovateľa distribučnej sústavy a tým havária predmetného transformátora bola len otázkou času. Žiadny právny predpis Slovenskej republiky neprikazuje občanovi bývajúcom v rodinnom dome mať povinne nainštalovanú prepäťovú ochranu proti prepätiam atmosferickým alebo spínacím na prípojke NN do rodinného domu. Takáto ochrana chráni elektrickú inštaláciu a elektrické zariadenia len pred prechodným prepätím, ktoré spravidla trvá len niekoľko milisekúnd, resp. pred impulzným sieťovým prepätím, napr. spínacím, dynamickým a pod. V jednotlivých fázach ale táto havária nemala charakter impulzného prepätia, ale zvýšeného prevádzkového napätia (dočasné nadpätie spôsobené haváriou transformátora, ktoré mohlo trvať dlhšiu dobu od 0,3 do 1800 sekúnd). Ak sa v distribučnej siete zvýši pracovné napätie nad dovolenú hodnotu (+ 10 % z Un) a toto zvýšenie trvá viac ako jednu minútu, vždy toto zvýšené napätie znamená prevádzkové prepätie alebo nadpätie. Prepäťové ochrany podradené v odbočkách jednotlivým odberateľom, ak by boli nainštalované, takéto dlhšie trvajúce nadpätie nie sú schopné zviezť do zeme, pretože sa v nich varistor (odpor závislý od napätia) zničí, pretože ho poškodia termické účinky pretekajúceho prúdu pri zvýšenom napätí. I napriek tomu, ak by žalobykňa mala nainštalovanú prepäťovú ochranu, došlo by ku vzniku škody na predmetných spotrebičoch, pretože zvýšené prevádzkové nadpätie nemalo impulzný charakter (krátkodobý), ale toto nadpätie by trvalo podstatne dlhšie a zničilo by nainštalovanú prepäťovú ochranu v rodinnom dome žalobkyne. Znalec zároveň stanovil všeobecnú zostatkovú hodnotu hnuteľných vecí, ktoré v čase návštevy znalca u žalobkyne dňa 13.8.2014 už neboli k dispozícii, pretože ich žalobkyňa vyhodila. Jednalo sa o notebook Acer 5744Z nadobudnutý 4.4.2009 (príjmový list splátky v spise 11C/67/2013 zo dňa 26.9.2013) nadobúdacia cena 435,- € a osobný počítač nadobudnutý 18.5.2009 v cene 250,- €. Cena overená v obchodných reťazcoch. Výšku škody spôsobenej na elektrických zariadeniach žalobkyne znalec stanovil na notebooku Acer 5744Z vo výške 266,- € a na osobnom počítači NO NAME 158,58 €. K danému znaleckému posudku vyjadrila sa žalovaná, ktorá sa nestotožnila s tvrdením, že transformátor bol preťažovaný a z toho dôvodu došlo k jeho poruche. Vyššia hodnota menovitého prúdu ističa automaticky nezamená, že transformátor dodáva viac prúdu do siete, než je jeho menovitý prúd stanovený výrobcom. Znalec neuviedol žiaden konkrétny dôkaz, ktorý by potvrdil, že transformátor bol preťažovaný. Znalec len predpokladal, že v zimných mesiacoch mohol byť transformátor preťažovaný odberateľom GOGO servis, s.r.o. Tento odberateľ mal však svoj odber limitovaný hlavným ističom In 25 A v zmysle zmluvy o pripojení. Nemohol spôsobiť preťaženie. Poškodený transformátor bol po poruche prevezený do špecializovanej opravovne transformátorov, kde sa podrobil detailnej analýze. Príčinou poruchy transformátora bol zvýšený prechodový odpor vo vnútri nádoby, ktorý vznikol nedokonalým dotiahnutím uvedených spojov vo výrobnom podniku. K odpáleniu pásoviny od svorníka PEN mohlo dôjsť následkom prechodových javov, kedy pri poruche na NN sieti v blízkosti trafo stanice došlo k prúdovej nesymetrii a cez PEN vodič a svorník tiekol zvýšený prúd, tento spôsobil oteplenie a prerušenie, teda odpálenie spoja na svorníku PEN. Ani v prípade, ak by bol transformátor istený proti preťaženiu predpísaným istiacim prvkom, nedokázal by zabrániť vnútornej poruche transformátora. Pri dlhodobom preťažovaní transformátora nad 100 % dochádza k nadmernému ohrevu transformátorového oleja a následne k starnutiu izolácie, čo sa prejavuje tým, že izolácia, či už papierová alebo textilná, stráca svoje izolačné vlastnosti. Dochádza k znižovaniu izolačného stavu a následnému prierezu medzi vinutiami VN a NN. Žalovaná systematicky kontroluje a vyhodnocuje zaťaženie všetkých distribučných transformátorov v trafo staniciach, a to pri preventívnych údržbových kontrolách, čo v danom prípade 16.6.2009 bol nameraný okamžitý odoberaný prúd z transformátora 40 A, čo je necelých 30 % menovitého výkonu transformátora. Pracovníci, ktorí odstraňovali poruchu a vymenili poškodený transformátor za druhý s rovnakým menovitým výkonom, neidentifikovali jeho zvýšené zaťaženie, ktoré by znamenalo potrebu zvýšenia menovitého výkonu, ani vymenený hlavný istič by nezabránil vzniku vnútornej poruchy transformátora. Preto žalovaná nenesie zodpovednosť, pretože ani pri vykonávaných predpísaných preventívnych prehliadkach takúto skrytú vadu nemohla identifikovať.
6. Žalovaná v konaní predložila znalecký posudok č. 335/2015 Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, kde objednávateľom znaleckého posudku bola žalovaná, v zmysle ktorého podľa názoru Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity z technických podkladov a riadiacej dokumentácie spoločnosti SSE-D, a.s. Žilina prevádzkovateľ distribučnej siete spoločnosť SSE-D, a.s. Žilina vykonal všetky predpísané činnosti na zabezpečenie prevádzky a údržby zariadení distribučnej siete predpísané platnou legislatívou Slovenskej republiky. Nad rámec legislatívou predpísaných činností
zaviedla termovízne meranie transformačných staníc, ktoré sa vykonáva pod napätím so zameraním na oteplenie všetkých prúdových spojov. Termovízne meranie a následná kontrola, údržba transformačnej stanice a údržba transformátora dňa 9.1.2013 neodhalili žiadny náznak možného vzniku poruchy na tomto zariadení. Termovízne meranie bolo vykonané v zimnom období, ktoré je najvhodnejším časom pre realizáciu tejto diagnostickej metódy. Zo strany Stredoslovenskej energetiky-Distribúcia, a.s. ako prevádzkovateľa distribučnej siete boli vykonané všetky predpísané činnosti na zabezpečenie prevádzky a údržby zariadení distribučnej siete stanovené platnou legislatívou Slovenskej republiky. Bola použitá diagnostická metóda termovízneho merania, ani tá neavizovala náznak možného vzniku poruchy. Podľa názoru Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity poruchu spôsobil náhodný jav a zo strany Stredoslovenská energetika-Distribúcia, a.s. Žilina nebolo možné tento jav predvídať. Žalobkyňa vyjadrila sa k predloženému znaleckému posudku spochybňujúc jeho záver v tom smere, že absentujú základné znaky, a to príčina poruchy transformátora. Je zrejmé, že Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity sa nezaoberal dostatočne vznikom poruchy a skonštatoval len, že údržba a najmä zisťovanie porúch termovíziou bolo dostatočné. Pri objektívnej zodpovednosti je nezmyselné, a preto znalecký posudok je nepriekazný. K znaleckému posudku č. 335/2015 vyjadril sa znalec Ing. U. P., pričom vo vyjadrení č. 2/2016 uviedol, že žalovaná doklady v čase vypracovania znaleckého posudku č. 6/2014 znalcovi neposkytla. Jedná sa o termovízne meranie zariadenia predmetnej distribučnej trafo stanice objektu 232/TS O. zo dňa 9.1.2013, interne riadiaci dokument SSE-D, poriadok preventívnych činností z marca 2012, hlásenie o vykonanej kontrole nad TS a TR vykonanej 16.6.2009 a plán kontrol žalovanej na mesiac január 2013. Nič to však na podstate veci nemení so zistenými skutočnosťami, ktoré znalec spolu so svojim konzultantom Mgr. P. M. zistili na predmetnom mieste a uviedli v znaleckom posudku. a) pred predmetnou udalosťou sa vyskytovali viaceré zvláštne úkazy na vzdušnej NN linke smerujúcej k odberateľovi L. X., X..H..E.. , v súčasnosti spoločnosť X., s.r.o., ako napr. iskrenie vo vzdušnom vedení, izolátoroch v mieste prvého dreveného podperného bodu. Pôvodná vzdušná linka NN o dĺžke 1 km bola umiestnená na drevených podperných bodoch a prechádzala lesom, kde bola vysoká pravdepodobnosť vzniku porúch, najmä v zimnom období. Transformátor vysokého napätia, nízkeho napätia umiestnený na predmetnej transformačnej stanici o výkone 100 kW, najmä v zimných mesiacoch bol pravdepodobne preťažovaný odberateľom L. X., pretože v areáli sa nachádza rekreačná chatová oblasť. V súčasnom období tento areál má vlastnú prípojku vysokého napätia so samostatnou transformačnou stanicou. Hlavný istič OEZ Letohrad typu LJ2UX501 24 v predmetnej trafo stanici je o prúdovej hodnote 250 A nastavený na max. Tento istič je pre daný transformátor predimenzovaný, nakoľko maximálny sekundárny prúd transformátora 100 kW je len 144 A. Tento hrubý nedostatok revízny technik v revíznej správe zo dňa 30.10.2009 neuviedol. V čase poruchy dňa 16.2.2013 podľa viacerých svedkov bol napadaný sneh o hrúbke cca 30 cm a vonkajšie teploty boli pod nulou. V takomto počasí nebolo možné ani prakticky, ani technicky vykonať meranie zemných odporov a ďalších meraní, resp. vykonať pochôdzku celej trasy vzdušnej linky v neskorých večerných hodinách ako sa uvádza v stanovisku pracovníka SSE-D. Taktiež niektoré argumenty vo vyjadrení Ing. P. O., zodpovedného pracovníka žalovanej nevystihujú objektívnu pravdu o priebehu deja poruchy opravy. Predmetný transformátor bol dlhodobo preťažovaný, zvlášť v zimných mesiacoch, podradený hlavný istič 250 A nemohol zabrániť sústavnému preťažovaniu transformátora. Bol prúdovo vysoko predimenzovaný až 217 %. Tento hlavný istič by pri preťažení dokázal vypnúť až pri prúde 312,5 A. Znalec súhlasí s časťou záveru znaleckého posudku č. 335/2015, že nad rámec legislatívy bola použitá diagnostická metóda termovízneho merania, ktorá v jeho čase 9.1.2013 neavizovala náznak možného vzniku poruchy. Nie je možné sa stotožniť s tvrdením, že zo strany žalovanej boli vykonané všetky predpísané činnosti na zabezpečenie prevádzky a údržby zariadení distribučnej siete stanovené platnou legislatívou Slovenskej republiky. Žalobkyňa po oboznámení sa so znaleckým posudkom, s vyjadrením znalca Ing. P. žiadala návrhu vyhovieť v celom rozsahu. Znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva Žilina vyhodnotila ako účelový.
7. Súd v konaní znalca Ing. U. P. vypočul na pojednávaní, ktorý zotrvával na záveroch svojho vypracovaného znaleckého posudku. Poukázal na revíznu správu z roku 2010, ktorá bola poskytnutá zo strany žalovanej, v ktorej zistil hrubé nedostatky. Pokiaľ tieto by boli odstránené, nebolo by došlo ani k preťaženiu transformátora, pretože tento bol vysoko predimenzovaný. Obhliadkou na mieste samom tieto skutočnosti osobne zistil. Nebolo povinnosťou domácností, teda fyzických osôb zabezpečiť si prepäťové ochrany a tieto by ani nepomohli a nezabránili by vzniku škody. nejedná sa o ojedinelý prípad na Slovensku, takýchto prípadov je viac. Znalec uviedol, že pokiaľ by termovízne meranie v januári 2013 bolo vykonané riadnym spôsobom, takýto náznak možného vzniku poruchy na zariadení by bolo zistené. Pokiaľ by žalovaná vykonala všetky predpísané činnosti na zabezpečenie prevádzky a údržby zariadení
distribučnej siete predpísané legislatívou Slovenskej republiky, k vzniku škody by nedošlo. Tvrdenia žalovanej majú len formálny charakter a sú podložené listinnými dôkazmi a v skutočnosti nezrealizované. Obhliadkou na mieste samom zistil, že pravidelná údržba zariadenia zo strany žalovanej realizovaná nebola. Prejavovalo sa to tým, že spoje nie sú riadne dotiahnuté, nie sú vykonané žiadne opatrenia na odstránenie zistených fyzickou kontrolou závad. Na obrázku č. 5 znaleckého posudku (čl. 113 súdneho spisu) je pohľad na poškodený merací transformátor prúdu na fáze L1. Tento mal byť vymenený. Rovnako obrázok č. 6 znaleckého posudku preukazuje nevyhovujúce uzemnenie na stožiarovej trafo stanici. Obhliadka bola zrealizovaná po meraní 9.1.2013 zo strany žalovanej. Podľa názoru znalca takýto stav tam bol už dlhodobý. Ak revízny technik reálne urobil revíznu správu v roku 2010 musel zistiť takéto poruchy a malo by dôjsť k ich odstráneniu. Poškodenie transformátora tak ako bolo zistené obhliadkou v zmysle fotodokumentácie v znaleckom posudku jednoznačne preukazuje neodstránenie takéhoto závadného stavu aj po udalosti, ktorá spôsobila vznik škody v domácnostiach. Pokiaľ porucha vznikla v dôsledku maximálneho preťaženia a bola daná výrobná vada, je ťažko preukázať takúto skutočnosť. Je nereálne, aby žalovaná zrealizovala meranie v období, kedy bolo napadaného okolo 20 cm snehu a v čase poruchy, teda 16.2.2013 takýto napadnutý sneh v skutočnosti aj bol.
8. Súd v konaní vykonal dokazovanie aj výsluchom svedka Ing. P. O., zamestnanca žalovanej. Tento predložil znalcovi revíznu správu z roku 2009 ako podklad pre vypracovanie znaleckého posudku. Pokiaľ sa týka termovízie z 9.1.2013 touto nedisponoval. On sám meranie na rozhodnom mieste nevykonával a nevedel sa presne vyjadriť ku skutočnostiam týkajúcich sa konkrétnej udalosti, pretože pracovníci údržby majú na starosti zabezpečovanie bezpečnostného stavu príslušného zariadenia. Takáto kontrola sa realizuje raz za 4 roky. Spätná kontrola vo vzťahu k pracovníkom údržby realizovaná nie je. Tvrdil, že meranie aj v prípade napadaného väčšieho množstva snehu a teploty vonku pod nulou, je možné, a to prostredníctvom kliešťového meracieho prístroja. Takéto meranie má len informatívny charakter.
9. Súd v konaní vypočul aj svedka Ing. Ľ. O., ktorý je zamestnacom žalovanej na odbore správa siete ako vedúci. K meraniu zo dňa 9.1.2013 vyjadriť sa nevedel. Podľa jeho názoru transformátor nebol preťažovaný, toto by bolo preukázané nameranými hodnotami a tieto nepotvrdili tú skutočnosť, že by bol preťažený. Dotknutý transformátor po udalosti bol daný do opravovne, ktorá nekonštatovala alebo nezistila preťaženie tohto transformátora na jeho vinutí. Prietok elektrickej energie nebol taký, aby spôsobil poškodenie. Poškodenie bolo zistené na svorníku vo vnútri na jeho spoji, ktorá časť je najmenej preťažovaná, preto k preťaženiu nedošlo v dôsledku chyby na transformátore, ale z dôvodu krátkodobých skratov na sieti. Aj termovízne meranie, ktoré bolo realizované pred udalosťou 9.1.2013 nezaregistrovalo prehriatie tohto spoja. Svedok zotrval na tom, že transformátor zhorel v dôsledku krátkodobých skratových udalostí, ktoré v tom období vznikli, dajme tomu na základe poveternostných podmienok.
10. Súd v konaní vypočul svedka F. X., zamestnanca žalovanej, ktorý v rozhodnom období 16.2.2013 mal pohotovosť a na základe hlásenia odberateľa X. išiel na miesto samé, kde zistil, že nefungovala jedna fáza, bola odpálená preponka. Otvorením trafo stanice zistil, že je všetko v poriadku. Až meraním bolo zistené, že jedna preponka bola odpálená. To bola príčina toho, že fáza na X. nefungovala. Bolo to spôsobené nepriaznivými poveternostnými podmienkami. Transformátor preťažovaný nemohol byť. Podľa svedka bolo umiestnené nové trafo.
11. Na základe návrhu žalovanej súd vykonal kontrolné znalecké dokazovanie. Uznesením sp. zn. 11C/63/2013 zo dňa 30.6.2016 súd nariadil kontrolné znalecké dokazovanie. Za znalca ustanovil Ing. U. M.. Tento vypracoval znalecký posudok č. 4/2016, v ktorom uviedol, že škoda na zariadeniach žalobkyne vznikla v dôsledku poruchy na zariadeniach žalovanej. Všetky zariadenia distribučnej sústavy, ktoré sú predmetom skúmania v znaleckom posudku sú projektované a konštruované tak, aby odolávali poveternostným podmienkam v lokalite, v ktorej sú umiestnené. Výnimku tvorí len stav núdze uvedený v § 20 zákona č. 251/2012 Z.z., ktorý však v tomto prípade nenastal. Podľa predložených podkladov jednalo sa o súbeh dvoch príčin, ktoré mohli byť pravdepodobnosťou blízkou k istote spôsobiť poruchu transformátora. Prvou príčinou bolo jeho nesymetrické zaťažovanie, svedčia o tom aj vykonané merania ako hlásenie o vykonanej kontrole na TS a TR. Nesymetrické zaťažovanie transformátora mohlo byť spôsobované správaním sa odberateľov, ale aj vyššími prechodovými odpormi jednotlivých technologických zariadení. V prípade vyhovujúcej selektivity istenia na NN strane, t.j. správne dimenzovaný istiaci prvok (250 A istič je absolútne nevyhovujúci), by tieto nepriaznivé javy zachytil, nakoľko pri zvýšenom prietoku prúdu by zariadenie spoľahlivo vyplo. Druhou príčinou podľa
fotografickej dokumentácie na čl. 124 bol ale aj nedokonalý spoj na svorníku prechodky transformátora, čomu zodpovedajú aj stopy roztaveného kovu. Pri zodpovednom a kvalitnom výkone preventívnej údržby a vykonaní úradných skúšok a odborných skúšok v predpísaných lehotách mohol eliminovať riziko vzniku poruchy. Úplne mu však zabrániť nemohol, nakoľko o výrobnej závade nemohol vedieť. Znalec ďalej poukázal na zákonné ustanovenia zákona č. 251/2012 Z.z. upravujúcich povinnosti prevádzkovateľa distribučnej siete, v zmysle ktorých mala žalovaná strana postupovať. Žiaden predpis nenariaďuje inštalovať na odberných miestach odberateľovi prepäťové ochrany. Výška škody stanovená v znaleckom posudku znalcom Ing. P. na čl. 100 až 106 je stanovená v súlade s platnou legislatívou a je správna. Výška škody na elektrických zariadeniach žalobkyne vrátane DPH je u notebooku Acer 5744Z 266,- € , na osobnom počítači 158,58 €. Ku kontrolnému znaleckému posudku vyjadril sa právny zástupca žalobkyne, ktorý so znaleckým posudkom sa stotožnil. Jednoznačne znalec zodpovedal otázky dôležité pre rozhodnutie veci s tým, že škoda na zariadeniach žalobkyne vznikla v dôsledku poruchy na zariadeniach žalovanej. žalovaná strana vyjadrila sa k znaleckému posudku č. 4/2016. Samotná porucha nemohla spôsobiť poškodenie elektrických spotrebičov. Jednalo sa o skrytú poruchu vo vnútri stroja transformátora, kde bol zahorený PEN svorník. Táto skutočnosť bola potvrdená aj zo strany špecializovanej opravovne transformátorov, kde bol transformátor detailne analyzovaný. Vada bola vadou výrobnou. V žiadnom zo znaleckých posudkov nebola spochybnená hodnota jednotlivých poistiek a ich správna funkčnosť, pričom tieto sa nachádzajú ešte pred hlavným ističom. Z prílohy č. 3 znaleckého posudku a zo správy o odbornej prehliadke elektrického zariadenia vyplýva, že vývody z rozvádzača smer do T., kde došlo k predmetnej poruche bolo istenie nastavené na 100 A, takže v tomto prípade nemohlo dochádzať k zvýšeným hodnotám napätia, nakoľko na celej vetve bolo istenie nastavené na 100 A. Ani jeden zo znalcom neuvádzajú, akým spôsobom mohli prevádzkovo neprípustné stavy ovplyvniť vznik konkrétnej poruchy. Znalec vo svojom posudku potvrdil závery špecializovanej opravovne transformátorov, kedy bolo skonštatované, že príčinou poruchy bol zvýšený prechodový odpor vo vnútri nádoby, ktorý vznikol nedokonalým dotiahnutím uvedených spojov vo výrobnom podniku. Takúto vadu žalovaná v žiadnom prípade nemohla odhaliť a jednalo sa o skrytú výrobnú vadu. Žalovaná nesúhlasí s tvrdením znalca, že v dôsledku poruchy vznikla škoda na zariadeniach žalobkyne. Nebolo preukázané, aká škoda vznikla. Pri posudzovaní výšky škody bolo vychádzané len z predložených bločkov a dodacieho listu. Nebol predložený žiaden doklad z autorizovanej opravovne, že spotrebiče sú nefunkčné a z akého dôvodu. V tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaná nesúhlasila v tvrdením znalca, že pri správne dimenzovanom istiacom prvku by tieto nepriaznivé javy zachytil, nakoľko pri zvýšenom prietoku prúdu by zariadenie spoľahlivo vyplo. Funkčnosť poistiek spochybnená nebola. Žalovaná strana súhlasila s tvrdením znalca, že o výrobnej závade nemohla vedieť. V celom rozsahu žalovaná poukázala na závery znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilina, ktorý skonštatoval, že žalovaná splnila všetky legislatívou predpísané činnosti a nad rámec povinností vykonala aj termovíziu. K vyjadreniu žalovanej ako námietkam k znaleckému posudku vyjadril sa znalec Ing. U. M. písomne 16.3.2017. V celom rozsahu zotrvával na záveroch znaleckého posudku č. 4/2016. Správa o odbornej prehliadke a odbornej skúške elektrického zariadenia podľa vyhlášky č. 718/2002 Z.z. obsahovo zodpovedá úradnej skúške a táto opakovaná odborná prehliadka v žiadnom prípade nenahrádza podľa platnej legislatívy úradnú skúšku vykonanú podľa § 12 vyhlášky č. 508/2009 Z.z. Tvrdenie na strane 3 vyjadrenia žalovanej posledná veta k odpovedi na otázku č. 1 je nepravdivá, nakoľko otázka ohľadom opraviteľnosti spotrebičov nebola zo strany zadávateľa zadaná. Nesymetrické zaťažovanie a možnosť jeho eliminácie má v rukách odberateľ, ale aj žalovaná. Príčina poruchy nebol len nedokonalý spoj.
12. Žalobkyňa v konaní predložila pokladničný doklad zo dňa 4.4.2009 o zakúpení počítača od firmy P., X..H..E.. Č. a ďalej príjmový pokladničný doklad o úhrade PC dňa 18.5.2009 v hodnote 250,- €. Na základe faktúry č. 10120035 s dátumom splatnosti 6.2.2012 žalobkyňa od dodávateľa P., X..H..E.. Č. zakúpila notebook Acer 5744Z v hodnote 440,- €.
13.V konaní vypočutá svedkyňa Š. P. uviedla, že je vzdialenou susedou žalobkyne. Potvrdila, že vo februári 2013 vo večerných hodinách medzi 20.00 hod. - 21.00 hod. videla žiaru na elektrickom stĺpe v susedstve, následne čoho vypadol elektrický prúd a zhorel jej televízor a DVD. Stalo sa to v dôsledku poruchy na elektrickom transformátore. Aj ona podala žalobu vo vzťahu k žalovanému o náhradu škody. V konaní vypočutý svedok U. T., ktorý nie je v žiadnom blízkom vzťahu so žalobkyňou tvrdil, že vo februári 2013 videl veľkú žiaru na elektrickom transformátore a následné vypnutie prívodu elektrickej energie. Bol na dvore s tým, že vyšla jeho manželka z domu s oznámením, že zhorel televízor. Tento už nebolo možné používať, ani satelit k nemu. Poškodené spotrebiče boli nahlásené na obecnom úrade.
Súd vypočul svedka Ľ. S. - manžela žalobkyne, ktorý tvrdil, že v rozhodnom období 16.2.2013 pracoval na notebooku, ktorý mali v domácnosti vo večerných hodinách. Došlo k vypnutiu prívodu elektrickej energie a na stožiari elektrického vedenia bolo zrejmé, že horí. V dôsledku akéhosi skratu nebolo možné notebook uviesť do prevádzky. K poškodeniu došlo aj na osobnom počítači, na ktorom pracovala dcéra. Bol zapojený v sieti. Tento bol zakúpený skôr ako notebook, bol v riadnej prevádzke, bol používaný. Svedkyňa O. S. - dcéra žalobkyne tvrdila, že v rozhodnom období vo februári 2013 pracovala na počítači vo večerných hodinách. Počula buchnutie vonku a následne žiaru z vedenia elektrického prúdu, v dôsledku čoho došlo k vypnutiu počítača. Po obnovení prevádzky elektrickej energie nebolo možné na ňom pracovať, nejavil známky možnosti jeho obnovy. Počítač dostala ako darček na Vianoce. Rovnako došlo aj k poškodeniu notebooku zn. ACER, na ktorom pracoval jej otec. 14. Žalobkyňa v konaní predložila aj zoznam poškodených, ktorí v dôsledku udalosti, ktorá sa stala 16.2.2013 v obci O. na vedení elektrickej energie, ktorým bola spôsobená škoda a zároveň čestné vyhlásenia osôb F. F., U. X.O., Y. M., U. F., Š. M., C. P., C. F., Š. M., U. F., T. P., P. U., G. D., Y. X.Ž., Y. M., F. F., Ľ. Š., Š. P., H. L., Q. P., ktorí vyhlásili na svoju česť, že vo večerných hodinách dňa 16.2.2013 došlo k zhoreniu transformátora v časti obce O. - O., M. a následkom toho došlo k poškodeniu majetku na ich spotrebičoch, osobitne špecifikovaných v každom čestnom vyhlásení. Podpisy poškodených osôb boli overené podľa osvedčovacej knihy obce O.. 15. Podľa Čl. 8 CSP - strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
Podľa § 150 ods. 1 CSP - strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
Podľa § 151 ods. 1 CSP - skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
Podľa § 151 ods. 2 CSP - ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
Podľa § 415 Občianskeho zákonníka - každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka - každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka - zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka - každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil inému prevádzkovou činnosťou.
Podľa § 420a ods. 2 Občianskeho zákonníka - škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená a) činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti, b) fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie, c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka - uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka - škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Podľa § 11 ods. 5 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov - ak vznikne vlastníkovi nehnuteľnosti v dôsledku výkonu práv držiteľa povolenia alebo ním poverenej osoby majetková ujma, má nárok na náhradu škody. Na konanie o náhrade škody sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 28 ods. 2 písm. a), b), f) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov - prevádzkovateľ prenosovej sústavy je povinný: a) zabezpečiť dlhodobo spoľahlivé, bezpečné a účinné prevádzkovanie sústavy za hospodárnych podmienok pri dodržaní podmienok ochrany životného prostredia, b) riadiť prenos elektriny v sústave na vymedzenom území, f) zabezpečiť prevádzkyschopnosť sústavy.
Podľa § 28 ods. 3 písm. f) cit. zákona - prevádzkovateľ prenosovej sústavy je ďalej povinný dodržiavať kvalitu dodávok elektriny a poskytovaných služieb.
Podľa § 28 ods. 3 písm. m) cit. zákona - dodržiavať minimálne prevádzkové pravidlá pre bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky sústavy a zabezpečiť prevádzkovú bezpečnosť sústavy.
16. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná a práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného a konkrétnym konaním škodcu sa zisťuje príčinná súvislosť. V právnej teórii sa vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav, teda príčina, vyvoláva druhý jav ako následok. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená v konkrétnych súvislostiach. Normatívna konštrukcia zakladajúca povinnosť nahradiť škodu spôsobenú inému vychádza z ustanovenia § 420 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka. V prvom odseku je vyjadrená zásada, že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil inému porušením právnej povinnosti. V treťom odseku vyjadrená doplňujúca zásada, v zmysle ktorej sa zodpovednosti zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Pri určovaní povinnosti hradiť škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka sú dané predpoklady vzniku zodpovednosti a vyžaduje sa, aby boli naplnené predpoklady a to protiprávny úkon, škoda, príčinná súvislosť medzi právnym deliktom a škodou a zavinenie iné, než nedbanlivosť. Vo vzťahu k občianskoprávnej zodpovednosti sa následne nerozlišuje, či išlo o porušenie právnej povinnosti vyplývajúcej z právneho predpisu ex lexe alebo porušenie právnej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy ex kontractu. V oboch prípadoch porušenie právnej povinnosti je postavené na rovnakú úroveň. Ďalším predpokladom vzniku povinnosti na náhradu škody je výskyt škody, dôkazné bremeno ohľadom vzniku škody a jej rozsahu znáša poškodený, v danom prípade žalobkyňa. Predpokladom práva na náhradu škody je preukázanie príčinnej súvislosti medzi protiprávnosťou a samotnou škodou. Škodca podľa § 420 ods. 1 OZ zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti, to znamená, že poškodený musí v spore okrem protiprávnosti a vzniku škody preukázať, že je medzi nim vzťah príčinnej súvislosti. Existencia príčinnej súvislosti je nevyhnutná bez zreteľa na to, či povinnosť náhrady škody sa zakladá na princípe zavinenia alebo na základe tvz. objektívnej zodpovednosti. Súd preto skúmal, či medzi skutočnosťami, ktoré by prichádzali do úvahy ako príčina vzniku škody a škode predchádzali je protiprávny úkon určitým spôsobom kvalifikovaný ako škodná udalosť, ktorej následkom je vznik škody. Predpokladom zodpovednosti podľa § 420a Občianskeho zákonníka nie je zavinenie osoby zodpovednej za škodu, nakoľko ide o objektívnu zodpovednosť. Poškodený nemusí dokazovať porušenie konkrétnej právnej povinnosti na strane prevádzkovateľa, ale len to, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzkovej činnosti, ktorou sa rozumie sústavne vykonávaná činnosť, ktorá je organizovaná právnickou alebo fyzickou osobou (podnikateľom) v určitej prevádzke, a ktorá aj keby nebola vymedzená v predmete jej činnosti, je súčasťou jej prvádzky a faktickej činnosti. Ide o činnosť, ktorá predstavuje predmet činnosti právnickej osoby a je tiež krytá podnikateľským oprávnením tejto osoby. Ustanovenie § 420a Občianskeho zákonníka nevyžaduje na strane vykonávateľa prevádzkovej činnosti protiprávny úkon ani zavinenie, vychádza zo zásady, že ten kto má z prevádzkovej činnosti prospech musí znášať sprísnené podmienky zodpovednosti. Tejto sa zbaví (liberuje) len z dôvodov uvedených v ustanovení § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka a to, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou, ktorá nesúvisela s prevádzkovou činnosťou, alebo škodu si spôsobil sám poškodený. Neodvrátiteľnou udalosťou je udalosť, ktorej nebolo možné zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od prevádzateľa objektívne vyžadovať.
17. V konaní súd mal preukázaný zmluvný vzťah uzatvorený medzi žalobkyňou a žalovaným na základe zmluvy o dodávke elektriny zo dňa 28.6.2007, v zmysle ktorej žalovaný opakovane sa zaväzuje dodávať odberateľovi - žalobkyni v domácnosti elektrinu, ktorá nakupuje elektrinu pre vlastnú spotrebu
v domácnosti. Záväzkom odberateľa je opakovane odoberať elektrinu a platiť žalovanému cenu podľa dohodnutej zmluvy.
18. Ustanovenie § 420a Občianskeho zákonníka na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti upravenej v ustanovení § 420 Občianskeho zákonníka nevyžaduje protiprávne konanie, ale príčinnú súvislosť medzi okolnosťami tvoriacimi skutkovú podstatu zodpovednosti majúcimi za následok vznik škody. V rámci vyvinenia je nevyhnutné na strane žalovaného preukázať, že vynaložil všetku starostlivosť, ktorú možno rozumne požadovať, aby ku škode nedošlo. Činnosť žalovaného je takou činnosťou, ktorá je vykonávaná pravidelne s určitým zámerom a definovaná zákonom č. 251/2012 Z.z. o energetike. Žalovaného zaťažovalo dôkazné bremeno spočívajúce v poinnosti preukázania, že škoda bola dôsledkom skutočností uvedených v ustanovení § 420a ods. 3 OZ a to neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke, alebo vlastným konaním poškodeného.
19. V súdenej veci vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno na rozdiel od žalovaného. Nesporne bolo preukázané, že 16.2.2013 došlo v dôsledku poruchy transformátora v obci O., Č. O., M. J. M. ku škodám na majetku obce a jednotlivých občanov bývajúcich v predmetnej lokalite. Táto skutočnosť nebola sporná medzi stranami. Sporným bolo to, že v dôsledku poruchy transformátora došlo ku škodám na majetku obce a jednotlivých občanov bývajúcich v predmetnej lokalite, a teda aj žalobkyne, ktorá na základe výzvy zo strany obce si uplatnila nárok na náhradu škody, ktorá vznikla v dôsledku poškodenia elektronických zariadení. Žalobkyňa a v konaní vypočutí svedkovia potvrdili, že v rozhodnom období vo večerných hodinách došlo k udalosti, v dôsledku čoho boli poškodené spotrebiče v domácnosti, ktoré boli pripojené do elektrickej siete. Žalovaný spochybnil nárok žalobkyne, ktorá mala povinnosť z hľadiska prevencie v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka zabezpečiť si prepäťovú ochranu a porucha na transformátore nebola spôsobená žalovanou, ale v dôsledku nepriaznivých poveternostných podmienok s možnosťou prevádzkovateľa distribučnej sústavy obmedziť alebo prerušiť bez nároku na náhradu škody dodávku elektrickej energie. V danom smere súd zdôrazňuje, že zavinenie nie je možné nikomu pripočítať v prípade náhody v právnom zmysle, pričom táto môže byť prostá alebo označovaná pojmom vyššia moc vis maior. Kvalifikovanou náhodou sa rozumie taká náhoda, ktorá za daných podmienok prípadu nie je ani pri vynaložení všetkého možného úsilia nikým na danom mieste vzhľadom na jej mimoriadnosť nepredvídateľnosť odvrátiteľná. Žalovaný v danom prípade nepreukázal existenciu náhody ním tvrdenej majúcej za následok vznik škody spôsobenej na elektronických spotrebičoch v domácnosti žalobkyne. Pokiaľ by takáto náhoda bola preukázaná, znášala by ju samotná poškodená, teda žalobkyňa. V rámci vyvinenia je nevyhnutné na strane žalovaného preukázať, že vynaložil všetku starostlivosť, ktorú možno rozumne požadovať, aby ku škode nedošlo. Existenciu nepriaznivých poveternostných podmienok súd preukázanú zo strany žalovaného nemal, ani vykonaným dokazovaním nezistil, že by v rozhodnom okamihu poveternostné podmienky, resp. počasie, na ktorú sa žalovaný odvolával, mali taký charakter, v dôsledku ktorého by bola spôsobená škoda uplatnená žalobkyňou. Tvrdenia žalovanej boli len v rovine hypotetických konštatovaní aj v nadväznosti na predložený súkromný znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva Žilina, ktorý konštatoval neporušenie povinností žalovanej ako prevádzkovateľa a distribútora elektrickej energie nezaoberajúcim sa podstatnou škodovou udalosťou, ktorá nastala u prevádzkovateľa elektrickej energie v rozhodnom období 16.2.2013. Pokiaľ znalecký posudok č. 335/2015 Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline vo svojom závere konštatuje, že poruchu spôsobil náhodný jav a zo strany žalovaného nebolo možné tento jav predvídať, bolo povinnosťou žalovaného bližšie kvalifikovať a preukázať existenciu náhodného javu, ktorý mal v rozhodnom období nastať.
20. Svoje právne zdôvodnenie súd opiera o znalecký posudok vyhotovený v konaní znalcom Ing. U. P., odbor elektrotechnika, odvetvie elektroenergetické stroje a zariadenia č. 6/2014, ktorý jednoznačne z odborného hľadiska vyhodnotil, že poškodenie elektrických spotrebičov žalobkyne vzniklo v priamej súvislosti s poruchou transformátora v obci O., Č. O., M. J. M. 16.2.2013 z dôvodu zvýšenia napájacieho sieťového napätia nad dovolené hodnoty, ktoré poškodilo predmetné spotrebiče. Transformátor nebol chránený proti preťaženiu, pretože hlavný istič na sekundárnej strane bol vysoko predimenzovaný (menovitý prúd ističa bol 250 A), menovitý sekundárny prúd transformátora bol len 144 A a istič bol schopný vypnúť preťaženie až pri prúde 312 A. Preťaženie dosahovalo 217 %. Takýto prúd pre predmetný transformátor bol neúmerne vysoký a havária bola neodvratná. Nebola spôsobená prírodnými javmi alebo inými nepredvídateľnými udalosťami, ale porušením zo strany prevádzkovateľa a revízneho technika, ktorý vážny nedostatok pri periodickej previerke v roku 2009 nezistil, neuviedol v správe ako zistený nedostatok. Vyžaduje sa vykonávať pravidelné preventívne prehliadky elektrikých
zariadení v spojení s plánovanou údržbou a nie až pri poruchách a haváriách. Udalosti predchádzalo nesprávne istenie transformátora v trafo stanici, kde hodnota hlavného ističa nemala presiahnuť štítkovú hodnotu menovitého sekundárneho prúdu transformátora 144 A. Pri dlhodobom preťažovaní transformátora umožňovalo predimenzovanie prúdovej hodnoty hlavného ističa, ktorý bol dlhodobo namáhaný. Súd zdôrazňuje, že súdom ustanovenému znalcovi neboli dané k dispozícii termovízne merania, následná kontrola tranformačnej stanice zo dňa 9.1.2013, ktoré sa objavili v listinnom dôkaze a to súkromnom znaleckom posudku žalovanej. Takéto meranie malo tendenčný charakter účelovo fingovať ich vyhotovenie. Pokiaľ by takéto merania boli v januári 2013 vykonané riadnym spôsobom vznik poruchy na zariadení by bolo možné zistiť. Ústav súdneho inžinierstva mal k dispozícii termovízne meranie zariadení distribučnej siete žalovaného zo dňa 9.1.2013, ďalej interný riadiaci dokument hlásenie o vykonanej kontrole zo dňa 16.6.2009 a plán kontrol na mesiac január 2013. Vo vzťahu k predloženému súkromnému znaleckému posudku č. 335/2015 zo strany žalovanej sa javilo nanajvýš neobvyklé, že žalovaná strana poskytla Ústavu súdneho inžinierstva aj termovízne meranie realizované žalovanou 9.1.2013, ktoré k dispozícii súdom ustanovenému znalcovi nebolo dané, na základe ktorých skutočností súkromný znalecký posudok vyvrátil závery znalca Ing. P.. Dôležitým dôkazom vykonaným v súdenej veci bolo kontrolné znalecké dokazovanie Ing. U. M., F.. č. 4/2016, kde znalec jednoznačne konštatoval, že škoda na zariadeniach žalobkyne vznikla v dôsledku poruchy na zariadeniach žalovanej. Príčinou vzniku škody bolo nesymetrické zaťažovanie transformátora spôsobované nielen správaním sa odberateľov, ale aj vyššími prechodovými odpormi jednotlivých technologických zariadení. Istič 250 A bol absolútne nevyhovujúci a podľa fotografickej dokumentácie ďalšou príčinou vzniku bol nedokonalý spoj na svorníku prechodky transformátora, čomu zodpovedali aj stopy roztaveného kovu. Pri zodpovednom a kvalitnom výkone preventívnej údržby a vykonaní úradných skúšok a odborných skúšok v predpísaných lehotách žalovaná mohla eliminovať riziko vzniku poruchy, aj keď o výrobnej závade nemohla vedieť. Z daného jednoznačne vyplýva porušenie právnych povinností na strane žalovanej ako prevádzkovateľa distribučnej sústavy v zmysle § 28 ods. 2 písm. a), b), f) a § 28 ods. 3 písm. f), m) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike. V dôsledku dlhodobého preťažovania predmetného transformátora bolo umožnené predimenzovanie prúdovej hodnoty hlavného ističa, ktorý bol dlhodobo namáhaný. Žalovaný mal tak dlhodobo zabezpečiť spoľahlivé a bezpečne účinné prevádzkovanie sústavy za hospodárnych podmienok, zabezpečiť prevádzkyschopnosť sústavy, dodržiavať kvalitu dodávok elektriny a poskytovaných služieb, ako aj ďalšie povinnosti, ktoré mu vyplývajú z citovaných zákonných ustanovení. Obaja súdom ustanovení znalci konštatovali porušenie právnych predpisov prevádzkovateľa distribučnej sústavy, teda žalovaného. Nesporne zodpovedným a kvalitným výkonom preventívnej údržby a vykonaní úradných a odborných skúšok v stanovených lehotách mohlo dôjsť k zabráneniu vzniku poruchy čiastočne nie, pretože o výrobnej závade, nedokonalom dotiahnutí svorníka na prechodke žalovaný vedieť nemohol. Z daného nesporne vyplýva, že príčinnou súvislosťou vzniku škody na elektronických zariadeniach poškodenej žalobkyne bolo porušenie predpisov na prevádzkovaní distribučnej sústavy zo strany žalovaného v priamej súvislosti s poruchou na transformátore 16.2.2013. V konečnom dôsledku ani obrana žalovaného o povinnosti nainštalovať prepäťovú ochranu ukázala sa ako nedôvodná, nakoľko v zmysle platnej legislatívy Slovenskej republiky nie je daná povinnosť odberateľom bývajúcim v rodinnom dome mať povinne nainštalovanú prepäťovú ochranu proti prepätiam atmosferickým alebo spínacím na prípojke nízkeho napätia do rodinného domu.
21. V konaní vypočutí svedkovia žalovanej Ing. P. O., Ing. Ľ. O. uviedli k meraniu 9.1.2013, že toto meranie sa realizuje prostredníctvom kamerového zariadenia, ktoré nezaregistrovalo prehriatie spoja. Súd svedecké výpovede zamestnancov žalovaného vyhodnotil ako účelové v snahe priviesť priaznivý výsledok v spore vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi. Súd na základe takéhoto právneho zdôvodnenia mal preukázané v súdenej veci zodpovednosť žalovaného za škodu, ktorá vznikla poškodením zariadení žalobkyne v nadväznosti na § 420a OZ v dôsledku nesprávneho fungovania preťaženia transformátora v príčinnej súvislosti nedostatočnou realizáciou údržby pracovníkov žalovaného, ktorí nezistili poruchu, majúca priamy vplyv na vznik škody na elektronických zariadeniach žalobkyne. Prevádzkovateľ ako osoba majúca prospech z prevádzkovej činnosti je povinná znášať aj sprísnené podmienky zodpovednosti. V konečnom dôsledku škoda na elektronických spotrebičoch u žalobkyne v domácnosti nevznikla v dôsledku obmedzenia alebo prerušenia distribúcie elektrickej energie, ale z dôvodu, že žalovaná ako distribútor elektrickej energie do domácností nezabezpečila adekvátnu prevádzkyschopnosť prenosovej sústavy, spoľahlivú a bezpečnú dodávku elektrickej energie, následkom čoho došlo k vzniku prepätia v prenosovej sústave, čo vyústilo do vzniku škôd na zariadeniach žalobkyne. Súd odstránil aj spornosť v tvrdení žalovanej, či spotrebiče boli v okamihu
vzniku škody napojené na prívod elektrickej energie. Táto bola odstránená svedeckými výpoveďami v konaní vypočutých svedkov a to Ľ. S. a O.Í. S., ktorí potvrdili, že v rozhodnom časovom intervale vo večerných hodinách 16.2.2013 na elektronických zariadeniach pracovali a boli pripojené do siete. Výšku škody mal súd preukázanú znaleckým dokazovaním znalca Ing. P., ktorý ju vyčíslil na notebooku ACER 5744 vo výške 266,- €, na osobnom počítači NO NAME 155,58 €, ktorý vychádzal z podkladov, ktoré mala žalobkyňa k dispozícii. Elektronické zariadenia v domácnosti žalobkyne po ich poškodení sa už nenachádzali v dôsledku ich znefunkčnenia. Východiskové hodnoty notebooku ACER 5744 Z boli stanovené na základe príjmového dokladu spoločnosti P., X..H..E.. Č. vystaveného 4.4.2019. Zostatkovú hodnotu predmetného notebooku znalec ustálil na 266,- €. Správnosť výpočtu elektrotechnického zariadenia potvrdil v kontrolnom znaleckom posudku aj súdom ustanovený znalec Ing. M.. V rozsahu škody na notebooku ACER 266,- € súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni uvedenú sumu. V rozsahu náhrady škody na osobnom počítači NO NAME súd návrh žalobkyne zamietol v konaní z dôvodu skutočnosti zistenej výsluchom svedkyne O. S., ktorá tvrdila, že osobný počítač dostala ako darček na Vianoce od svojich rodičov, z čoho súd vyhodnotil s prihliadnutím na námietku žalovanej v záverečnej reči, nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobkyne vo vzťahu k osobnému počítaču NO NAME, pretože tento titulom darovania vlastnícky patril v konaní vypočutej svedkyni O. S., ktorá sa mala domáhať náhrady škody voči žalovanému. Z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobkyne vo vzťahu k osobnému počítaču žalobu súd vo výške 155,58 € s príslušenstvom zamietol.
22. V časti o zaplatenie 260,42 € žalobkyňa zobrala podaním zo dňa 9.5.2016 návrh späť z dôvodu ustálenia výšky škody vykonaným znaleckým dokazovaním v súdenej veci. S poukazom na zákonné ustanovenie § 145 ods. 3 CSP súd konanie v časti o zaplatenie 260,42 € zastavil.
23. Súd taktiež zamietol žalobu čo do sumy 3,-- €, pretože zrejme chybou v počítaní žalobca nevzal žalobu späť čo do sumy 263,42 €, ktorá suma predstavuje rozdiel medzi pôvodne uplatneným nárokom na náhradu škody v sume 685,-- € a výškou škody stanovenou znaleckým posudkom na sumu 421,58 €, ale len čo do sumy 260,42 €.
23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka - ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
24. Žalovaný dostal sa do omeškania s plnením peňažného záväzku a to nasledujúcim dňom po doručení platobného rozkazu, teda 8.10.2013. Preto ho súd zaviazal zaplatiť žalobkyni príslušenstvo pohľadávky 5,50 % úrok z omeškania z priznanej sumy 266,- € od 8.10.2013, pretože platobný rozkaz bol doručený 7.10.2013. Výšku úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch určuje nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. v § 3 ( ku dňu omeškania výška sadzby predstavuje 5 percentuálnych bodov + 0,50 % základná sadzba ECB = 5,50 %).
Keďže žalobkyňa si uplatňovala úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 21.6.2013, čo do úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 266,-- € od 21.6.2013 do 7.10. 2013 a čo do úroku z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 266,-- € od 8.10.2013 do zaplatenia súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.
25. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Podľa § 262 ods. 1 C. s. p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. Podľa 262 ods. 2 C. s. p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
28. Náhradu trov konania súd musí riešiť vždy prednostne na základe zásady úspechu v konaní, ktorá sa posudzuje vo vzťahu k celému predmetu sporu. Predmetom konania bol pôvodne nárok na zaplatenie sumy 685,-- € z titulu náhrady škody na notebooku Acer 5744Z vo výške 435,-- € a na osobnom počítači vo výške 250,-- €. Na základe znaleckého posudku č. 6/2014 bola stanovená výška škody na notebooku sumou 266,-- € a na osobnom počítači sumou 155,58 €, t. j. spolu 421,58 €, ktorú sumu
vzhľadom na to, že výška nároku závisela od znaleckého dokazovania, považoval za základ a pri určovaní úspechu v danom spore z neho vychádzal. Rozdiel medzi pôvodne uplatneným nárokom a výškou škody stanovenou znaleckým posudkom v sume 263,42 € (čo do sumy 260,42 €, do ktorej konanie bolo zastavené a čo do sumy 3,-- €) súd za neúspech žalobkyne nepovažoval, vzhľadom k tomu, že výška škody závisela v danom prípade od znaleckého dokazovania.
29. Rozsudkom bol žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalobkyni sumu 266,-- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 266,- € od 8.10.2013 až do zaplatenia, čo do sumy 155,58 € bola žaloba z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie zamietnutá. Žalobkyňa bola úspešná čo do sumy 266,-- €, t. j. v rozsahu 63,10 % a neúspešná čo do sumy 155,58 €, t. j. v rozsahu 36,90 %. Čistý úspech žalobkyne predstavuje 26,20 %. Vzhľadom k tomu, keďže ide o konanie o náhradu škody, v ktorom výška plnenia závisela od znaleckého posudku, súd priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 26,20 %, a to z prisúdenej sumy 266,-- € (viď rozsudok Krajského súdu v Trnave 13.12.2017, sp. zn. 10Co/191/2017).
30. Náhradu trov dôkazu, ktorá nebola vysporiadaná z preddavku, priznal súd prvej inštancie oprávnenej osobe (teda štátu, ktorý ich preddavkoval) v súvislosti s rozhodovaním o nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 C.s.p. a podľa § 262 ods. 2 C. s. p. Povinnosť nahradiť trovy dôkazu oprávnenej osobe uložil súd tej sporovej strane, ktorej uložil povinnosť nahradiť trovy konania protistrany, resp. ich časť, t. j. žalovanému. Uznesením Okresného súdu Čadca č. k. 11C/63/2013-127 zo dňa 2. 12. 2014 bolo znalcovi Ing. U. P. z rozpočtových prostriedkov súdu vyplatené znalečné vo výške 717,12 €, ktorá suma predstavuje trovy štátu. Na základe vyššie uvedeného súd zaviazal žalovaného na náhradu týchto trov štátu - Slovenskej republike.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Čadca písomne v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p. ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon rozhodnutia.