Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-9P/165/2018

Uznesenie

Okresný súd Piešťany vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: Q. I., nar. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov - matky: X. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: V. V., T., Q. X/X/XX, t.č. V. V., M.-XXXX A., G. XX/X, a otca: Z. S., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: V., E. XXX/XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného pre mal. dieťa takto

rozhodol:

I. U s t a n o v u j e sa Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany za opatrovníka na zastupovanie mal. Q. I., nar. XX.XX.XXXX, v konaní o zvýšenie výživného.

II. Vyhlasuje sa, že Okresný súd Piešťany n e m á právomoc vo veci konať a rozhodnúť.

III. Konanie sa z a s t a v u j e.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka návrhom doručeným súdu dňa 27.09.2018 navrhla, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému Oliverovi zo sumy 30% zo sumy životného minima pre zaopatrené neplnoleté dieťa, resp. nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu na sumu 100,- eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že rozhodnutím Okresného súdu Piešťany, č.k. -49 zo dňa 23.06.2010, v časti výživného na maloleté dieťa bolo znížené výživné zo sumy 100,- eur na sumu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa, otec sa v tom čase nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody. Nakoľko sa otec už dávnejšie vo výkone trestu nenachádza a pracuje, tak opätovne žiada o zvýšenie výživného na sumu 100 eur mesačne odo dňa jeho prepustenia.

2. Písomným podaním doručeným súdu dňa 03.12.2018 matka uviedla, že maloletý Q. má bydlisko na adrese G. XX/X, M.-XXXX A., V., navštevuje školu I. A. W. O. X-XX, M.-XXXX A., V.. Všeobecným ošetrujúcim lekárom maloletého Q. Z. S.. O.. M.. M., E. E. X, M.-XXXX, L., V..

3. Z lustrácie v Registri obyvateľov z 28.10.2019 súd zistil, že matka má od 29.02.2016 nahlásený trvalý pobyt v V. republike na adrese, T., Q. X/X/XX.

4. Podľa o rodine v znení neskorších predpisov, žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „“).

5. Vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenie Zákona o rodine súd ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany za opatrovníka na zastupovanie mal. Q. I., nar. XX.XX.XXXX, v konaní o zvýšenie výživného.

6. Podľa (ďalej len ), podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.

7. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa (ďalej len ), podľa tohto zákona sa postupuje, ak je daná právomoc súdu, pokiaľ , alebo iný zákon neustanovuje inak.

9. Podľa , súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

10. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len procesné podmienky).

11. Podľa , ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

12. Podľa , ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

13. Podľa čl. 7 ods. 2, veta druhá, , právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

14. Podľa čl. 1 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti v znení Korigenda uverejneného v Úradnom vestníku EÚ dňa 18.05.2011 (ďalej len Nariadenie), sa toto Nariadenie vzťahuje na vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z rodinných vzťahov, príbuzenstva, manželstva alebo švagrovstva.

15. Podľa čl. 3 Nariadenia, v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná: a/ súdu podľa miesta obvyklého pobytu odporcu, alebo b/ súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo c/ súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo d/ súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.

16. Podľa čl. 10 Nariadenia, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej nemá podľa tohto nariadenia právomoc konať, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

17. V medzinárodných vzťahoch je pojem "obvyklý pobyt" štandardne používaným pojmom. Keďže jeho definícia nie je nikde presne zadefinovaná, súd pri posúdení otázky, či má osoba obvyklý pobyt na území určitého štátu, musí zobrať do úvahy všetky relevantné skutočnosti konkrétneho prípadu. Treba však v tejto súvislosti zdôrazniť, že medzinárodné právo súkromné sa neopiera o koncept obvyklého pobytu, ako ho môže chápať vnútroštátne právo toho - ktorého štátu, ale používa ho ako autonómny koncept medzinárodného práva súkromného. V kontexte slovenského právneho poriadku a jeho terminológie, preto pojem obvyklý pobyt nie je možné stotožňovať s technickoprávnym pojmom trvalý pobyt a ani s pojmom bydlisko. Pre koncept obvyklého pobytu je totiž typickým jeho objektívny charakter. Podstatným je, kde sa osoba fakticky prevažne zdržiava a kde je ťažisko jej každodenného života, ako aj úmysel osoby zdržiavať sa na nejakom mieste. V tomto smere je teda významná najmä skutočnosť, kde sa osoba zdržuje, kde pracuje, študuje a pod. Pri posudzovaní obvyklého pobytu dieťaťa je navyše

potrebné vziať do úvahy v závislosti od veku dieťaťa aj skutočnosť, kde je obvyklý pobyt osoby, ktorá sa stará o dieťa, kde dieťa navštevuje predškolské alebo školské zariadenie a pod. Zároveň nemožno pri posudzovaní obvyklého pobytu opomenúť ani ceľ, ktorý prijatie tohto pojmu ako kritéria určujúceho právomoc súdov sledovalo. Týmto cieľom bola predovšetkým snaha o aplikáciu kritéria, ktoré voči dotknutej osobe najspravodlivejšie a ktoré zabezpečuje, aby vo veci týkajúcej sa určitej osoby konal súd štátu, ktorý je k danej osobe „najbližší“. To znamená súd miesta, kde sa dotknutá osoba nachádza, aby sa táto mohla bez problémov v konaní vyjadriť a tohto sa zúčastniť.

18. Zákonné ustanovenie upravuje povinnosť súdu kedykoľvek za konania prihliadať na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Dané ustanovenie má povahu generálneho procesného ustanovenia týkajúceho sa skúmania podmienok konania týkajúceho sa vyživovacej povinnosti vyplývajúcej z rodinných vzťahov účastníkov konania.

19. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia súd skôr než začal vo veci konať, zisťoval, či sú splnené procesné podmienky konania, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť, pričom jednou z podmienok je aj právomoc súdu.

20. V danej veci mal súd obsahom spisu za preukázané, že matka s mal. dieťaťom žije dlhodobo v Rakúsku, kde majú od 29.02.2016 zapísaný nielen svoj trvalý pobyt, ale tam majú aj obvyklý pobyt, nakoľko na adrese tohto pobytu maloletý žije spolu so svojou matkou, navštevuje tam základnú školu, má tam ošetrujúceho pediatra. Na základe vyššie uvedeného preto súd postupoval podľa Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti v znení Korigenda uverejneného v Úradnom vestníku EÚ dňa 18.05.2011 (ďalej len Nariadenie), ktoré sa vzťahuje na vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z rodinných vzťahov, príbuzenstva, manželstva alebo švagrovstva.

21. Je zrejmé, že v predmetnej veci ide o konanie s cudzím prvkom, nakoľko mal. dieťa a jeho matka dlhodobo bývajú v V., majú tam vytvorené stabilné zázemie, dieťa tam navštevuje školu a lekárov, preto možno konštatovať, že ich pobyt v V. je nielen registrovaným trvalým pobytom, ale aj pobytom obvyklým. Vzhľadom na vyššie uvedené bol preto tunajší súd povinný aplikovať právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Vyživovaciu povinnosť upravuje vyššie uvedené Nariadenie, ktoré sa vzťahuje na vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z rodinných vzťahov, príbuzenstva, manželstva alebo švagrovstva, pričom uvádza štyri druhy právomoci súdov, ktoré sa uplatňujú alternatívne bez hierarchie. V danom prípade v súlade s vyššie citovanými nariadením a zákonnými ustanovenia dospel súd k záveru, že jediným súdom, ktorý má právomoc konať a rozhodnúť o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti k mal. dieťaťu, je súd v V. republike, ktorý spĺňa podmienky právomoci, keď je súdom podľa miesta obvyklého pobytu odporcu - t.j. mal. dieťaťa, matky (čl. 3 písm. a), je aj súdom podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného - t.j. mal. dieťaťa (čl. 3 písm. b). Zvyšné kritériá určenia právomoci (čl. 3 písm. c) a d) sa netýkajú predmetu tohto konania a teda sa neuplatňujú.

22. Vzhľadom na to, že v zmysle Nariadenia, ktorým je Slovenská republika viazaná a ktoré má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, nemá tunajší súd právomoc konať o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti k mal. dieťaťu, keď rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku II. a III. tohto uznesenia, teda vyhlásil, že Okresný súd Piešťany nemá právomoc vo veci konať a konanie zastavil.

23. Podľa žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

24. O nároku na náhradu trov konania účastníkov konania rozhodol súd podľa , podľa ktorého v mimosporovom konaní v zásade nemá nárok na náhradu trov konania žiaden z účastníkov, pričom dôvody pre iné rozhodnutie o trovách konania v danej veci súd nezistil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu, čo do výroku I., nemožno podať odvolanie.

Proti tomuto uzneseniu, čo do výroku II. - IV., možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Piešťany, písomne, trojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.