Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_15S-11-2015.pdf
PDF · 127.79 KB
Case nature
Area
Subarea
15S/11/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: ThyssenKrupp Materials Slovakia spol. s.r.o., Bešeňovská cesta 17, 940 01 Nové Zámky, IČO: 34 144 137, zastúpený: JUDr. Ľubica Masárová, advokátka, Púchovská 12, 831 06, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č.1100301/1/13378/2015/14003 zo dňa 14.01.2015, takto
rozhodol:
Správny súd žalobu z a m i e t a.
Správny súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Na základe oznámenia správcu dane sa začala u žalobcu dňa 08.02.2011 daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2009. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly č. 9412401/5/936307/2013 zo dňa 11.03.2013, tento bol žalobcovi doručený dňa 15.03.2013 a tento bol so žalobcom prerokovaný dňa 12.04.2013.
2. Na základe uvedeného správca dane vydal dodatočný platobný výmer č. 9412401/5/1547135/2013 zo dňa 23.04.2013, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2009 sumu 12 616,09 eura. Proti tomuto dodatočnému platobnému výmeru podal žalobca odvolanie, ktorým žiadal dodatočný platobný výmer zo dňa 23.04.2013 zrušiť.
3. Žalovaný svojím rozhodnutím č. 1100301/1/380877/2013/14003 zo dňa 08.08.2013 zrušil napadnutý dodatočný platobný výmer a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie. V ďalšom vyrubovacom konaní správca dane vychádzal z vysloveného právneho názoru žalovaného ako odvolacieho orgánu, pričom pri zisťovaní skutkového stavu vyzval žalobcu na predloženie dôkazov preukazujúcich skutočné dodanie tovarov s oslobodením od dane odberateľovi V.-D. so sídlom v Poľskej republike.
4. Dňa 17.12.2013 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, podľa ktorej bol splnomocnený zástupca žalobcu oboznámený s výsledkami medzinárodného preverovania prepravy poľským správcom dane.
5. Následne vydal dňa 14.10.2014 Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty, Bratislava 15, rozhodnutie č. 9900430/5/4631631/2014, ktorým rozhodol o vyrubení rozdielu dane na dani z pridanej hodnoty v sume 3 218,63 eura, a to za zdaňovacie obdobie jún 2009.
6. Proti tomuto rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný, ako odvolací orgán, svojím rozhodnutím č. 1100301/1/13378/2015/14003 zo dňa 14.01.2015 tak, že rozhodnutie správcu dane zo dňa 14.10.2014 o vyrubení rozdielu dane v sume 3 218,63 eura za obdobie jún 2009 daňovému subjektu - žalobcovi, potvrdil.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
7. Ako už bolo vyššie spomenuté, žalovaný vydal dňa 14.01.2015 rozhodnutie, ktorým ako vecne správne potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 14.10.2014 o vyrubení rozdielu dane v sume 3 218,63 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2009 daňovému subjektu.
8. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že správca dane na základe rozhodnutia odvolacieho orgánu vykonal vyrubovacie konanie, v ktorom postupoval v zmysle právneho názoru odvolacieho orgánu. V prípade odberateľa L. L. V., V.-D., I., D. správca dane preveril uskutočnenie zdaniteľných obchodov na základe medzinárodnej výmeny informácií. Menovanému odberateľovi bola podľa predložených dokladov deklarovaná preprava tovaru dvoma prepravcami, a to prepravcom F. N., Z. F., R. XX, XX-XXX I., D. a prepravcom L. I., F. F.P.U.H., L. XX, XX-XXX I., D.. Po vyhodnotení všetkých dôkazov správca dane v prípade prepravcu F. N., Z. F., R. XX, XX-XXX I., D. považoval uskutočnenie prepravy z tuzemska do iného členského štátu za preukázané a tým podmienky pre uplatnenie oslobodenia od dane v zmysle § 43 ods. 1 zákona o DPH za splnené. Z tohto dôvodu nenastal dôvod na zdanenie základnou sadzbou 19 % zo základu dane v zmysle § 27 ods. 1 cit. zákona o DPH, t. j. v sume 8 785,93 eura tak, ako je uvedené v dodatočnom platobnom výmere č. 9412401/5/1547135/2013 zo dňa 23.04.2013.
9. Odvolací orgán po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti napadnutému rozhodnutiu správcu dane, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia správcu dane a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu nezistil žiadny dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Tieto závery spolu so správnou citáciou všetkých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozhodnutia. Preto sa odvolací orgán s ním stotožňuje v celom rozsahu považujúc právne posúdenie veci správcom dane za správne.
10. Daňová kontrola sa prerušuje na čas uvedený v rozhodnutí. V prípade prerušenia daňovej kontroly správca dane nemá vykonávať žiadne úkony, ktoré sa týkajú prerušenej daňovej kontroly. To sa týka aj dožiadaní zasielaných iným správcom dane. V prípade, ak sú počas prerušenia daňovej kontroly vykonané nejaké dôkazy, neprihliada sa ne. To však neznamená, že vykonaním nejakého dôkazu dochádza k ukončeniu prerušenia daňovej kontroly. Takže ak aj boli vykonané nejaké úkony dožiadanými daňovými úradmi počas prerušenia daňovej kontroly a tieto neboli použité ako dôkazy, nemohlo dôjsť k tomu, aby protokol z daňovej kontroly nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku.
11. Dokazovanie vedie správca dane, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. So zásadou voľného hodnotenia dôkazov úzko súvisí zásada prejednávacia, ktorá spočíva v to, že pri dôkaznej povinnosti daňového subjektu nie je správca dane povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech daňového subjektu. Povinnosťou správcu dane je posúdiť všetky dôkazy (predložené daňovým subjektom, ako aj získané vlastným dokazovaním), rozhodujúce pre správne určenie dane a prerokovať tieto dôkazy s daňovým subjektom. Dôkazným bremenom je zaťažený daňový subjekt, ktorý preukazuje všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v daňovom priznaní.
12. Odvolávajúci sa síce formálne deklaroval, že k dodaniu tovaru z tuzemska do iného členského štátu došlo, ale nepreukázal dostatočným spôsobom svoje tvrdenia a ani nevyvrátil pochybnosti správcu dane o dodaní tovaru, a to ani na základe výziev správcu dane na predloženie dôkazov. Vo vyrubovacom konaní žiadne relevantné dôkazy svedčiace o opaku nepredložil. Samotné „Vyhlásenie odberateľa“ o tom, že tovar prepravil do iného členského štátu vyhotovené podľa § 43 ods. 5 písm. c) zákona o DPH
samé o sebe nie je dôkazom o tom, že nárok na oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH bol odvolávajúcim sa uplatnený v súlade so zákonom.
13. Správca dane vo svojom rozhodnutí nikde neuvádza, že daňový subjekt nemal právo na odpočítanie dane. Záver správcu dane uvedený v rozhodnutí, že k dodaniu tovaru došlo, a to práve na území Slovenskej republiky vychádza predovšetkým z dokladov, ktoré daňový subjekt predložil počas výkonu daňovej kontroly a na ktorých je potvrdené prevzatie tovaru odberateľom. Odvolací orgán má za to, že správca dane správne postupoval v zmysle § 13 ods. 1 písm. c) zákona o DPH, podľa ktorého miesto dodania tovaru, ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje, t. j. v tomto prípade tuzemsko.
14. Z administratívneho spisu je zrejmé, že odvolávajúci sa nepredkladal požadované dôkazy, všetky predložené vyjadrenia k požiadavkám správcu dane boli len v rovine tvrdení, nepodložené relevantnými listinnými dôkazmi. Rovnako tvrdenia uvedené v odvolaní sú len vo všeobecnej rovine, bez konkrétnych špecifikácii, neobsahujú žiadne dôkazy, odvolávajúci sa neuviedol porušenia konkrétnych ustanovení s odvolaním sa na zákon.
III. Zhrnutie argumentov žalobcu v podanej žalobe
15. Žalobca v podanej žalobe doručenej súdu dňa 08.04.2015 žiadal, aby Krajský súd v Nitre zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 14.01.2015 a žalobcovi priznal náhradu trov konania. V odôvodnení podanej žaloby poukázal na to, že v napadnutom rozhodnutí žalovaný potvrdil postup správcu dane, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2009 v sume 3 218,63 eura z dôvodu, že pri odberateľských faktúrach č. 3709060104 a 3709060271 pre odberateľa L. L. V., V.-D., D., neboli splnené podmienky pre oslobodenie dodania tovaru do iného členského štátu podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH), konkrétne podmienka prepravy tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Z uvedeného dôvodu pri týchto faktúrach určil správca dane ako miesto dodania tovaru tuzemsko, a z celkovo fakturovanej sumy 20 158,76 eura určil ako základ dane sumu 16 940,13 eura a ako DPH sumu 3 218,63 eura.
16. Daňová kontrola za zdaňovacie obdobia január až december 2009 sa u žalobcu začala dňa 08.02.2011. O predĺženie lehoty na vykonanie daňovej kotroly požiadal správca dane - Daňový úrad Nitra, pobočka Nové Z8mky až dňa 04.09.2012. Správca dane Rozhodnutím o prerušení daňovej kontroly č. 631/320/22154/11/Ká, Zá, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 21.04.2011, prerušil daňovú kotnrolu s odkazom na § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných fiannčných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb.) z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia, ktorým mali byť začaté konnaia v oblasti medzinárodnej výmeny informácií v zmysle čl. 5 Nariadenia Rady č. 1798/2003 o administratívnej spolupráci v oblasti DPH. Podľa oznámenia správcu dane pominuli prekážky, pre ktoé bola daňová konrola prerušená, až dňa 29.06.2012.
17. Žalobca je presvedčený, že zákonná lehota na vykonanie daňovej kotnroly uplynula dňa 08.08.2011. Vychádza pri tom z toho, že Rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly nemá oporu v zákone, nemohlo preto ani vyvolať účinky podľa § 25a ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb., podľa ktorého ak je konanie prerušené, lehoty neplynú. Následne teda aj nadriadený orgán predĺžil lehotu na jej vykonanie až po uplynutí zákonnej lehoty na jej vykonanie.
18. Je nutné odlišovať daňovú kontrolu, ktorá nie je daňovým konaním a pre ktorú zákon stanovuje maximálnu dĺžku jej trvania, od daňového konania v zmysle § 1 písm. d) zákona č. 511/1992 Zb., ktoré je v zmysle § 25a možné za stanovených podmienok aj prerušiť. Pri daňovej kontrole nemožno uplatniť postup podľa § 25a citovaného zákona, a to ani s použitím § 15 ods. 6 citovaného zákona, čo je zrejmé z jeho dikcie, pretože jednou zo zákonných podmienok pre takýto postup je, že musí ísť „o konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia“. Už z uvedeného je zrejmé, že takýto postup je možný iba v prípade konania, ktoré má byť ukončené vydaním rozhodnutia, teda v procese rozhodovacom.
19. Daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť. V prípade, ak použitý bol, je celé daňové knanie zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením a vychádza zo skutočnosti zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole o takejto daňovej kontrole je rovnako nezákonné. 20. Zo spisu je zrejmé, že aj napriek tomu, že správca dane svojím rozhodutím č. 631/320/22154/11/ Ká, Zá daňovú kontrolu prerušil (a to aj keby takéto rozhodnutie bolo zákonné), správca dane svojimi ďalšími úkonmi vykonávanými po 21.04.2011 pokračoval v daňovej kontrole.
21. Z ustanovenia § 25a ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. vyplýva, že predmetné prerušené konanie pokračuje vykonaním faktického prvého úkonu správcom dane. Uvedené je v súlade s účelom institútu prerušenia konnaia, ktorým je nemožnosť vykonávania ďalších úkonov v konaní z dôvodu objektívnej prekážky, brániacej tieto úkony vykonávať. Vykonanie prvého následného úkonu po prerušení kontroly len svedčí o skutočnosti, že pominula prekážka, ktorá bránila pokračovaniu konania.
22. Ak daňová konrola nebola ukončená v zákonnej lehote a protokol z nej má povahu nezákonného dôkazu, nemôže následne ani doručenie predmetného nezákonného protokolu vyvolať akékoľvek právne účinky, teda ani tie, ktoré sú upravené v § 15 ods. 13, podľa ktorého doručenie protokolu je úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane podľa § 45 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. Z predmetného potom následne plynie, že pre zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane je nutné aplikovať ustanovenie § 45 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. V súlade s uvedeným právom vyrubiť rozdiel dane zaniklo v žalobcovom prípade dňa 31.12.2014. V tejto lehote rozhodnutie o vyrubení dane nebolo právoplatné, pretože právoplatnosť nadobudlo až právoplatnosťou rozhodnutia žalovaného, t. j. dňom 10.02.2015.
23. Prvostupňové rozhodnutie potvrdneé žalobou napadnutým rozhodnutím bolo vydané na základe § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok). Rovnako tak prvostupňový správny orgán všetky úkony v tomto konaní vykonal na základe tohto právneho predpisu.
24. Žalobca namieta, že toto rozhodnutie bolo vydané na základe právneho predpisu, ktorý v jeho prípade nemohol byť aplikovaný. Rozhodnutie preto trpí vadou konania, ktorá spôsobuje jeho nezákonnosť. Potvrdenie tohto rozhodnutia žalovaným je preto tiež nezákonné.
25. Keďže žalovaný ani správca dane neodôvodnili svoj postup podľa tohto právneho predpisu, žalobca predpokladá, že vychádzali z § 165b ods. 1 Daňového poriadku, ktoré upravuje prechodné ustanovenia účinné od 30.12.2012.
26. V žalobcovom prípade však aplikácia predmetného prechodného ustanovenia nie je možná. Vyrubovacie konanie malo byť uskutočnené výlučne poda ustanovania § 165 ods. 5 Daňového poriadku, podľa ktorého „vyrubovacie konanie po daňovej kontrole u začatej a neukončenej pred účinnosťou tohto zákona sa vykoná podľa doterajších predpisov.“
27. Ak nadriadený orgán zrušil prvostupňové rohodnute DÚ Nitra, nastal právny stav, ako by toto rozhodnutie ani nebolo vydané, vec sa vrátila do štádia pôvodného prvostupňového konania, pre ktoré zákonodarca v zmysle § 165 ods. 5 určil, že toto prvostupňové konanie sa má uskutočniť podľa zákona č. 511/1992 Zb. bez ohľadu na novú právnu úpravu a pre ktoré vzhľadom na dátum jeho začatia nebolo možné aplikovať prechodné ustanovanie upravené v § 165b ods. 1 zákona.
28. Predmetné vyrubovacie konanie, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie potvrdené žalovaným, malo byť vykonané aj po vrátení veci do vyrubovacieho konania podľa zákona č. 511/1992 Zb., žalobca na námietke, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané miestne nepríslušným správnym orgánom zotrváva aj pri správnosti aplikácie zákona č. 563/2009 Z. z. Daňový poriadok. Z ustanovenia § 68 ods. 1 tohto zákona vyplýva, že vyrubovacie konanie po doručení protokolu z daňovej kontroly vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu. Z takto stanovenej miestne príslušnosti pre správcu dane vo vyrubovacom konaní neexistuje žiadna zákonná výnimka.
29. Medzi stranami nebolo sporné, že jedna z podmienok pre oslobodenie dodania tovaru do iného štátu, a to, že nadobúdateľ tovaru - osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, nadobudol právo
nakladať s tovarom ako vlastník bola splnená. Sporným bolo len preukázanie, že tovar bol odoslaný do iného členského štátu.
30. Žalobca namieta, že skutkový stav, tak ako ho uvádza žalovaný, nemá oporu v spise. Žalobca na preukázanie jeho tvrdení predložil faktúru, dodací list, CMR, preukázal úhradu tovaru zo strany odberateľa a vyhlásenie odberateľa, že tovar prepravil na územie Poľska. Žalobca zároveň podrobne opísal ako si svojho obchodného partnera overil na začiatku spolupráce - jeho, totožnosť, oprávnenie na podnikanie, registráciu pre DPH, ktorú overoval pri každom dodaní tovaru, pri rozhovoroch s vodičmi kamiónov, ktorí opakovane prichádzali preberať tovar, mu bolo potvrdené, že tento tovar je prepravovaný do Poľska, čím preukázal, že konal v dobrej viere a s náležitou starostlivosťou. Tieto skutočnosti neboli správcom dane ani žalovaným spochybnené.
31. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že žalobca nepredložil všetky zákonom požadované listiny ustanovené § 43 ods. 5 zákona o DPH. V prvom rade nie je pravdivé tvrdenie, že žalobca predložil iba vyhlásenie odberateľa, že tovar prepravil. Pri daňovej kontrole bolo predložené okrem faktúry, dodacieho listu a potvrdení o úhrade tiež poľské CMR, na ktorom je uvedené, tak ako to vyžaduje zákon, aj miesto určenia tovaru, ako aj pečiatka a podpis šoféra, potvrdzujúce prevzatie tovaru. Zároveň dodací list obsahuje meno šoféra a jeho podpis. Hoci prevzatie tovaru nie je priamo potvrdené na CMR, čo napokon zákon nevyžaduje, prevzatie tovaru odberateľom a jeho prepravenie do Poľska potvrdzuje ďalší doklad, ktorým bolo práve vyhlásenie odberateľa. Ak žalovaný na jednej strane tvrdí, že je na daňovom subjekte, aby si obstaral dostatok dôkazov na preukázanie svojich tvrdení, potom nie je na mieste argumentácia o pochybnostiach o dôvodoch vystavenia takéhoto potvrdenia. Naopak predmetné potvrdzuje, že žalobca si obstarával aj dôkazy nad rámec svojej zákonnej povinnosti, ktorými chcel mať jednoznačne potvrdené, že tovar bol reálne prepravený na územie iného čl. štátu. Ako sám správca dane uvádza, žalobca mu na jeho výzvu zaslal mená osôb, ktoré tovar uvedený na faktúrach prepravovali a uviedol, že predmetné informácie čerpá z CMR. Vzhľadom k tomu, že tieto predložil pri daňovej kontrole, nemal dôvod pochybovať, že správca dane má tiež predmetné listiny k dispozícii.
32. Žalobca má zato, že vynaložil všetku odbornú starostlivosť, ktorú od neho bolo možné požadovať a splnil si všetky povinnosti, ktoré vyžadovala právna úprava na preukazovanie splnenia podmienok pre oslobodenie dodania tovaru do iného členského štátu.
IV. Zhrnutie vyjadrenia žalovaného
33. K podanej žalobe sa písomne vyjadril žalovaný dňa 23.06.2015, pričom v jej obsahu poukázal na to, že v prípade preukazovania zdaniteľných plnení prepravcom L. I., F. F.P.U.H., L. XX, XX - XXX I., D. na základe medzinárodnej výmeny informácií nebola preprava tovaru potvrdená. Uvedený prepravca sa vyjadril, že nikdy nevykonal prepravu tovaru uvedeného na predmetných faktúrach č. 3709060104 a 3709060271 a nemá v evidencii žiadne doklady, ktoré by preukazovali vykonanie prepravy pre spoločnosť L. L. V., V.-D.. S týmito zisteniami bol žalobca oboznámený dňa 17.12.2013 v rámci vyrubovacieho konania (zápisnica č. 9900430/5/5590768/2013/ VôrA) a súčasne bol vyzvaný o podanie vysvetlenia a predloženie dokladov a dôkazov, ktoré by preukazovali, že fakturovaný tovar bol skutočne prevezený do iného členského štátu a boli splnené podmienky pre uplatnenie § 43 zákona ! o DPH. Žalobca k týmto skutočnostiam nevyjadril a ani v stanovenej lehote nezaslal vyjadrenie, ktoré by obsahovalo odpovede na otázky správcu dane. Správca dane vo vyrubovacom konaní ešte preveroval skutočnosti ohľadom svedka D. I., zamestnancom žalobcu, ktorý mal disponovať dôkazmi, ktoré požadoval správca dane. Ani toto šetrenie však neprinieslo jednoznačné relevantné dôkazy o vykonaní prepravy predmetného tovaru do iného členského štátu. Na základe takto zistených objektívnych skutočností správca dane prijal záver, že z výsledkov medzinárodných dožiadaní jednoznačne vyplýva, že preprava tovaru do iného členského štátu na základe faktúr č. 3709060104 a č. 3709060271 tak ako ju deklaruje žalobca sa nebola uskutočnená, a teda neboli splnené podmienky na oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH.
34. Žalobca v žalobnej námietke, v ktorej namieta aplikáciu § 25a cit. zákona o správe ani - prerušenie konania v rámci daňovej kontroly de facto popiera svoje tvrdenie uvedené v odvolaní a žalovaný považuje žalobnú námietku za neopodstatnenú. Žalovaný trvá na svojom vyjadrení v napadnutom rozhodnutí, že prerušenie daňovej kontroly podľa § 25a cit. zákona o správe daní z titulu medzinárodnej výmeny informácií (MVI) je v súlade so zákonom.
35. Daňová kontrola začala dňa 08.02.2011, z titulu MVI bola prerušená od 21.04.2011 do 29.06.2012. Na základe žiadosti správcu dane o predĺženie daňovej kontroly zo dňa 04.09.2012 bola nadriadeným orgánom daňová kontrola predĺžená o šesť mesiacov a ukončená bola dňa 12.04.2013. Z uvedeného je zrejmé, že bola vykonaná v lehote podľa § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti považuje žalovaný aj žalobnú námietku nedodržania prekluzívnej lehoty na vyrubenie dane alebo rozdielu dane za irelevantnú a účelovú a žalovaný poukazuje aj na skutočnosť, že sám žalobca v súvislosti s MVI navrhoval správcovi dane, aby daňovú kontrolu prerušil, kým nezíska dôkazy o preprave.
36. Žalobca predložil k preukázaniu uskutočnenia zdaniteľných obchodov uvedených na faktúrach č. 3709060104 a 3709060271 v celkovej sume 20 158,76 eura faktúry, dokument s názvom neštandardný a pečiatkou a názvom odberateľa, ďalej predložil „Vyhlásenie odberateľa“, v ktorom odberateľ prehlasuje, že tovar vyviezol vlastným autom do členského štátu Poľsko a vyjadrenia, z ktorých vyplynulo, že prepravu tovaru v skutočnosti vykonala tretia osoba, a to L. I.. Žalovaný konštatuje, že žalobca ani vo vyrubovacom konaní nepredložil žiadne nové dôkazy. Žalovaný tiež uvádza, že skutočnosť, ktorú tvrdí žalobca, že správcovi dane boli predložené poľské CMR, nie je zo spisového materiálu zrejmá. Práve z dôvodu, že žalobca nepredložil doklady že v predložených vyhláseniach odberateľa o vykonaní prepravy sa uvádza, že bola vykonaná vlastným autom, vyzval odvolávajúceho sa o predloženie dôkazov výzvou č. 9412401/5/3118723/2012 zo dňa 26.10.2012 (prevzatá dňa 05.11.2012). Žalobca vo svojej odpovedi (ev. č. 3524290 zo dňa 28.11.2012) uviedol informáciu, že dopravu uskutočnili dopravcovia F. N., Z. F., R. XX, XX-XXX I., D. a L. I., F. F.P.U.H., L. XX, XX-XX I., D.. Z uvedenej informácie vyplýva, že prepravu nevykonal odberateľ vlastným autom ako je uvedené vo vyhlásení odberateľa. Správca dane na základe tejto informácie žalobcu prostredníctvom žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií č. 9412401/5/3576731/2012 a č. 9412401/5/3583300/2012 požiadal poľskú daňovú správu o prešetrenie uskutočnenia prepravy tovaru pre odberateľa L. L. V. uvedenými dopravcami.
V. Ďalší priebeh súdneho konania
37. Krajský súd v Nitre vydal dňa 08.12.2015 rozsudok sp. zn. 15S/11/2015 - 93, ktorým zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
38. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. k. 2Sžf/76/2016 zo dňa 26.02.2019 tak, že rozsudok Krajského súdu v Nitre zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
39. Podľa ust. § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
40. Nakoľko zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok nadobudol účinnosť 01.07.2016, pričom konanie v tejto veci začalo dňa 08.04.2015, teda za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (OSP), Krajský súd v Nitre konal vo veci v zmysle príslušných ustanovení SSP.
VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
41. Krajský súd v Nitre, ako vecne a miestne príslušný správny súd, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 14.01.2015 v rozsahu a dôvodov podanej žaloby a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 190 SSP zamietol.
42. Podľa ust. § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
43. Podľa § 134 ods. 2 SSP, správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a/ rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b/) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c/ ide o veci podľa § 192, d/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba,
e/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f/ vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
44. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
45. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
46. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Z. z. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov, v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.
47. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 511/1992 Z. z. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov, správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.
48. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Z. z. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
49. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 511/1992 Z. z. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov, dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie.
50. Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Z. z. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov, správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
51. Podľa § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Z. z. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
52. Podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Z. z. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
53. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom v čase kontrolovaného zdaňovacieho obdobia (ďalej „len zákon o DPH“), oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.
54. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH, platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou,
c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar.
55. Podľa § 43 ods. 8 zákona o DPH, ak prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu vykoná odberateľ alebo ju zabezpečí odberateľ inou osobou, platiteľ je povinný mať doklady podľa odseku 5 písm. a) alebo c) do konca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom sa uskutočnilo dodanie tovaru. Ak platiteľ nemá doklady podľa odseku 5 písm. a) alebo c) v lehote podľa prvej vety, uvedie dodanie tovaru bez oslobodenia od dane do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynula táto lehota.
56. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
57. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
58. Žalobca v dôvodoch podanej žaloby namietal, že správca dane ako aj žalovaný nesprávne zistili skutkový stav a právne posúdili vec, keďže pri preverovaní odberateľa bolo poľskou daňovou správou oznámené, že daňovú kontrolu u odberateľa nemôže vykonať, nakoľko tento dňa 04.01.2010 zomrel. Taktiež prepravca L. I. (ďalej len prepravca), ktorý vykonanie prepravy pre žalobcu poprel. V tejto súvislosti súd poukazuje na zistenú skutočnosť, že daňovej kontrole boli predložené listinné dôkazy, a to neštandardný daňový doklad spolu s vyhlásením odberateľa, že tento tovar priviezol do členského štátu Poľsko, a to vlastným autom. Z uvedeného je teda nepochybné, že tieto skutočnosti sú vo vzájomnom rozpore a navzájom sa teda vylučujú. Pokiaľ sa teda týka samotného vývozu tovaru, a to betonárskej ocele, podľa faktúr č. 3709060104 a 3709060271 je pri vývoze tovaru z tuzemska do iného členského štátu pri preprave tovaru, ktorú zabezpečí dodávateľ, aby doklady o realizácii tejto prepravy mal k dispozícii platiteľ, a teda odosielateľ, a to do konca 6.-teho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho mesiaca v ktorom sa uskutočnilo dodanie tovaru (§ 43 ods. 8 zákona o DPH). Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu je však nepochybné, že žalobca požadované doklady správcom dane, a to príslušné CMR k obom vyššie uvedeným faktúram, správcovi dane nepredložil v priebehu daňovej kontroly, resp. vyrubovacom období, pričom podľa tvrdenia žalobcu tieto dve CMR mali byť súčasťou ostatných predložených listinných dôkazov správcovi dane. Predloženie týchto listinných dôkazov, teda žalobca v správnom konaní nepreukázal, pričom taktiež bol žalobca spolu s vytýčeným termínom pojednávania na deň 01.10.2019, vyzvaný súdom na predloženie dôkazu, resp. preukázanie, že predmetné CMR mal žalovaný k dispozícii v čase rozhodovania. Právny zástupca žalobcu vo svojej výpovedi na uvedenom pojednávaní, súdu tieto CMR nepredložil, pričom poukázal na to, že žalobca nepochyboval o tom, že správca tieto CMR má k dispozícii.
59. Vychádzajúc z uvedeného je teda nepochybné, že prepravca Golarz, ktorý poprel vykonanie prepravy pre žalobcu, predmetnú spornú prepravu nevykonal, pričom okrem iného aj poprel podpis jeho šoféra na prepravných dokladoch a podľa úvahy súdu aj v prípade pokiaľ by jeho vodič X. L. mal vedomosť o tom, že realizoval prepravu pre svojho zamestnávateľa. Táto skutočnosť nepreukazuje realizáciu prepravy pre samotného žalobcu. Vypočutie tohto svedka teda súd nepovažoval za dôvodné a účelné.
60. Z uvedeného teda nepochybne vyplýva, že žalobca relevantným spôsobom nepreukázal, že deklarovaný tovar bol vyvezený zo Slovenskej republiky do Poľska a dodaný odberateľovi, čo malo za následok nesplnenie podmienok pre oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH. Uvedené podmienky sú hmotnoprávnej povahy, pričom ich preukázanie zákon o DPH v § 43 ods. 5 priamo vyžaduje a daňový subjekt na ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže nemožno mu oprávnene uznať nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok NS SR vo veci pod sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 24.06.2010 v spojení s rozhodnutím ÚS SR č. k. III. ÚS 78/2011 - 17 zo dňa 23.02.2011.
61. V ďalšom dôvode podanej žaloby žalobca namietal, že rozhodnutie v prvostupňovom konaní bolo vydané nepríslušným správcom dane. Daňová kontrola u žalobcu začala dňa 08.02.2011 a bola ukončená dňa 12.04.2013, pričom ako vyplýva z písomného vyjadrenia žalovaného k podanej žalobe, žalobca je od 15.05.2013 registrovaný na Daňovom úrade pre vybrané daňové subjekty, čoho dôkazom je i skutočnosť, že odvolanie zo dňa 05.11.2014 proti rozhodnutiu o vyrubení rozdielu dane podal žalobca na Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty. Tento daňový úrad je teda príslušným správcom dane pre žalobcu od 15.05.2013, pričom svoje rozhodnutie vydal dňa 14.10.2014.
62. Ďalšou námietkou žalobcu bolo, že rozhodnutie bolo vydané na základe právneho predpisu neúčinného pre toto konanie. V tejto súvislosti súd s poukazom na ust. § 140 SSP poukazuje na rozhodnutie tunajšieho súdu pod sp. zn. 11S/125/2015, ktorý v totožnom predmete konania avšak za iné obdobie riešil právnu otázku aplikácie príslušného právneho predpisu, pričom dospel k záveru, že daňové konanie začaté podľa zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov sa dokončí podľa zák. č. 563/2000 Z. z.
63. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, teda správny súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne, keď žalobcovi určil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2009 v sume 3 218,63 eura a taktiež súd považoval správny postup žalovaného, keď odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane svojím rozhodnutím potvrdil.
64. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech nepriznal náhradu trov konania s poukazom na § 168 SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému trovy konania vznikli.
65. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.