Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Pc/16/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci navrhovateľky P. S., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom A. XX, proti osobe povinnej platiť výživné J. S., nar. X. X. XXXX, trvale bytom R. V., W. Š. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Dušanom Jančim, advokátom so sídlom Liptovský Mikuláš, Garbiarska 695, o návrhu na zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

Návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného s a z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom na začatie konania, doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 17. 7. 2019, sa navrhovateľka domáhala voči osobe povinnej platiť výživné (svojej matke) zvýšenia výživného na sumu 100 eur mesačne, počnúc dňom 3. 12. 2018. V návrhu uviedla, že manželstvo jej rodičov bolo rozvedené rozsudkom zo dňa 25. 11. 2015, sp. zn. , ktorým bola zverená do osobnej starostlivosti otca, pričom súčasne bola jej matke určená povinnosť prispievať na jej výživu sumou 60 eur mesačne. Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 5. 1. 2018, sp. zn. , súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na jej výživu sumou 50 eur mesačne. Podľa jej vedomostí si otec výživné riadne platil. Neodkladné opatrenie bolo nariadené v konaní o návrhu jej matky na zmenu osobnej starostlivosti, ktorý však vzala dňa 3. 12. 2018 späť z dôvodu, že sa nachádzala opäť v osobnej starostlivosti otca. Za mesiace december 2018 a január 2019 na ňu matka poberala prídavky na dieťa, ktoré jej nevyplatila. Otec jej odo dňa plnoletosti platí výživné priamo, matka si však vyživovaciu povinnosť neplní. Výživné vo výške 60 eur mesačne nepokrýva polovicu jej nevyhnutných potrieb, preto je potrebné zvýšiť ho na sumu 100 eur mesačne. Počiatok platenia zvýšeného výživného odvodzuje od 3. 12. 2018, odkedy jej matka neposkytuje výživné. V spoločnej domácnosti býva s otcom, občas prespáva u svojho priateľa. Nepoberá žiaden príjem. Je študentkou Hotelovej akadémie v Liptovskom Mikuláši.

2. Na pojednávaní navrhovateľka trvala na podanom návrhu. Súčasne uviedla, že chce, aby jej bolo vrátené výživné od 3. 12. 2018. Po procesnom poučení sudkyňou trvala len na návrhu na zvýšenie výživného, s tým, že nárok na vrátenie výživného, ktoré uhrádzal jej otec v období od decembra 2018 do apríla 2019 jej mame, si podá vo forme nového návrhu.

3. Advokát osoby povinnej platiť výživné navrhol podaný návrh v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na skutočnosť, že neexistujú dôvody pre zvýšenie výživného, nakoľko navrhovateľka nenavštevuje školu, od podania návrhu už pracovala v pracovnom pomere, preto vyživovacia povinnosť osoby povinnej platiť výživné k navrhovateľke zanikla.

4. V súlade s ustanovením Civilného sporové poriadku v spojení s súd rozhodol, že vykoná pojednávanie v neprítomnosti osoby povinnej platiť výživné, ktorej bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené. Osoba povinná platiť výživné svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila prostredníctvom svojho advokáta, ktorý bol na pojednávaní prítomný, a ktorý pojednávanie z dôvodu neprítomnosti osoby povinnej platiť výživné odročiť nežiadal.

5. Navrhovateľka pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že štúdium ukončila vykonaním skúšky v učebnom odbore dňa 21. 6. 2019. Na úrade práce je evidovaná od minulého týždňa. Nezaevidovala sa skôr, nakoľko u predchádzajúceho zamestnávateľa jej povedali, že ju na úrad nahlásia. U posledného zamestnávateľa pracovala v 15 hodinových zmenách, na spánok mala len 4 hodiny, preto sa jej stalo, že zaspala. Keď zamestnávateľovi volala, že príde o pol hodiny, povedal jej, že už nemusí chodiť. Býva u priateľa. Otec jej naposledy poslal výživné v júni, odvtedy jej výživné nezaplatil. Povedal jej, že peniaze posiela mame. Výživné od decembra do apríla posielal jej mame. Iné ako bežné výdavky na ňu nevznikajú. Na elektriku prispieva sumou 30-40 eur mesačne. Príjem nemá, výdavky za ňu platí jej priateľ. Z úradu práce nepoberá žiaden príjem. Je vyučená čašníčka. Je pre ňu ťažké zamestnať sa, nakoľko nemá ani na cestovné. Majetok nevlastní.

6. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a z pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. , mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:

7. Naposledy bolo o výživnom na navrhovateľku rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 25. 11. 2015, č. k. -112, ktorým bolo manželstvo jej rodičov rozvedené. Súčasne bola schválená rodičovská dohoda, ktorou bola navrhovateľka zverená na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti otca a matka sa zaviazala prispievať na jej výživu sumou 60 eur mesačne. Podľa zápisnice o pojednávaní zo dňa 25. 11. 2015, otec navrhovateľky pri výsluchu uviedol, že navrhovateľka je žiačkou 9. ročníka základnej školy v Bobrovci a vznikajú na ňu len bežné výdavky. V čase rozhodovania súdu bola matka navrhovateľky (osoba povinná platiť výživné) zamestnaná v pracovnom pomere u Ľubomíra Čupku TATRAPET, kde poberala priemerný čistý mesačný príjem 433,19 eura.

8. Podľa výučného listu, vystaveného Hotelovou akadémiou Liptovský Mikuláš dňa 21. 6. 2019, sa navrhovateľka vyučila v učebnom odbore čašník, servírka. Podľa lustrácie v databáze Sociálnej poisťovne bola navrhovateľka v období od 29. 7. 2019 do 11. 8. 2019 zamestnaná v pracovnom pomere v obchodnej spoločnosti Demänová Village, s. r. o. Pracovný pomer bol skončený v skúšobnej dobe. Počas trvania pracovného pomeru bola navrhovateľke vyplatená čistá mzda vo výške 438,158 eura.

9. Osoba povinná platiť výživné je od 19. 9. 2016 zamestnaná v pracovnom pomere v obchodnej spoločnosti R investment, s. r. o. Jej priemerný čistý mesačný príjem za posledných 12 kalendárnych mesiacov predstavoval 531,76 eura. Osoba povinná platiť výživné uhrádza mesačne preddavok na nájomné a služby spojené s užívaním bytu vo výške 192,90 eura, zálohovú platbu na elektriku v sume 81 eur a platbu Slovak Telekomu, a. s. vo výške 52,14 eura.

10. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. , mal súd preukázané, že uznesením zo dňa 5. 1. 2018, č. k. -76, v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 17. 4. 2018, č. k. -107, bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bola vtedy ešte maloletá navrhovateľka zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi bolo uložené prispievať na jej výživu sumou 50 eur mesačne. Uznesením zo dňa 25. 9. 2019, č. k. -211, bolo konanie o návrhu matky na zmenu osobnej starostlivosti k navrhovateľke zastavené.

11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

13. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

14. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

15. Podľa , rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

16. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného zamietol, nakoľko nemal preukázanú jeho dôvodnosť. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala voči osobe povinnej platiť výživné (svojej matke) zvýšenia výživného. Pokiaľ aj na pojednávaní navrhovateľka uviedla, že podaným návrhom chce docieliť vrátenie výživného od 3. 12. 2018, ktoré uhrádzal jej otec jej matke (osobe povinnej platiť výživné) v čase, keď sa už nenachádzala u osoby povinnej platiť výživné, návrh takto nepodala. Navrhovaným výrokom súdneho rozhodnutia sa navrhovateľka jednoznačne domáhala zvýšenia výživného, ktoré bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 25. 11. 2015, sp. zn. . Navrhovateľka svoj nárok aj skutkovo v návrhu na začatie konania vymedzila ako nárok na zvýšenie výživného, keď v návrhu uviedla, že doposiaľ určené výživné nepostačuje na úhradu jej potrieb, preto žiada o jeho zvýšenie. Navyše, po procesnom poučení sudkyňou, navrhovateľka uviedla, že návrh na vrátenie výživného, ktoré uhrádzal jej otec jej matke, si uplatní samostatným návrhom.

17. Zákonné ustanovenia Zákona o rodine aj umožňujú zmenu rozhodnutia o výživnom v prípade zmeny pomerov. Dôvodom na zmenu rozhodnutia o výživnom môže byť len zmena pomerov, ku ktorej došlo od predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov však musí mať závažnejší charakter, musí sa jednať o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch či už oprávnenej alebo povinnej osoby. Z vykonaného dokazovania súd nemal preukázanú zmenu pomerov, a to ani na strane navrhovateľky ako osoby oprávnenej na výživné, ani na strane osoby povinnej platiť výživné, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného. V čase posledného rozhodovania súdu o výške výživného, ku ktorému došlo v konaní o rozvod manželstva rodičov navrhovateľky, vedenom Okresným súdom Liptovský Mikuláš pod sp. zn. , bola navrhovateľka žiačkou 9. ročníka základnej školy, teda sa pripravovala na budúce povolanie štúdiom. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľka nadobudla dňom 22. 6. 2019 schopnosť sama sa živiť, keďže ukončila prípravu na budúce povolanie štúdiom na Hotelovej akadémii v Liptovskom Mikuláši. Navrhovateľka sa dňa 29. 7. 2019 zamestnala v pracovnom pomere, ktorý bol skončený v skúšobnej dobe. Z výsluchu navrhovateľky mal súd preukázané, že ku skončeniu pracovného pomeru došlo z dôvodu na strane navrhovateľky, keďže nenastúpila včas do práce. Navrhovateľka uvedeným spôsobom stratila príjem, ktorý mohla poberať z pracovného pomeru. Aktuálne je navrhovateľka nezamestnaná, evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Vyživovacia povinnosť rodičov voči dieťaťu trvá dovtedy, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Nadobudnutie schopnosti sa živiť pritom nie je spojené s dovŕšením plnoletosti, resp. inou vekovou hranicou. Schopnosť dieťaťa samé sa živiť predstavuje jeho spôsobilosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať svoje životné náklady. Nadobúda sa spravidla po ukončení prípravy na budúce povolanie štúdiom. Navrhovateľka ukončením prípravy na budúce povolanie štúdiom nadobudla schopnosť sama sa živiť, o čom svedčí aj skutočnosť, že sa zamestnala v pracovnom pomere, z ktorého poberala príjem spôsobilý na uspokojovanie jej životných potrieb. Navrhovateľka v konaní netvrdila existenciu takých skutočností, ktoré by jej znemožňovali získavať si prostriedky na úhradu svojich potrieb vlastným pričinením, najmä výkonom práce v pracovnom pomere. Pokiaľ aj poukazovala na skutočnosť, že z miesta jej aktuálneho bydliska nie je vhodné autobusové spojenie, uvedená skutočnosť nepredstavuje závažný dôvod, ktorý by jej bránil v zabezpečovaní si príjmov na úhradu jej výdavkov.

18. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 19. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa v spojení s , odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa v spojení s , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa v spojení s , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa v spojení s , odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa v spojení s , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa , odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.