Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Cb/2/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I. v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Moťovskou Dobošovou v spore žalobcu: J.. W. A., W. B. XX, N. S., N.. XX.X. XXXX, zastúpený: Petruška & partners s.r.o., Kupecká 18, Nitra proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441 o zaplatenie 3.200,66 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý uhradiť žalobcovi 383,59 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7% z dlžnej sumy odo dňa 17.3.2006 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému 76,04 % trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 20.10.2008 sa žalobca domáhal zaviazať žalovaného zaplatiť mu sumu 3.200,66 Eur a to z nasledujúceho dôvodu: Žalobca ako poistený uzatvoril so žalovaným ako poisťovateľom Poistnú zmluvu XXXXXXXXXX na základe ktorej bolo poistené motorové vozidlo predchodcu žalobcu: Mercedes Benz Vito 112,2,2 CDI, Z.: N., rok výroby 1999. Dňa 20.10.2005 došlo k poistnej udalosti, ktorá bola žalovanému nahlásená pod číslom XXXXXXXXXX a pri ktorej došlo k poškodeniu predmetného vozidla. Žalovaný po ukončení šetrenia udalosti vyplatil predchodcovi žalobcu 5014 Eur (152052 Sk). Predchodca žalobcu nesúhlasil s výškou plnenia. Keďže žalovaný trval na svojom stanovisku, nechal si vypracovať znalecký posudok 92/2006. Znalec stanovil výšku škody vzniknutej poškodením vozidla vo výške 260500 Sk (tj 8647 Eur). Po odrátaní spoluúčasti 5% predstavuje suma, ktorú mal žalovaný žalobcovi vyplatiť 8214,66 Eur, tj neoprávnene krátil plnenie o 3200,66 Eur, ktorých úhrady sa žalobca domáha, spolu so zákonným úrokom z omeškania.

2. Súd vo veci vydal dňa 20.1.2009 platobný rozkaz, voči ktorému žalovaný podal v zákonnej lehote odpor, v ktorom uviedol, že žalobcovi bol dňa 9.5. 2006 uhradený doplatok poistného plnenia vo výške 3468,76 Eur.

3. Na pojednávaní konanom 20.6. 2011 zástupca žalobcu uviedol, že suma 3468,76 Eur skutočne uhradená bola, avšak predstavuje aj sumu za predaj použiteľných zvyškov vozidla, preto na žalobe žalobca trvá.

4. Podaním doručeným súdu 15.7. 2011 zástupca žalobcu navrhol vykonanie znaleckého dokazovania za účelom určenia reprodukčnej obstarávacej hodnoty vozidla ku dňu poistnej udalosti, za účelom

určenia hodnoty predajných zvyškov vozidla a za účelom určenia výšky škody vzniknutej poškodením vozidla pri dopravnej nehode.

5. V podaní doručenom súdu 30.8. 2011 žalovaný uviedol, že suma 3468,76 Eur vyplatená žalobcovi 11.5. 2006 predstavovala hodnotu použiteľných zvyškov vozidla, ktoré žalovaný od žalobcu odkúpil.

6. Podaním doručeným súdu 29.11. 2011 sa vyjadril zástupca žalobcu: má za to, že žalovaný je povinný žalobcovi vyplatiť (keďže sa jednalo o totálnu škodu) výšky škody - tj reprodukčnú obstarávaciu hodnotu vozidla pred poškodením plus náklady na likvidáciu nepoužiteľného odpadu mínus hodnotu predajných zvyškov vozidla, čo predstavuje sumu 8.647,02 Eur = 12.182,17 Eur + 0 Eur - 3.535,15 Eur, tj po odrátaní 5% spoluúčasti sa jedná o sumu 8214,67 Eur. Žalovaný zavádzajúco subsumuje hodnotu predajných zvyškov vozidla, ktoré od žalobcu odkúpil do poistného plnenia v rámci úhrady škody.

7. Podaním doručeným súdu 18.6. 2012 žalobca založil do spisu poistnú zmluvu, zmluvné dojednania, kompletný znalecký posudok 092/2006, ako i doplnenie otázok na znalca.

8. Uznesením - 118 zo dňa 28.5.2014 súd ustanovil do konania znalca odboru: Doprava cestná, odvetvie: nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty cestných vozidiel.

9. Znalec Ing. Karol Štyndl v znaleckom posudku 42/2014 určil reprodukčnú obstarávaciu hodnotu vozidla ku dňu 20.10. 2005 na sumu 10590,17 Eur, všeobecnú hodnotu vozidla ku dňu 20.10. 2005 na sumu 10.485,31 Eur, hodnotu zvyškov vozidla ku dňu 20.10. 2005 na sumu 3.627,16 Eur, výšku škody na vozidle ku dňu 20.10. 2005 na sumu 6.963 Eur.

10. V podaní žalovaného doručenom súdu 2.3. 2015 žalovaný uviedol, že závery znaleckého dokazovania akceptuje v plnom rozsahu, avšak na pojednávaní 12.10. 2015 uviedol, že dodatočne zistil, že znalec nezohľadnil stav počítadla km, na ktorom bolo dňa 23.11. 2004 zdokumentovaných 128.262 km. 11. Podaním doručeným súdu 12.10.2015 sa vyjadril zástupca žalobcu: poukázal na nesprávne rozdelenie vozidla na jednotlivé konštrukčné skupiny, nesprávny stav pneumatík, poukázal na skutočnosť, že znalec vychádzal len z jedného inzerátu a jedného vyjadrenia spoločnosti Motor Car Bratislava, nesúhlasil s určeným koeficientom dopytu trhu, pri stanovení hodnoty zvyškov vozidla poukázal na skutočnosť, že bola stanovená hodnota rámu vozidla, hoci vozidlo rám nemalo. S ohľadom na uvedené skutočnosti má zástupca žalobcu za to, že objektívnejší je posudok 42/2014. Zároveň navrhol zmenu žalobcu.

12. Súd uznesením - 180 zo dňa 18.1. 2016 pripustil zmenu žalobcu.

13. Podaním doručeným súdu 14.10. 2016 znalec Ing. Karol Štyndl doplnil znalecký posudok - vyjadril sa k jednotlivým námietkam strán sporu (tieto nemali žiadny, resp. len minimálny dopad na zadané otázky, na ktoré znalec odpovedal). Aj po zapracovaní oprávnených námietok strán sporu v podstate jeho závery korešpondovali s predchádzajúcimi závermi obsiahnutými v pôvodnom znaleckom posudku.

14. V podaní doručenom súdu 23.12.2016 žalovaný zotrvával na svojej námietke týkajúcej sa nesprávneho počtu najazdených kilometrov.

15. V podaní zástupcu žalobcu doručenom súdu 24.1.2017 sa zástupca žalobcu pridržiaval doterajších námietok a zotrvával na tvrdení, že znalecký posudok predložený žalobcom je objektívnejší.

16. Na pojednávaní konanom dňa 11.5. 2017 zástupca žalobcu žiadal konfrontáciu znalcov.

17. Na pojednávaní dňa 13.11. 2017 boli vypočutí znalci Ing. Josef Veverka a Ing. Karol Štyndl. Obaja zotrvávali na záveroch obsiahnutých v znaleckých posudkoch, ktoré vypracovali. Znalci pri konfrontácii uviedli, že: čo sa týka iných koeficientov predajnosti: tieto sú oba v zákonnom limite, ich rozdielnosť spôsobuje skutočnosť, že použili rôzne zdroje (s ohľadom na rôzny čas vyhotovovania posudkov). Zároveň uviedli, že v tomto prípade použitie rôznych zdrojov nespôsobuje zásadnú zmenu v určení hodnoty vozidla. Žalovaný žiadal určenie hodnoty vozidla pri zohľadnení počtu najazdených km 150000km.

18. V doplnení č. 2 znaleckého posudku 42/2014 znalec Ing. Karol Štyndl uviedol, že VHV ku dňu 20.10. 2005 v prípade, že vozidlo malo najazdených 150 000 km bola 9.333 Eur, hodnota predajných zvyškov vozidla bola v tom prípade 3.250,80 Eur.

19. Podaním doručeným súdu 14.3. 2018 sa vyjadril žalovaný: poukázal na skutočnosť, že VHV v čase poistnej udalosti bola žalovaným stanovená len o 404,20 Eur menej ako bola stanovená súdnym znalcom. Hodnota predajných zvyškov vozidla bola žalovaným stanovená o 400,53 Eur viac ako ju stanovil súdny znalec. Ak by súd teda vychádzal zo znaleckého posudku vypracovaného v tomto konaní, mala by výška plnenia predstavovať sumu 8866,76 Eur. Keďže žalovaný uhradil sumu 8482,76 Eur prípadný doplatok plnenia predstavuje sumu 383,99 Eur.

20. Podaním doručeným súdu 4.6. 2018 zástupca žalobcu navrhol vykonanie znaleckého dokazovania znaleckým .

21. Podaním doručeným súdu 26.4. 2019 sa vyjadril žalovaný: nakoľko nejde o zvlášť obtiažny prípad vyžadujúci osobitné vedecké posúdenie považuje vykonanie znaleckého dokazovania znaleckým za neúčelné a nehospodárne, pričom poukazuje na konfrontáciu znalcov.

22. Na pojednávaní konanom dňa 3.10. 2019 sa zástupca žalobcu a žalovaný pridržiavali doterajších prednesov a vyjadrení, zástupca žalobcu trval na vykonaní znaleckého dokazovania znaleckým . Súd návrh na vykonanie dôkazu zamietol. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vykonanie dôkazu poukázal na skutočnosť, že znalecký posudok Ing. Karola Štyndla bol technicky i vecne správne vyhotovený, svoje závery riadne zdôvodnil - a to nielen v znaleckom posudku, ale aj v jeho doplneniach, a aj pri svojom ústnom výsluchu. Súd zároveň konštatoval, že znalecký posudok predložený žalobcom neobsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku ( ) a preto bude znalecký posudok predložený žalobcom posudzovať ako listinný dôkaz. Súd konštatuje, že závery znalcov nie sú diametrálne odlišné, oba sú náležite odôvodnené, preskúmateľné, dostatočne doložené. Pri vyhodnocovaní týchto dôkazov súd je schopný urobiť si vlastný názor na relevantnosť oboch znaleckých posudkov. S ohľadom na uvedené súd považuje vykonanie znaleckého dokazovania znaleckým za neúčelné a nehospodárne. V tejto súvislosti súd zároveň uvádza, že revízny znalecký posudok prichádza do úvahy najmä tam, kde súd má pochybnosti o správnosti už vypracovaného znaleckého posudku. V tomto prípade boli prípadné pochybnosti odstránené doplnením znaleckého posudku a výsluchom znalca. Súd znalecký posudok Ing. Štyndla vyhodnocoval z troch hľadísk: a) antropologický (osoba znalca), b) materiálny (reflexia posudku na skutkový stav) a c) formálny. K bodu a): súd konštatuje, že znalecký posudok vypracoval znalec zapísaný do zoznamu znalcov, ktorý je vo vzťahu ku skúmanej otázke odborník K bodu b): znalecký posudok obsahuje logickú analýzu skutočností, z ktorých znalec vychádzal a ktoré zistil z vlastného vyšetrovania a z rozboru v súdnom spise. Znalec nielen opísal skutkový stav, ale aj analyzoval všetky skutočnosti, ktoré boli hodnotené. Je zrejmá metóda, ktorú znalec pri spracovaní znaleckého posudku použil. Záver posudku je logickým a prirodzeným vyústením rozboru skúmaného materiálu, a skutočností, ku ktorým znalec prihliadal. Znalec odpovedal na všetky zadané otázky a medzi týmito neexistujú rozpory K bodu c) znalecký posudok spĺňa kritérium formálnosti (je vypracovaný v súlade zo zákonom).

23. Súd vykonal dokazovanie prednesom zástupcu žalobcu a žalovaného, vypočutím znalcov Ing. Karola Štyndla a Ing. Josefa Veverku, ako i listinnými dôkazmi založenými v spise a to: žalobou, odporom, vyjadreniami strán sporu, Poistnou zmluvou, Osobitnými poistnými podmienkami pre poistenie MV, Zmluvou o finančnom leasingu, znaleckým posudkom Ing. Josefa Veverku 092/2006 a Ing. Karola Štyndla 42/2014 v znení jeho doplnení, korešpondenciou strán sporu, vyjadrením likvidátora, ako i ostatným spisovým materiálom a zistil stav veci zistený s vykonaním týchto dôkazov:

24. Súd mal v konaní preukázané, že medzi pôvodným žalobcom a žalovaným bola uzavretá poistná zmluva, predmetom ktorej bolo poistenie motorového vozidla: Mercedes Benz Vito 112 2,2 CDI, EVČ: N.. Táto skutočnosť medzi procesnými stranami nebola sporná. Rovnako nebolo sporné, že dňa 20.10. 2005 došlo k poškodeniu predmetného vozidla pri dopravnej nehode. Žalobca poistnú udalosť riadne

oznámil. Žalovaný poistné plnenie poskytol vo výške 5.014 Eur (v marci 2006) a vo výške 3.468,76 Eur (v máji 2006) - za predajné zvyšky vozidla.

25. Medzi stranami sporu ostala sporná výška poistného plnenia, ktorú má žalovaný žalobcovi poskytnúť. Žalobca neakceptuje výšku poistného plnenia, nakoľko na základe znaleckého posudku vypracovaného Ing. Josefom Veverkom 092/2006 má za to, že výška škody na vozidla predstavuje sumu 8.647,01 Eur. Zároveň má za to, že žalovaný vedome zavádza, keď vyplatenú hodnotu zvyškov vozidla zahŕňa do poskytnutého poisteného plnenia.

26. Žalovaný má za to, že určil všeobecnú hodnotu vozidla v čase poistnej udalosti správne a rovnako určil správne hodnotu predajných zvyškov. Túto skutočnosť preukazuje podľa neho aj znalecký posudok vypracovaný v tomto konaní, ktorého závery sa iba minimálne líšia od záverov likvidácie žalovaného.

27. Podľa - 3 , právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

28. Podľa , kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada.

29. Podľa článku IX odsek 2 písmeno a) Poistnej zmluvy: Ak bola poistená vec zničená, ukradnutá alebo stratená, vzniká poistenému právo, pokiaľ nie je ďalej stanovené inak, aby mu poisťovňa vyplatila sumu zodpovedajúcu primeraným nákladnom na znovuzriadenie alebo znovuobstaranie veci v čase vzniku poistnej udalosti, zníženú o cenu prípadných zvyškov.

30. V uvedenom prípade bola sporná všeobecná hodnota vozidla a hodnota predajných zvyškov vozidla. Vzhľadom k tejto skutočnosti súd nechal vypracovať znalecký posudok, ktorý (po jeho doplnení) stanovil všeobecnú hodnotu vozidla pred poškodením na sumu 9.333,43 Eur a hodnotu predajných zvyškov vozidla na sumu 3.250,80 Eur. Závery znalca ustanoveného v konaní sa líšia od záverov znalca, ktorý vypracoval znalecký posudok pre žalobcu, a ktorý stanovil VHV 12.182,16 Eur a hodnotu predajných zvyškov vozidla 3.535,15 Eur a teda z ktorého vyplýva, že žalovaný má doplatiť 3200,66 Eur (12,182,16 Eur minus 3.535,15 Eur minus 5% spoluúčasť). 31. Čo sa týka znaleckého posudku Ing. Veverku (predloženého žalobcom): uvedený znalecký posudok neobsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku podľa a preto súd tento znalecký posudok posudzoval ako listinný dôkaz. Po oboznámení sa s jeho závermi, závermi znalca Ing. Štyndla, ako i výpoveďami znalcov súd dospel k záveru, že znalecký posudok Ing. Štyndla je pre rozhodnutie vo veci relevantný. Uvedený znalecký posudok je (po jeho doplnení) technicky i vecne správny, závery znalca sú riadne zdôvodnené, súdu sa javí predmetný znalecký posudok ako presvedčivý čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu a logicky odôvodnený. K námietkam žalobcu súd uvádza, že: a) skutočnosť, či sa jedná o “rámové” alebo “bezrámové” vozidlo nie je rozhodujúca, nemá vplyv na stanovenie VHV ( tento záver súdu vyplýva z konfrontácie znalcov) b) Určenie iného % opotrebenia pneumatík predstavuje len minimálny rozdiel v VHV ( tento záver súdu vyplýva z konfrontácie znalcov) c) Použitie koeficientu dopytu: znalec Ing. Štyndl vychádzal z inzerátu v časopise Avízo a ešte z dvoch ďalších zdrojov. Ing. Veverka použil zdroje z roku 2006, avšak k poistnej udalosti došlo v roku 2005 a porovnával vozidlá s prevažne iným rokom výroby ako je rok výroby poisteného vozidla. Táto položka výrazne ovplyvňuje VHV a podľa súdu mohla spôsobiť výrazný rozdiel v určení VHV (hoci oba použité koeficienty predajnosti boli určené v zákonnom limite). Súd má za to, že znalec Ing. Štyndl použil pri vypracovaní znaleckého posudku zdroje, ktoré v čase vypracovania znaleckého posudku boli jediné dostupné. d) Počet najazdených kilometrov - túto nezrovnalosť znalec odstránil v Doplnení č. 1 znaleckého posudku

32. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd pri určovaní výšky škody vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Štyndla. Výška poistného plnenia žalovaného mala podľa súdu predstavovať VHV (sumu 9.333 Eur) po odrátaní hodnoty použiteľných zvyškov vozidla (sumy 3.250,80Eur) a po odrátaní 5% spoluúčasti, tj. žalovaný mal žalobcovi vyplatiť titulom poistného plnenia sumu 5.778,09 Eur. Žalovaný však žalobcovi uhradil len sumu 5.014 Eur. Čo sa týka plnenia žalovaného vo výške 3.468,76 Eur - táto suma predstavuje cenu za odkúpenie použiteľných zvyškov vozidla - táto však bola žalovaným nadhodnotená a žalobcovi mala byť vyplatená len suma 3.088,26 Eur (o 380,50 Eur menej). Žalovaný je teda žalobcovi povinný doplatiť 5.778,09 Eur (VHV po odrátaní hodnoty použiteľných zvyškov vozidla a 5% spoluúčasti) minus 5,014 Eur (už vyplatené poistné plnenie) minus 380,50 Eur (rozdiel medzi vyplatenou a znalcom určenou hodnotou predajných zvyškov vozidla), tj sumu 383,59 Eur. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd zaviazal žalovaného na úhradu uvedenej sumy.

33. Podľa veta prvá, , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády SR č. , Výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska2) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1995/87/?ucinnost=04.10.2008> platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti 1.3.2006, tj povinnosť plniť žalobcovi mu vznikla do 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti, tj. najneskôr 16.3.2006. Žalobca požaduje úrok z omeškania od 2.3. 2006, preto súd žalobu v časti úrokov z omeškania požadovaných od 2.3. 2006 do 16.3. 2006 zamietol a priznal žalobcovi úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po 15tom dni od ukončenia šetrenia poistnej udalosti, tj od 17.3. 2006.

Súd žalobcovi priznal zákonný úrok z omeškania: nakoľko diskontná sadzba určená NBS v marci 2006 bola 3,5%, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 7% z dlžnej sumy.

Keďže žalovaný sa dostal so svojím plnením do omeškania, súd priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania 8,75 % ročne z dlžnej sumy, vo zvyšnej časti súd požadovaný úrok z omeškania čo do výšky zamietol.

34. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O výške náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne v zmysle po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. Súd sa pri priznávaní nároku na náhradu trov konania riadi zásadou úspechu v spore. Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že pre určenie, ktorá strana má nárok na náhradu trov konania je kruciálne stanoviť, komu prislúcha úspech vo veci. Úspech vo veci súd vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. rozoznáva dva druhy úspechov vo veci, a síce plný úspech a čiastočný úspech. Plný úspech môže mať žalobca aj žalovaný, avšak nikdy nie obaja súčasne. K plnému úspechu žalobcu dochádza vtedy, ak sa výrok rozhodnutia vo veci samej zhoduje so žalobným návrhom, o ktorom sa koná. K plnému úspechu žalovaného dochádza vtedy, ak sa žaloba v plnom rozsahu zamietne, prípadne sa konanie zastaví, z dôvodu procesného zavinenia žalobcu. Čiastočný úspech v spore má strana vtedy, ak súd v konečnom rozhodnutí uložil žalovanému povinnosť uhradiť len časť sumy, ktorej uhradenie žiada žalobca. V takomto prípade súd náhradu trov konania pomerne rozdelí.

36. V danej právnej veci sa konalo o splnení povinnosti žalovaného, zaplatiť žalobcovi sumu 3.200,66 Eur s príslušenstvom. Súd vo výrokovej časti tohto rozsudku zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 383,59 Eur s príslušenstvom (príslušenstvo však v predmetnom prípade netvorí relevantnú sumu, ktorá by ovplyvňovala hodnotu veci). V percentuálnom vyjadrení ide o úspech vo výške 11,98%. Z toho logicky vyplýva, že procesnej obrane žalovaného priznal súd úspech vo výške 88,02%. Po započítaní

týchto úspechov, resp. vzájomných nárokov na náhradu trov konania, má žalovaný voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v prevyšujúcej časti, tj. 76,04%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I písomne, a to v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sledje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.