Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/324/2019

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Gizely Majerčák v spore žalobcu: 1. H. A., nar. XX.X.XXXX, bytom v S. J. G., H. X a 2. H. S.Á., nar. XX.X.XXXX, bytom v S., N. S. XX, zast. JUDr. Milanom Slebodníkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova 20 proti žalovanej: D. A., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom v S. J. G., H. X, toho času v S. J. G., W.. Q. X, zast. JUDr. Ľubošom Petrovským, advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Košice-okolie sp.zn. z 25.6.2019

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

Žalobcom priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanej D. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. X, S. J. G., povinnosť nepribližovať sa k žalobcom H. A., nar. XX.X.XXXX, bytom H. X, S. J. G. a ku H. S., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N. S. XX, S., na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov s výnimkou priblíženia sa nevyhnutného pre zabezpečenie súdom určeného styku H. A. s jeho dcérou H. V. A., nar. X.X.XXXX a s výnimkou účasti strán na procesných úkonoch v súdnych konaniach, v ktorých vystupujú ako strany konania. Zakázal žalovanej D. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. X, S. J. G. písomne, telefonicky alebo elektronickou komunikáciou úplne kontaktovať žalobcu H. A., nar. XX.X.XXXX, bytom H.N. X, S. J. G., s výnimkou kontaktovania nevyhnutného pre zabezpečenie súdom určeného styku H. A. s jeho dcérou H. V. A., nar. X.X.XXXX a s výnimkou procesných úkonov strán v súdnych konaniach, v ktorých vystupujú ako stany konania. Žalobcom v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Vychádzal zo zistenia, že rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie sp.zn. zo 6.12.2012 bola dcéra žalobcu v 1. rade a žalovanej mal. H. V. A. zverená do výchovy a opatery matke a otec bola zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 100,00 eur mesačne, zároveň bol upravený styk otca s maloletou dcérou bez obmedzenia po predchádzajúcej dohode rodičov. Uznesením Okresného súdu Košice-okolie sp.zn. z 18.12.2018 bol žalobcovi v 1. rade upravený styk s mal. dcérou H. V. A.. Ďalej vychádzal zo zistenia, že Rozhodnutím Okresného úradu Košice-okolie č.OU- KS-OVVS-2019/001329 zo dňa 17.1.2019 bola D. A., nar. XX.XX.XXXX uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa , ktorého sa dopustila tým, že dňa 18.7.2018 v čase okolo 8.30 hod. na dvore rodinného domu na H. W.. Č..X I. S. J. G. vulgárne nadávala H. S., nar. XX.X.XXXX, a teda svojím konaním obvinená D. A. úmyselne narušila občianske spolunažívanie urážkou na cti. Za to jej bolo uložené pokarhanie. Napokon vychádzal zo zistenia, že žalobcovia v 1. a 2. rade podali 20.12.2018 trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu nebezpečného vyhrážania, že ORPZ Košice-okolie, odbor poriadkovej polície, OOPZ Moldava nad Bodvou písomným podaním z 12.3.2019 upovedomil žalobkyňu v 2. rade o začatí trestného

stíhania. Oboznámil sa s prepisom SMS správ bez uvedenia telefónnych čísel, ktoré podľa uvedenia žalobcu v 1. rade zasiela žalovaná a to aj niekoľko desiatok SMS správ denne, pričom zistil, že len dňa 15.7.2018 bolo z označenia „srdiečko staré“ odoslaných 137 SMS správ. Ďalšie SMS správy boli zaslané v dňoch 5.3., 6.3., z označenia „D.“, z toho istého označenia boli zaslané SMS správy dňa 7.4.2019, 18.4.2019 a to vo väčšom množstve.

3. Po právnom posúdení veci podľa , , , , , , , , , prihliadajúc na obsah spisu konštatoval, že sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa , , , žalobcovia predložili listiny dosvedčujúce skutočnosť osvedčenia dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodnej obavy žalobcov z ohrozenia ich života a zdravia správaním žalovanej, opakovaných útokov a vyhrážok, žalobcovia mali obavu z ďalších konfliktov a útokov na ich telesnú a duševnú integritu. Na základe týchto dôvodov poskytol žalobcom ochranu pred agresívnym správaním žalovanej.

4. O trovách konania rozhodol podľa a V danom prípade bolo rozhodované o neodkladnom opatrení vydanom pred konaním vo veci samej, ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Keďže žalobcovia v konaní mali úspech, priznal im náhradu trov konania v rozsahu 100%.

5. Uznesenie napadla včas podaným odvolaním žalovaná z dôvodov podľa , , , , Navrhla uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania. Namietala, že pre vydanie neodkladného opatrenia neboli splnené podmienky, pretože nie je potrebné bezodkladne upraviť pomery. Poprela tvrdenia žalobcov s tým, že ide o klamstvá a výmysly a ani jedna z listín neodôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia. Bola toho názoru, že súd svoje rozhodnutie oprel o rozhodnutie Okresného úradu Košice-okolie zo 17.1.2019 o priestupku, ktorý sa stal 18.7.2019 (správne 2018 - poznámka odvolacieho súdu), teda pred viac ako jedným rokom. Preto toto rozhodnutie neodôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia. Skutočnosť, že žalobcovia podali trestné oznámenie pre nebezpečné vyhrážanie vo vzťahu k potrebe neodkladného opatrenia nič nepreukazuje, práve naopak, zdôrazňovala, že na jeho základe ani len nebolo začaté trestné stíhanie, čo preukazuje, že tvrdenia žalobcov neobstoja. Namietala, že súd ignoroval priložené uznesenie Okresnej prokuratúry Košice-okolie na č.l. 41, ktorým súd zamietol sťažnosť žalobcov proti uzneseniu o odmietnutí trestného oznámenia. Oznámenie o začatí trestného stíhania zo dňa 12.3.2019 pre prečin nebezpečného prenasledovania vo vzťahu k potrebe neodkladného opatrenia podľa nej nič nepreukazuje vzhľadom na čas, ktorý uplynul od začatia trestného stíhania vzhľadom na skutočnosť, že nedošlo k vzneseniu obvinenia žiadnej osobe a trestné stíhanie je podľa jej vedomostí už zastavené. Namietala, že listiny obsahujúce údajne SMS správy pôsobia už na prvý pohľad nedôveryhodne, takéto listiny je možné vyprodukovať stovky s ľubovoľným obsahom, nie je z nich možné ani len zistiť, kto s kým komunikoval, z akého čísla a už vôbec nie zistiť, či obsah komunikácie zodpovedá realite, preto súd na ne nemôže prihliadať.

6. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhli odvolanie žalovanej zamietnuť a priznať im náhradu trov odvolacieho konania. Postup súdu prvej inštancie pri vydávaní napadnutého rozhodnutia považovali za správny a zákonný, podané odvolanie považovali v celom rozsahu za nedôvodné. K odvolacej námietke, podľa ktorej súd mal vo veci rozhodovať podľa uviedli, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že na nimi opísaný skutkový stav aplikoval ust. a , preto im nemusel uložiť povinnosť podať žalobu vo veci samej, keďže nariadením neodkladného opatrenia v tomto prípade možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami konania, čím súd prvej inštancie dôsledne rešpektoval zásadu hospodárnosti konania a nezaťažil strany konania ďalším nadbytočným duplicitným súdnym konaním. Ust. podľa nich súd použije len vtedy, pokiaľ je trvanie neodkladného opatrenia potrebné vopred časovo ohraničiť. Nesúhlasili ani s tvrdením, že v tomto prípade nebolo potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami konania. Zdôrazňovali, že žalovaná až do vydania napadnutého rozhodnutia cielene vyhľadávala ich prítomnosť, neustále ich obťažovala telefonátmi a hlavne SMS správami, čím podstatným spôsobom znižovala kvalitu ich života. Poukazovali na to, že pokiaľ žalobca v 1. rade žalovanej nezdvíhal telefón, žalovaná začala telefonovať jeho kolegom v práci, pričom si služobné telefónne číslo žalobcu v 1. rade zvolila ako prepojené číslo v rámci služby nekonečných volaní. Jej agresívne správanie a vulgarizmy v nich vyvolávali pocity strachu, čím im znemožňovala viesť riadny

život. Uviedli, že aj po vydaní napadnutého rozhodnutia žalovaná ich naďalej sledovala, pri nákupe v predajni počas nakupovania nakúkala cez sklenenú výplň dovnútra, keď zbadala, že stoja v rade pri pokladni, vošla dnu, čakala ich pri vchode, sledovala ich, gestikulovala rukami a pokrikovala po nich. Už to bolo pre nich ponižujúce a stresujúce. Viackrát si všimli, že žalovaná naďalej často chodí okolo domu a z cesty nakúka do dvora, pričom sa pozastaví a načúva alebo sleduje, kto sa v dome nachádza. K tvrdeniu, že rozhodnutie Okresného úradu Košice-okolie zo dňa 17.1.2019 pojednáva o skutku z roku 2018 a neodôvodňuje teda nariadenie neodkladného opatrenia, uviedli, že nejde o ojedinelé rozhodnutie. Súdu predložili posledné rozhodnutie o priestupku týkajúce sa ich oboch, avšak najmä medzi žalobcom v 1. rade a žalovanou prebiehalo množstvo priestupkových konaní, z ktorých niektoré ešte doposiaľ neboli skončené. Namietali, že žalovaná bagatelizuje podané trestné oznámenie a rozhodnutie Okresnej prokuratúry Košice-okolie, avšak z týchto listín jednoznačne vyplýva, že jej správanie bolo pre nich natoľko obťažujúce, že dokonca museli siahnuť až po prostriedkoch ochrany poskytovaných trestným právom. Žalovaná prehliadla, že bolo síce potvrdené rozhodnutie povereného príslušníka PZ o odovzdaní veci na prejednanie priestupku, avšak na štvrtej strane v poslednom odseku prokurátorka sama konštatovala, že poverenému príslušníkovi PZ osobitným opatrením uloží, aby začal trestné stíhanie vo veci nebezpečného prenasledovania. To samo o sebe svedčí o tom, že správanie sa žalovanej sa výrazným spôsobom vymykalo z medzí normálneho správania. Navyše ani jedno z u vedených dvoch trestných konaní sa neskončilo odmietnutím trestného oznámenia, ale odovzdaním veci na prejednanie priestupku z dôvodu, že konanie žalovanej vzhľadom na všetky okolnosti nedosiahlo takú intenzitu, aby šlo o trestný čin, ale mohlo by ísť o priestupok. K námietke, že predložený prepis SMS správ je nedôveryhodný a takéto dôkazy je možné vyprodukovať ľubovoľné množstvo, uviedli, že žalovaná poprela text nimi predloženého prepisu SMS správ, avšak ak tvrdí, že v konaní predložili nepravdivý dôkaz, mala sama predložiť text SMS správ, ktorý je podľa nej pravdivý. Takýto dôkaz však žalovaná nedokáže predložiť, pretože nimi predkladaný prepis SMS správ je nepozmenený a žalovaná žalobcovi v 1. rade skutočne zaslala takéto množstvo správ s textom, ktorý súdu predložili. Je to vidno aj zo štylizácie SMS správ typickej pre žalovanú. Žalovaná žalobcovi v 1. rade zasielala SMS správy na služobný mobilný telefón, takže nedokážu od telefónneho operátora zabezpečiť záznam o telekomunikačnej prevádzke vzťahujúcej sa k žalobcom v 1. rade užívanému telefónnemu číslu. Na jeho žiadosť zamestnávateľovi, tento mu oznámil ohľadne do možnosti zálohovania SMS správ mimo služobný telefón, že je to možné len zasielaním si správ na emailovú adresu, čo aj urobil. Poukazovali na to, že pokiaľ žalovaná označuje ich tvrdenia o neustálom obťažovaní, vyhľadávaní ich prítomnosti telefonátmi a zasielaním SMS správ, za klamstvá a výmysly, je pre nich zarážajúce, že sa domáha zrušenia neodkladného opatrenia, ktoré jej má v ďalšom takomto konaní zabrániť. Ak by skutočne nekonala tak ako uviedli v návrhu, vydané neodkladné opatrenie by jej zakazovalo len tie činnosti, ktoré vraj aj tak nerobila, takže by to na ňu nemalo žiaden vplyv. Žalobcovia dodatočne doložili súdu emailovú komunikáciu týkajúcu sa žiadosti žalobcu v 1. rade zasielanú mobilnému operátorovi o zrušenie vzájomných volaní z exmanželkou, kópiu uznesenia Okresnej prokuratúry Košice-okolie sp.zn. -5 z 9.7.2019 o zamietnutí sťažnosti poškodeného H. A. (žalobcu v 1. rade v tomto konaní - poznámka odvolacieho súdu), podanú proti uzneseniu policajta OOPZ Moldava nad Bodvou o postúpení trestného stíhania vo veci nebezpečného prenasledovania na prejednanie priestupku ako nedôvodnú.

7. Žalovaná v písomnom vyjadrení k vyjadreniu k odvolaniu žalobcov poprela tvrdenia žalobcov o sledovaní, obťažovaní tvrdiac, že nič z toho, čo popisujú sa nestalo. Opakovala svoje námietky vo vzťahu k dôkazu - rozhodnutie o priestupku zo dňa 17.1.2019 uvedené v odvolaní, zdôrazňovala, že rozhodnutia prokuratúry, ktorými došlo k odovzdaniu veci tak ako sa správne domnievala potvrdzujú, že sa žiadneho trestného protiprávneho konania popisovaného žalobcami nedopustila a aj keď došlo k odovzdaniu veci na prejednanie priestupku, naďalej ide len o ničím nepotvrdené tvrdenia žalobcov. Argumentáciu, že je zarážajúce, že sa domáha zrušenia neodkladného opatrenia, ktoré jej má zabrániť v konaní, ktoré sa nedopustila považovala za absurdnú, považovala za logické a prirodzené, že sa proti takémuto rozhodnutiu bráni.

8. K uvedenému stanovisku žalobcovia v písomnom vyjadrení opakovane uvádzali, že ich strach z toho, čo im žalovaná môže urobiť je opodstatnený, pretože až do vydania neodkladného opatrenia im svojim správaním a vyhľadávaním ich prítomnosti strpčovala život. Namietali, že predložené rozhodnutia prokuratúry hovoria iba to, že konanie žalovanej nie je trestným činom, čo však neznamená, že jej správanie nezasahuje neprimeranou mierou do ich práv a že je spoločensky akceptovateľné. Z uznesenia Okresnej prokuratúry Košice-okolie č.k. -5 zo dňa 9.7.2019 vyplýva, že zo

strany žalovanej dochádza k opakovanej a obťažujúcej komunikácii, čo je výslovne uvedené na druhej strane rozhodnutia v 6. a 7. odseku, avšak takéto jej konanie vzhľadom na okolnosti spáchania skutku nie je trestným činom. Rozhodnutie prokuratúry tak nehovorí o tom, že sa žalovaná nedopustila nimi opísaného konania, ale len o tom, že konanie žalovanej nie je trestným činom. Vyslovili obavu, že v prípade zrušenia neodkladného opatrenia konanie žalovanej bude pokračovať a bude ešte intenzívnejšie ako doteraz. Poukázali na to, že zo žalovanej majú strach aj deti žalobkyne v 2. rade, ktoré odmietajú samé chodiť do školy, najmä staršia dcéra má doslova panický strach zo žalovanej, pretože ju pozná už od malička, kedy ešte bývala v susedstve žalovanej a často počula jej agresívne prejavy. Tieto pocity detí žalobkyne v 2. rade sú umocnené aj tým, že v čase pred vydaním neodkladného opatrenia žalovaná chodila k domu na H. X I. S. J. G. vždy, keď sa dozvedela, že je tam žalobkyňa v 2. rade aj s deťmi na návšteve a pred domom na nich pokrikovala, vyhrážala sa im, že ich nenechá na pokoji. Poukazovali na to, že najprv sa snažili žalovanú ignorovať, tento prístup k problému nič neriešil, žalovaná vo svojom konaní naďalej pokračovala. Medzi žalobcom v 1. rade a žalovanou prebieha na Okresnom súde Košice- okolie viacero konaní, preto nemali najmenší záujem vyvolávať ďalšie konanie, ale v tomto prípade nemali inú možnosť. Podané trestné oznámenie neprinieslo želaný účinok a nezastavilo žalovanú v jej protiprávnom konaní, jeho priebeh ju naopak povzbudil v tom, aby aj naďalej pokračovala v obťažovaní.

9. Stanovisku žalobcov bolo žalovanej doručené 4.10.2019. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle a contrario v rozsahu vyplývajúcom z a a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

11. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

12. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočnosti hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (, ).

14. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

15. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie ( ).

16. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

- písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takýmto konaním ohrozená, - sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

17. Obsah neodkladného opatrenia v zmysle , vychádza zo znenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osoba alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Pojem násilia ako taký

nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný. Deklarácia o odstránení násilia páchaného na ženách schválená Valným zhromaždením OSN v roku 1993 ho označuje ako akýkoľvek násilný čin, ktorý vedie alebo by mohol viesť k fyzickej, sexuálnej alebo psychickej ujme alebo zraneniu, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, zastrašovania alebo svojvoľného obmedzovania slobody, a to vo verejnom, či súkromnom živote. Násilie je možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe, alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú traumu a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek aktoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich však aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé také správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia.

18. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa , je osvedčenie ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity žalobcov konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Osvedčenie ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná, čo sa v prípadoch podľa a preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené.

19. Odvolací súd posudzujúc právne pomery a ich relevanciu v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie ( ), vychádzajúc z vyššie uvedených zákonných hľadísk, a to predovšetkým z toho, že potreba úpravy právnych pomerov musí byť bezodkladná, dospel k záveru, že súd prvej inštancie objektívne posúdil obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a správne vyhodnotil splnenie všetkých základných predpokladov s prihliadnutím na reálne okolnosti právneho vzťahu sporových strán a účinky požadovanej procesnej ochrany v právnej sféry všetkých dotknutých subjektov. Splnenie zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia pritom súd prvej inštancie správne primárne vyhodnocoval na základe návrhu žalobcov, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa nich odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov sporových strán a pred svojím rozhodnutím o nariadení alebo nenariadení navrhovaného neodkladného opatrenia správne v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany posúdil, či: a/ je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b/ tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti), c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobcovia domáhajú (princíp efektívnosti), d/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a na nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a či f/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ( ), a preto v tomto smere nemožno vyhodnotiť námietky žalovaného ako opodstatnené.

20. Vo veci je potrebné zdôrazniť, že z listinných dôkazov predložených žalobcami je zrejmé dlhodobé nevhodné a spoločensky neprípustné správanie sa žalovanej, t.j. trvajúce dlhšiu dobu, ktoré však nenapĺňa skutkovú podstatu trestného činu.

21. Za takejto situácie odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil dôvodnosť podaného návrhu, ako aj tvrdené skutočnosti žalobcami v podanom návrhu, ako aj skutočnosti, ktoré vyplynuli z predložených listinných dôkazov. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na stanovisko žalovanej, ktorá síce namietala možnosť listín - SMS správ, vyprodukovať stovky s ľubovoľným obsahom tvrdiac, že nie je z nich možné zistiť, kto s kým komunikoval, či obsah komunikácie zodpovedá realite, avšak výslovne nepoprela, že obdobné SMS správy žalobcovi v 1. rade nezasielala, navyše

v tomto smere nepredložila, resp. neoznačila žiaden dôkaz, ktorým by spochybnila ich pravdivosť. Za takýchto okolností je potrebné mať za to, že žalobcami osvedčené skutočnosti spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd prvej inštancie správne z nich pri rozhodovaní vychádzal.

22. S poukazom na uvedené dôvody, ako aj na dôvody uvedené súdom prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje ( ) odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ako vecne správne potvrdil, vrátane správneho výroku o trovách konania.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa , v spojení s Úspešným žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanej.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).