Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17P-115-2023.pdf
PDF · 96.98 KB
Case nature
Area
Subarea
17P/115/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Johanou Máčajovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u navrhovateľky, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, deti rodičov- matky: D. B., nar. XX.XX.XXXX, tr. bytom E., t.č. na neznámom mieste, a otca: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, A. H., o návrhu starej matky I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, J., na zverenie maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti, takto
rozhodol:
I. Návrh starej matky o zverení do náhradnej osobnej starostlivosti súd zamieta.
II. Maloleté deti A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX sa zverujú do osobnej starostlivosti otca, ktorý bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.
III. Matka je povinná platiť na maloletú A. výživné v sume 50,00 eur mesačne, na maloletú C. výživné v sume 50,00 eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.
IV. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Piešťany č.k. 5P/68/2010 – 23 zo dňa 24.01.2011 v časti úpravy práv a povinností, vrátane výživného k maloletej C..
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka - stará matka maloletých deti A. B. a C. B. sa návrhom doručeným súdu dňa 10.11.2023 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zveril vnučky do jej náhradnej osobnej starostlivosti. Návrh odôvodnila tým, že o deti bývajú u nej, osobne sa o ne stará, bývajú u nej, ich matka sa nachádza na neznámom mieste, zrejme niekde v Nemecku, o deti sa nezaujíma, neplatí žiadne výživné. Deti u nej majú samostatnú izbu a všetko, čo potrebujú, zabezpečuje im prípravu do školy, sú na ňu zvyknuté. O mal. A. sa stará od 9.05.2023, kedy matka detí zavolala starej matke, že prišla o bývanie, ostala na ulici a chcela, aby stará matka prišla po ňu. Vtedy matka odišla do Nemecka na neznáme miesto. O C. sa stará od malička už 17 rokov, nakoľko sa o ňu nedokázala postarať jej mama. Otec detí žije so svojou priateľkou vo A. H..
2. Rodičia sa k podanému návrhu nevyjadrili. Matke súd doručoval návrh ako aj výzvu na vyjadrenie, avšak z adresy jej trvalého pobytu sa zásielky vrátili ako neprevzaté v odbernej lehote. Matke tak bol návrh doručený v zmysle § 116 ods. 3 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") dňa 09.12.2023 zverejnením oznámenia na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu, nakoľko sa šetrením nepodarilo zistiť žiadnu inú adresu na doručovanie, k tejto sa písomne nevyjadrila.
3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, a to rozsudok Okresného súdu Piešťany č.k. 5P/68/2010 – 23 zo dňa 24.01.2011, správa ÚPSVaR Piešťany zo dňa 30.01.2024, potvrdeniami ÚPSVaR Piešťany a Sociálnej poisťovne Trnava, nariadil pojednávanie vo veci, vypočul starú matku a otca maloletých detí, konal v neprítomnosti matky, ktorá sa pojednávania nezúčastnila, o ospravedlnenie nežiadala, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
4. Z obsahu rozsudku Okresného súdu Piešťany sp.zn. 5P/68/2010 – 23 zo dňa 24.01.2011 vyplýva, že maloletá C. bola zverená do starostlivosti matky, otec bol zaviazaný platením výživného v sume 70,- eur voči maloletej A. neboli práva a povinnosti doposiaľ upravované.
5. Zo správy ÚPSVaR Piešťany zo dňa 30.01.2024 vyplýva že prešetrením pomerov v domácnosti starej matky I. B., na adrese B. XX, J., dňa 19.12.2023 bolo zistené, že ide o poschodový rodinný dom, ktorý má vo vlastníctve druh starej matky K. B.. Mesačné náklady sú 260 eur. Otec detí prispieva starej matke na chod domácnosti mesačne sumou 300 - 400 eur. V spoločnej domácnosti žije maloletá A. B., maloletá C. B., stará matka I. B., druh starej matky K. B. a syn starej matky L. B.. Domácnosť pozostáva zo spálne, obývačky, detskej izby, kuchyne a sociálneho zariadenia. Maloletá A. a C. majú samostatnú izbu, ktorá je zariadená vkusným nábytkom. V čase šetrenia bola hygiena v domácnosti na požadovanej úrovni. V domácnosti starej matky majú obe maloleté vytvorené vhodné podmienky. Detskou lekárkou maloletých je L. E. v Piešťanoch. Stará matka je nezamestnaná, je evidovaná na ÚPSVaR Piešťany, avšak nemá žiadny príjem. Stará matka uviedla, že matka maloletých D. B. odišla z domácnosti v máji 2023, nemá vedomosť kde sa matka zdržiava, o maloleté deti sa matka nezaujíma, neprispieva ani na výživu a starostlivosť o maloleté deti. Matka dlhodobo žila aj v Nemecku, a ani v tom čase sa o mal. deti nezaujímala, nijako ich nekontaktovala. Matka nemá s maloletými vytvorený žiadny vzťah, od narodenia sa o maloleté deti stará ich stará matka. Otec maloletých detí býva v na adrese G. XXX, A. H. s novou partnerkou, s ktorou má ďalšie maloleté dieťa. Jedná sa o 5- izbový veľký rodinný dom, kde majú maloleté vytvorené vhodné podmienky. Otec sa s maloletou A. a maloletou C. pravidelne stretáva, kde ich navštevuje každý deň v domácnosti starej matky, pokiaľ nie je v práci v Nemecku. Otec sa vyjadril, že maloleté deti sú zvyknuté u starej matky, majú so starou matkou vytvorený pekný vzťah. Otec pracuje v Nemecku, kde chodieva na mesačné turnusy, príjem otca je cca 2.300 eur mesačne. Maloleté deti majú aj u otca v domácnosti vytvorené vhodné podmienky.
6. Stará matka pri prednese na pojednávaní uviedla, že na podanom návrhu trvá. Deti sú stále s ňou, A. jej dňa 09.05.2023 odovzdala jej mama a odišla. C. má od jej troch týždňov. S návrhom na zverenie súhlasil aj jej partner, je dôchodca, dostáva dôchodok vo výške cca do 300,-eur. Dievčatám nič nechýba, sú slušné. Chodia do školy. Ona mala dostávať 60,-eur sociálne dávky, ale nevybavila si ich, žije z toho, čo jej zanechali rodičia- dedičstvo. Otec dáva deťom 300 - 400 eur, pokúpil im topánky, oblečenie. Staršia C. má XX rokov, skončila osobitnú špeciálnu školu, keď bude mať XX rokov, chce sa zamestnať v reštaurácii, A. je piatačka na ZŠ, učí sa dobre. Deti majú medzi sebou pekný vzťah, majú sa veľmi rady. Obe v domácnosti pomáhajú. Mama detí sa žiadnym spôsobom s deťmi nekontaktuje, vôbec sa neozýva. Deti majú bežné náklady na stravu, na ošatenie, hygienu, sú zdravé, nechodia na krúžky, náklady majú len na telefón ako záľubu. Po predbežnom právnom posúdení stará matka uvádza, že súhlasí, aby boli deti zverené otcovi, na svojom návrhu na zverenie netrvá.
7. Pri výsluchu otec na pojednávaní uviedol, že s dievčatami je v stálom kontakte, dievčatá chcú byť s babkou, nie je to tak, že by nechcel byť s deťmi, ale ony chcú byť u babky. On im určite bude stále pomáhať, veď je ich otec, deti sú jeho. On bude súhlasiť, aj keď ich súd zverí jemu. Uviedol, že pracuje v zahraničí v Nemecku, ako kuriér, s mesačným príjmom cca 2.000 - 2.300,-eur. Chodí tam na mesiac, potom je mesiac doma. Uviedol, že býva vo A. H., v rodinnom dome, má partnerku a jedno ďalšie dieťa E. B., má X rokov. Manželka bola doteraz na materskej. Po predbežnom právnom posúdení otec uviedol, že chce, aby boli deti zverené jemu, berie na seba všetku zodpovednosť za deti.
8. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne Trnava zo dňa 01.12.2023 vyplýva, že matka maloletých detí je poberateľkou invalidného dôchodku od 19.06.2009 v sume 470,30 Eur.
9. Procesný opatrovník sa nariadenom pojednávaní odporučil deti zveriť otcovi, ktorý ma vytvorené podmienky na ich starostlivosť, pričom v ostatnom sa pridržiavajú podanej správy. Nič nebráni tomu, aby boli deti kedykoľvek u starej matky, keď sú na ňu navyknuté.
10. Podľa § 2 ods. 1 zákona CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 40 CMP, súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, aj vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Podľa § 217 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 44 ods. 1 Zákona o rodine, Náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.
Podľa § 44 ods. 2 Zákona o rodine, náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobu, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.
Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej len „ZR“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 26 ZR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 28 ods. 2 ZR, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 veta prvá a druhá ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
11. Predmetom tohto konania bol návrh starej matky na zverenie maloletých detí do jej náhradnej osobnej starostlivosti. Súd nepovažoval návrh za dôvodný, nakoľko nebola splnená základná hmotnoprávna podmienka pre vyhovenie návrhu, a to skutočnosť, že rodičia starostlivosť nezabezpečujú, resp. nemôžu zabezpečiť. Je síce pravdou, že absentuje starostlivosť matky maloletých detí, ktorá sa t.č. zdržiava na neznámom mieste, o deti sa žiadnym spôsobom nestará, ani sa o ne neinformuje, a z tohto dôvodu deti bývajú u starej matky. Súd však nevzhliadol dôvod na to, aby neboli deti zverené otcovi ako druhému rodičovi, ktorý sám deklaroval napokon, že so zverením do jeho starostlivosti súhlasí. Maloletá C. D. A. nebývajú v jeho domácnosti len z toho dôvodu, že majú veľmi blízky vzťah so starou matkou, pričom finančná starostlivosť je na pleciach otca. Súd tak návrh starej matky vo výroku I. zamietol, táto po ozrejmení neopodstatnenosti návrhu napokon na ňom ani netrvala. Starej matke bolo zároveň ozrejmené, že nič nebráni tomu, aby jej vnučky u nej mohli kedykoľvek bývať, ak si to budú želať a bude s tým súhlasiť ich otec, ktorý za ne prebral plnú zodpovednosť. Napokon aj výsledky šetrenia kolízneho opatrovníka vyhodnotili, že otec má vytvorené vhodné podmienky na to, aby mu boli obe deti zverené do jeho osobnej starostlivosti.
12. Súd tak vo výroku II. súd zveril maloleté deti do starostlivosti otca, zároveň ho poveril zastupovaním a spravovaním majetku maloletých detí. Súčasne určil, ako má rodič, ktorému neboli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na ich výživu. Matka maloletých detí doposiaľ výživné neplnila, napriek tomu, že deti žili u starej matky, o deti sa žiadnym spôsobom dlhodobo nezaujímala, náklady na deti v plnom rozsahu znášal otec.
13. Pokiaľ ide o súdnu prax, rodič by mal zo svojho čistého príjmu vynakladať sumu v rozsahu od 20 % do 25% na všetky vyživovacie povinnosti. Príjem matky v danom prípade bol zistený dopytom na Sociálnu poisťovňu, matka je poberateľkou invalidného dôchodku, a to od roku 2009 v sume 470,30 eur, z uvedeného potom vyplýva, že súdom určené výživné 50,- eur na každú maloletú je tak stanovené v dolnej hranici matkiných možností z jej príjmu ( 21% z príjmu matky z invalidného dôchodku vo výške 470 eur, predstavuje 99,- eur), z čoho vyplýva, že hradenie výživného v súdom určenej sume vo výške 2 x 50,- eur je plne v schopnostiach a možnostiach matky. Súdom stanovené výživné vo výške 50,- eur na každú maloletú považuje tak súd vzhľadom k potrebám maloletých detí, s prihliadnutím na ich vek, keď náklady maloletých boli deklarované vo výške obdobnej ako majú deti v porovnateľnom veku, pričom A. ani C. nenavštevujú žiadne krúžky, nemajú zvýšené náklady súvisiace s ich zdravotným stavom, či s inými potrebami. Stanovené výživné je primerané tiež k možnostiam a schopnostiam matky pri dosahovanom príjme. Spolu s výživným poskytovaným od otca, vrátane rodinných prídavkov, či daňových bonusov zabezpečí uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletých detí v požadovanom rozsahu, pokiaľ sa nevyskytnú zásadné dôvody na zmenu takto stanoveného výživného.
14. Vzhľadom k horeuvedenému súd zmenil úpravu práv a povinností k maloletej C., ktorá bola doposiaľ na základe ostatného rozhodnutia súdu zverená matke, napriek tomu, že ju odmalička vychovávala stará matka. Otec súhlasil so zverením oboch dcér do jeho osobnej starostlivosti, s tým, že mu priznal aj právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, keďže pobyt matky nie je známy a ani dlhodobo o deti neprejavuje záujem. Matke, ktorá sa pojednávania nezúčastnila, uložil povinnosť prispievať na výživu po 50,- Eur na každú maloletú dcéru, a to od právoplatnosti rozhodnutia ( výrok III.).
15. Nakoľko posledná úprava práv a povinností k maloletej C. bola realizovaná rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. 5P/68/2010 – 23 zo dňa 24.01.2011, vo výroku IV. rozsudku súd zmenil uvedený rozsudok v časti výroku o bežnom výživnom.
16. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
17. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 52 CMP, keď vo výroku V. rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP, keď zároveň nezistil, že by tu boli také okolnosti prípadu, aby bolo možné priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov s poukazom na zásadu spravodlivosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku a v prípade starostlivosti o maloletú a styku s maloletou návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. CMP).