Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_27Csp-76-2019.pdf
PDF · 91.66 KB
Case nature
Area
Subarea
27Csp/76/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený splnomocnencom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: I. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX/XX, Y., o zaplatenie sumy 5.000,- € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd žalovanému nepriznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 29.01.2019 domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 5.000,- € spolu s úrokom z omeškania 5,00% ročne zo sumy 5000,- € od 15.06.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca Home Credit Slovakia a.s. (ďalej aj „veriteľ“) uzavrel so žalovaným dňa 29.04.2014 zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), ktorej súčasťou sú Obchodné podmienky (ďalej len „OP“). Na základe zmluvy banka poskytla žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo OP. Žalobca uviedol, že Zmluva má všetky zákonom požadované náležitosti zmluvy o úvere a poukázal aj na § 497 Obchodného zákonníka. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy. Žalobca čerpal úver vo výške 9.100,- € a zaplatil 3.241,57 €. Žalobca nadobudol pohľadávku na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14.06.2017. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia sumu 11.429,76 €, ktorá pozostávala z istiny 8.199,79 €, z riadneho úroku 2.668,66 €, úroku z omeškania vo výške 561,31 €. Žalobca sa v konaní domáha zaplatenia len istiny vo výške 5.000,- € a zvyšnú časť dlžnej sumy (istina, riadny úrok, úrok z omeškania) si neuplatňuje. Úrok z omeškania z istiny si žalobca uplatňuje od nasledujúceho dňa po postúpení pohľadávky. Žalobca k žalobe pripojil: Zmluvu o hotovostnom úvere, prehľad zaplatených splátok, Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 14.06.2017 s prílohou, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 21.06.2017 s podacím hárkom, pokus o zmier zo dňa 21.11.2018 s podacím hárkom, Úverové podmienky veriteľa, výzva k splateniu úveru zo dňa 05.04.2016.
2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č. 16Up/113/2019 zo dňa 18.02.2019, ktorý sa nepodarilo doručiť do vlastných rúk žalovaného. Na návrh žalobcu súd postúpil vec tunajšiemu súdu na jej prejednanie dňa 29.04.2019, čím podľa § 10 ods. 3 zák. č. 307/2016 Z.z. sa vydaný platobný rozkaz zrušuje.
3. Žalovaný sa riadne doručenej žalobe nevyjadril. Na pojednávanie sa nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil. Pred pojednávaním doručil do spisu len lekársku správu o svojom zdravotnom stave, bez sprievodného listu, nepodal návrh na odročenie pojednávania, hoci bol riadne poučený o možnosti požiadať o odročenie pojednávania v poučení, ktoré prevzal spolu so žalobou. Nakoľko žalovaný nepožiadal o odročenie pojednávania, súd pojednával v jeho neprítomnosti a vo veci rozhodol.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, písomnými podaniami žalobcu a listinnými dôkazmi predloženými žalobcom uvedenými vyššie a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
5. Právny predchodca žalobu a žalovaný dňa 29.04.2014 uzavreli Zmluvu o hotovostnom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie účelového úveru 9.100,- €. Žalovaný sa zaviazal uhradiť úver v 84. mesačných splátkach po 202,13 €, úrok 19,57%, ročná percentuálna miera nákladov 21,6%, priemerná hodnota RPMN 13,34%, celková čiastka splatná spotrebiteľom 16.978,92 €. Lehota splatnosti 84 mesiacov po poskytnutí úveru.
6. Prvá splátka bola splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Ostatné splátky boli splatné v mesačných splátkach a to počnúc kalendárnym mesiacom bezprostredne nasledujúcim po dátume poskytnutia úveru vždy 15. dňa v mesiaci. Splátky splácal oneskorene a to už od 4. splátky. Úver bol žalovanému poskytnutý 23.05.2014. Žalovaný zaplatil 16 splátok v plnej výške a 17. splátku len čiastočne vo výške 7,49 €, táto splátka bola splatná 15.10.2015, spolu zaplatil 3.241,57 €. Spoločnosť Home Credit Slovakia a.s. zosplatnila úver dňa 05.04.20163 a zároveň vyzvala žalovaného k úhrade dlžnej čiastky vo výške 8.969,75 € do 15 dní od odoslania výzvy. Výzvu odoslal dňa 07.04.2015.
7. Spoločnosť Home Credit, a.s. uzatvorila so žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávky, čo oznámila žalovanému dňa 21.06.2017.
8. Žalobca sa domáha zaplatenia len časti istiny 5.000,- € s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 5.000,- € od 15.06.2017 do zaplatenia, t. j. odo dňa postúpenia pohľadávky.
9. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že svoju pohľadávku na súde uplatnil včas, nakoľko jeho právny predchodca vyhlásil mimoriadnu splatnosť ku dňu 05.04.2016 pre splatnosť splátky splatnej v decembri 2016.
10. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 52 ods. 1 z.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka v znení platnom od 05.12.2018, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Podľa § 122 Občianskeho zákonníka, lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
11. Najskôr je potrebné uviesť, že zmluvný vzťah účastníkov založený na základe predmetnej zmluvy o úvere spadá pod úpravu Zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka, pričom súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch vylučovali.
12. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o úvere v zmysle ustanovení obchodného zákonníka, občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch. V danom prípade sa jedná o právny vzťah účastníkov na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bol žalovaný v postavení spotrebiteľa. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú vopred veriteľom, ktorej obsah nemal spotrebiteľ možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 129/2010 Z.z., ktorý je k ustanoveniam občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004 predpisom lex specialis a i v prípade spotrebiteľského úveru ide o spotrebiteľskú zmluvu. To znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú vyslovene upravené zákonom č. 129/2010 Z.z., použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch. Napokon aj podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka veta prvá, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona (občianskeho zákonníka) v neprospech spotrebiteľa.
13. Nakoľko žaloba bola podaná sa súd za účinnosti § 54a OZ (účinného od 5.12.2018) súd sa musel ex offo zaoberať možným premlčaním pohľadávky. Pred nadobudnutím účinnosti tejto novely dochádzalo v praxi k prípadom, keď si veriteľ uplatnil už premlčanú pohľadávku zo spotrebiteľskej zmluvy na súde, pričom ak dlžník premlčanie nenamietal, súd veriteľovi pohľadávku priznal. Po nadobudnutí účinnosti novely, ktorou bolo doplnené ustanovenie § 54a (od 5.12.2018) už nie je možné vymáhať, t. j. uplatniť si na súde premlčanú pohľadávku zo spotrebiteľskej zmluvy, resp. v rozhodcovskom konaní alebo vymáhať v exekučnom konaní. Zároveň sa táto úprava z dôvodu predchádzania prípadnej nerovnosti, vzťahuje na obe strany spotrebiteľského vzťahu, t. j. na nároky uplatnené nielen dodávateľom ale i spotrebiteľom. Súd z týchto dôvodov skúmal, či uplatnený nárok, resp. jeho časť, nie je premlčaný.
14. V danom prípade bolo dohodnuté plnenie v splátkach, v dohodnutých termínoch vždy k 15. dňu v mesiaci. Dlžník uhradil v plnej výške 202,13 € splátky splatné do 15.9.2015, i keď aj tieto splátky zaplatil oneskorene. Splátku splatnú dňa 15.10.2015 zaplatil len čiastočne vo výške 7,49 €, veriteľ úver zosplatnil dňa 05.04.2016.
15. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
16. Z uvedených ustanovení vyplýva, že premlčacia doba v prípade spotrebiteľského úveru, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach začína plynúť odo dňa splatnosti splátky, pre ktorú došlo k uplatneniu práva podľa § 565 OZ, a teda k zosplatneniu celej pohľadávky za predpokladu, že to bolo medzi stranami spotrebiteľského úveru dohodnuté, pričom však musí byť zachované, že veriteľ môže uplatniť toto právo najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Pre prípady, kedy sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným, splatným celý dlh stanovuje OZ v § 103, druhá veta, osobitné pravidlo pre začiatok plynutia premlčacej doby zosplatneného dlhu. V zmysle § 103 veta druhá Občianskeho
zákonníka, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
17. Pre posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby je tak rozhodné zistenie splatnosti tej splátky, pre nezaplatenie ktorej veriteľ pristúpil k zosplatneniu celého úveru. Predchodca žalobcu úver zosplatnil dňa 05.04.2015. Pokiaľ z právneho úkonu, ktorým došlo zo strany predchodcu žalobcu k uplatneniu práva podľa § 565 OZ nie je možné zistiť, pre ktorú splátku došlo k zosplatneniu úveru, treba vychádzať z toho, že veriteľ mohol pristúpiť k zosplatneniu len za podmienok podľa § 565 v spojení s § 53 ods. 9 OZ. K zosplatneniu dňa 05.04.2016 mohlo dôjsť len pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 15.12.2015 (do omeškania sa žalovaný dostal 16.12.2015 a lehota 3 mesiacov uplynula 16.03.2016 a splatnosť nasledujúcej splátky bola 15.04.2016).
18. Ak teda právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 15.12.2015, začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie práva na zaplatenie celého zosplatneného dlhu odo dňa splatnosti uvedenej splátky a uplynula dňa 15.12.2018. Žaloba bola podaná na súde dňa 29.01.2019, teda po márnom uplynutí premlčacej doby zosplatnených splátok, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
19. K rovnakému záveru dospel aj Krajský súd v Trenčíne v obdobných veciach, napr. v rozsudku sp. zn. 5Co/739/2015 zo dňa 13.04.2016, v rozsudku sp. zn. 19Co/42/2017 zo dňa 18.01.2018, v rozsudku sp. zn. 6Co/218/2018 z 26.03.2019, v rozsudku sp. zn. 19Co/1/2017 z 18.01.2018, v rozsudku sp. zn. 4Co/42/2019 z 16.04.2019, v rozsudku sp. zn. 16Co/51/2018 zo dňa 23.07.2019, Krajský súd v Banskej Bystricu s v rozsudku sp. zn. 17Co/283/2018 z 31.7.2019, v rozsudku sp. zn. 12Co 169/2018 z 24.5.2019, v rozsudku sp. zn. 17Co/128/2018 z 22.5.2019, v rozsudku sp. zn. 17Co 323/18 zo dňa 14.08.2019, v rozsudku sp. zn. 13Co/133/2019 zo dňa 26.07.2019.
20. Podľa § 255 ods. 1 zák. .č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
21. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a contrario i za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 CSP. Plne úspešnému žalovanému, ktorému vznikol nárok na náhradu trov konania, nepriznal náhradu trov konania, nakoľko možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že žalovanej v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.