Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17Csp-35-2019.pdf
PDF · 84.14 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/35/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou, v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika, IČ: 247 85 199, zastúpený zvoleným zástupcom Advokátskou kanceláriou Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 4012/30, Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanému: R. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX/X, V., o zaplatenie 880,- eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 880,- eur, spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 880,- eur od 17.12.2016 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.03.2019, sa žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 880,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 880,- eur od 17.12.2016 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že dňa 15.10.2015 spol. Provident Financial, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 35 805 731 (ďalej len „spoločnosť“) uzatvorila so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 612832589 (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej poskytla žalovanému bezúčelový úver vo výške 900,- eur. Žalovaný sa v zmluve zaviazal tento úver splácať v týždenných splátkach v celkovom počte 60 splátok, pričom prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po poskytnutí peňažných prostriedkov, čiže 20. kalendárny deň po podpísaní zmluvy, 04.11.2015 a posledná splátka bola splatná dňa 08.12.2016. Žalovaný sa za poskytnutie úveru zaviazal uhradiť náklady v celkovej sume 279,19 eur, ktoré zahŕňajú zmluvný úrok a poplatok za garantovanú službu. Súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere žalovaný uzatvoril dňa 15.10.2015 zmluvu o poskytnutí služby Komfort, ktorá je dobrovoľnou doplnkovou službou, v zmysle toho, že sa pôvodný veriteľ zaviazal poskytovať za poplatok klientovi službu, ktorá spočívala najmä vo výbere splátok priamo v mieste bydliska klienta, alebo v inom mieste podľa určenia klienta, a to prostredníctvom obchodného zástupcu veriteľa. Za túto službu sa klient zaviazal uhradiť sumu, ktorá bola priamo úmerná počtu splátok tak, aby pokryla náklady pohonných hmôt a čas obchodného zástupcu. V danom prípade bola táto odmena zjednaná na sumu vo výške 507,06 eur. Žalobca so rozhodol ku prospechu žalovaného túto čiastku neuplatňovať. Žalobca všetky úhrady žalovaného, ktoré boli na nový úver zaplatené, započítal na celú istinu poskytnutého úveru, vyplývajúceho zo zmluvy (teda na 900,- eur). Žalovaný pôvodnému veriteľovi celkovo uhradil 20,- eur. Táto čiastka bola v súlade so zákonom a v prospech spotrebiteľa započítaná na istinu úveru. Presné dátumy a výšky splátok vyplývajú zrejmým spôsobom z priloženej platobnej histórie. Pôvodný veriteľ poskytol žalovanému bezúčelový úver na obdobie 60 týždňov, pričom prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po poskytnutí peňažných prostriedkov, čiže 20. kalendárny deň po podpísaní zmluvy a posledná splátka bola splatná dňa 08.12.2016. Konečná splatnosť úveru (rovnako tak zmluvy o
poskytnutí služby Komfort) tak nastala dňa 08.12.2016. Zmluvou o postúpení pohľadávok, uzatvorenou dňa 16.12.2016, spoločnosť, ako postupca, postúpila predmetnú pohľadávku voči žalovanému, vrátane príslušenstva, na žalobcu, ako postupníka, o čom bol žalovaný upovedomený oznámením o postúpení pohľadávky. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať svoje záväzky z vyššie špecifikovanej zmluvy riadne a včas a uhradil len splátky v celkovej výške 20,- eur. Žalobca listom - výzvou pred podaním žaloby - vyzval žalovaného k úhrade celej dlžnej sumy. Do dňa podania žaloby žalovaný dlžnú sumu neuhradil. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby je vo výške 880,- eur, ktorá suma predstavuje rozdiel medzi poskytnutou výškou úveru a súčtom vykonaných splátok, t. j. 900,- eur - 20,- eur = 880,- eur. Žalobca si napokon uplatnil aj nárok na zákonné úroky z omeškania.
2. Žalovaný sa k žalobe v priebehu konania v súdom určenej lehote písomne nevyjadril a zostal procesne nečinný.
3. Súd na pojednávaní dňa 28.10.2019 vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, nachádzajúcimi sa v súdnom spise, a mal zistený nasledovný skutkový stav.
4. Dňa 15.10.2015 uzatvoril právny predchodca žalobcu, ako veriteľ, a žalovaný, ako dlžník, zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 612832589, ktorou sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému bezúčelový úver vo výške 900,- eur a žalovaný sa zaviazal splatiť úver v 60 pravidelných týždenných splátkach vo výške 19,66 eur (pričom posledná splátka bude vo výške 19,25 eur). Termín konečnej splatnosti úveru bol siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Úver bol ďalej poskytnutý pri uvedenej ročnej úrokovej sadzbe 23,74 %, RPMN vo výške 62,21 %, priemernej hodnote RPMN 33,96 % a celkovej čiastky, splatnej spotrebiteľom vo výške 1.179,19 eur.
5. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 16.12.2016 oznámil žalovanému postúpenie predmetnej pohľadávky na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016.
6. Listom zo dňa 17.09.2018 žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlhu vo výške 1.744,10 eur najneskôr do 27.09.2018.
7. Súd napokon považoval podľa výpisu splátok a úhrad za nesporné skutkové tvrdenie žalobcu, že žalovaný doposiaľ na daný úverový prípad uhradil spolu sumu 20,- eur.
8. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
9. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, v znení, účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
10. Podľa § 2 písm. a) a b) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania; veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
12. Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
13. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., účinného v rozhodnom čase, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
14. Právny predchodca žalobcu, ako veriteľ, v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplývalo, že predmetom jeho činnosti bolo okrem iného aj poskytovanie úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov. Žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení ZoSÚ a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi stranami na základe zmluvy, uzatvorenej dňa 15.10.2015, je vzťahom občianskoprávnym a je potrebné naň aplikovať ustanovenia tohto zákona.
15. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, ako aj z citovaných zákonných ustanovení, súd dospel k záveru, že žalobca preukázal platné uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi jeho právnym predchodcom a žalovaným, v zmysle ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 900,- eur, pričom žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky, spolu s úrokom, právnemu predchodcovi žalobcu vrátiť v 60-tich pravidelných týždenných splátkach. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný do dňa rozhodnutia súdu splnil tento svoj záväzok vrátiť žalobcovi poskytnuté peňažné prostriedky v podobe istiny úveru, ktorú si žalobca podanou žalobou uplatnil (žalovaný doposiaľ uhradil iba sumu 20,- eur) a žalovaný pohľadávku žalobcu nijakým spôsobom nespochybnil a nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu, súd žalobe v celom rozsahu, ako skutkovo a právne dôvodnej, vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 880,- eur žalobcovi, ako singulárnemu sukcesorovi.
16. Žalovaný sa nevrátením poskytnutého úveru v lehote splatnosti dostal do omeškania, a preto súd, v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 517 OZ, priznal žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške, ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Výška úrokovej sadzby bola určená ku dňu 17.12.2016, ako ku dňu, nasledujúcemu po dni 16.12.2016, ktorý je dňom splatnosti dlžnej sumy. Ku dňu 17.12.2016 úroková sadzba predstavovala 5 % ročne, ako základná úroková sadzba ECB 0,00 % + 5 percentuálnych bodov.
17. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p.“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 18. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1, C.s.p.. Žalobca bol vo veci v plnom rozsahu úspešný, keďže súd jeho žalobe v plnom rozsahu vyhovel, a preto mu bol priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania voči neúspešnej strane, t. j. žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, a to v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.