Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B2-26Cb-79-2023.pdf
PDF · 108.19 KB
Case nature
Area
Subarea
B2-26Cb/79/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Radoslavom Prutkayom v právnej veci žalobcu: žalobcu: MIGI trans s.r.o., so sídlom Vojka nad Dunajom 230, Vojka nad Dunajom, IČO: 47 127 724, zastúpený: 4JUSTICE advokátska kancelária, s.r.o., Lazaretská 23, Bratislava, proti žalovanému: AL expres, s.r.o., so sídlom Mlynské nivy 56, Bratislava, IČO: 44 404 751, zastúpený: Advokátska kancelária Valach, Kišac, s.r.o., Mlynské nivy 56, Bratislava o zaplatenie 9.787,20 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne:
- zo sumy 1 302,00 Eur od 5.12.2021 do 6.5.2022
- zo sumy 690,00 Eur od 5.12.2021 do 6.5.2022
- zo sumy 454,80 Eur od 5.12.2021 do 6.5.2022
- zo sumy 751,20 Eur od 5.12.2021 do 4.7.2022
- zo sumy 714,00 Eur od 12.12.2021 do 4.7.2022
- zo sumy 981,60 Eur od 12.12.2021 do 4.7.2022
- zo sumy 344,40 Eur od 12.12.2021 do 22.7.2022
- zo sumy 1 302,00 Eur od 12.12.2021 do 22.7.2022
- zo sumy 800,40 Eur od 21.12.2021 do 22.7.2022
- zo sumy 525,60 Eur od 21.12.2021 do 31.8.2022
- zo sumy 798,00 Eur od 21.12.2021 do 31.8.2022
- zo sumy 798,00 Eur od 21.12.2021 do 31.8.2022
- zo sumy 325,20 Eur od 21.12.2021 do 31.8.2022
- zo sumy 1 000,80 Eur od 21.12.2021 do 28.10.2022
- zo sumy 1 326,00 Eur od 31.12.2021 do 28.10.2022
- zo sumy 120,00 Eur od 31.12.2021 do 28.10.2022
- zo sumy 1 182,00 Eur od 31.12.2021 do 9.12.2022
- zo sumy 1 264,80 Eur od 31.12.2021 do 9.12.2022
- zo sumy 1 326,00 Eur od 31.12.2021 do 26.04.2023
- zo sumy 61,20 Eur od 31.12.2021 do 26.04.2023
- zo sumy 798,00 Eur od 8.1.2022 do 26.04.2023
- zo sumy 261,60 Eur od 8.1.2022 do 26.04.2023
- zo sumy 1 326,00 Eur od 8.1.2022 do 24.05.2023
- zo sumy 440,40 Eur od 8.1.2022 do 24.05.2023
- zo sumy 680,40 Eur od 16.1.2022 do 24.05.2023
- zo sumy 117,60 Eur od 16.1.2022 do 23.06.2023
- zo sumy 798,00 Eur od 16.1.2022 do 23.06.2023
- zo sumy 1 326,00 Eur od 16.1.2022 do 23.06.2023
- zo sumy 205,20 Eur od 16.1.2022 do 23.06.2023
- zo sumy 1 120,80 Eur od 16.1.2022 do 31.07.2023
- zo sumy 1 326,00 Eur od 22.1.2022 do 31.07.2023, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd konanie zastavuje.
III. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu, o výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou žalobou domáhal zaplatenia sumy 9.787,20 Eur. Žalobca na základe dohody so žalovaným poskytol žalovanému služby v oblasti prepravy tovaru. Na základe dodania služby žalobcom žalobca vystavil žalovanému faktúry:
- faktúra č. 21/059 zo dňa 24.09.2021 vo výške 798,00 Eur so splatnosťou 23.11.2021
- faktúra č. 21/060 zo dňa 24.09.2021 vo výške 798,00 Eur so splatnosťou 23.11.2021
- faktúra č. 21/063 zo dňa 30.09.2021 vo výške 1 302,00 Eur, so splatnosťou 04.12.2021
- faktúra č. 21/065 zo dňa 30.09.2021 vo výške 690,00 Eur, so splatnosťou 04.12.2021
- faktúra č. 21/066 zo dňa 05.10.2021 vo výške 1 206,00 Eur, so splatnosťou 04.12.2021
- faktúra č. 21/068 zo dňa 12.10.2021 vo výške 714,00 Eur, so splatnosťou 11.12.2021
- faktúra č. 21/069 zo dňa 12.10.2021 vo výške 1 326,00 Eur, so splatnosťou 11.12.2021
- faktúra č. 21/070 zo dňa 12.10.2021 vo výške 1 302,00 Eur, so splatnosťou 11.12.2021
- faktúra č. 21/071 zo dňa 21.10.2021 vo výške 1 326,00 Eur, so splatnosťou 20.12.2021
- faktúra č. 21/072 zo dňa 21.10.2021 vo výške 798,00 Eur, so splatnosťou 20.12.2021
- faktúra č. 21/073 zo dňa 21.10.2021 vo výške 798,00 Eur, so splatnosťou 20.12.2021
- faktúra č. 21/074 zo dňa 21.10.2021 vo výške 1 326,00 Eur, so splatnosťou 20.12.2021
- faktúra č. 21/075 zo dňa 31.10.2021 vo výške 1 326,00 Eur, so splatnosťou 30.12.2021
- faktúra č. 21/076 zo dňa 31.10.2021 vo výške 1 302,00 Eur, so splatnosťou 30.12.2021
- faktúra č. 21/077 zo dňa 31.10.2021 vo výške 1 326,00 Eur, so splatnosťou 30.12.2021
- faktúra č. 21/078 zo dňa 31.10.2021 vo výške 1 326,00 Eur, so splatnosťou 30.12.2021
- faktúra č. 21/079 zo dňa 08.11.2021 vo výške 798,00 Eur, so splatnosťou 07.01.2022
- faktúra č. 21/080 zo dňa 08.11.2021 vo výške 702,00 Eur, so splatnosťou 07.01.2022
- faktúra č. 21/081 zo dňa 08.11.2021 vo výške 1 326,00 Eur, so splatnosťou 07.01.2022
- faktúra č. 21/082 zo dňa 16.11.2021 vo výške 798,00 Eur, so splatnosťou 15.01.2022
- faktúra č. 21/083 zo dňa 16.11.2021 vo výške 798,00 Eur, so splatnosťou 15.01.2022
- faktúra č. 21/084 zo dňa 16.11.2021 vo výške 1 326,00 Eur, so splatnosťou 15.01.2022
- faktúra č. 21/085 zo dňa 16.11.2021 vo výške 1 326,00 Eur, so splatnosťou 15.01.2022
- faktúra č. 21/086 zo dňa 22.11.2021 vo výške 1 326,00 Eur, so splatnosťou 21.01.2022 Celková neuhradená suma predstavovala 26.064,00 Eur. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného na úhradu faktúr. Po zaslaní výzvy žalovaný uhradil žalobcovi dňa 08.02.2022 sumu vo výške 1596,- EUR. Následne sa prostredníctvom svojich právnych zástupcov žalobca so žalovaným dohodli na splátkach zostávajúcej dlžnej sumy vo výške 24.468,- Eur. Návrh dohody o splátkach bol predložený právnym zástupcom žalovaného, avšak žalobcovi nebola doručená dohoda podpísaná zo strany žalovaného. Predmetom dohody boli splátky dlžnej sumy, pričom posledná splátka mala byť uhradená do 31.01.2023. Žalovaný do podania žaloby uhradil prvých 6 splátok, teda sumu vo výške 14.680,80 Eur.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní platobný rozkaz, v ktorom zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že s žalobou žalobcu nesúhlasí a žiada ju zamietnuť. Žalovaný ďalej uviedol že so žalobcom neuzatvoril žiadnu platnú dohodu. V objednávkach predložených zo strany žalobcu sa uvádza, že objednávka má byť potvrdená žalobcom s upresnením ŠPZ vozidla, avšak žalobca nepreukázal potvrdenie objednávky žiadnymi listinnými dôkazmi. Listinné dôkazy predložené žalobcom ako nákladné listy nie sú dostatočne čitateľné. Z uvedeného dôvodu nie je možné preukázať, či žalobca poskytol služby žalovanému, resp. v akom rozsahu boli tieto služby poskytnuté. Žalovaný popieral aj nárok žalobcu na úroky z omeškania. Podľa žalovaného predloženie faktúr ako dôkazov žiadnym spôsobom nepreukazuje jeho omeškanie.
Žalobca ani nepreukázal doručenie faktúr a preto nie je zrejmé, či je nárok na úroky z omeškania oprávnený.
3. Žalobca sa k odporu žalovaného vyjadril v podaní zo dňa 24.05.2023. Žalobca v tomto vyjadrení uviedol, že zmluvný vzťah medzi sporovými stranami sa spravuje Dohovorom o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) (vyhláška č. 11/1975 Zb. ministra zahraničných vecí z 27. novembra 1974) (ďalej len „CMR“). Uvedené vyplýva aj z obsahu samotných objednávok a medzinárodných nákladných listov, ktoré boli priložené k návrhu na vydanie platobného rozkazu. V zmysle článku 4 CMR „dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy je nákladný list.“ V zmysle článku 9 ods. 1 CMR „nákladný list je, pokiaľ sa nedokáže opak, vierohodným dokladom o uzavretí a obsahu prepravnej zmluvy, ako aj o prevzatí zásielky dopravcom.“ V zmysle citovaných ustanovení CMR sú nákladné listy, ktoré boli prílohou návrhu na vydanie platobného rozkazu, vierohodným dokladom o uzavretí a obsahu prepravnej zmluvy. Podľa žalobcu bola medzi ním a žalovaným zavedená obchodná prax, v zmysle ktorej potvrdenie objednávky zo strany žalobcu prebehlo ústnou formou/telefonicky po zaslaní objednávky žalovaného. Žalobca využíval na účely prepravy iba jednu nákladnú súpravu, a to ťahač: A. a náves A.. Tieto EČV sú zaznamenané aj na nákladných a dodacích listoch. Nebolo teda potrebné osobitne ich oznamovať pri každom jednotlivom prípade uskutočnenej prepravy. EČV vozidiel boli a sú známe a sú uvedené na nákladných a dodacích listoch.
4. K tvrdeniu žalovaného o tom, že faktúry, ktorých zaplatenia sa žalobca v konaní domáhal mu neboli riadne doručené žalobca uviedol, že medzi sporovými stranami bola zavedená obchodná prax, v zmysle ktorej pán B., konateľ spoločnosti žalobcu, doručoval faktúry za odvedenú prácu fyzicky do prevádzky žalovaného na Železničnej ulici v Rovinke a odovzdával ich konateľovi žalovaného – pánovi C. D. a v jeho neprítomnosti zamestnancovi žalovaného pánovi C. E.. Faktúry tak boli žalovanému riadne doručené a žalobca si uplatňuje zákonný úrok z omeškania odo dňa splatnosti neuhradených faktúr. Podľa žalobcu je absurdné popieranie samotnej existencie prepravnej zmluvy medzi sporovými stranami a vykonanej prepravy, keď z komunikácie medzi právnymi zástupcami sporových strán jednoznačne vyplýva, že žalovaný uznal nárok žalobcu na výplatu vymáhaných súm za prepravu a mal záujem o uzatvorenie splátkového kalendára. Uvedené vyplýva z nasledovných dokumentov: Odpoveď právneho zástupcu žalovaného zo dňa 14.03.2022 na list zo dňa 25.02.2022 (v nej žalovaný požaduje uzatvorenie splátkového kalendára), Odpoveď právneho zástupcu žalovaného zo dňa 24.03.2022 na list zo dňa 22.03.2022 (v nej žalovaný navrhuje žalobcovi uzatvorenie dohody o uznaní dlhu a splátkovom kalendári), E-mail od právneho zástupcu žalovaného adresovaná právnemu zástupcovi žalobcu zo dňa 02.02.2023, ktorým žiada žalobcu o stanovisku, či môže žalovaný uhradiť zvyšnú časť dlžnej sumy v splátkach vo výške 1.500,- Eur, správa odoslaná prostredníctvom aplikácie Whatsapp dňa 03.04.2023 od konateľa spoločnosti žalovaného pána C. D. , ktorá bola adresovaná konateľovi spoločnosti žalobcu pánovi B. s nasledovným obsahom: „Zdravím, od tohto mesiaca zacnu chodit uhrady v sume ako je v splatkovom. Omluvam sa za vypadok v uhradach.“ Celková dlžná suma za prepravu predstavovala 26.064,- Eur, z ktorej bola žalovaným dobrovoľne uhradená jej časť vo výške 14.680,80 Eur (v rámci splátok). Celá preprava medzi sporovými stranami sa pritom uskutočňovala na rovnakom základe (CMR) a podľa rovnakej obchodnej praxe. Je preto zarážajúce, že žalovaný popiera samotný právny základ vymáhaného nároku, keď za prevažnú časť poskytnutých služieb žalobcovi dobrovoľne zaplatil.
5. Vo vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 27.06.2023 žalovaný uviedol, že ani jeden z dôkazov, ktoré predložil Žalobca nepreukazuje jeho skutkové tvrdenia ohľadom predmetného nároku, a preto je potrebné konštatovať, že Žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie skutkových tvrdení. Žalobca dokonca neuniesol ani bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno k nároku na úroky z omeškania. Žalovaný zároveň poukázal na jednotlivé úhrady, ktoré žalovaný už vykonal v dôsledku čoho je nárok v podobe istiny uplatnený v tomto konaní neoprávnený a neopodstatnený.
6. K vyjadreniu žalovaného, ktoré bolo súdu doručené dňa 27.06.2023 sa žalobca vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 24.07.2023. Žalobca v tomto podaní poukázal na to, že žalovaný tvrdí, že celá istina už bola uhradená, avšak na druhej strane spochybňuje, že služby boli poskytnuté a v akom rozsahu. Žalovaný popiera tvrdenie žalobcu, že by z komunikácie medzi právnymi zástupcami sporových strán jednoznačne vyplynulo uznanie nároku. Neodkazuje však na žiadne konkrétne časti tejto komunikácie, iba vo všeobecnosti popiera tvrdenie žalobcu bez akýchkoľvek špecifikácií. Nielen podľa názoru žalobcu, ale z objektívneho hľadiska komunikácia o požiadavke uzatvoriť splátkový kalendár, o návrhu na uzatvorenie dohody o uznaní dlhu a splátkovom kalendári a o úprave výšky
splátok zvyšnej časti dlžnej sumy na 1.500 Eur prebieha len medzi dlžníkom a veriteľom. Už explicitnejšiu komunikáciu o uznaní nároku medzi dlžníkom a veriteľom si žani nevie predstaviť. Žalovaný výslovne nepoprel tvrdenie žalobcu, že uznanie nároku vyplýva aj z WhatsApp komunikácie medzi konateľom spoločnosti žalovaného pánom C. D. a konateľom spoločnosti žalobcu pánom B.. Citujeme relevantnú časť vyjadrenia žalobcu k odporu žalovaného: „Správa odoslaná prostredníctvom aplikácie WhatsApp dňa 03.04.2023 od konateľa spoločnosti žalovaného pána C. D., ktorá bola adresovaná konateľovi spoločnosti žalobcu pánovi B. s nasledovným obsahom: „Zdravím, od tohto mesiaca zacnu chodit uhrady v sume ako je v splatkovom. Omluvam sa za vypadok v uhradach.“ Žalobca ďalej uviedol, že pokiaľ ide o žalovaným popieranú časť nároku žalobcu v podobe úrokov z omeškania, v tomto smere sa žalovaný obmedzil iba na citovanie ustanovení C.s.p. o princípe bremena tvrdenia a dôkazného bremena a na konštatovanie, že žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu a v rámci vyjadrenia k odporu žalovaného vôbec neuviedol tvrdenia odôvodňujúce oprávnenosť nároku na úroky z omeškania a nepredložil žiadne dôkazy. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal doručenie faktúr, resp. omeškanie s ich úhradou. V tejto súvislosti si žalobca odkázal na časť jeho vyjadrenia k odporu žalovaného, ktorú paradoxne cituje aj žalovaný vo svojom vyjadrení: „Vo vzťahu k uvedenému tvrdeniu žalobca uvádza, že medzi sporovými stranami bola zavedená obchodná prax, v zmysle ktorej pán B., konateľ spoločnosti žalobcu, doručoval faktúry za odvedenú prácu fyzicky do prevádzky žalovaného na Železničnej ulici v Rovinke a odovzdával ich konateľovi žalovaného – pánovi C. D. a v jeho neprítomnosti zamestnancovi žalovaného pánovi C. E.. Faktúry tak boli žalovanému riadne doručené a žalobca si uplatňuje zákonný úrok z omeškania odo dňa splatnosti neuhradených faktúr.“ Z uvedeného je zrejmé, že žalobca si splnil povinnosť tvrdenia pokiaľ ide o spôsob doručovania faktúr žalovanému. Nie je ničím výnimočným, že doručovanie faktúr prebiehalo neformálne ich fyzickým odovzdaním bez toho, aby z tohto úkonu zostala „papierová“ stopa. Žalobca tak nedisponuje listinnými dôkazmi na preukázanie tohto svojho tvrdenia, avšak pohodlne ho možno preukázať výsluchom pána B., pána D. a pána E., ktorý aj navrhujeme. Napokon, žalovaný opätovne len popiera tvrdenia žalobcu bez toho, aby uviedol konkrétne skutočnosti a tvrdenia o tom, ako udalosti skutočne prebiehali. Na druhej strane, žalobca veľmi konkrétne popísal spôsob doručovania faktúr, miesto ich doručenia, a aj osoby, ktoré sa tohto doručovania zúčastňovali. Žalovaný sám vôbec neuviedol okolnosti, za akých sa faktúry dostali do jeho dispozície. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca považoval za preukázané, že faktúry boli riadne doručené žalovanému, a keďže neboli uhradené v lehote splatnosti (o čom svedčí aj skutočnosť, že žalovaný uhradil takmer všetky splátky splátkového kalendára), žalobca má nárok na úrok z omeškania, ktorý si v tomto konaní uplatňuje. Žalobca v predmetom podaní zároveň upravil žalobu tak, že žiadal, any bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie sumy 2.446,80 Eur s príslušenstvom a vo zvyšnej časti istiny vzal žalobu späť. Žalobca vo svojom podaní uviedol, že sporové strany sa prostredníctvom svojich právnych zástupcov dohodli na splátkach zostávajúcej sumy vo výške 24.468,00 Eur. Predmetom dohody boli splátky dlžnej sumy vo výške 2.446,80 Eur, pričom posledná splátka mala byť uhradená do 31.01.2023. Žalovaný ku dňu podania návrhu na vydanie platobného rozkazu uhradil prvých 6 splátok, teda sumu vo výške 14.680,80 Eur. Zostávajúca dlžná suma predstavovala istinu vo výške 9.787,20 Eur. Žalobca uviedol, že žalovaný po podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu uhradil tri ďalšie splátky vo výške 2 446,80 Eur, a to dňa 26.04.2023, 24.05.2023 a 23.06.2023.
7. Žalobca podaním, ktoré boli súdu doručené dňa 24.07.2023 a podaním, ktoré bolo súdu doručené na pojednávaní dňa 01.02.2024 vzal žalobu späť v časti istiny.
8. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.
9. Podľa § 145 ods. 1 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
10. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
11. S poukazom na čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom súd konanie v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami zastavil. Súd nezisťoval súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby, nakoľko jeho nesúhlas by bol v súlade s § 146 ods. 1 C.s.p. neúčinný.
12. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav:
13. Z faktúr č. 21/059, č. XX/XXX, F. XX/XXX, F. XX/XXX, F. XX/XXX, F. XX/XXX, F. XX/XXX, F. XX/ XXX, F. XX/XXX, F. XX/XXX, F. XX/XXX, F. XX/XXX, F. XX/XXX, F. XX/XXX, F. XX/XXX, F. XX/XXX, F. XX/XXX , F. XX/XXX, F. XX/XXX, F. XX/XXX, F. XX/XXX, č. 21/084, č. 21/085, č. 21/086 súd zistil, že žalobca fakturoval žalovanému prepravu tovaru v celkovej sume 26.064,- Eur. Prílohou každej faktúry bola objednávka žalovaného, ktorou si u žalobcu objednal vykonanie fakturovanej prepravy u svojich zákazníkov.
14. Z výpisov z účtu žalovaného (č.l. 141 – 150 súdneho spisu) súd zistil, že žalovaný uhradil žalobci celkovo sumu 22.021,20 v 9. splátka po 2.446,80 Eur. Tieto splátky žalovaný uhradil žalobcovi v období od 06.05.2022 do 23.06.2022.
15. Podľa § 340 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.
16. Podľa § 340 ods 2 Obchodného zákonníka ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.
17. Podľa § 340a ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvne určená lehota na splnenie peňažného záväzku dlžníka z dodania tovaru alebo poskytnutia služby nesmie presiahnuť 60 dní odo dňa doručenia faktúry alebo inej výzvy veriteľa podobnej povahy, ktorou požaduje splnenie peňažného záväzku (ďalej len „doklad“), alebo 60 dní odo dňa, keď veriteľ plnil, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr. To neplatí, ak sa strany o dlhšej lehote splatnosti výslovne dohodnú a takáto dohoda nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa podľa § 369d. Ustanovenia prvej a druhej vety sa nepoužijú, ak osobitný zákon ustanovuje kratšiu lehotu splatnosti.
18. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
19. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
20. Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
21. Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.
22. Podľa § 323 ods. 2 Obchodného zákonníka za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3.
23. Žalobca sa svojou žalobou pôvodne domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 9.787,20 Eur titulom úhrady faktúr, ktoré žalobca vystavil žalovanému za vykonanie prepravy pre jeho zákazníkov. Celková suma, ktorú žalobca fakturoval žalovanému predstavovala sumu 26.064,- Eur. Časť z tejto sumy vo výške 16.276,80 Eur uhradil žalovaný žalobcovi predtým, ako žalobca podal svoj návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní. Zvyšnú časť v sume 9.787,20 Eur uhradil v priebehu súdneho konania. Žalovaný v konaní teda na jednej strane popieral, že by medzi ním a žalobcom došlo k uzatvoreniu akejkoľvek zmluvy o preprave, na druhej strane v priebehu konania celý svoj záväzok uhradil. 24. Ustanovenie § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka spája s čiastočným plnením záväzku (poskytnutým za takých okolností, že možno v konkrétnom prípade usudzovať na to, že jeho poskytnutím dlžník uznáva aj zvyšok záväzku) vznik vyvrátiteľnej domnienky trvania zvyšku záväzku v dobe jeho uznania (ak nešlo o záväzok premlčaný).
25. Skutočnosť, že čiastočné úhrady žalovaného predstavujú úhradu žalovaného záväzku nie je v konaní sporná. Žalovaný označoval ako účel platieb úhradu splátok podľa splátkového kalendára. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že medzi žalobcom a žalovaným (resp. ich právnymi zástupcami prebiehali rokovania o uzatvorení splátkového kalendára, k jeho skutočnému uzatvoreniu však nikdy nedošlo. Napriek uvedenému žalovaný uhrádzal žalovanú istinu v splátkach, ktorých výška zodpovedala výške splátok v návrhu dohody o uznaní záväzku a splátkovom kalendári. Niet teda pochýb, že žalovaný uhradil žalobcovi ním fakturované prepravné. 26. Žalovaný uhradením týchto faktúr založil vyvrátiteľnú právnu domnienku o tom, že v čase čiastočných úhrad prepravného jeho záväzok voči žalobcovi trval. Zároveň je potrebné uviesť, že ak žalovaný svojimi úhradami v súlade s § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka založil vyvrátiteľnú domnienku, podľa ktorej sa má za to, že záväzok vznikol, potom v konaní, v ktorom sa veriteľ (žalobca) domáha splnenia tohoto záväzku, spočíva dôkazné bremeno ohľadom neexistencie záväzku na dlžníkovi (žalovanom). Na uplatniteľnosti tohoto záveru potom nič nemení ani skutočnosť, že predmetom konania po čiastočných späťvzatiach žaloby žalobcom nie je splnenie hlavného záväzku, ale zaplatenie úrokov z omeškania. 27. Pozitívne riešenie otázky, či účastník konania uniesol dôkazné bremeno ohľadom neexistencie záväzku alebo nie, nemôže byť založené na samotnom popretí skutočnosti, o ktorej existencii platí vyvrátiteľná domnienka (napríklad v tvrdení žalovaného, že faktúry mu neboli riadne odovzdaný a žalobca nepredložil dôkaz na vyvrátenie tohoto tvrdenia), nakoľko akceptácia takéhoto názoru by vo svojej podstate popierala zmysel inštitútu vyvrátiteľnej domnienky. Uvedené platí obvzlášť za situácie, keď zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že faktúry žalovanému doručené boli. Uvedené vyplýva zo skutočnosti, že žalovaný svoj záväzok splnil čiastkovými platbami, ktorých výška bola totožná s výškou splátok vymedzenou v návrhu dohody o uznaní záväzku a splátkovom kalendári. V tejto dohode boli jednotlivé faktúry, ako aj výška fakturovanej sumy a jej splatnosť uvedené. Žalovanému bol obsah tohto návrhu jednoznačne známy, keďže prostredníctvom svojho právneho zástupcu pripomienkoval navrhovanú výšku splátok a splatnosť týchto splátok o čom svedčí napr. list zo dňa 25.02.2022 (č.l. 109 súdneho spisu). Skutočnosť, že žalovaný mal vedomosť o tom, že je s úhradou prepravného v omeškaní vyplýva aj z komunikácie štatutára žalovaného v aplikácii WhatsUp, v ktorej sa ospravedlňoval za výpadok úhrad. Je nanajvýš nelogické, že by žalovaný, bez toho, aby bol so žalobcom v akomkoľvek zmluvnom vzťahu a bez toho, aby mu boli žalobcom doručené faktúry, uhradil žalobcovi celú celkovo fakturovanú sumu a to ešte vo výške vymedzenej v splátkovom kalendári, ktorý však medzi stranami sporu nikdy nebol dohodnutý. Z vykonaného dokazovania je teda zrejmé, že skutkové tvrdenia žalovaného o tom, že nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu so žalobcom, že žalobca mu nedoručil žiadne faktúry nie je pravdivá. Žalovaný neposkytol súdu žiadne skutkové tvrdenia, ktoré by vyvracali vyvrátiteľnú právnu domnienku o existencii jeho záväzku voči žalobcovi založené v zmysle § 407 Obchodného zákonníka. Žalovaný taktiež neposkytol súdu také skutkové tvrdenia, z ktorých by bolo možné odvodiť, že faktúry mu neboli doručené štatutárom žalobcu a teda, že splatnosť faktúr nenastala v čase, ktorý je v nich ako dátum splatnosti uvedený. 28. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so splnením svojho peňažného záväzku, zaviazal ho súd v súlade s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške stanovenej podľa § 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka. Žalovaný si v objednávkach jednotlivých prepráv vymienil 60 dňovú splatnosť faktúr odo dňa ich doručenia, čo žalobcom vystavené faktúry rešpektujú. Uvedená doba splatnosti v súlade s § 340a Obchodného zákonaníka predstavuje zároveň maximálnu dobu splatnosti peňažných záväzkov, pri absencii osobitnej výslovnej dohody o dlhšej lehote splatnosti faktúr. 29. Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 30. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. a v časti, v ktorej bolo konanie zastavené podľa § 256 ods. 1 C.s.p., nakoľko späťvzatie žaloby žalobcom v časti istiny bolo zapríčinené úhradou istiny žalovaným. ov konania proti neúspešnému žalovanému.
31. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z.).