Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/39/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Renáty Šiškovej v spore žalobcu: FENSTER HAUS a. s., so sídlom Dvojkrížna 12227/49, 821 06 Bratislava - mestská časť Podunajské Biskupice, IČO: 36 445 550, zastúpeného: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, splnomocnenec, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., proti žalovanému: AT spol. s r. o., so sídlom Kopčianska 3756/8,10, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 51 050 269, právne zastúpeného: Mgr. Peter Mešenec, advokát, Prievozská 1314/39, 821 09 Bratislava, o zaplatenie 2.313,89 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. - 129 zo dňa 14.09.2021, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. - 129 zo dňa 14.09.2021 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava V ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.313,89 eur s úrokom z omeškania 8% ročne zo sumy 1.247,64 eur od 21.04.2018 do zaplatenia, zo sumy 72,00 eur od 04.05.2018 do zaplatenia, zo sumy 994,25 eur od 26.05.2018 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a výrokom II. priznal žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%, a to s poukazom na ustanovenia , , , (ďalej len „“) a , , , a (ďalej len „“).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 29.07.2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.313,89 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania, a to z dôvodu, že žalovaný si u žalobcu objednal poskytovanie reklamných služieb formou Google AdWords ako aj copywriting na propagáciu jeho podnikania spočívajúceho v prenájme motorových vozidiel a v prepravných službách. Žalobca začal žalovanému poskytovať reklamné služby v marci 2018 s tým, že samotnému začiatku poskytovania služieb (spusteniu reklamnej kampane) predchádzala analýza kľúčových slov, s ktorou sa žalobca mal možnosť sa oboznámiť. Následne prebiehala najmä emailová a telefonická komunikácia medzi žalobcom a žalovaným za účelom zapracovania požiadaviek žalovaného do prebiehajúcej reklamnej kampane. Žalovaný uhradil žalobcovi len jednu (prvú) faktúru. Ďalej bol žalovaný emailom aj písomne vyzývaný na úhradu faktúr za dodané služby, na ktoré zo začiatku reagoval tak, že prisľúbil neuhradené faktúry uhradiť. Neskôr namietal výšku faktúr, odmietal ich uhradiť s tým, že mu dodaná reklamná kampaň nepriniesla želaný výsledok. Žalobca žalovaného oboznámil s faktom, že v regióne, kde reklamná kampaň prebiehala je vysoká konkurencia a štandardná Google AdWords reklamná kampaň si vyžaduje dlhšie časové obdobie pôsobenia. Žalobca mal za to, že žalovanému poskytol reklamné služby na požadovanej profesionálnej úrovni, intenzívne s ním komunikoval, zapracoval všetky jeho pripomienky a snažil sa mu vyjsť maximálne v ústrety, pričom mu nemôže byť dávané za vinu, že žalovaný nemal požadovanú odozvu

na jeho reklamnú kampaň a v dôsledku toho nezískal nových zákazníkov, čo bolo cieľom reklamnej kampane. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že žaloba je nedôvodná, nakoľko faktúry považuje v časti za vymyslené, služby v nich neboli vykonané a zároveň žalovaný neobdržal podrobný rozpis služieb, o ktoré žiadal a ktoré mali byť zaslané spolu s vystavenou faktúrou. Žalovaný v konaní namietal, že faktúry neobsahujú špecifikáciu fakturovaných súm, žiadal o prehodnotenie výšky fakturovaných súm a o zaslanie špecifikácie fakturovaných súm, rovnako namietal, že zaslané faktúry neobsahovali podrobný rozpis služieb, ktorý mal byť podľa ústnej dohody žalovaného so žalobcom pravidelne každý mesiac zasielaný spolu s vystavenou faktúrou od žalobcu za poskytnuté služby. Zároveň faktúry, na základe ktorých sa žalobca domáha svojho nároku, považoval žalovaný z časti za vymyslené. Žalobca si podľa žalovaného v rámci faktúr fakturuje aj služby, ktoré reálne neboli vykonané. K danému podozreniu žalovaný dospel aj na základe situácie autopožičovne CK plus, podnikajúcej v rovnakej oblasti ako žalovaný, a síce, že žalobca si mesačne fakturoval za služby, ktoré reálne neposkytol v priemere 300,- eur za mesiac, pričom poslal iba nejaký „Výstup Apríl Renter.xlsx“ a „Výstup Marec Renter.xlsx“ v tabuľke Microsoft Excel, ktorá sa dá modifikovať. V oboch uvedených výstupoch je však uvedený časový interval prehľadu kľúčových slov rovnaký, t.j. 01.03.2018 - 31.03.2018. K námietke žalovaného, že neobdržal od žalobcu podrobný rozpis fakturovaných služieb s uvedením ceny uviedol, že cena za predmetné služby bola určená dohodou strán nezávisle od ceny, ktorú platí žalobca spoločnosti Google za realizáciu kampaní, a to najmä, nie však výlučne z dôvodu dodatočných analýz a prác na strane žalobcu pri príprave, definovaní a zabezpečení kampane.

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi sporovými stranami, podnikateľmi, bola uzavretá ústna inominátna zmluva podľa , keď žalovaný na základe objednávky žiadal od žalobcu reklamné služby formou analýzy marketingových potrieb žalovaného, objednanie zvýhodnených pozícií pre webové lokality žalovaného pri vyhľadávaní vo vyhľadávači Google ako aj copywriting a žalobca si za vykonané služby vyfakturoval štyri faktúry spolu v sume 2.433,89 eur, z ktorých žalovaný uhradil iba faktúru č. 180100029 na sumu 120,- eur. Medzi žalobcom a žalovaným nebolo sporné uzavretie záväzku medzi nimi, rovnako ako nebolo sporné pred spustením kampane zaslanie mesačného rozpočtu 900,- eur, nebola tiež sporná dohodnutá cena za služby 900,- eur mesačne. Ďalej nebolo sporné, že na základe vzájomnej dohody sporových strán došlo k navýšeniu ceny na sumu 1.500,- eur mesačne. Podľa súdu prvej inštancie zo zisteného skutkového stavu nevyplynulo, že žalovaný v prípade úhrady prvej faktúry žiadal žalobcu o akýkoľvek rozpis vykonaných služieb, ani že by počas trvania kampane, t.j. marec a apríl 2018, žiadal od žalobcu o akýkoľvek rozpis vykonaných služieb, rovnako nebolo preukázané, že by žalovaný v lehote do splatnosti faktúr tieto vrátil a žiadal doložiť rozpis služieb. Z dokazovania nebolo tiež zistené, že keď žalobca v máji a v júni 2018 urgoval nezaplatené faktúry u žalovaného, že by žalovaný žiadal rozpis prác, alebo namietal nevykonanie služieb, či rozsah vykonaných/nevykonaných prác. Po prvý raz žalovaný namietal tento rozsah až keď mu žalobca v novembri 2018, t.j. po cca pol roku od splatnosti faktúr, zaslal predžalobnú výzvu. V reakcii na túto výzvu žalovaný prvýkrát uviedol, že má pochybnosti o správnosti fakturovaných súm a o výške poplatku za jednotlivé prekliknutia. Z tohto listu nebolo preukázané, že by bola akákoľvek dohoda o špecifikácií fakturovaných súm, ani o dohode o preukazovaní rozsahu poskytnutých služieb, ktoré by mali byť podkladom pre určenie výšky odmeny. Naviac zo zisteného skutkového stavu na základe listinných dôkazov, ktoré doložil sám žalovaný do spisu bolo preukázané, že žalobca ako prejav dobrej vôle, teda ako niečo, čo nebolo zmluvne dohodnuté medzi sporovými stranami, poslal žalovanému výstupy za marec a apríl 2018, pričom žalovaný na ne žiadnym spôsobom pred začatím konania nereagoval. Zo zisteného skutkového stavu mal súd prvej inštancie za preukázané, že cena za služby poskytnuté žalobcom žalovanému bola dohodnutá najskôr vo výške 900,- eur a neskôr vo výške 1.500,- eur, pričom táto výška sa neodvíjala od rozsahu poskytnutých služieb, ale od samotného poskytnutia služby, t.j. od výsledku. Žalovaný v čase poskytovania služby so žalobcom intenzívne komunikoval a žalobca v zmysle jeho pokynov rozsah služby upravoval, pričom nebolo zistené, že žalovaný v čase poskytovania služby namietal nevykonanie týchto služieb, prípade nerealizáciu takýchto služieb. Námietku žalovaného, že fakturovaná cena je vymyslená, považoval za účelovú, nakoľko cena zodpovedala dohode medzi sporovými stranami o výške odmeny. Ďalej z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie v súvislosti s námietkou žalovaného, že reklamná kampaň bola nefunkčná a jej výsledky neboli viditeľné, nebolo preukázané, že by sa cena za poskytnuté služby odvíjala od funkčnosti reklamnej kampane. Žalovaný bol upozornený na to, že v predmetnom odbore je v danom regióne veľká konkurencia, pričom reklamné kampane trvajú dlhšie ako 2 mesiace. V súvislosti s návrhom žalovaného na výsluch konateľa spoločnosti CK plus s. r. o. a na pojednávaní navrhnutým výsluchom konateľa žalovaného, súd prvej inštancie uviedol, že tieto dôkazy nevykonal, keďže skutočnosti, ktoré

mienil žalovaný výsluchom konateľa spoločnosti CK plus s. r. o. preukázať, priamo s vecou nesúvisia a zároveň výsluch konateľa žalovaného by bol nehospodárny, nakoľko skutkový stav bol dostatočne zistený predloženými listinnými dôkazmi. Nakoľko bol žalovaný v omeškaní s plnením svojho peňažného záväzku, súd prvej inštancie žalobcovi priznal tiež nárok na úrok z omeškania v zákonom stanovenej výške a tiež nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný v celom rozsahu v zákonnej lehote z dôvodov podľa , , a . Žalovaný v úvode svojho odvolania poukázal na skutočnosť, že súčasťou dohody medzi žalobcom a ním bolo aj dojednanie, že žalobca bude predkladať podrobný rozpis reálne poskytnutých služieb, čo uviedol už v odpore proti platobnému rozkazu, ako aj vo svojom vyjadrení zo dňa 24.11.2019. Žalobca toto dojednanie výslovne nepoprel, teda malo byť považované za nesporné, pričom žalovaný na preukázanie tohto dojednania, ako aj k obsahu ústne uzatvorenej dohody, navrhol na pojednávaní dňa 14.09.2021 vypočuť konateľa žalovaného p. C. F.. Súd prvej inštancie výsluch odmietol vykonať s tým, že tento by bol nehospodárny, nakoľko skutkový stav bol dostatočne zistený predloženými listinnými dôkazmi. S uvedeným tvrdením žalovaný nesúhlasí, keďže aj podľa posúdenia samotného súdu išlo v prípade žalobcu a žalovaného o ústne uzatvorenú inominátnu zmluvu, ktorú uzatvárali konatelia strán ústne a ktorej presný obsah preto zo žiadnych listín vyplývať nemôže. Podstatný obsah dohody mohli poznať len osoby, ktoré túto dohodu medzi sebou uzatvárali a len tieto osoby mohli objasniť kompletný obsah ústnej dohody, čo je možné len ich výsluchom, ktorý súd prvej inštancie v prípade konateľa žalovaného odmietol vykonať a pri zisťovaní obsahu dohody sa uspokojil s tým, že v prípade žalobcu a žalovaného ide o ústnu inominátnu zmluvu na reklamné služby, pri ktorých bol dojednaný nejaký mesačný rozpočet, čo však podľa žalovaného nemôže byť podkladom na súdne rozhodnutie. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že vo svojom vyjadrení zo dňa 24.11.2019 navrhoval vypočuť konateľa spoločnosti CK Plus s.r.o. G. H., ktorý mal rovnaký problém so žalobcom ako žalovaný, kedy mali taktiež strany uzatvorenú ústnu dohodu, žalobca tejto spoločnosti fakturoval rovnaké služby ako žalovanému, pričom konateľ namietal, že neboli tieto služby riadne poskytnuté a nakoniec žalobca na úhrade týchto faktúr ani netrval. Žalovaný predložil v súdnom konaní na podporu svojho tvrdenia vyjadrenie riaditeľa reklamnej agentúry Ahoireklama, ktorý sa ohľadom poskytovania služieb žalobcom spoločnosti CK plus s.r.o. vyjadril, že v google analytics neboli nastavené ciele, nebol prepoj s Google AdWords a vyjadril pochybnosť, že služby boli zo strany žalobcu poskytnuté. Súd prvej inštancie však skonštatoval, že toto „priamo s vecou nesúvisí“, pričom žalovaný mal za to, že aj týmto výsluchom mohli byť objasnené podmienky spolupráce pri poskytovaní rovnakých služieb, ktoré poskytoval žalobca inému podnikateľskému subjektu, ktorý taktiež ako žalovaný namietal, že žalobca dohodnuté služby riadne neposkytol a tiež mohlo byť potvrdené, že žalobca vystavuje faktúry za služby, ktoré reálne neposkytuje. Žalovaný ďalej zdôraznil, že zo žiadneho vykonaného dôkazu nevyplýva, že by prikladanie rozpisov reálne vykonaných prác k faktúram žalobcu nebolo dojednané, čo žalobca nikdy nepoprel, preto malo byť považované za nesporné. Podľa žalovaného to, že takáto dohoda existovala prípadne neexistovala, mohlo byť v prípade ústne uzatvorenej dohody objasnené iba výsluchom osôb, ktoré túto dohodu uzatvárali, pričom súd tieto výsluchy vykonať odmietol. Konštatovanie súdu, že zaslanie rozpisov žalobcom žalovanému bolo len prejavom dobrej vôle žalobcu, je tak podľa názoru žalovaného len fabuláciou súdu nezodpovedajúca zistenému skutkovému stavu. Rovnako by sa totiž dalo interpretovať aj to, že žalovaný pri prvej faktúre žalobcu rozpis nežiadal a úhrada faktúry žalobcu žalovaným aj bez rozpisu je prejavom dobrej vôle žalovaného, ktorý aj napriek ústnemu dojednaniu medzi stranami faktúru uhradil bez rozpisu. Navyše z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca nejaké rozpisy žalovanému aj zaslal bez toho, že by namietal, že takúto povinnosť nemá, z nich však nevyplýva, aké konkrétne služby žalobca poskytol žalovanému a v akom rozsahu. Žalovaný poukázal na konštatáciu súdu, že „cena za služby poskytnuté žalobcom žalovanému bola dohodnutá najskôr na 900,- eur a neskôr 1.500,- eur“, čo však opäť nezodpovedalo vykonaným dôkazom, pretože v prípade uvedených súm malo ísť o rozpočet, t.j. odhad finančných nákladov. Sám žalobca vo svojom vyjadrení k odporu uviedol, že v prípade tohto rozpočtu išlo o „predbežnú cenovú analýzu, z ktorej vyplýva očakávaná cena“, ďalej, že táto cena „sa odvíja od počtu zobrazení reklamy (reklamných odkazov) pri internetovom vyhľadávaní, a najmä od počtu kliknutí na takéto odkazy vyhľadávajúcimi osobami („pay-per-click“)“, a taktiež uviedol, že ide o „najvyššiu mesačnú cenu“ (ods. 3 rozsudku). Z uvedeného vyplýva, že v prípade odsúhlaseného rozpočtu nešlo o cenu pevnú, ani nešlo o nejaký mesačný paušál bez ohľadu na to, či služby poskytnuté boli alebo nie, ale konečná cena závisela od konkrétneho počtu kliknutí vyhľadávajúcimi osobami, pričom to, aby na web žalovaného vyhľadávajúce osoby „klikali“, mal zabezpečiť práve žalobca svojou činnosťou a od počtu týchto kliknutí závisela aj jeho výsledná odmena. Vzhľadom na uvedené žalovaný nesúhlasil s tvrdením súdu, že táto výška sa

neodvíjala od rozsahu poskytnutých služieb, ale samotného poskytnutia služby, t.j. od výsledku. Aj zo samotných tvrdení žalobcu vyplýva, že celková výsledná odmena žalobcu sa odvíjala od počtu kliknutí, t.j. od rozsahu poskytnutých služieb, ktorých poskytnutie a rozsah poskytnutia žalobca v súdnom konaní žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal. Zo žiadneho z vykonaných dôkazov nevyplýva, v akom rozsahu boli žalobcom žalovanému služby poskytnuté a či nejaké služby žalovanému vôbec poskytnuté boli. Zároveň žalovaný popieral, že by žalobca služby poskytol riadne, resp. že by ich vôbec poskytol, a to pri každom úkone v súdnom konaní ako aj v reakcii na predžalobnú výzvu žalobcu, preto nie je na mieste, aby súd toto tvrdenie žalovaného vôbec nevzal do úvahy a vyhodnotil ho ako účelové s argumentom, že „cena zodpovedá dohode medzi sporovými stranami o výške odmeny.“ V prípade súm 900,- eur a neskôr 1.500,- eur išlo o rozpočet, t.j. odhad finančných nákladov na príslušný mesiac a aj podľa vyjadrenia samotného žalobcu išlo o „predbežnú cenovú analýzu“ a o „najvyššiu mesačnú cenu“, pričom konečná výška mesačnej odmeny žalobcu závisela aj od počtu klikov od vyhľadávajúcich osôb. To, že sumy fakturované žalobcom neprekročili odhadovanú cenu (rozpočet na mesiac) v žiadnom prípade nepreukazuje poskytnutie konkrétnych služieb žalobcom žalovanému, ani rozsah poskytnutých služieb. Uvedené sumy neboli podľa žalovaného dohodnuté ako mesačné paušálne odmeny bez ohľadu na rozsah poskytnutých služieb a toto nevyplýva ani zo žiadneho z vykonaných dôkazov.

5. Žalovaný v podanom odvolaní ďalej namietal zmätočnosť záveru súdu prvej inštancie, že zo zisteného skutkového stavu nebolo preukázané, že v čase poskytovania služby namietal nevykonanie týchto služieb, prípade nezrealizovanie takýchto služieb, nakoľko žalovaný v čase údajného poskytovania služieb žalobcom nemal možnosť skontrolovať, či žalobca služby poskytuje a ich rozsah mal byť zrejmý jednak z ceny uvedenej v samotnej faktúre a jednak zo samotného rozpisu poskytnutých služieb. K tomuto mal mať však žalovaný prístup až po uplynutí príslušného mesiaca, po ktorom mal žalobca vystaviť faktúru a pripojiť k nej rozpis reálne poskytnutých služieb. Bez ohľadu na to, žalovaný svoju procesnú obranu uplatnil v súdnom konaní včas v súlade s , a to už pri prvom úkone, ktorý u neho prichádzal do úvahy (pri odpore) a súd bol povinný sa s touto obranou riadne vysporiadať, vyhodnotiť túto skutočnosť ako spornú a na odstránenie tohto sporu prípadne vykonať dôkazy (a ak dôkazy na odstránenie spornosti navrhnuté neboli, mal túto skutočnosť za spornú považovať), pričom odvolanie sa na to, že po vystavení faktúr žalovaný nič nenamietal, nemôže podľa žalovaného obstáť. Pokiaľ ide o žalobcom predložené faktúry spoločnosti Google, ktorá fakturovala služby žalobcovi, sám žalobca potvrdil, že v týchto faktúrach nie sú zahrnuté len služby poskytnuté žalovanému. K tomuto zároveň žalovaný dodal, že ani z týchto faktúr nevyplýva, v akom rozsahu boli žalovanému služby poskytnuté a či mu vôbec poskytnuté boli. Žalovaný mal za to, že v rámci svojej procesnej obrany postupoval v súlade s a teda nie je žiaden dôvod na to, aby súd na túto obranu žalovaného účelovo neprihliadal a automaticky prevzal len ničím nepodložené tvrdenie žalobcu, že služby žalovanému poskytnuté boli. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že v podanom odpore proti platobnému rozkazu namietal aj výkazy dodatočne zaslané žalobcom žalovanému s tým, že je to tabuľka Microsoft Excel, ktorá sa dá modifikovať. V oboch uvedených výstupoch je však uvedený časový interval prehľadu kľúčových slov rovnaký, t.j. 01.03.2018 – 31.03.2018, pričom súd sa ani s touto podstatnou námietkou žalovaného vôbec nezaoberal. Žalovaný ohľadne uvedeného zdôraznil, že uvedené súbory boli vyhotovené samotným žalobcom (t.j. nejde o výstupy od spoločnosti Google a pod.) a takýto súbor by vedel pripraviť ktokoľvek a s akýmikoľvek údajmi, ktoré nie je možné žiadnym spôsobom verifikovať. Súd pritom ani neuviedol, prečo aj napriek námietke žalovaného považuje takéto súbory za dôveryhodné. Žalovaný záverom skonštatoval, že žalobu žalobcu považuje za nedôvodnú, žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by ním vyfakturované služby žalovanému riadne poskytol alebo že by ich poskytol v rozsahu zodpovedajúcom vystavenej faktúre, preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle a , dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

9. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

10. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca si v konaní uplatnil voči žalovanému nárok na úhradu ceny za poskytovanie reklamných služieb na propagáciu svojho podnikania, a to prenájmu motorových vozidiel a prepravných služieb formou analýzy marketingových potrieb žalovaného žalobcom a objednanie zvýhodnených pozícií pre webové lokality žalovaného pri vyhľadávaní vo vyhľadávači Google (Google AdWords) od spoločnosti Google Ireland Limited. Svoj nárok žalobca preukazoval faktúrami č. 180 100 029 zo dňa 15.03.2018 na sumu 120,- eur, splatnou dňa 29.03.2018, ktorú žalovaný uhradil vo výške 120,- eur po lehote splatnosti dňa 10.04.2018 (čl. 101-102 spisu), č. 180 100 038 zo dňa 06.04.2018 na sumu 1.247,64 eur splatnou dňa 20.04.2018, ktorú žalovaný vykázal vo svojom účtovníctve aj v kontrolnom výkaze za príslušné zdaňovacie obdobie, pričom následnú opravu účtovníctva, či kontrolného výkazu netvrdil (čl. 9 spisu), č. 180 100 050 zo dňa 19.04.2018 na sumu 72,- eur splatnou dňa 03.05.2018 (čl. 9 spisu-zadná strana) a č. 180 100 062 zo dňa 11.05.2018 na sumu 994,25 eur splatnou dňa 25.05.2018 (čl. 8 spisu). Zo správy Finančného riaditeľstva SR vyplýva, že faktúry č. 180100050 a č. 180100062 žalovaný nevykázal v kontrolnom výkaze DPH (čl. 40 spisu). Žalobca ďalej predložil graf kampaní pre žalovaného za obdobie od , kde je uvedené počet kliknutí 24 (čl. 5 spisu), snímku obrazovky mobilu (bez dátumu), kde vo vyhľadávači Google je zadané „preprava osôb“ a pod tým zoznam dvoch autopožičovní, pričom tou druhou je žalovaný (čl. 6 spisu), knihu pohľadávok (čl. 7 spisu), kde je zoznam neuhradených faktúr žalovaného a kontrolný výkaz DPH (čl. 10 spisu). Ďalej žalobca predložil mailovú komunikáciu, z ktorej je zrejmá komunikácia so žalovaným dňa 29.03.2018, kde sa žalovaný pýtal na možnosť zmeniť vyhľadávanie s anglickým textom a vyjadrenie žalobcu zo dňa 16.03.2018 ohľadne cien jednotlivých kliknutí (čl. 11-12 spisu) a mailovú komunikáciu v súvislosti s urgenciou neuhradených faktúr, z ktorej tiež vyplýva, že žalovaný nebol spokojný s reklamou (čl. 14-16 spisu). Žalobca predložil tiež mailovú správu zo dňa 07.03.2018, kde uvádza, že na začiatok by mohol stačiť kredit 900,- eur a časom sa uvidí, keď budú mať reálne výsledky (čl. 53 spisu). Súčasťou tejto správy je aj príloha – Súhrnná denná prognóza pre Bratislavský kraj, kde je uvedený aj zoznam kľúčových slov a o. i. tiež cena za klik u konkurencie a žalobcom navrhovaná cena, či odhadované náklady na deň (čl. 53-55 spisu). Z mailovej správy zo dňa 16.3.2018 je zrejmé, že žalobca navrhol žalovanému zdvihnúť rozpočet z 900,- eur na 1.500,- eur (čl. 56 spisu). Napokon žalobca predložil tiež faktúry od spoločnosti Google, z ktorých vyplýva, že spoločnosť Google Ireland Limited žalobcovi fakturovala dňa 31.03.2018 sumu 2.000,- eur (faktúra č. 747648090148-41) a dňa 30.04.2018 sumu 1.500,- eur (faktúra č. 747648090148-42), obe za službu Google AdWords (čl. 57-58 spisu). Žalovaný predložil mail od žalobcu zo dňa 02.01.2019, kde mu žalobca zasiela výstup Apríl Renter a Marec Renter, čo predstavuje žalobcom vypracovaný zoznam s prehľadom kľúčových slov, počtom kliknutí, zobrazení, CTR, ceny a priemernej pozície, a to za obdobie od 01.03.2018 do 31.03.2018 (čl. 33-35 spisu). Z uvedeného zoznamu vyplýva, že pre každé kľúčové slovo je uvedená iná cena v závislosti od počtu kliknutí. Zároveň predložil mailovú komunikáciu medzi žalobcom a autopožičovňou CK.SK, ktorou poukazuje na nejasnosti ohľadne poskytovania služieb žalobcom pre iného klienta (CK plus s.r.o.), vrátane ich SMS komunikácie (čl. 77-83 spisu).

11. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, keď z vykonaného dokazovania nie je dostatočne zrejmý obsah zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu. Záver súdu prvej inštancie, že došlo k uzatvoreniu nepomenovanej zmluvy na základe objednávky žalovaného, ktorej predmetom bolo poskytovanie reklamných služieb s dohodnutou cenou 900,- mesačne, resp. neskôr 1.500,- eur mesačne, bol predčasný. Aj z vyjadrenia samotného žalobcu (vyjadrenie k odporu – čl. 51 spisu) vyplýva, že uvedené sumy predstavujú mesačný limit a že presnú cenu nie je možné vopred stanoviť. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, z ktorých konkrétnych dôkazov a konkrétneho spôsobu ich hodnotenia súd prvej inštancie odvodil svoj záver o preukázaní skutočnosti, že cena za služby poskytnuté žalobcom žalovanému bola dohodnutá najskôr vo výške 900,- eur a neskôr vo výške 1.500,- eur, pričom táto výška sa neodvíjala od rozsahu poskytnutých služieb, ale od samotného poskytnutia služby, t.j. od výsledku. Nie je možné stotožniť sa ani so záverom, že ak fakturované odmeny v jednotlivých mesiacoch nepresiahli dohodnutý limit, je to v súlade s dohodou zmluvných strán. Napriek tomu, že žalobca predložil súhrnnú dennú prognózu (čl. 53-55 spisu), ktorú žalovanému

posielal v rámci predzmluvných rokovaní a z ktorej je zrejmé, že cena bude tvorená napr. od počtu klikov, pričom žalobca v tejto prognóze uvádza na porovnanie aj cenu iných poskytovateľov tejto služby (cenu konkurencie) a cenu, ktorú žalobca navrhuje žalovanému za kliknutia na jednotlivé kľúčové slová, odvolací súd považuje za dôležité uviesť, že to samo osebe neznamená, že taká bola aj konečná dohoda zmluvných strán o spôsobe tvorby ceny, keďže ide o dokumenty z predzmluvných rokovaní. Z doposiaľ vykonaného dokazovania nie je možné zistiť, či listina – súhrnná denná prognóza preukazuje dohodu zmluvných strán o cene, alebo či touto prognózou žalobca v rámci predzmluvných rokovaní len zdôvodňoval opodstatnenosť nejakej ním navrhovanej sumy. Práve to sú skutočnosti, ktoré súd prvej inštancie vzhľadom na predčasnosť svojich záverov nemal ustálené a ktoré vzhľadom na ústnu formu zmluvy odôvodňujú potrebu vykonania žalovaným navrhovaného dôkazu výsluchom konateľa žalovaného. Odvolací súd považuje za dôležité ďalej uviesť, že nepomenovaná, teda inominátna zmluva je taká zmluva, ktorá nie je upravená ako osobitný zmluvný typ v zákone. Ide teda o atypickú zmluvu. v ustanovuje, že účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. Vzhľadom k uvedenému je nepochybné, že z doposiaľ súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu nevyplýva existencia jednoznačnej dohody o cene, resp. o spôsobe jej určenia, a teda jednoznačnej dohody o predmete záväzku žalovaného ako prijímateľa poskytovanej služby. Zároveň je však potrebné poukázať aj na skutočnosť, že právna kvalifikácia je vždy vecou súdu a preto v prípade nepreukázania určenia predmetu záväzkov zmluvných strán dostatočným spôsobom, čo je nevyhnutným predpokladom prijatia záveru o platnom uzavretí inominátnej zmluvy, je nevyhnutné posudzovať žalobcom uplatňovaný nárok aj z pohľadu ďalších do úvahy prichádzajúcich právnych titulov, napr. nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže medzi stranami nebolo sporné, že žalobca plnenia žalovanému reálne poskytol s tým, že v takom prípade bude nutné ustáliť presný rozsah reálne poskytnutých plnení. Záväzok žalobcu mal spočívať v poskytovaní dohodnutých služieb a záväzok žalovaného v úhrade ceny/odmeny za takto vykonané služby. Ak žalobca sám tvrdil, že konečná výška mesačnej odmeny žalobcu závisela aj od počtu klikov od vyhľadávajúcich osôb (vyjadrenie k odporu – čl. 51 spisu), potom bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že nárok na výšku ním uplatnenej odmeny je dôvodný. Vzhľadom k uvedenému je nepochybné, že súd prvej inštancie nemal bezpečne preukázané, či medzi stranami došlo platne k uzatvoreniu nepomenovanej zmluvy a ak došlo k jej uzavretiu, tak s akým obsahom, keď z doposiaľ vykonaného dokazovania nevyplýva, či strany dostatočne určili predmet svojich záväzkov. Právne posúdenie uplatneného nároku zo strany súdu prvej inštancie tak bolo minimálne predčasné. Súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s tým, ako bola stranami dohodnutá cena za poskytnuté služby, resp. čo malo vplyv na jej výšku. Odvolací súd preto ako dôvodnú vyhodnotil tiež odvolaciu námietku žalovaného ohľadne nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, keď súd prvej inštancie odmietol vykonať výsluch konateľa žalovaného p. C. F. s tým, že by bol nehospodárny a že skutkový stav dostatočne zistil predloženými listinnými dôkazmi. Súd prvej inštancie v danom prípade opomenul požiadavku dostatočne a logicky odôvodneného záveru svojich skutkových zistení, keď z obsahu spisu ako aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nepochybne vyplýva, že obsah ústnej dohody medzi žalobcom a žalovaným nebol súdom prvej inštancie dostatočne objasnený. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. a sp. zn. , v zmysle ktorých procesnému právu účastníka navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť súdu odôvodniť vo svojom rozhodnutí (pokiaľ im nevyhovie), prečo a z akých dôvodov tak neurobil. Existujú tri argumenty, ktorými možno odôvodniť nevyhovenie vykonať dôkazný návrh strany sporu. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže nedisponuje vypovedacou potenciou v súvislosti s týmto tvrdením a posledným je nadbytočnosť dôkazu, teda keď určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené. Záver súdu prvej inštancie nemožno podľa názoru odvolacieho súdu subsumovať ani pod jeden z vyššie uvedených argumentov, preto táto dôkazná vada takmer vždy založí nielen nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ale súčasne tiež jeho vecnú nesprávnosť. Odvolací súd uvádza, že v prípade ak malo dôjsť k uzatvoreniu ústnej zmluvy, bol to práve navrhovaný výsluch konateľa žalovaného ako štatutárneho zástupcu zmluvnej strany, ktorý by mohol prispieť k objasneniu obsahu uzatváranej zmluvy a preto postup súdu prvej inštancie, ktorý predmetný návrh na vykonanie dôkazu výsluchom žalovaného zamietol, nebol správny. Pri uzatváraní ústnej zmluvy je vždy riziko, že v prípade ak nedôjde k splneniu záväzkov, bude oslabená dôkazná pozícia strán. Avšak výsluch zmluvných strán je v danom prípade jedným z primárnych spôsobov ako obsah ústne uzatváranej zmluvy zistiť, preto dôvod nehospodárnosti, na ktorý poukazoval súd

prvej inštancie, nie je relevantným dôvodom pre zamietnutie tohto dôkazu, navyše za situácie, že z vykonaných listinných dôkazov nebol obsah zmluvy kvalifikovane preukázaný.

12. Odvolací súd vyhodnotil ako dôvodnú tiež odvolaciu námietku žalovaného, že žalobca v konaní nepreukázal rozsah poskytovaných služieb. V konaní predložené faktúry nie sú dôkazom, ktorý by relevantným spôsobom preukazoval rozsah skutočne poskytnutých dohodnutých služieb. Aj v tomto prípade došlo zo strany súdu prvej inštancie k nedostatočne zistenému skutkovému stavu, pretože bolo potrebné identifikovať, čo konkrétne bolo fakturované, keďže faktúry obsahujú len všeobecný popis „fakturujeme Vám Google AdWords“, či „fakturujeme Vám copywriting-texty na web a analýzu web stránky“ a či tieto činnosti boli žalovanému poskytnuté. Súd prvej inštancie nesprávne postupoval aj v prípade, ak rezignoval na zistenie, či obsahom ústnej dohody bola aj skutočnosť, že súčasťou faktúr mali byť aj rozpisy poskytnutých služieb, nakoľko uvedená skutočnosť bola medzi stranami sporná. Zo žiadneho z vykonaných dôkazov nie je zrejmé, či táto povinnosť žalobcu bola medzi stranami dohodnutá, alebo nie. Aj v tomto prípade by žalovaným navrhovaný dôkaz výsluchom žalovaného bol tým dôkazom, ktorý mohol prispieť k riadnemu objasneniu skutočností podstatných pre meritórne rozhodnutie. Napokon je v tejto súvislosti potrebné uviesť, že ak by aj neexistovala dohoda o poskytnutí rozpisov k faktúram, bolo na žalobcovi, aby v konaní predložil dôkaz, z ktorého by bolo jednoznačne zrejmé, že dohodnuté služby žalovanému poskytoval, nakoľko ide o skutočnosť, ktorá dôkazne zaťažuje žalobcu. Len samotná faktúra ako účtovný doklad, nie je dôkazom o reálnom poskytnutí služieb žalobcom. Uvedené navyše nedokazujú ani faktúry od spoločnosti Google Ireland Limited, ktorými daná spoločnosť fakturovala služby žalobcovi, nakoľko aj sám žalobca potvrdil, že v nich nie sú zahrnuté iba služby pre žalovaného. Súd prvej inštancie tak nemal relevantným spôsobom preukázané vykonanie služieb žalobcom a bez toho, aby mu bol známy obsah ústnej dohody, považoval za preukázanú nielen dohodu o odmene za poskytnuté služby, ale aj ich rozsah a samotné poskytnutie, pričom primárne neskúmal, či predmetná ústna zmluva medzi žalobcom a žalovaným bola vôbec uzavretá platne, a teda či jej obsahom bolo dostatočné určenie záväzkov zmluvných strán. Svoje závery odvodil bez toho, aby dostatočne a nespochybniteľne zistil predmet ústnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, rozsah poskytnutých služieb ako aj cenu za poskytnuté služby, a to aj s ohľadom na spôsob, akým mala byť cena za poskytnuté služby určená, t.j. či mala reflektovať na počet jednotlivých kliknutí od vyhľadávajúcich osôb, či sa mala cena odvíjať od výsledku alebo od rozsahu poskytovaných služieb alebo bola dohodnutá pevnou sumou.

13. V súvislosti s námietkou žalovaného týkajúcou sa nevyhoveniu návrhu na výsluch svedka konateľa spoločnosti CK Plus s.r.o. G. H., ktorý podľa žalovaného riešil totožnú záležitosť so žalobcom ako žalovaný, kedy mali taktiež strany uzatvorenú ústnu dohodu, žalobca tejto spoločnosti fakturoval rovnaké služby ako žalovanému, pričom konateľ namietal, že neboli tieto služby riadne poskytnuté a nakoniec žalobca na úhrade týchto faktúr ani netrval, odvolací súd prisvedčil záveru súdu prvej inštancie, že navrhovaný dôkaz nedisponuje vypovedacou hodnotou pre objasnenie skutočností zásadných pre toto rozhodnutie. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z navrhnutých dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu. V tomto prípade súd prvej inštancie nevylúčil dôkaz, ktorý by mal potenciál preukázať rozhodujúcu skutkovú okolnosť významnú pre rozhodnutie. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia zdôvodnil, prečo navrhovaný dôkaz nevykonal, a teda že skutočnosti, ktoré mienil žalovaný týmto výsluchom preukázať, priamo s vecou nesúvisia. Odvolací súd v zhode so záverom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že predmetný výsluch nemá význam pre toto konanie, keď nemôže prispieť k objasneniu obsahu ústnej dohody medzi žalobcom a žalovaným a rovnako sa nejedná o dôkaz, ktorým by bolo možné preukázať, či žalobca skutočne vykonal fakturované služby konkrétne pre žalovaného a preto uvedenú odvolaciu námietku žalovaného považoval za nedôvodnú.

14. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa a zrušil a podľa mu vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd prvej inštancie vec opätovne prejedná v intenciách vyššie uvedeného, najmä v rozsahu odsekov 11 - 13 tohto rozhodnutia. V ďalšom konaní súd prvej inštancie doplní dokazovanie navrhovaným výsluchom žalovaného (konateľa C. F.) a v závislosti od ďalších prípadných procesných návrhov sporových strán aj inými dôkaznými prostriedkami v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného sporového konania, a to aj za využitia aplikácie ustanovenia vyžiadaním ďalších skutkových tvrdení strán sporu za účelom zistenia podstatných a rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo možné kvalifikovaným spôsobom ustáliť, či došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy a ak áno, s akým obsahom, t.j. aby bol

jednoznačne ustálený samotný predmet zmluvy, dojednaný rozsah poskytovaných služieb a spôsob, akým mala byť určená odmena za poskytnuté služby a tiež či došlo k reálnemu poskytnutiu fakturovaných služieb a v akom rozsahu. Zároveň súd prvej inštancie s ohľadom na zásadu kontradiktórnosti určí, ktoré z ďalších navrhnutých dôkazov v konaní vykoná, či sú to dôkazy, ktoré je potrebné vykonať pre meritórne rozhodnutie a ak jednotlivé navrhnuté dôkazy súd prvej inštancie nevykoná, bude jeho úlohou riadne a presvedčivo zdôvodniť, prečo navrhnuté dôkazy nevykonal. Svoje nové rozhodnutie vo veci je súd prvej inštancie povinný náležitým a presvedčivým spôsobom odôvodniť a v odôvodnení sa vysporiadať so všetkými podstatnými skutočnosťami postupom podľa . Úlohou súdu prvej inštancie bude tiež vysporiadať sa so skutočnosťou, či zástupca žalobcu, ktorý zastupuje žalobcu na základe plnomocenstva zo dňa 04.03.2020, doručeného súdu prvej inštancie dňa 09.03.2020 v listinnej podobe (čl. 91 spisu), zastupuje žalobcu ako právny zástupca – advokát, keďže v zozname advokátov na stránke Slovenskej advokátskej komory je vedený ako advokát aj A. A. B., alebo či menovaný zastupuje žalobcu v konaní ako zvolený zástupca podľa .

15. O náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci ( ).

16. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných a má za následok odmietnutie dovolania (, ).