Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27C-1-2024.pdf
PDF · 78.35 KB
Case nature
Subarea
27C/1/2024
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v spore navrhovateľov: 1/ D. H.R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z.T. A., toho času bytom P. X, Š., a 2/ W. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. Š.F., toho času bytom P. X, Š., proti odporcovi: I. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. A., toho času bytom A. - E. A. XXX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým zakazuje odporcovi úmyselne sa priblížiť k navrhovateľke 1/ a navrhovateľovi 2/ na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s výnimkou účasti odporcu na procesných úkonoch trestného konania, priestupkového konania alebo civilného konania, na ktoré bude odporca predvolaný, a to len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť odporcu na týchto úkonoch.
II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovatelia sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.01.2024, doplneným dňa 14.01.2024 a dňa 30.01.2024, domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd nariadi odporcovi zákaz priblížiť sa k nim na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov.
2. Navrhovatelia v podanom návrhu tvrdili, že sa boja o svoje životy, keďže bývalý partner navrhovateľky 1/, t.j. odporca sa im vyhráža. Podľa ich tvrdení, odporca aj v minulosti navrhovateľke 1/ viackrát ubližoval, o čom svedčia aj trestné oznámenia, pričom za posledných šesť mesiacov navrhovateľka 1/ pravidelne dostávala od odporcu výhražné telefonáty a SMS správy, v ktorých sa vyhráža, že navrhovateľom odreže hlavu. Vyústilo to do toho, že ich navštívil na Štedrý deň, čakal ich v byte so sekáčom a nožom. Navrhovateľka preto musela privolať policajnú hliadku a v ten deň podala na odporcu trestné oznámenie. Navrhovatelia nemajú žiadne ďalšie informácie ohľadom stavu vybavenia trestného oznámenia. Násilné správanie sa odporcu začalo zhruba pred rokom, v lete keď navrhovateľka 1/ opustila odporcu. Odporca viackrát kontaktoval navrhovateľku 1/ telefonicky a keď sa mu nepodarilo dovolať sa, kontaktoval viackrát aj dcéru navrhovateľky. Od podania návrhu odporca nekontaktoval priamo navrhovateľku 1/, ale cestou jej dcéry jej odkazuje, že fyzicky napadne (odsekne im hlavu) tak navrhovateľku 1/ ako aj jej partnera, t.j. navrhovateľa 2/. Navrhovatelia si pre prípad úspechu náhradu trov konania od odporcu neuplatňujú, nakoľko sa obávajú, že by uplatnenie týchto trov mohlo viesť k ďalším nepriaznivým následkom voči nim.
3. Navrhovatelia k návrhu pripojili listinné dôkazy, a to SMS správy a potvrdenie Obvodného oddelenia Policajného zboru SR Šamorín o oznámení podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb.
4. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa ods. § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená
Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 326 ods. 2 Civilného sporového poriadku, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Podľa § 330 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
Podľa § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
5. Navrhovateľ, ktorý žiada nariadiť neodkladné opatrenie musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Súd poskytuje zabezpečenie prostredníctvom neodkladného opatrenia len v prípade, keď obsah jeho výroku neporušuje žiadne ústavou zaručené právo alebo slobodu, teda za predpokladu, že postupom súdu alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými zákonmi). Pri rozhodovaní o takejto dočasnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na neodkladné opatrenie. Ten, kto sa domáha vydania neodkladného opatrenia, musí osvedčiť, že tu je daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na
splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní.
6. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov strán sporu do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Už v návrhu na jeho vydanie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostrednej ujmy. Spravidla sa teda má zato, že pri nariaďovaní neodkladného opatrenia sa nedokazuje ale osvedčuje tvrdenie žalobcu. To v podstate znamená, že nárok nemusí byť nepochybne preukázaný ale aspoň tvrdenia žalobcu musia byť súdu dôkazmi osvedčené. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou dočasnej úpravy strán sporu sa rozumie stav vzťahov strán sporu, ktorý neznesie odklad. Podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je teda osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo právo toho kto nariadenie navrhuje ohrozené.
7. Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, jeho doplneniami a prílohami, dospel súd k záveru, že navrhovatelia sa dôvodne domáhajú nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) Civilného sporového poriadku, keďže existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná a duševná integrita a bezpečnosť. Z predložených listinných dôkazov, mal súd osvedčené, že odporca sa navrhovateľom vyhráža, pričom dňa 24.12.2023 o 19:45 hod. navrhovateľka podala na Obvodnom oddelení PZ SR Šamorín oznámenie o priestupku, ktorého sa mal dopustiť odporca. Podľa tvrdení navrhovateľky 1/ v uvedený deň odporca vnikol do bytu navrhovateľov, mal u seba sekáč a nôž, pričom byt opustil až po privolaní policajnej hliadky. Preskúmaním návrhu navrhovateľov a jeho doplnení súd mal za to, že možno nepochybne ustáliť, že navrhovatelia sa svojim návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia snažia dosiahnuť uloženie zákazu odporcovi priblíženia sa k navrhovateľom. Pokiaľ ide o vymedzenie priblíženia sa prostredníctvom minimálnej metráže, ktorú odporca nemôže prekročiť bez toho, aby neporušil uložený zákaz, súd sa stotožňujúc s návrhom navrhovateľov mal za to, že je opodstatnené uloženie zákazu v rozsahu vzdialenosti nie menšej ako 10 m, ktorú súd považoval za dostatočnú na vylúčenie nielen fyzickej konfrontácie navrhovateľov a odporcu, ale aj z hľadiska možnosti včasnej vizuálnej identifikácie navrhovateľov odporcom za účelom vyhnutia sa priblíženiu. Keďže v danej veci koná polícia v priestupkovom konaní, pričom nemožno vylúčiť ani začatie trestného či civilného konania, považoval súd za potrebné z praktického hľadiska vylúčiť uvedený zákaz v prípade vedenia tohto alebo iných súdnych, resp. iných verejných konaní, pri ktorých nemožno vylúčiť, že sa navrhovatelia a odporca stretnú.
8. Čo sa týka trvania neodkladného opatrenia, súd predmetný zákaz uložil bez časového obmedzenia z dôvodu, že v súčasnosti nie je možné určiť dobu, po ktorú budú trvať dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Koncepcia inštitútu neodkladného opatrenia vychádza z princípu ochrany práv a oprávnených záujmov navrhovateľov bez vopred vymedzeného časového ohraničenia, pokiaľ trvajú dôvody jeho nariadenia (§ 330 Civilného sporového poriadku).
9. Súd mal za to, že v danom prípade samotné nariadené neodkladné opatrenie postačuje na poskytnutie súdnej ochrany a zabezpečenie trvalej úpravy pomerov strán sporu, a preto neuložil navrhovateľom povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd však týmto poučuje strany, že ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo toto neodkladné opatrenie nariadené, súd ho zruší, ak ktorákoľvek zo strán podá na súd návrh na zrušenie neodkladného opatrenia a osvedčí odpadnutie dôvodov nariadenia tohto neodkladného opatrenia.
10. Súd o náhrade trov konania rozhodol tak, ako je uvedené v druhej výrokovej vete tohto uznesenia, a to vzhľadom na vyjadrenie navrhovateľov, ktorí síce boli úspešní v konaní, avšak uviedli, že si náhradu trov voči odporcovi neuplatňujú.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje, t.j. na Okresnom súde Dunajská Streda (§ 357 písm. d) CSP). O odvolaní rozhodne
Krajský súd v Trnave. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostí podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý subjekt dostal jeden rovnopis. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie urobil.