Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31Cb-60-2019.pdf
PDF · 114.1 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-31Cb/60/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, sudkyňou JUDr. Luciou Baňackou, PhD., v právnej veci žalobcu: Revolučné účtovníctvo spol. s r.o., so sídlom Nad Dunajom 10, Bratislava 841 04, IČO: 46 640 878, pr. zast. JUDr. Matúš Lemeš, advokátom so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice proti žalovanému: Chrysso business Club družstvo, so sídlom Popradská 56, Košice - mestská časť Západ 040 01, IČO: 51 202 018, pr. zast. JUDr. Tomáš Sisák, advokátska kancelária, so sídlom Hroncová 1, 040 01 Košice, v konaní o zaplatenie 540 € s prísl.
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 510 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 510 eur od 02.11.2018 do zaplatenia.
II. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur.
III. V zostávajúcej časti žalobu zamieta.
IV. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy súdneho konania v rozsahu 89,66 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou v upomínacom konaní domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 540 eur s príslušenstvom titulom nároku na odplatu z Mandátnej zmluvy uzavretej medzi sporovými stranami dňa 08.04.2018, sumu vo výške 40 € titulom paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a priznal nárok na náhradu trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 08.04.2018 uzatvorená Mandátna zmluva, predmetom ktorej bola úprava vzájomných práv a povinností zmluvných strán, v súvislosti s vedením účtovníctva a s tým súvisiacej agendy, pre žalovaného zo strany žalobcu. V súlade so zmluvou, vykonal žalobca pre žalovaného okrem iného tiež nasledovné služby:
- spracovanie účtovnej závierky 2017
- spracovanie daňového priznania 2017
- evidencia účtovníctva za obdobie troch mesiacov. Na základe uvedenej zmluvy a vykonaných služieb bola, s ohľadom na ceny služieb uvedené v čl. IV zmluvy, zo strany žalobcu dňa 25.10.2018, vystavená faktúra č. Y., znejúca na 540 EUR, splatná dňa 01.11.2018. Uvedená faktúra nebola zo strany žalovaného do dnešného dňa uhradená a to ani čiastočne.
3. Žalobca na podporu svojich tvrdení použil ako prostriedky svojho procesného útoku nasledovné dôkazy:
- Mandátna zmluva zo dňa 08.04.2018
- Faktúra č. Y. zo dňa 25.10.2018 na sumu 540 €, splatná dňa 01.11.2018
4. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 29.03.2019 v upomínacom konaní vedenom pod sp. zn. 25Up/278/2019 platobný rozkaz, ktorým žalobe vyhovel. Proti platobnému rozkazu bol žalovaným včas podaný odpor.
5. Žalovaný v odpore uviedol, že nie je pravda, že žalobca pre žalovaného vykonal služby, ktoré špecifikoval v návrhu na vydanie platobného rozkazu v súlade s mandátnou zmluvou. Podľa čl. IV bod 2 predmetnej mandátnej zmluvy nárok na odplatu mandatárovi (žalobcovi) vzniká za predpokladu riadneho a včasného zariadenia záležitosti špecifikovaných v čl. III. bod 2 zmluvy. Ani jedna zo služieb, za ktoré sa žalobca domáha zaplatenia odmeny, nebola z jeho strany poskytnutá riadne a včas. O tom svedčí aj samotný obsah faktúry, kde žalobca uviedol storno - pokutu za neskoré podanie a takisto rozhodnutie daňového úradu o uložení pokuty.
6. Žalobca dňa 13.7.2018 prevzal od žalovaného odstúpenie od mandátnej zmluvy, ktorého dôvodom bolo podstatné porušenie zmluvných povinností mandatára (žalobcu). Napriek tomu, že žalobca mal k dispozícii všetky potrebné účtovné doklady k spracovaniu daňového priznania pre daň z príjmu za zdaňovacie obdobie roka 2017, k podaniu daňového priznania došlo zo strany žalobcu až dňa 04.07.2018, teda po uplynutí zákonnej lehoty na jeho podanie. Nakoľko sa vznik nároku na odplatu mandatára (žalobcu) viazal podľa mandátnej zmluvy na riadne a včasné zariadenie dohodnutých záležitosti, nemá žalobca nárok na zaplatenie odplaty, ktorej sa domáha, pretože služby neposkytol žalovanému riadne a včas. Faktúra ohľadom uplatneného nároku bola žalovanému doručená. V účtovníctve ju neeviduje, nakoľko v júli 2018 došlo k odstúpeniu od zmluvy pre podstatné porušenie povinností žalobcu, pričom žalovaný má za to, že žalobcovi nárok na fakturovanú odmenu nikdy nevznikol.
7. Žalovaný na podporu svojich tvrdení použil ako prostriedky svojej procesnej obrany nasledovné dôkazy:
- Odstúpenie od mandátnej zmluvy žalovaným zo dňa 13.07.2018
- Rozhodnutie Daňového úradu Košice č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 20.11.2018
8. Okresný súd Banská Bystrica na základe návrhu na pokračovanie v konaní na príslušnom súde podľa ust. § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní dňom 16.07.2019 postúpil vec tunajšiemu súdu ako súdu príslušnému na jej prejednanie podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) v spojení s ust. § 13 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní.
9. Žalobca vo svojich ďalších vyjadreniach (replika a výsluch na pojednávaní dňa 16.10.2019) uviedol, že jednotlivé záležitosti pre žalovaného zariaďoval riadne a včas. Pokiaľ ide o oneskorene podané daňové priznanie za rok 2017, toto nebolo predmetom mandátnej zmluvy zo dňa 8.4.2018 a k oneskorenému podaniu tohto daňového priznania došlo výlučne z dôvodov na strane žalovaného a z dôvodu nefunkčného servera. Počas platnosti mandátnej zmluvy neboli žalobcovi vytýkané žiadne vady pri zariaďovaní záležitostí žalobcom. O uložení pokuty sa žalobca dozvedel až z prebiehajúceho konania, žalobca dobrovoľne sám bez dohody so žalovaným nad rámec vzájomných dohôd ponížil faktúrovanú sumu o 60 eur. Túto sumu určil žalovaný jednostranne na základe sadzobníka daňového úradu, v ktorom sú určené pokuty za nedodržanie termínov na podanie daňového priznania. Medzi sporovými stranami neboli dohodnuté osobitné lehoty na zariaďovanie záležitostí žalobcom.
10. Žalovaný vo svojich ďalších vyjadreniach (duplika a vyjadrenia na pojednávaní dňa 16.10.2019) uviedol, že trvá na svojich doterajších vyjadreniach vo veci, nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že podanie daňového priznania za rok 2017, nebolo predmetom mandátnej zmluvy, nakoľko daňové priznanie za rok 2017 bolo možné podať do 2.7.2018, t.j. v čase, keď bola mandátna zmluva uzatvorená medzi sporovými stranami platná a účinná. Tiež poukázal na článok IV mandátnej zmluvy, v ktorom je explicitne dohodnutá odplata za podanie daňového priznania vo výške 90 eur. To, že záležitosti žalovaného neboli zariadené
riadne a včas, preukazuje odstúpenie od zmluvy zo strany žalovaného, ako aj rozhodnutie daňového úradu, ktoré boli v konaní predložené ako listinný dôkaz.
11. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi v súlade s ust. § 204 CSP a výsluchom konateľa žalobcu na pojednávaní dňa 16.10.2019 a zistil skutkový stav opísaný v bodoch 12-19 odôvodnenia tohto rozhodnutia. Uvedené skutočnosti neboli medzi stranami sporné.
12. Sporové strany uzatvorili dňa 08.04.2018 mandátnu zmluvu, ktorou sa žalobca ako mandatár zaviazal v mene a na účet mandanta zariadiť/uskutočniť dohodnuté záležitosti/činnosti podľa bodu 3.2. zmluvy a žalovaný ako mandant sa zaviazal za zariadenie záležitosti mandatárovi zaplatiť odplatu podľa bodu 4.1. zmluvy. Podľa čl. III bod 2 mandátnej zmluvy zariadenie záležitosti mandatárom zahŕňalo najmä vedenie účtovníctva, vrátane spracovania mesačných, kvartálnych a ročných účtovných závierok, vypracovanie a kontrolovanie daňových priznaní a DPH, evidenciu a kontrolu účtovných údajov... Podľa čl. IV bod 1 mandátnej zmluvy prislúcha za výkon činností v súlade s touto zmluvou paušálna odmena vo výške 100 € bez DPH mesačne, odmena za spracovanie účtovnej závierky + inventúry vo výške 210 €, odmena za spracovanie daňového priznania právnickej osoby o výške 90 € a ostatné prípadné položky podľa cenovej ponuky mandatára. Podľa čl. IV bod 2 mandátnej zmluvy nárok na odplatu mandatárovi vzniká za predpokladu riadneho a včasného zariadenia záležitostí špecifikovaných v čl. 3.2. mandátnej zmluvy. Podľa čl. V bod 1 mandátnej zmluvy je mandatár povinný konať s maximálnou odbornou starostlivosťou, podľa svojich najlepších schopností a znalostí a usilovať sa o všestranný prospech mandanta. Podľa čl. V bod 3 mandátnej zmluvy sa mandant zaväzuje mandatárovi poskytnúť včas všetky informácie, ktoré sú potrebné na riadne zariaďovanie dohodnutých činností podľa tejto zmluvy. Podľa čl. V bod 8 mandátnej zmluvy je mandatár povinný konať čestne a svedomito, dôsledne dodržiavať platné právne predpisy. Podľa čl. V bod 9 mandátnej zmluvy je mandatár povinný zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré je alebo by mohlo byť na škodu mandanta. Podľa čl. VII bod 3 mandátnej zmluvy zmluvná strana, ktorá poruší svoju povinnosť z tejto zmluvy, prípadne inú právnu povinnosť je povinná nahradiť v zmysle ustanovení § 373 a nasl. OBZ škodu tým spôsobenú druhej strane. Podľa čl. VIII bod 2 Zmluvný vzťah zaniká uplynutím dohodnutej doby, odstúpením od mandátnej zmluvy, písomnou dohodou podpísanou obidvoma stranami. Podľa čl. VIII bod 4 mandátnej zmluvy ak mandant podstatne porušil svoju zmluvnú povinnosť, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť. Odstúpenie od zmluvy je oprávnená strana povinná uskutočniť bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o porušení povinnosti dozvedela.
13. Žalovaný bol v čase účinnosti mandátnej zmluvy platcom DPH. 14. Medzi sporovými stranami neexistovali nad rámec zákona osobitné dohody o čase zariaďovania jednotlivých záležitostí. 15. Žalobca podal daňové priznanie žalovaného oneskorene, dňa 04.07.2018. 16. Daňový úrad Košice rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 20.11.2018 uložil žalovanému úhrnnú pokutu vo výške 90 eur za správne delikty podľa ust. § 154 ods. 1 a) bodu 1 a 3 zákona 563/2009 Z.z. za nepodanie daňového priznania podľa zákona č. 222/2004 Z.z. za zdaňovacie obdobie jún 2018 v lehote do 25.07.2018, nepodanie daňového priznania z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2017 v lehote do 02.07.2018, nepodanie daňového priznania podľa zákona č. 222/2004 Z.z. za zdaňovacie obdobie január 2018 v lehote do 03.04.2018. Rozhodnutie žalovanému doručené dňa 23.11.2018. 17. Jednostranným právnym úkonom zo dňa 13.07.2018, doručeným žalobcovi toho istého dňa, žalovaný odstúpil od mandátnej zmluvy z dôvodu podstatného porušenia zmluvných povinností. Odstúpenie od zmluvy bolo odôvodnené tým, že napriek skutočnosti, že všetky účtovné doklady potrebné k spracovaniu daňového priznania pre daň z príjmu za zdaňovacie obdobie roka 2017 mal žalobca riadne k dispozícii v dostatočnom časovom predstihu pred termínom jeho podania, k podaniu daňového priznania došlo až dňa 04.07.2018. 18. Faktúrou č. Y. zo dňa 25.10.2018 žalobca vyúčtoval žalovanému sumu 210 eur za spracovanie účtovnej závierky 2017, sumu 90 eur za spracovanie daňového priznania a sumu 300 eur za evidenciu účtovníctva za obdobie 3 mesiacov. Vo faktúre bola stornovaná suma 60 eur za neskoré dodanie. Faktúra na sumu celkom 540 eur nadobudla splatnosť dňa 01.11.2018.
19. Žalovaný faktúru neuhradil.
20. Medzi sporovými stranami bolo sporné, či žalobcovi vznikol nárok na odmenu za zariadenie záležitostí s poukazom na znenie čl. IV bodu 2 mandátnej zmluvy.
21. Podľa ust. § 566 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len OBZ) mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu. 22. Podľa ust. § 566 ods. 2 OBZ ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá. 23. Podľa ust. § 567 ods. 1 OBZ mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti s odbornou starostlivosťou. 24. Podľa ust. § 571 ods. 1 OBZ veta prvá ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo nie. 25. Podľa ust. § 344 OBZ od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon. 26. Podľa ust. § 345 ods. 1 OBZ, ak omeškanie dlžníka (§ 365) alebo veriteľa (§ 370) znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela. 27. Podľa ust. § 365 ods. 4 OBZ dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa. 28. Podľa ust. § 349 ods. 1 OBZ odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo zmeniť bez súhlasu druhej strany. 29. Podľa ust. § 17 ods. 4 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve účtovná jednotka je povinná zostaviť účtovnú závierku najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Na zostavenej účtovnej závierke musí byť pripojený podpisový záznam podľa odseku 2 písm. g). 30. Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve účtovná jednotka, ktorá je právnickou osobou, vedie účtovníctvo odo dňa svojho vzniku až do dňa svojho zániku s výnimkou podľa odseku 3; 31. Podľa ust. § 5 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve účtovná jednotka môže poveriť vedením svojho účtovníctva aj inú právnickú osobu alebo fyzickú osobu. 32. Podľa ust. § 5 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve poverením podľa odseku 1 sa účtovná jednotka nezbavuje zodpovednosti za vedenie účtovníctva, zostavenie a predloženie účtovnej závierky a za preukázateľnosť účtovníctva v rozsahu podľa tohto zákona. 33. Podľa ust. § 49 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia a hlásenie sa podáva do konca apríla po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak tento zákon neustanovuje inak. 34. Podľa ust. § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote podľa odseku 2, sa na základe oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa odseku 2, predlžuje táto lehota najviac o tri celé kalendárne mesiace s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii; daňovník v oznámení, podanom na tlačive, ktorého vzor určí a na svojom webovom sídle uverejní finančné riaditeľstvo, uvedie novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie, a v tejto novej lehote je aj daň splatná. 35. Podľa ust. § 78 ods. 2 zákona 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty do 25 dní po skončení každého zdaňovacieho obdobia je povinný podať daňové priznanie každý platiteľ okrem platiteľa registrovaného podľa § 5 alebo § 6, ktorý je povinný podať daňové priznanie, ak mu vznikla v zdaňovacom období povinnosť platiť daň podľa § 69, ak v zdaňovacom období dodal tovar oslobodený od dane podľa § 43 alebo § 47, dodal tovar podľa § 45 alebo ak uplatňuje odpočítanie dane. Platiteľ je povinný zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia.
36. Podľa ust. čl. 8 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
37. Podľa ust. § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. 38. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 39. Podľa ust. § 151 ods. 2 CSP ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. 40. Podľa ust. § 185 ods. 2 CSP súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak. 41. Podľa ust. § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 42. Predmetom konania je žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie odmeny za spracovanie účtovnej závierky žalovaného za rok 2017 vo výške 210 eur, spracovanie daňového priznania žalovaného za rok 2017 vo výške 90 €, evidencia účtovníctva žalovaného za obdobie troch mesiacov vo výške 300 eur na základe mandátnej zmluvy uzatvorenej sporovými stranami dňa 08.04.2018. Uplatnená suma je ponížená o 60 eur z dôvodu oneskoreného dodania. 43. Žalovaný odmieta uplatnenú sumu zaplatiť s poukazom na čl. IV bod 2 mandátnej zmluvy, v zmysle ktorého nárok na odplatu mandatárovi vzniká za predpokladu riadneho a včasného zariadenia záležitostí špecifikovaných v čl. III bod 2 mandátnej zmluvy. Žalovaný vo svojich vyjadreniach uvádza, že ani jedna zo služieb, za ktoré sa žalobca domáha zaplatenia odmeny, nebola z jeho strany poskytnutá riadne a včas. Poukázal pritom na obsah faktúry, kde žalobca uviedol storno - pokutu za neskoré dodanie, odstúpenie od zmluvy zo dňa 13.07.2018, doručeným žalobcovi toho istého a rozhodnutie Daňového úradu Košice, ktorým bola žalovanému uložená pokuta za oneskorené podanie tam uvedených daňových podaní. Žalobca oneskorené podanie daňového priznania za rok 2017 nerozporoval, odôvodnil ho chybou servera a pokynmi žalovaného.
44. Medzi sporovými stranami neexistovala osobitná dohoda o lehotách, v ktorých má žalobca zariaďovať jednotlivé dojednané záležitosti žalovaného. Z vyššie citovaných zákonov vyplývajú nasledovné lehoty:
- Pokiaľ ide o zostavenie účtovnej závierky - je podľa ust. § 17 ods. 4 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve účtovná jednotka povinná zostaviť účtovnú závierku najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
- Daňové priznanie je daňovník povinný podľa ust. § 49 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov podať do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, s možnosťou predĺženia tejto lehoty najviac o ďalšie tri kalendárne mesiace postupom podľa ust. § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 585/2003 Z.z. o dani z príjmov.
- Nakoľko žalovaný je platcom DPH, a to v mesačných lehotách, je pre podanie daňového priznania podľa zákona 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (a teda aj pre vedenie účtovníctva) záväzná lehota do 25 dní po skončení každého zdaňovacieho obdobia.
45. Napriek tomu, že žalovaný v podanom odpore a ďalších vyjadreniach uvádza, že ani jedna zo služieb, za ktoré sa žalobca domáha zaplatenia odmeny, nebola z jeho strany poskytnutá riadne a včas, argumentuje výlučne oneskoreným podaním daňového priznania za rok 2017. Aj keď si je súd vedomý znenia ust. § 132 ods. 2 CSP, zdôrazňuje, že iný záver nemožno dovodiť ani z rozhodnutia Daňového úradu Košice č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 20.11.2018, ktorým bola žalovanému uložená pokuta aj za nepodanie daňového priznania podľa zákona č. 222/2004 Z.z. za zdaňovacie obdobie január 2018 v lehote do 03.04.2018 (t.j. obdobie pred uzavretím mandátnej zmluvy) a jún 2018 v lehote do 25.07.2018 (t.j. obdobie po zániku mandátnej zmluvy). Vo vzťahu ku vedeniu účtovníctva a vypracovaniu účtovnej závierky za rok 2017 tak žalovaný neuvádza žiadne vlastné skutkové tvrdenia, z ktorých by súd mohol dovodiť záver, že plnenie záväzku žalobcu z mandátnej zmluvy aj v tejto časti nebolo riadne a včasné. 46. Žalovaný neuviedol žiadne skutkové tvrdenia o vadách vedenia účtovníctva alebo spracovania účtovnej závierky ako ani o omeškaní žalobcu pri zariaďovaní týchto záležitostí počas obdobia platnosti a účinnosti mandátnej zmluvy. Uvedené v súlade s čl. 8 CSP súd vyhodnotil ako neunesenie bremena tvrdenia zo strany žalovaného, ktorý je preto v tejto časti sporu neúspešný. 47. Z dôvodu neunesenia bremena tvrdenia o porušení povinnosti viesť účtovníctvo žalovaného a spracovať účtovnú závierku žalovaného riadne a včas, súd vo výroku I žalobcovi priznal uplatnený nárok
v časti 300 eur za evidenciu účtovníctva žalovaného za obdobie troch mesiacov a v časti 210 eur za spracovanie účtovnej závierky žalovaného za rok 2017. 48. Pokiaľ ide o odmenu za podanie daňového priznania žalovaného za rok 2017, súd ako predbežnú otázku riešil, či podanie daňového priznania za rok 2017 bolo predmetom uzatvorenej mandátnej zmluvy, a teda, či nárok žalobcu na odmenu vzniká za podmienok dohodnutých v mandátnej zmluve - t.j. za predpokladu riadneho a včasného zariadenia záležitostí (čl. IV bod 2 zmluvy).
49. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že v súlade s ust. § 49 ods. 1 a ust. § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, bol žalovaný povinný podať daňové priznanie z príjmov právnickej osoby v lehote do 02.07.2018. Vzhľadom na široko koncipovaný predmet mandátnej zmluvy vymedzený v čl. III bod 2 a skutočnosť, že daňové priznanie žalovaného za rok 2017 bolo potrebné vypracovať v období platnosti mandátnej zmluvy, súd na základe predložených listinných dôkazov uzatvoril, že vypracovanie daňového priznania žalovaného za rok 2017, napokon rovnako ako spracovanie účtovnej závierky za ten istý rok, bolo predmetom mandátnej zmluvy zo dňa 08.04.2018.
50. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalobca podal daňové priznanie žalovaného oneskorene, a to dňa 04.07.2018. Žalobca nepoprel tvrdenie žalovaného, že všetky účtovné doklady potrebné k spracovaniu daňového priznania pre daň z príjmu za zdaňovacie obdobie roka 2017 mal riadne k dispozícii v dostatočnom časovom predstihu pred termínom jeho podania. Žalobca omeškanie odôvodňoval chybou servera, prostredníctvom ktorého sa daňové priznanie podáva a pokynmi žalovaného, v zmysle ktorých žalobca nemal podať ani prázdne daňové priznanie. Súd pri hodnotení tejto argumentácie, vychádzal z predpokladu, že v situácii, keď je server Finančnej správy SR pre podávanie daňových priznaní nefunkčný, nie je možné podať žiadne, teda ani prázdne daňové priznanie. Podľa názoru súdu je súčasťou povinnosti mandatára konať s odbornou starostlivosťou zabezpečenie včasného podania daňového priznania aj v prípade avizovanej nefunkčnosti servera Finančnej správy SR, určeného na podávanie daňových priznaní. K uvedenému súd dodáva, že podanie prázdneho daňového priznania je podaním chybným, a preto ho nemožno kvalifikovať ako riadne splnenie povinností povinného subjektu. 51. Vzhľadom na absenciu relevantných tvrdení a dôkazov, ktoré by vylučovali omeškanie na strane žalobcu, súd s poukazom na ust. čl. IV bodu 2 mandátnej zmluvy vo výroku III tohto rozsudku žalobu v časti odmeny za podanie daňového priznania žalovaného za rok 2017 s príslušenstvom zamietol. 52. Podľa ust. § 365 ods. 1 OBZ dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
53. Podľa ust. § 369 ods. 2 OBZ, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
54. Podľa ust. § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
55. Nakoľko sa žalovaný dostal nezaplatením splatnej faktúry Y. v časti sumy 210 eur za spracovanie účtovnej závierky 2017 a sumy 300 eur za evidenciu účtovníctva za obdobie 3 mesiacov do omeškania, súd priznal žalovanému úrok z omeškania v zákonnej výške 9 % počnúc dňom 02.11.2018, t.j. prvým dňom omeškania žalovaného. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania bola vo výške 0,00 %. 56. Podľa ust. § 369c ods. 1 OBZ omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, § 369a a § 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
57. Podľa ust. § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
58. O priznaní paušálnej náhrady nákladov vo výroku II tohto rozsudku súd rozhodol v súlade s ust. § 369c ods. 1 OBZ a ust. § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z..
59. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
60. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
61. Podľa ust. § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
62. O trovách konania bolo vo výroku IV rozhodnuté v súlade s ust. § 255 ods. 2 CSP, a to tak, že súd žalobcovi priznal právo na nahradenie trov konania v rozsahu podľa pomeru jeho úspechu. Úspech sporových strán v konaní súd posudzoval nasledovne.
63. Súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie istiny vo výške 510 € a paušálnej náhrady nákladov ako vyčísleného príslušenstva pohľadávky vo výške 40 € . Úspech žalobcu v konaní predstavuje 94,83 %, úspech žalovaného predstavuje 5,17 %. Pomer úspechu žalobcu v zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP je rozdielom 94,83 % -5,17 %, t.j. 89,66 %.
64. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením poverený súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
65. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice II.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody sú uvedené v § 365 Civilného sporového poriadku) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 C.s.p.)
Pokiaľ žalovaný nesplní svoje povinnosti uložené týmto rozsudkom, môže sa žalobca ako oprávnený domáhať uhradenia svojej pohľadávky prostredníctvom exekučného konania podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch.