Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26P-226-2019.pdf
PDF · 80.95 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-26P/226/2019
Uznesenie
Okresný súd Košice II v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: J. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov: Q. U., nar. X.XX.XXXX, bytom A. 4, X., zast. H.. J. E., advokát so sídlom Hviezdoslavova 1234/4, Trebišov a Z. Y., nar. X.X.XXXX, bytom D. XX, X., v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a o nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Konanie z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
1. Písomným podaním, doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX matka maloletého žiadala nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým určí vyživovaciu povinnosť otca vo výške XXX € mesačne do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. M. podala aj návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému, ktorého žiadala zveriť do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, žiadala určiť výživné zo strany otca dieťaťa vo výške XXX € mesačne a taktiež o úpravu styku otca s maloletým každý nepárny víkend v mesiaci od piatka od XX.XX hod. do nedele do XX.XX hod.
X. Matka v návrhu uviedla, že s otcom dieťaťa netvoria pár od apríla XXXX. J. počas spoločného života s otcom dieťaťa vložila nemalé finančné prostriedky doi výstavby rodinného domu, v ktorom spoločne bývali a ktorý bol postavený počas ich spolužitia. M. je spoludlžníčkou otca dieťaťa, keďže si vzali úver na bývanie. Z domu, kde bývali, bola nútená sa aj s dieťaťom odsťahovať pod nátlakom zo strany otca dieťaťa, nakoľko tam pretrvávali nevyhovujúce psychické podmienky. Po odchode žila matka s dieťaťom v júni XXXX u rodinného známeho kvôli nedostatku finančných prostriedkov, kým si nenašli spoločné bývanie /nájom/ začiatkom júla XXXX. J. v návrhu uviedla, že všetku starostlivosť o dieťa riešila matka sama. K. o dieťa od začiatku neprejavoval taký záujme ako deklaroval, kedy najprv navrhoval striedavú starostlivosť o dieťa, avšak len podľa jeho časového harmonogramu, ktorý bol veľmi obmedzený. J. následne v návrhu uviedla presný rozpis stretnutí otca so synom. J. poukázala na to, že otec sa o dieťati informuje len občas sms správami, ako sa maloletý má, avšak otázky týkajúce sa platenia a potrieb dieťaťa nedáva. Q. u lekára s maloletým absolvuje výhradne matka, otec bol s dieťaťom iba jedenkrát u zubára a raz u pediatra po jeho narodení. Už počas ich spolužitia bolo financovanie a zabezpečovanie potrieb dieťaťa výlučne zodpovednosťou matky dieťaťa a občasne jej vypomohli rodičia zo strany otca dieťaťa. M. v návrhu uviedla rozpis výdavkov súvisiacich so starostlivosťou o dieťa. J. má vedomosť, že otec dieťaťa pracuje v spoločnosti F. Y. s.r.o. a jeho čistý príjem je 600 - 650 € mesačne. Matka dieťaťa pracuje v obchodnej prevádzke Q. P.. a jej príjem je 600 - 650 € mesačne, taktiež poberá rodičovský príspevok vo výške 220,70 € mesačne. Matka opakovane žiadala otca o príspevok na výživu dieťaťa a po uplynutí troch mesiacov podala trestné oznámenie na otca, ktorý následne zaplatil zákonnom stanovené výživné a preto bolo trestné stíhanie otca odložené, nakoľko trestnosť činu zanikla. Matka uviedla, že otec na dieťa pravidelne neprispieva, naposledy navrhol výživné vo výške 50 € mesačne, ale
do 1.10.2019 posiela opäť iba výživné vo výške 28,78 € mesačne, tzn. v minimálnom rozsahu. Taktiež žiada o spätné vyplatenie rodinných prídavkov od otca dieťaťa, ktorý ich doposiaľ poberá, pričom o dieťa sa nastará. Maloletý od 2.9.20019 navštevuje škôlku a matka sa o dieťa kompletne stará. Otec na vybudovaní vzťahu s dieťaťom dlhodobo nepracuje a jeho záujem o dieťa nie je dostačujúci. Vzhľadom na naliehavú potrebu zabezpečiť uspokojenie oprávnených potrieb dieťaťa a neplnenie si povinnosti otca s prihliadnutím na jeho možnosti matka žiada, aby súd určil výživné do rozhodnutia vo veci samej formou neodkladného opatrenia.
3. Lustráciou súdu bolo zistené, že otec maloletého doručil súdu dňa X.XX.XXXX návrh na úpravu rodičovských práv a povinností, ktorým žiadal, aby súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky s právom oboch rodičov maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, určil výživné zo strany otca vo výške XX € mesačne a upravil styk otca s maloletým. I. konanie je vedené pod sp. zn. XXP/XXX/ XXXX a nie je právoplatne skončené.
4. Podľa čl. 11 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP) súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.
5. Podľa ust. § 1 CMP podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
6. Podľa ust. § 2 ods. 1 a 2 ďalej len CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
7. Podľa ust. § 360 ods. 1,2 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. Ak súd nariadi neodkladné opatrenie bez návrhu pred začatím konania vo veci samej, začne konanie vo veci samej alebo poučí účastníkov o možnosti podať návrh na začatie konania vo veci samej.
8. Podľa ust. § 363 CMP súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
9. Podľa ust.§ 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
10. Podľa ust. § 324 ods. 1 a 3 zákona č. 160/215 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
11. Podľa ust.§ 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa ust. § 329 ods. 1 veta prvá a ods. 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
13. Podľa ust. § 330 ods. 1,2 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
14. Podľa ust. § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
15. V danom prípade sa jedná o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých, ktoré konanie upravuje CMP, za aplikácie všeobecnej subsidiarity CSP. CMP upravuje odlišnosti od všeobecného procesného režimu CSP ako generálneho procesného kódexu. Aj z nadpisu tretej časti CMP „Niektoré ustanovenia o neodkladných a iných opatreniach súdu“ je nepochybné, že tento zákon upravuje len niektoré špecifiká neodkladných opatrení v mimosporových konaniach s tým, že všeobecná úprava a účel inštitútu neodkladného opatrenia je upravený v príslušných ustanoveniach CSP. Preto súd v danej veci aplikuje príslušné ustanovenia oboch procesných kódexov. Pretože konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je konaním, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd nie je viazaný obsahom návrhu.
16. Účelom neodkladných opatrení je rýchlo a pružne riešiť takú situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu a rýchla úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. R. rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd neskúma okolnosti, ktoré sú dôležité pre konanie vo veci samej. Z. len o skúmanie splnenia podmienok bezodkladnosti vydania rozhodnutia. Na nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy. R. jeho nariadenia je teda existencia naliehavej potreby operatívneho zákroku, ktorá neznesie odklad a nie je možné ju vyriešiť až rozhodnutím vo veci samej, pričom je potrebné vždy prihliadať na záujem maloletého dieťaťa. J. osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012).
17. Po oboznámení sa s obsahom návrhu matky má súd za to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Matka skutočnosti uvedené v návrhu žiadnym spôsobom nepreukázala, ani nesvedčila. Z návrhu matky nevyplýva ohrozenie výživy maloletého, ani prípadné možné nebezpečenstvo, pre ktoré je nevyhnutný okamžitý zásah súdu. Rozhodnutie matky opustiť spoločnú domácnosť a s maloletým sa odsťahovať nezakladá povinnosť súdu rozhodnúť o vyživovacej povinnosti druhého rodiča, navyše, ak výživa dieťaťa nie je žiadnym spôsobom ohrozená. Matka v návrhu uviedla, že je riadne zamestnaná a poberá aj rodičovský príspevok a otec na dieťa prispieva zákonnom stanoveným minimálnym výživným. Súd preto nenašiel právny základ naliehavej potreby úpravy výživného súdom. Y. na druhej strane zdôrazňuje, že vyživovacia povinnosť rodičov je ich zákonná povinnosť, ktorú je povinný si plniť každý rodič dieťaťa do času, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť, súd nespochybňuje povinnosť otca túto plniť. Y. tvrdené matkou v návrhu súd považuje za závažné okolnosti, ktoré však majú význam a bude potrebné sa nimi zaoberať v konaní vo veci samej. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je vytvorený dostatočný priestor na zistenie skutočného stavu a jeho posúdenie a vyhodnotenie. J. uvedené okolnosti nemožno vyhodnotiť tak, že opodstatňujú naliehavú potrebu operatívneho zákroku zo strany súdu, ktorý neznesie odklad.
XX. Uvedené svedčí záverom súdu, že nie sú splnené podmienky pre okamžitý zásah zo strany súdu nariadením neodkladného opatrenia. Y. preto návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
19. Súd postupom podľa cit. ust. zákona skúmal procesné podmienky konania a zistil, že na tunajšom súde je vedené konanie pod sp. zn. XXP/XXX/XXXX o návrhu otca na úpravu rodičovských práv a povinností voči maloletému, ktorý podal dňa X.XX.XXXX. I. konanie nie je právoplatne skončené, súd vo veci koná a je vytýčený termín pojednávania. Po oboznámení sa s obsahom oboch spisov má súd za preukázané, že na tunajšom súde prebieha medzi rovnakými účastníkmi iné konanie, vedené pod sp. zn. XXP/XXX/XXXX o rovnakom návrhu. M. konania XXP/XXX/XXXX preto predstavuje taký nedostatok procesnej podmienky, ktorý nie je možné odstrániť. Z uvedeného dôvodu súd konanie v súlade s cit. ust. zákona zastavil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.