Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41Csp-65-2019.pdf
PDF · 88.54 KB
Case nature
Area
Subarea
41Csp/65/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou v právnej veci žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, so sídlom Náměstí T.G. Masaryka 2392/17, 690 02 Břeclav, Česká republika, IČO: 04 355 211, zastúpeného právnym zástupcom: Katarína Hegedüšová, so sídlom Majerníkova 3479/3A, 841 05 Bratislava Karlova Ves, proti žalovanému: S. Ď., nar. XX.XX.XXXX, trvale T. S. J. XX/X, XXX XX S. Q., štátny občan SR, v konaní o zaplatenie 100 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 100 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 100 eur od 18.11.2015 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti žalobu žalobcu z a m i e t a.
III. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou postúpenou Okresnému súdu Žilina dňa 27.05.2019, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 100 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 100 eur od 18.11.2015 do zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 12 eur a náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.XXXXXX. Žalovaný sa prostredníctvom webovej stránky www.minipozicka.sk registroval a požiadal žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 100 eur. Na základe zmluvy žalobca žalovanému poskytol sumu 100 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 28 eur do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. Žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a tak sa stal jeho dlh splatným, a to dňom 10.11.2015. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu jeho záväzku, a to 4 upomienkami zo dňa 12.11.2015, 13.11.015, 10.02.2016 a 16.02.2016. Žalovaný bol dňa 22.10.2018 vyzvaný na zaplatenie nároku. Dňa 20.09.2017 bola žalovanému zaslaná písomná výzva na úhradu dlhu. Žalovaný žalobcovi žiadnu platbu neuhradil.
3. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne nevyjadril.
Podľa § 297 písm. b) CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami. 4. Vzhľadom k tomu, že v danej veci išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové stvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur, okresný súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil tento rozsudok dňa 28.10.2019 pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 12.09.2019.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v spise a zistil nasledovný skutkový stav veci.
6. Strany sporu uzavreli dňa 18.08.2015 zmluvu o úvere č. XXXXXX, na základe ktorej žalobca žalovanému ako spotrebiteľovi poskytol krátkodobý bezúčelový úver na sumu 100 eur, ktorú mal žalovaný splatiť do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru na účet veriteľa. Zmluva je uzavretá na dobu určitú. RPSN bola vo výške 2290,09 %, priemerná RPMN 20,63 %, deň splatnosti bol 28 deň odo dňa poskytnutia úveru. Súčasťou zmluvy bola rozhodcovská zmluva, dohoda o zrážkach zo mzdy a Všeobecné obchodné podmienky. Žalobca poskytol sumu 100 eur žalovanému dňa 18.08.2015. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlhu niekoľkými upomienkami zo dňa 12.11.2015, 13.11.015, 10.02.2016 a 16.02.2016 (4x). Žalovaný dlh žalobcovi neuhradil ani čiastočne, ktorú skutočnosť považoval okresný súd za nespornú. Žalobca si voči žalovanému uplatnil len skutočne poskytnutú istinu 100 eur a náklady spojené s uplatnením pohľadávky za 4 upomienky vo výške 12 eur (4 x 3 eura) a úroky z omeškania.
7. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci okresný súd danú vec právne posúdil podľa príslušných zákonných ustanovení. Podľa § 1 zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku tento zákon upravuje ochranu spotrebiteľa pri finančných službách poskytovaných dodávateľom prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku a uzavieranie zmluvy na diaľku. Podľa § 2 zákona č. 266/2005 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie a) zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, c) dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku, d) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania, e) prostriedkom diaľkovej komunikácie prostriedok, ktorý bez súčasného fyzického kontaktu dodávateľa a spotrebiteľa možno použiť pri poskytovaní finančnej služby na diaľku, najmä elektronická pošta, telefón, fax, adresný list, ponukový katalóg.
Podľa § 12 zákona č. 266/2005 Z.z. povinnosťami dodávateľov a spotrebiteľov podľa tohto zákona pri poskytovaní finančných služieb na diaľku nie sú dotknuté povinnosti dodávateľov a spotrebiteľov podľa osobitných predpisov.
Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace.
Podľa § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z.z. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom sa vzťahujú § 2, 3 a 4, § 6 až 8, §9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.
Podľa § 52 ods.1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 497 ObZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z. účinnom od 01.01.2015, ak záväzkový vzťah vznikol po 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 8. Súd na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa so spisovým materiálom zistil skutkový stav tak, ako ho udával žalobca. Strany sporu, žalobca ako veriteľ a žalovaný ako spotrebiteľ, uzatvorili dňa 18.08.2015 spotrebiteľskú zmluvu o úvere č. XXXXXX, na základe ktorej žalobca dňa 18.08.2015 preukázateľne poskytol žalovanému úver vo výške 100 eur. Žalovaný bol podľa zmluvy povinný zaplatiť žalobcovi istinu úveru 100 eur + náklady 28 eur, t.j. 128 eur, do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. Žalovaný poskytnutý úver 100 eur do podania žaloby žalobcovi nezaplatil ani len čiastočne.
9. Žalovaný tak svoj záväzok voči žalobcovi neplnil ani čiastočne. Okresný súd preto žalobe žalobcu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny úveru vo výške 100 eur, tak ako žalobca v žalobe navrhol. Žalobcovi vzniklo právo aj na úroky z omeškania vo výške stanovenej zákonom, teda podľa vyššie uvedených ustanovení § 517 ods. 2 OZ v spojení s ustanovením § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Súd pri posudzovaní tohto nároku mal za to, že žalovaný sa dostal do omeškania prvým dňom po splatnosti úveru 10.11.2015, t.j. dňom 11.11.2015. Splatnosť úveru 10.11.2015 nebola v danej veci spornou otázkou, okresný súd tak z tejto vychádzal. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania od 18.11.2015, súd viazaný rozsahom žaloby, priznal žalobcovi úrok z omeškania zo sumy 100 eur od 18.11.2015 do zaplatenia. V čase prvého dňa omeškania žalovaného so zaplatením úveru bola výška základnej úrokovej sadzby ECB vo výške 0,5 % (súd má o tomto vedomosť zo svojej činnosti, § 186 CSP). Žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 100 eur od 18.11.2015 do zaplatenia, preto mu súd tento nárok priznal.
10. Žalobcovi okresný súd však nepriznal sumu vo výške 12 eur z titulu nákladov za 4 upomienky á 3 eura. Z predloženej zmluvy je zrejmé, že žalovaný nežiadal žalobcu o zaslanie akýchkoľvek upomienok. Zasielanie upomienok si so žalobcom nedohodol, ani nevymienil v predmetnej zmluve. Tieto náklady tak neboli medzi žalobcom a žalovaným individuálne v zmluve dohodnuté (žalobca nepreukázal opak), preto žalobca na tieto náklady 12 eur nemá nárok. Súd dodáva, že podľa jeho názoru sa v týchto prípadoch upomienok ani nejedná o službu poskytovanú spotrebiteľovi, za ktorú by mal platiť veriteľovi odplatu. V súvislosti s upomínaním dlžníka by bolo prirodzené skôr uplatnenie si vecných nákladov. Zo žaloby však nevyplýva, či tieto sumy predstavujúce poplatky (4 x 3 eura) sú vecné náklady. Naviac nie je ani preukázané, že žalobca žalovanému upomienky skutočne zaslal a žalovaný tieto aj skutočne prevzal. Ďalej je potrebné uviesť, že suma 3 eura, za každú upomienku určite nemôže byť adekvátnou náhradou za domnelé výdavky žalobcu spojené so spracovaním upomienky, ktorá je zväčša generovaná automaticky prostredníctvom elektronických prostriedkov. Súd tiež konštatuje, že upomínanie dlžníka nesmie byť zdrojom zárobkovej činnosti veriteľa a nemôže predstavovať neprimerané sankčné zaťažovanie dlžníka.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
11. O trovách konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobca ako plne úspešná strana sporu má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania (súd vychádzal z istiny, z ktorej bol platený aj súdny poplatok) .
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.