Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-101-2018.pdf
PDF · 86.93 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-1T/101/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana ŠTEPITU a prísediacich: Mgr. Simony Jánošovej a Bc. Oľgy Fričovej, v trestnej veci proti obžalovanému S. C., pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.10.2019 v Ružomberku, takto
rozhodol:
rozhodol:
obžalovaný
S. C., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom T. XXX/XX, K. E., okres P. P., na slobode,
u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e
v presne nezistenej dobe od mesiaca marec 2018 do 8.30 h dňa 12.05.2018 vnikol cez otvorenú bránu na pozemok prislúchajúci k rekreačnej chate č. XX v obci P., okres O., prešiel k uzamknutým vstupným dverám, v ktorých spodnej časti nezisteným nástrojom vysekal dieru o rozmeroch 40x45 cm, cez ktorú vošiel do priestorov chaty, kde zo spoločenskej miestnosti odcudzil televízor zn. Technica v hodnote 50 eur, notebook zn. Toshiba v hodnote 250 eur a nezistené množstvo potravín a alkoholických nápojov ku škode majiteľa chaty I. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX, okres D.,
t e d a
-neoprávnene vnikol do obydlia iného a čin spáchal prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu,
-prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu,
č í m s p á c h a l
-prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona,
-prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b) Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. k), l) Trestného zákona a § 37 písm. h), m) Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky nepodmienečne.
Súd podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušuje rozsudok Okresného súdu Martin, sp. zn. 3T/79/2018 zo dňa 26.02.2019, v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 1To/46/2019 zo dňa 03.09.2019 vo výroku o treste, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 30 (tridsať) mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Súd zrušuje aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
odôvodnenie:
Okresná prokuratúra Ružomberok podala na S. C. dňa 14.12.2018 obžlaobu pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, ako aj pre zločin krádže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako bolo uvedené vo výrokovej časti obžaloby sp. zn. Pv 265/18/5508-9.
Obžalovaný sa na hlavné pojednávanie, ktoré bolo nariadené v dňoch 06.02.2019 a 02.10.2019 opakovane nedostavil. Nedostavil sa ani na hlavné pojednávanie, ktoré bolo nariadené na deň 28.10.2019, a to napriek tomu, že predvolanie na hlavné pojednávanie mu bolo včas doručené, pričom bol zároveň upovedomený o možnosti vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti (čl.153).
Podľa § 252 ods. 2 Trestného poriadku, v neprítomnosti obžalovaného môže súd hlavné pojednávanie vykonať, len ak súd má za to, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti obžalovaného a pritom: a) obžaloba bola obžalovanému riadne doručená a obžalovaný bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, b) obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa o skutku, ktorý je predmetom obžaloby, pred orgánom činným v trestnom konaní a boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní a obvinený bol upozornený na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania, c) obžalovaný bol na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti upozornený.
Podľa odseku 5 citovaného ustanovenia, ak súd rozhodne, že sa hlavné pojednávanie vykoná v neprítomnosti obžalovaného, možno za podmienok uvedených v § 263 o ds. 3 Trestného poriadku prečítať zápisnicu o výsluchu spoluobžalovaných, svedkov a znalcov aj bez súhlasu obžalovaného.
O týchto skutočnostiach a povinnostiach bol obžalovaný opakovane poučovaný, ako o tom svedčia záznamy v trestnom spise (čl. 89, čl. 146 a čl. 153). Už pojednávanie, ktoré bolo vytýčené na deň 02.10.2019, bolo z dôvodu požiadavky obžalovaného z dôvodu nezachovania prípravnej lehoty odročené práve na 28.10.2019. Pojednávania sa však zúčastnila jeho obhajkyňa. Vzhľadom na tom, že boli splnené podmienky v zmysle § 252 ods. 2 Trestného poriadku, súd hlavné pojednávanie vykonal v neprítomnosti obžalovaného.
Súd vykonal dokazovanie prečítaním výpovede obžalovaného z prípravného konania, prečítal výpoveď poškodeného I. K. z prípravného konania, ktorého zároveň ako poškodeného do advézneho konania nepripustil, nakoľko bolo preukázané, že poškodenému obžalovaný škodu uhradil a prečítal tiež výpoveď svedkyne Kataríny Šurinovej, ako aj znalecké posudky Kriminalisticko-expertízneho ústavu PZ Slovenskej Ľupči.
Obžalovaný sa v prípravnom konaní pred vyšetrovateľom dňa 27.09.2018 k trestnej činnosti priznal, svoje konanie oľutoval a vyslovil, že jeho konanie ho mrzí. Uviedol, že od 01.10.2018 nastupuje do pracovného pomeru ako kuchár-čašník a výdaj stravy, ďalej využil svoje právo a vo veci odmietol vypovedať.
Z prečítanej svedeckej výpovede I. K. zo dňa 12.10.2018, ktorá bola vykonaná kontradiktórnym spôsobom, nakoľko o termíne tohto výsluchu bol obžalovaný vyrozumený dňa 09.10.2018, vyplynulo, že poškodený I. K. popísal veci, ktoré mu boli z jeho rekreačnej chaty č.XX v obci P. odcudzené, pričom podľa vyšetrovateľa bola ustálená škoda, ktorá bola spôsobená na jeho majetku, vo výške 380,- euro. Škodu si uplatnil v spoločnosti Generali poisťovni, a.s., ktorá mu plnila v rozsahu 132,- eur a uvedená spoločnosť sa pripojila s nárokom na náhradu škody aj do trestného konania. Poisťovňa Generali potvrdila, že obžalovaný dňa 30.01.2019 uplatnenú škodu vo výške 132,- euro v plnom rozsahu uhradil.
Z prečítanej svedeckej výpovede T.A. zo dňa 09.10.2018 (obžalovaný bol o termíne výsluchu vyrozumený dňa 27.09.2018) vyplynuli skutočnosti, za ktorých svedkyňa zistila poškodenie rekreačnej chaty patriacej poškodenému K., o ktorej skutočnosti poškodeného aj vyrozumela.
Z prečítaných znaleckých posudkoch KEÚPZ Slovenská Ľupča (čl.42-47) o.i.vyplynulo, že v prípade nájdených biologických stôp, ktoré boli zaistené na mieste činu, bola znaleckým dokazovaním zistená zhoda s DNA profilom porovnávacej vzorky označenej ako S. C..
V rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní prečítal ostatné listinné dôkazy zadovážené v prípravnom konaní, najmä zápisnicu o ohliadke miesta činu, odborné vyčíslenia - ohodnotenie odcudzených vecí a na základe takto vykonaného dokazovania hodnotiac dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, v ich súhrnne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán, dospel k záveru, že skutok pôvodne obžalobou okresnej prokuratúry kvalifikovaný ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona a zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona sa stal, páchateľom tohto trestného činu je nepochybne obžalovaný S. C., avšak na zmenu právneho predpisu bolo potrebné jeho konanie prekvalifikovať, teda posudzovať ho podľa iného právneho ustanovenia, než bolo uvedené vo obžalobe.
Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je páchateľa priaznivejší.
Konanie obžalovaného podľa obžaloby bolo kvalifikované ako zločin krádeže podľa § 212 ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona, pretože obžalovaný prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania, teda vlámaním. V čase rozhodovania prvostupňového súdu došlo k novelizácii Trestného zákona, pričom ustanovenia § 212 ods. 1 písm. a), b) Trestného zákona: kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu a čin spácha vlámaním, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
V súlade s tak dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní potom súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), b) Trestného zákona, ako aj prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona.
Okrem vlastného priznania sa obžalovaného v prípravnom konaní mu bola trestná činnosť v celom rozsahu preukázaná najmä vykonaným znaleckým dokazovaním, z ktorého jednoznačne vyplynulo, že biologické stopy, ktoré boli zaistené na mieste činu a ich porovnaním s národnou databázou DNA vzoriek vykazujú jednoznačnú zhodu s DNA, ktoré patrí obžalovanému C.ovi. Nepriamo je usvedčovaný z trestnej činnosti výpoveďami svedkov, ktorí popísali rozsah poškodenia rekreačnej chaty, druh a množstvo odcudzených vecí, ako aj ich hodnotu.
Z takto vykonaného dokazovania súd potom mohol ustálil priebeh skutkového deja a rovnako tak vyvodiť trestnú zodpovednosť obžalovaného za spáchanie žalovaného trestného činu.
Obžalovaný porušil záujem spoločnosti na ochrane majetku fyzických osôb. Z hľadiska subjektívnej stránky ide u neho o konanie úmyselné v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, motívom trestnej
činnosti bola snaha získať majetkový prospech. Ako na poľahčujúce okolnosti súd u obžalovaného prihliadol a skutočnosť, že sa k trestnej činnosti priznal, svoje konanie oľutoval a čiastočne nahradil škodu, ako na priťažujúce okolnosti u obžalovaného prihliadol na skutočnosť, že už v minulosti bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a v súvislosti s ukladaním súhrnného trestu bolo zrejmé, že spáchal viacero trestných činov.
Na základe vyššie uvedených skutočností majúc na zreteli ustanovenie § 31 ods. 1 Trestného zákona, § 34 ods. 1 Trestného zákona, dospel súd k záveru, že na obžalovaného je potrebné pôsobiť trestnom odňatia slobody, a to trestom bezpodmienečným. Aktuálne má obžalovaný v registri trestov 9 záznamov prevažne pre majetkovú trestnú činnosť. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Martin, č.k. 3T/79/2018-104 zo dňa 26.02.2019, pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 03.09.2019 č.k. 1To/46/2019-137 odvolanie obžalovaného zamietol.
Z uvedeného je zrejmé, že súd odsudzoval obžalovaného za skutok (trestný čin), ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa uznaný vinným zo spáchania iného trestného činu.
Pod iným rozhodnutím v konkrétnom prípade treba rozumieť rozhodnutie Okresného súdu Martin, sp. zn. 3T/79/2018 zo dňa 20.04.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03.09.2019.
Súd teda obžalovanému uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky nepodmienečne podľa najprísnejšej právnej kvalifikácie pri rovnakom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho kriminálnu minulosť, počet priťažujúcich a poľahčujúcich okolností súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a na jeho výkon ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných 10 rokoch obžalovaný C. bol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.
Súčasne s výrokom o uložení súhrnného trestu súd obligatórne zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 3T/79/2018 zo dňa 20.04.2019, v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 1To/46/2019 zo dňa 03.09.2019. Súd zrušil aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad. Ako už súd uviedol vyššie, obžalovaný bol doposiaľ viac krát súdom trestný pre úmyselnú majetkovú trestnú činnosť, keď spôsob jeho vykonania (modus operandi) je v podstate totožný. Je zrejmé, že predchádzajúce odsúdenia u obžalovaného neviedli k náprave, a preto iný ako nepodmienečný trest odňatia slobody u neho neprichádza, aj vzhľadom na uloženie súhrnného trestu, do úvahy.
Pokiaľ sa týka poisťovni Generali, súd o nároku na náhradu škody nerozhodoval, nakoľko pred vyhlásením rozhodnutia došlo k úhrade dlžnej sumy, poškodeného súd do konania nepripustil, nakoľko tento si náhradu škodu uplatnil v inom konaní.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho oznámenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline. Odvolanie má odkladný účinok. (§306/2) Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V neprospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len v jeho prospech (§308/2)
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pred nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli ( § 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 305/1). Ak je poškodený právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.