Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Csp/125/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobcu: Z. Č., T.. X. XX. XXXX, H. H. XX, XXX XX H., proti žalovanému EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpenému advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, o zaplatenie 1.115,- eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.415,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.105,- eur od 19.05.2018 do zaplatenia, zo sumy 10,- eur od 09.08.2018 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou, podanou na súde dňa 22.06.2018, domáhal voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1.115,- eur a primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 20.000,- eur. Svoju žalobu odôvodnil tým, že Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 30.05.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie Ex 2263/10u zo dňa 22.02.2010. Krajský súd Prešov v odvolacom konaní uznesením zo dňa 28.06.2012, sp. zn. potvrdil uznesenie Okresného súdu Prešov o zamietnutí žiadosti. Keďže žalobca (povinný z exekúcie) bol v tom čase v zahraničí a nemal stanovenú žiadnu osobu na preberanie doporučených listových zásielok, tak nebol oboznámený s tým, že exekúcia bola zamietnutá pre neprijateľnú podmienku v úverovej zmluve a čiastočnými platbami v čase od 27.11.2010 do 22.09.2015 zasielal peniaze v celkovej sume 1115,- eur na účet žalovaného. Listom zo dňa 05.04.2018 vyzval splnomocneného zástupcu žalovaného na špecifikáciu a zdokladovanie trov konania pri ich spisovej značke 476.093. Do dnes nedostal žiadnu odpoveď. Listom zo dňa 26.04.2018 vyzval žalovaného na špecifikáciu a zdokladovanie trov konania, kópie právoplatných rozsudkov súdov, v ktorých súdy uložili odporcovi zaplatiť veriteľovi dlžné sumy a kópie všetkých zmlúv úverov odporcu spolu so všeobecnými úverovými podmienkami, okrem iných aj pri ich spisovej značke 476.093. Do dnes žalovaný nereagoval na výzvu. Žalovaný vedome a úmyselne sa obohacoval na majetku žalobcu, keď na základe zamietnutej exekúcie naďalej prijímal peniaze a to nie len v predmetnej veci, ale aj v ďalších podobných prípadoch. Listom zo dňa 13.05.2018 vyzval žalovaného k vráteniu peňazí, ktoré získal neoprávneným obohatením. Žalovaný zaslal k výzve zo dňa 13.05.2018 vyjadrenie zo dňa 11.06.2018, že žiadosti nie je možné vyhovieť. Bezdôvodné obohatenie je v konštruované ako záväzný právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov ( ). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať ( ) tomu, na úkor koho ho získal ( ). Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť ( Rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. ). Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol (Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. z 24 júna 2008 ). Žalobca zároveň žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 20.000,- eur, keďže zo strany žalovaného ide o úmyselné, vedomé obohatenie na základe zamietnutého poverenia na vykonanie exekúcie pre neprijateľnú podmienku v úverovej zmluve a takpovediac obohatenie žalovaného na základe úmyselného, vedomého marenia rozhodnutia Krajského súdu Prešov. V sume 20.000,- eur bude zarátaná aj náhrada škody za stratu času, vypracovanie a poštové doručovanie výzvy zaslanej T. Kušnír, s.r.o., 2x výzvy zaslanej žalovanému a vypracovanie žaloby.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že k bezdôvodnému obohateniu môže dôjsť len v prípade, ak bol získaný majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, resp. ak bol získaný majetkový prospech z nepoctivých zdrojov. K bezdôvodnému obohateniu nemôže dôjsť v prípade, ak na prijatie plnení existoval právny dôvod (titul). V súdenom prípade je preto podľa názoru žalovaného rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá vylučuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného to, že prijatým plnením bol uspokojovaný žalobcov dlh a žalovaný teda v čase prijímania peňažných plnení disponoval hmotnoprávnym nárokom voči žalobcovi. Takto prijaté plnenie podľa názoru žalovaného rozhodne nemožno považovať za bezdôvodné obohatenie a žaloba je preto v plnom rozsahu nedôvodná. Žalobca dňa 25.11.2004 uzavrel so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 (ďalej aj „postupca") zmluvu o pôžičke č. 7002051 (ďalej aj „zmluva“), na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 30.000,- Sk (995,81 eura). Žalobca si povinnosti vyplývajúce z uzavretej zmluvy neplnil, v dôsledku čoho vznikla postupcovi pohľadávka, ktorú postupca zmluvou o postúpení pohľadávok postúpil na žalovaného. Žalovaný si následne túto pohľadávku uplatnil pred Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., ktorý o nárokoch vyplývajúcich zo zmluvy právoplatne a vykonateľné rozhodol Rozsudkom rozhodcovského súdu sp. zn. EP 21864/09 zo dňa 03.11.2009. Žalobca bol uvedeným rozsudkom právoplatne a vykonateľné zaviazaný na zaplatenie sumy 855,47 eura s prísl, pričom uvedené rozhodnutie nebolo nikdy výrokom súdu zrušené. Plnením vo výške spolu 1.115,- eur, ktorého vydania sa žalobca domáha podanou žalobou, bol čiastočne uspokojený hmotnoprávny nárok žalovaného voči žalobcovi, ktorý v čase prijatia týchto plnení preukázateľne existoval a preto takto prijaté plnenia nemožno považovať za bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Žalobca uvedenými dobrovoľnými plneniami plnil povinnosť, ktorá mu vyplývala z hmotného práva (deklarovaného rozsudkom rozhodcovského súdu, ktorý má rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu) a preto je v súdenom prípade podľa názoru žalovaného rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá vylučuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného to, že prijatými plneniami bol uspokojovaný žalobcov dlh a žalovaný teda v čase prijímania peňažných plnení disponoval hmotnoprávnym nárokom voči žalobcovi. Žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zo dňa 09.04.2014, sp. zn. , podľa ktorého: „Skutková podstata bezdôvodného obohatenia získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol (otázka naplnenia ktorej skutkovej podstaty podľa odvolacieho súdu rezonovala v preskúmavanej veci), dopadá na tie prípady, kedy v čase poskytnutia plnenia existoval právny dôvod plnenia, ktorý však následne, v dôsledku ďalšej právnej skutočnosti odpadol, stratil svoje právne účinky. Majúc ale na zreteli, že bezdôvodné obohatenie vzniká za splnenia určitých zákonom stanovených podmienok, a teda na jeho vznik stačí, že k obohateniu došlo bez právom uznaného dôvodu, alebo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva, súdu rozhodujúcemu o žalobe na splnenie povinnosti na jeho vydanie naisto nepostačuje zistenie, že rozhodnutie, na základe ktorého bolo plnené (nie je rozhodujúce, či plnenie bolo dobrovoľné alebo bolo vymožené v exekučnom konaní), bolo následne zrušené, resp. došlo podľa procesných predpisov k strate jeho účinnosti. Ak sa totiž domáha vrátenia plnenia ten, kto plnil povinnosť uloženú mu súdom, závisí dôvodnosť jeho návrhu na splnenie povinnosti vrátiť plnenie od toho, či právny dôvod jeho plnenia spočíval na reálne existujúcom hmotnoprávnom základe. Ak právny dôvod plnenia podľa hmotného práva tu bol, tak potom trvá naďalej, bez ohľadu na to, či právoplatný a vykonateľný rozsudok (ktorý toto právo iba deklaroval) bol či nebol zrušený. Otázku, či tu bola povinnosť plniť podľa hmotného práva a rozsah tejto povinnosti rieši

súd v konaní o návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia ako predbežnú. Zrušením rozhodnutia, na základe ktorého bolo plnené, by došlo k bezdôvodnému obohateniu toho, komu bolo plnené, len vtedy, ak by právny dôvod plnenia reálne nespočíval v hmotnom práve.“ Žalovaný vo vyjadrení vzniesol námietku premlčania. Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Žalovaný považuje v súlade s ust. akékoľvek plnenie žalobcu poskytnuté pred 22.06.2016 na účet subjektu, ktorý sa mal podľa názoru žalobcu na jeho úkor bezdôvodne obohatiť, za premlčané. K primeranému finančnému zadosťučineniu uviedol, že zákon na vznik takéhoto nároku vyžaduje, aby oprávnená osoba najprv úspešne uplatnila na súde porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) alebo osobitnými právnymi predpismi. Žalobca nie je osobou, ktorá na súde úspešne uplatnila porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej alebo osobitnými predpismi. Žalobcovi preto nevznikol nárok na primerané finančné zadosťučinenie v zmysle ust. . Žalobca v podanej žalobe ani neoznačil porušenie konkrétnych spotrebiteľských práv, resp. spotrebiteľského práva, v dôsledku porušenia ktorých mu podľa jeho názoru tento nárok mal vzniknúť a preto z objektívnych dôvodov nevie zaujať voči tomuto nároku konkrétnu procesnú obranu. V súdenom prípade nie je subjektom, ktorý so žalobcom uzatvoril zmluvu a preto aj v prípade, ak by žalobca takéto porušenie označil, žalovaný nemôže byť subjektom, ktorý za takéto porušenie spotrebiteľských práv a povinností žalobcu zodpovedá. Podľa Zmluvy o postúpení pohľadávok bol týmto subjektom peňažný ústav poskytujúci úver - teda postupca, ktorý predmetnú pohľadávku voči žalobcovi následne odpredal žalovanému. Žalovaný nie je vo vzťahu k takémuto nároku pasívne vecne legitimovaný, nakoľko nie je osobou, ktorá za uvádzané porušenie spotrebiteľských práv žalobcu zodpovedá. Žalovaný si len uplatnil odkúpenú pohľadávku voči žalobcovi pred súdom (pričom výšku tejto pohľadávky deklaroval peňažný ústav v prílohe k Zmluve o postúpení pohľadávok). V súvislosti s uplatnením odkúpenej pohľadávky pred súdom nevznikla konaním žalovaného žalobcovi žiadna ujma a ani neboli porušené žiadne žalobcove spotrebiteľské práva a preto nebola naplnená hypotéza - žalovaný totiž nie je porušiteľom spotrebiteľských práv žalobcu, ako to vyžaduje zákonodarca v predmetnom ustanovení .

3. Žalobca v replike uviedol, že Okresný súd Prešov v exekučnej vecí žalovaného proti žalobcovi o vymoženie 855,47 eura s prísl. rozhodol uznesením sp.zn. dňa 30.05.2011 tak, že žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie Ex 2263/10u zo dňa 21.02.2010 zamieta s odôvodnením, že rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle neplatná. Krajský súd Prešov uznesením zo dňa 28.06.2012, č.k. , rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil. V uznesení súd dospel k záveru, že nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy a rozhodcovský súd nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Ďalej uviedol, že v zmluve je uvedená výška pôžičky 30.000,- Sk a výška mesačnej splátky 947,- Sk po dobu 60 mesiacov. Po vynásobení mesačných splátok x 60, dostaneme sumu 56.820,- Sk, čo je navýšenie o 89,4%. Zmluvná pokuta a ani úrok z omeškania nebol nebola dojednaná s dlžníkom. Žalobca si uplatňoval pred rozhodcovským súdom sumu 855,47 eura, a preto je zrejme, že žalobca požičanú sumu vrátil. K námietke premlčania uviedol, že žalobca sa o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvedel, keď dňa 25.04.2018 nazrel do exekučného spisu a vyžiadal si kópie rozhodnutí. Až následne zistil, že exekúcia je neprípustná. Žalovaný sa vedome obohacoval na majetku žalobcu, a preto nárok nie je premlčaný. Nakoniec uviedol, že žalovaný vstúpil do všetkých práv spoločnosti Consumer Finance Holdin, a.s..

4. Žalovaný v duplike uviedol, že výrokom súdneho rozhodnutia nebol rozsudok rozhodcovského súdu nikdy zrušený, pričom odôvodnením súdnych rozhodnutí nie je vo veci konajúci súd viazaný. Zrušiť rozhodnutie možno len výrokom súdneho rozhodnutia, nie v jeho odôvodnení. Pokiaľ ide o premlčanie uplatňovaného nároku tak žalobca mal vedomosť o v žalobe tvrdených skutočnostiach nepochybne skôr ako 25.04.2018. Žalovaný opäť poukázal na tvrdenia vo vyjadrení k žalobe. Žalobca síce v podanej žalobe tvrdí, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, avšak toto jeho tvrdenie nekorešponduje s predloženými dôkazmi a nie je ani zrejmé, či platby žalobca uskutočnil a či ich uskutočnil na úhradu záväzku zo zmluvy, resp. iného záväzku. Pokiaľ žalobca tvrdí, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, potom je jeho povinnosťou toto tvrdenie relevantne v konaní pred súdom preukázať (výpismi z účtu, poštovými peňažnými poukazmi, resp. inými dôkazmi, ktoré budú toto tvrdenie žalobcu preukazovať). Je základnou povinnosťou subjektu uplatňujúceho si svoje práva preukázať svoje tvrdenia relevantnými dôkazmi, nakoľko v opačnom prípade znáša riziko straty sporu v dôsledku neunesenia dôkazného

bremena. Z obsahu podanej žaloby, resp. pripojených príloh nie je zrejmé, akú sumu žalobca titulom úveru zaplatil žalovanému, akú sumu, aká suma má predstavovať tvrdené bezdôvodné obohatenie a od akého obdobia sa mal začať žalovaný bezdôvodne obohacovať (čo je podstatné najmä v súvislosti s posúdením prípadného premlčania nároku).

5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutkový stav:

6. Rozsudkom rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o. zo dňa 03.11.2009, sp. zn. EP 21864/09 bol žalobca zaviazaný zaplatiť žalovanému sumu 855,47 eura, ako aj úrok z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 855,47 eura za dobu od 6.9.2009 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 85,55 eura, trovy konania vo výške 265,62 eura a to všetko na účet číslo: XXXXXXXXXX/XXXX vedený v UniCredit Bank Slovakia, a.s. s variabilným symbolom: XXXXXXX do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

7. Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 30.05.2011, sp. zn. zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie Ex 2263/10 zo dňa 22.02.2010.

8. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 28.06.2012, č.k. - 24 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa. V uznesení súd dospel k záveru, že nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy a rozhodcovský súd nemohol vydať rozhodcovský rozsudok.

9. Listom zo dňa 28.05.2007 žalovaný doručil žalobcovi dohodu o úhrade pohľadávky v splátkach a zároveň oznámil žalobcovi, aby pri všetkých platbách uvádzal variabilný symbol XXXXXX. Listom zo dňa 07.01.2010 žalovaný vyzval žalobcu na zaplatenie istiny vo výške 855,47 eura s príslušenstvom, na základe právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia. V uvedenom liste žalovaný oznámil variabilný symbol XXXXXX.

10. Z výpisov z účtu (č.l. 5 - 16) je zrejmé, že žalobca poukázal žalovanému od 27.11.2010 do 22.09.2015 celkovo sumu 1.115,- eur. Pri jednotlivých platbách je uvedený variabilný symbol XXXXXXXXX.

11. Z výpisov z účtu (č.l. 145 - 155) je zrejmé, že žalobca poukázal na účet G. od 27.10.2010 do 22.06.2015 celkovo sumu 9.220,- eur.

12. Dňa 19.11.2004 bola medzi žalobcom ako dlžníkom a spoločnosťou Slovenská požičovňa, a.s. ako veriteľom uzavretá zmluva o pôžičke č. 7002051, na základe ktorej veriteľ poskytol žalobcovi pôžičku vo výške 30.000,- Sk, ktorú sa žalobca zaviazal splácať v 60 mesačných splátkach po 947,- Sk.

13. Listom zo dňa 13.05.2018 bol žalovaný vyzvaný na vrátenie peňazí vo výške 1.105,- eur pod jeho sp. zn. , do 3 dní od obdŕžania výzvy. Zásielka bola vydaná žalovanému dňa 15.05.2018.

14. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

15. Podľa kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

16. Podľa , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

17. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení od 01.04.2002 do 30.06.2006 (ďalej aj ako „ZoSÚ“), zákon sa ďalej nevzťahuje na úver formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty..

18. Podľa § 2 písm. a) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

19. Podľa § 2 písm. b) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

20. Podľa § 3 ods. 1,2 ZoSÚ, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania;3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.4) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

21. Podľa § 4 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere, musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

22. Podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

23. Podľa § 4 ods. 5 ZoSÚ, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

24. Podľa , , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie . Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

25. Podľa , , právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

26. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1.115,- eur. Žalovaný v priebehu konania vzniesol námietku premlčania, a preto sa súd v prvom rade zaoberal vznesenom námietkou premlčania. rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby. Všeobecná premlčacia doba má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je alebo iným predpisom ustanovená osobitná premlčacia doba. V prejednávanej veci ide o premlčanie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, preto je potrebné na premlčanie aplikovať ust. . Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Subjektívna dvojročná premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu skutočne (fakticky) došlo, a to bez ohľadu na to, či oprávnený o ňom vedel alebo nie. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca sa o vzniku

bezdôvodného obohatenia dozvedel až dňa 25.04.2018, kedy nazrel do exekučného spisu a vyžiadal si kópie rozhodnutí. Uvedené vyplýva z potvrdenia o preštudovaní spisu. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby sa vyžaduje skutočná, preukázateľná vedomosť o vzniku bezdôvodného obohatenia, čo v danom prípade nastalo dňa 25.04.2018. Ak žalovaný nepreukázal, že sa žalobca dozvedel o prípadnom bezdôvodnom obohatení skôr, súd vychádzal zo záznamu o študovaní spisu . Žaloba bola podaná na súd dňa 22.06.2018, t.j. v 2 ročnej subjektívnej premlčacej dobe. Pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu dobu tak žalovanému bola dňa 08.08.2012 doručené uznesenie Krajského súdu Prešov, ktorým bolo potvrdené uznesenie prvostupňového súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. A teda týmto dňom si žalovaný musel byť vedomý, že prijíma plnenie na základe titulu, ktorý odpadol, a preto jeho konanie nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. V danom prípade je teda 10 ročná objektívna premlčacia doba. Nárok žalobcu teda nie je premlčaný.

27. Súd sa následne zaoberal vecou samou.

28. Posudzovaný právny vzťah strán je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou, konkrétne ide o spotrebiteľský úver. Žalobca bol od uzavretia zmluvy v postavení spotrebiteľa a právny predchodca žalovaného v postavení spotrebiteľa, preto uvedený právny vzťah je v režime spotrebiteľského práva.

29. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie je dôvodná. V konaní nebolo sporné, že rozsudkom rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o. zo dňa 03.11.2009, sp. zn. EP 21864/09 bol žalobca zaviazaný zaplatiť žalovanému sumu 855,47 eura, ako aj úrok z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 855,47 eura za dobu od 6.9.2009 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 85,55 eura, trovy konania vo výške 265,62 eura a to všetko na účet číslo: XXXXXXXXXX/XXXX vedený v UniCredit Bank Slovakia, a.s. s variabilným symbolom: XXXXXXX do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 30.05.2011, sp. zn. zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie Ex 2263/10 zo dňa 22.02.2010. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 28.06.2012, č.k. - 24 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa. V uznesení súd dospel k záveru, že nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy a rozhodcovský súd nemohol vydať rozhodcovský rozsudok.

30. Žalobca sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, keďže žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá a čiastočnými platbami v čase od 27.11.2010 do 22.09.2015 zasielal peniaze v celkovej sume 1115,- eur na účet žalovaného. Žalovaný sa v konaní bránil, že rozhodcovský rozsudok nebol nikdy zrušený.

31. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca uzatvoril so spoločnosťou Slovenská požičovňa, a.s. zmluvu o pôžičke č. 7002051, na základe ktorej veriteľ poskytol žalobcovi pôžičku vo výške 30.000,- Sk, ktorú sa žalobca zaviazal splácať v 60 mesačných splátkach po 947,- Sk. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc od čl. VII písm. o) všeobecných obchodných podmienok, kde účastníci zmluvy sa dohodli, že spory budú riešené prostredníctvom všeobecného súdu žalobcu alebo rozhodcovským súdom. Súd preskúmal predmetnú rozhodcovskú doložku a dospel k záveru, že táto je neprijateľná zmluvná podmienka, keďže napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky reálne dochádza k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami a to samozrejme v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom. Je to z dôvodu toho, že ak rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľ, tak sa mu už musel žalobca nezvratne podrobiť a tak riešiť jeho spor pred rozhodcom, ktorý je pre neho nepredvídateľným. Spotrebiteľovi je tak fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak dodávateľ podá žalobu na rozhodcovský súd, čo sa ja stalo. Dojednaná rozhodcovská doložka v rámci všeobecných podmienok poskytnutia úveru nebola individuálne dojednaná, spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom neprijateľná rozhodcovská doložka je neplatná a takáto rozhodcovská doložka nezakladá právomoc rozhodcovského súdu, a rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom Súd v danom prípade sa nemá dôvod odkloniť od záveru súdov v exekučnom konaní že nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy a rozhodcovský súd nemohol vydať rozhodcovský rozsudok.

32. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 09.02.2012, sp. zn. uviedol.: „Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu.“ Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 16.01.2013, sp. zn. uviedol.: „V prípade, ak exekučným titulom má byť rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, považuje právna teória i súdna prax takéto rozhodnutie za zdanlivé, ničotné (nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Obdobné dôsledky treba priznať aj rozhodnutiu iného orgánu, ak tento orgán nemal právomoc ho vydať, pokiaľ to právna úprava nevylučuje. Rozhodnutie postihnuté nedostatkom právomoci orgánu, ktorý ho vydal, tak nie je spôsobilé ani založiť prekážku rei iudicata.“ V danom prípade nebolo potrebné, aby došlo k zrušeniu rozhodcovského rozsudku, keďže išlo o rozhodnutie neexistujúce a teda ak žalobca plnil v prospech žalovaného, žalovaný získal majetkový prospech bez právneho dôvodu.

33. V danom prípade sa súd zaoberal tiež tým, či plnenie zo strany žalovaného, nepredstavovalo plnenie na úver zo spotrebiteľskej zmluvy medzi žalobcom ako dlžníkom a spoločnosťou Slovenská požičovňa, a.s. ako veriteľom zo dňa 19.11.2004. V prvom rade súd uvádza, že žalovaný nepreukázal, že je právnym nástupcom veriteľa, keďže napriek výzve súdu nepredložil zmluvu o postúpení pohľadávky. Ak by aj žalovaný bol právnym nástupcom tak zmluva obsahuje iba výšku úveru, mesačnú splátku a počet splátok. Údaje o úroku a poplatkoch sa v zmluve nenachádzajú, a preto podľa § 4 ods. 5 ZoSÚ nemôže veriteľ od spotrebiteľa požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Zmluva taktiež neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov; a preto sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov Veriteľ mohol žiadať iba zaplatenie istiny, pričom žalovaný v konaní nepoprel tvrdenie žalobcu v replike, že celá istina bola uhradená. Uvedené tvrdenie je teda medzi stranami nesporné. Navyše na výzvu súdu, aby žalovaný uviedol, koľko žalobca z úveru uhradil, nereagoval. Súd preto má za to, že celá istina zo zmluvy bola uhradená a platby žalobcu od 27.11.2010 do 22.09.2015 predstavujú bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, a preto je žalovaný povinný bezdôvodné obohatenie vydať.

34. Námietku žalovaného, že žalobca nešpecifikoval, či platby uskutočnil na úhradu záväzku zo zmluvy, resp. iného záväzku, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Všetky platby sú označené variabilným symbolom XXXXXXXXX. Listom zo dňa 07.01.2010 žalovaný vyzval žalobcu na zaplatenie istiny vo výške 855,47 eura s príslušenstvom, na základe právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia. Istina je totožná s istinou, ktorá bola žalovanému priznaná rozhodcovským rozsudkom. V uvedenom liste žalovaný oznámil variabilný symbol XXXXXX. Je teda nepochybné, že žalobca platby uskutočnil na plnenie z neplatného rozhodcovského rozsudku. Aj námietku, že platby neuskutočnil žalobca, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalobca v konaní dostatočným spôsobom preukázal, že sa jednalo o jeho peňažné prostriedky, keď súdu preukázal, že poukázal na účet G. od 27.10.2010 do 22.06.2015 celkovo sumu 9.220,- eur.

35. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.115,- eur.

36. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

37. Podľa nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ > platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

38. Dlh, vzniknutý bezdôvodným obohatením je dlhom, ktorého zročnosť nie je určená právnym predpisom, alebo rozhodnutím súdu, alebo nevyplýva z dohody účastníkov, a preto je dlžník, v tomto prípade žalovaný, podľa povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Za prvú výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia pokiaľ ide o sumu 1.105,-

eur súd považoval výzvu zo dňa 13.05.2018, ktorou bol žalovaný vyzvaný na vrátenie peňazí vo výške 1.105,- eur, do 3 dní od obdŕžania výzvy. Zásielka bola vydaná žalovanému dňa 15.05.2018, a preto sa dňom 19.05.2018 dostal žalovaný do omeškania. Vo zvyšnej časti (10,- eur) súd za prvú výzvu považoval doručenie žaloby dňa 08.08.2018, a preto sa žalovaný dostal do omeškania nasledujúci deň. Súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.105,- eur od 19.05.2018 do zaplatenia, zo sumy 10,- eur od 09.08.2018 do zaplatenia.

39. Podľa , proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

40. V predmetnej veci si žalobca uplatnil nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 20.000,- eur v súlade s ustanovením . Podľa poslednej vety ustanovenia , spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

41. Súd má za to, že v danom prípade porušením práva a povinnosti žalovaným je to, že žalovaný si uplatnil nárok v rozhodcovskom konaní na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, pričom žalobca sa úspešne domohol vydania bezdôvodného obohatenia. Keďže žalovaný preukázateľne porušil právo žalobcu, ako spotrebiteľa, dôsledkom takéhoto porušenia je aj úspešné uplatnenie práva spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie. Súd teda dospel k záveru, že sú splnené podmienky k tomu, aby bolo žalobcovi priznané primerané finančné zadosťučinenie.

42. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia tak pre žalobcu bude primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300,- eur. Túto sumu považoval súd za primeranú s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobcu ako spotrebiteľa. Priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobcu, ktorá mu vznikla konaním žalovaného, je určitou satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou žalovaného. Zároveň je odmenou za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším žalovaným. Súd pritom zobral do úvahy to, že žalobca mohol finančné prostriedky, o ktoré sa žalovaný bezdôvodne obohatil, použiť na uspokojenie svojich životných potrieb. Vzhľadom na okolnosti veci súd sumu 300,- eur pokladal za primeranú tak, aby boli naplnené všetky funkcie primeraného zadosťučinenia.

43. Pokiaľ ide o žalobcom žiadanú sumu 20.000,- eur tak táto suma je zjavne neprimeraná. Ak žalobca v žalobe tvrdí, že do tejto sumy zarátal aj náhradu za stratu času a vypracovanie výziev tak k tomu súd uvádza, že žalobca nie je advokát, a preto mu nárok na náhradu času a odmenu za úkony nevznikol.

44. O trovách konania súd rozhodol v zmysle (ďalej len ako „CSP“), podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Nakoľko neúspech žalobcu o bezdôvodné obohatenie bol iba v nepatrnej časti a to úrokov z omeškania a v konaní o primerané finančné zadosťučinenie bol úspešný v časti základu nároku v rozsahu 100%, pričom výška priznaného nároku závisela výlučne na posúdení súdu, súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).