Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Cob-69-2023.pdf
PDF · 111.79 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/69/2023
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Pellu a členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Natálie Štrkolcovej, v spore žalobcu: FORCE s.r.o., sídlo: A. X, XXX XX B. – A. C. D., IČO: 43 911 714, zastúpený advokátskou kanceláriou: Marják, Ferenci & Partners s.r.o., sídlo: Tajovského 17, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 164 988, proti žalovanému: OLYMP – KOV, spol. s r.o., sídlo: Rostěnice 15, 682 01 Rostěnice - Zvonovice, Česká republika, IČO: 463 44 098, zastúpený advokátskou kanceláriou: VAVRO LEGAL, s.r.o., sídlo: Vysoká 14, 811 06 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 54 571 821, o zaplatenie 5.289,00 eur, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č. k. 33Cb/118/2021 – 129 zo dňa 13.12.2022, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje uznesenie Okresného súdu Košice II č. k. 33Cb/118/2021 – 129 zo dňa 13.12.2022.
II. Žalovanému voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie uznesením č. k. 33Cb/118/2021 – 129 zo dňa 13.12.2022 (ďalej aj „uznesenie“) vyhlásil, že nemá právomoc a konanie zastavil (výrok I.) a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 % (výrok II.). Žalobcovi bolo uznesenie v zmysle § 32 ods. 5 písm. b) bod 1. zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) doručené dňa 30.12.2022. Žalovanému bolo uznesenie doručené dňa 14.12.2022.
2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie citoval ustanovenia článkov 4 ods. 1, 5 ods. 1, 7 ods. 1 písm. a) a b), 26 ods. 1 a 28 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie“), ako aj § 9 a § 256 ods. 1 CSP. Poukázal nato, že konanie vo veci začalo po 10.01.2015, bydlisko žalovaného je mimo územia Slovenskej republiky, v inom členskom štáte, preto bol súd povinný pri otázke právomoci aplikovať ustanovenia Nariadenia. Ďalej dodal, že žalovaný v podanom odpore (pri prvom úkone, ktorý vo veci mal) nedostatok právomoci namietol a z tohto dôvodu boli splnené podmienky na vyhlásenie nedostatku právomoci podľa Nariadenia.
3. Súd prvej inštancie tak procesne rozhodol o žalobe žalobcu zo dňa 21.12.2021. V prejednávanej veci sa žalobca žalobou doručenou na Okresný súd Košice II domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 5.289,00 eur s príslušenstvom z titulu neuhradenej faktúry č. VF21001 vystavenej dňa 21.07.2021. V predmetnej faktúre je ako predmet fakturácie uvedené: „9 pracovných hodín v MTM, 2 x transport otvoreným kamiónom CZ-DE-CZ, 2 x transport uzatvoreným kamiónom CZ-DE-CZ pre Váš Lamborghini Urus, vin-ZPBEA1ZL1LLA07525.“ Prílohou žaloby bola tiež objednávka č. 196/2020 zo dňa 09.07.2020 vystavená žalovaným pre žalobcu v znení: „Objednávame si u Vás úpravu motoru dle emailové korespondence“. Právomoc Okresného súdu Košice II odvodzoval žalobca od článku 7 bod 1 písm. b) Nariadenia v spojení s článkom 4 bod 1 písm. b) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
593/2008 zo dňa 17.06.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I). Poukazoval pritom na to, že žalovaný pre žalobcu poskytol službu, resp. určitú činnosť za odmenu. V žalobe tiež uviedol, že žalovaný vopred súhlasil s tým, že úpravu výkonu motora bude vykonávať partner žalobcu MTM GmbH so sídlom v Nemecku a žalobca bude v pozícii sprostredkovateľa. Predmetné motorové vozidlo bolo prepravené priamo do spoločnosti MTM GmbH a po vykonaní opravy vrátené do Českej republiky. Po krátkom čase žalovaný reklamoval úpravy motorového vozidla u žalobcu (1. reklamácia). Vozidlo bolo prepravené do Nemecka opäť priamo z Českej republiky a následne vrátené do Českej republiky. V rámci 2. reklamácie, žalobca, žalovaný a spoločnosť MTM GmbH sa vzájomne dohodli, že motorové vozidlo bude opätovne podrobené diagnostike v spoločnosti MTM v Nemecku. Práce boli opätovne vykonávané v Nemecku. Faktúru vystavenú spoločnosťou MTM žalovanému za vykonanú opravu, žalovaný odmietol zaplatiť s poukazom na skutočnosť, že akékoľvek nároky je možné uplatňovať len medzi žalobcom a žalovaným. Motorové vozidlo bolo následne dňa 22.07.2021 riadne odovzdané žalovanému. MTM faktúru stornovala a vystavila faktúru pre žalobcu vo výške 3.489,- eur (9 pracovných hodín v spolocˇnosti MTM, 2x transport otvoreným kamiónom a náklady na palivo). Žalobcovi vznikli v súvislosti s reklamáciou žalovaného aj ďalšie náklady, ktoré pozostávajú z transportu zatvoreným kamiónom k oprave cˇ. 2 vo výške 1.800,- eur bez DPH. Suma požadovaná žalobou pozostávala práve z uvedených nákladov na opravy a s tým súvisiace prepravy motorového vozidla vo vlastníctve žalovaného. Navyše nakoľko má žalobca vocˇi žalovanému splatnú pohľadávku (neuhradenú faktúru cˇ. VF21001 vo výške 5.289,- eur), uplatnil si v súlade s § 151s zákona cˇ. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov zádržné právo na hnuteľnú vec – letnú sadu pneumatík 24 palcovú.
4. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a zároveň pri svojom prvom podaní (odpor) namietal právomoc Okresného súdu Košice II vo veci konať. K veci ďalej dodal nasledovné: Zo skutkového stavu opísaného žalobcom vyplýva, že žalobca bol len „sprostredkovateľ“ poskytnutia služby, avšak služba samotná bola poskytnutá spoločnosťou MTM GmbH so sídlom Wettstetten, Nemecká spolková republika. Žalobca po celú dobu trvania zmluvného vzťahu neprišiel so žalovaným do osobného styku v mieste sídla žalobcu. Motorové vozidlo bolo priamo zo sídla žalovaného dodané k úpravcovi MTM do Nemecka a následne priamo od úpravcu z Nemecka dodané do sídla žalovaného do Českej republiky. Takýmto spôsobom bolo motorové vozidlo prepravené do Nemecka a späť aj v prípade dvoch reklamácií. V danom prípade nemožno hovoriť o poskytnutí akejkoľvek služby v mieste sídla žalobcu. Miestom zmluvného plnenia je teda sídlo spoločnosti MTM, resp. sídlo žalovaného. Vzhľadom na čl. 4 odd. 1 Nariadenia má za to, že ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. Zo všeobecných ustanovení Nariadenia vyplýva, že všeobecná právomoc má prednosť pred osobitnou a v takomto duchu je potrebné vykladať jednotlivé ustanovenia Nariadenia. V prípade, ak by ustanovenia o osobitnej právomoci v čl. 4 odd. 1 Nariadenia nebolo možné jednoznačne interpretovať a aplikovať na konkrétny prípad, má vždy prednosť všeobecná právomoc súdov. Nakoľko žalovaný má sídlo v Českej republike, má za to, že v danom prípade nie je daná právomoc súdu Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby súd konanie v súlade s § 9 Civilného sporového poriadku bezodkladne zastavil. Žalobcom uplatnený nárok podľa názoru žalovaného vychádza z neúplných a nedostatočných tvrdení ohľadom skutkového stavu, ako aj z nesprávneho právneho posúdenia. Žalovaný najmä tvrdil, že v prípade, ak by sa tvrdenie žalobcu, že vady motorového vozidla po úprave motoru vznikli v dôsledku inštalácie neoriginálnej sady kolies, žalobca mal žalovaného v súlade s § 551 Obchodného zákonníka upozorniť pred vykonaním diela na nevhodnú povahu vecí prevzatých od žalovaného. Vzhľadom na to, že si žalobca túto svoju povinnosť nesplnil, žalovaný má za to, že žalobca v plnom rozsahu zodpovedá za akékoľvek vady motorového vozidla vzniknuté v súvislosti s úpravou motorového vozidla. Uvedenej zodpovednosti sa žalobca nemôže zbaviť a preto je jeho uplatnený nárok nedôvodný.
5. Žalobca v zákonom stanovenej lehote podal proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie. Odvolanie oprel o odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Uznesenie napadol v celom rozsahu a navrhol, aby odvolací súd uznesenie zrušil, vrátil vec na ďalšie konanie podľa § 389 CSP a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Svoje stanovisko žalobca konkrétne odôvodnil spôsobom uvedeným v nasledovnom odseku 6 tohto odôvodnenia.
6. Konštatovanie v napadnutom uznesení, že žalobca vystupoval v pozícii sprostredkovateľa, považuje za chybné, pričom v žalobe sa nesprávne vyjadril žalobca, cˇo však následne napravil vo svojom vyjadrení k odporu ako aj predloženými dôkazmi. Medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva
o dielo resp. zmluva o poskytnutí služby, v rámci ktorej žalovaný vystupoval ako objednávateľ a žalobca ako zhotoviteľ, čo potvrdzuje aj vystavená faktúra cˇ. VF20012, ktorej predmetom bola fakturácia úpravy motora vrátane transportu. Skutočnosť, že žalobca je v postavení zhotoviteľa diela, potvrdzuje aj to, že žalovaný sa obrátil s tzv. reklamáciami na úpravu motora nie na nemeckú spoločnosť MTM, ale na žalobcu ako zmluvnú stranu zodpovednú za úpravu motora. Uvedené skutočnosti potvrdzuje aj samotný žalovaný vo „Výzve na vydanie vecí pred podaním žaloby na súd“ zo dňa 14.07.2021, ako aj to, že žalovaný odmietol uhradiť faktúru za náklady spojené s neoprávnenou reklamáciou spoločnosti MTM z dôvodu, že nie je s ňou v zmluvnom vzťahu, ale že je v zmluvnom vzťahu (zmluva o dielo) práve so žalobcom. Citujúc § 538 Obchodného zákonníka má za to, že samotná skutočnosť, že žalobca vykonal dielo na svoje náklady a na svoje nebezpecˇenstvo v dojednanom čase prostredníctvom tretej osoby, je pre vzťah žalobcu a žalovaného irelevantný. Miestom plnenia zmluvy podľa dohody bola Slovenská republika ako miesto sídla žalobcu. Miesto plnenia zmluvy je možné určiť podľa zmluvy. Pokiaľ by tomu tak nebolo, žalovaný by nikdy nedosiahol úpravu motora za výrazne zníženú cenu. Cena takýchto úprav motora, aké sa žalobca zaviazal pre žalovaného vykonať, stoja od 40-50.000,- €. Takúto výraznú zľavu bol žalovanému schopný poskytnúť jedine žalobca, a preto žalovaný vstúpil do právneho zmluvného vzťahu práve so žalobcom. Ak by bolo pravdou, že by bol žalobca býval len sprostredkovateľom úpravy motora, nemohol sa potom žalovaný domáhať reklamácie opravy motora u žalobcu a rovnako nemohol ani len pomýšľať nad odstúpením od zmluvy. Odstúpenie od zmluvy o dielo zo dňa 13.07.2022 je súčasťou spisu. Súd prvej inštancie teda jednoznačne dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam spočívajúcim vo vyhodnotení jednak charakteru zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným ako aj mieste plnenia zmluvy. Miestom plnenia zmluvy bola Slovenská republika, kde žalobca pôsobí a kde vykonáva činnosť, ku ktorej sa v zmluve zaviazal. Z uvedeného dôvodu má právomoc aj slovenský súd podľa článku 7 ods. 1 písm. b) druhá odrážka Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) cˇ. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, a to popri všeobecnom súde žalovaného v Českej republike (článok 7 Nariadenia). Vzhľadom na nesprávne skutkové závery, teda že miesto dodania nebolo na území Slovenskej republiky, dospel konajúci súd podľa jeho názoru aj k nesprávnemu posúdeniu ohľadom nedostatku právomoci súdu. Pokiaľ Okresný súd Košice II zotrvával napriek uvedenej argumentácii na názore, že slovenské súdy nemajú právomoc mohol obiter dictum uviesť, ktoré súdy majú podľa neho právomoc, nakoľko i keď to nie je explicitne v uznesení uvedené, uznesenie vyznieva ako by mali byť príslušné súdy Nemeckej spolkovej republiky, keďže konajúci súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného o mieste poskytnutia zmluvného plnenia v Nemecku. Takýto výklad, kedy zmluvný vzťah medzi českou obchodnou spoločnosťou a slovenskou obchodnou spoločnosťou má byť rozhodovaný na súdoch Nemecka považuje za absurdný. Zároveň má za to, že nie je možné zakladať právomoc súdu podľa sídla resp. výkonu činnosti subdodávateľa, ktorý do zmluvného vzťahu s objednávateľom ani nevstúpil. Navyše žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 21.09.2022 uviedol, že nárok uplatnený žalobcom postráda predošlú dohodu účastníkov konania o dodaní fakturovaného plnenia. Túto skutočnosť odvolateľ popiera, avšak aj keby tomu tak bolo, znamenalo by to, že žalobca poskytol plnenie bez právneho dôvodu, resp. že žalovaný spôsobil uplatnením neopravenej reklamácie žalobcovi škodu. Podľa článku 7 ods. 2 Nariadenia platí, že osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti na súdoch podľa miesta, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá takýto nárok. K poškodeniu žalobcu by tak jednoznačne došlo na území Slovenskej republiky, kde má žalobca sídlo. Čo sa týka tvrdenia žalovaného o oprávnenosti reklamácie, toto tvrdenie odvolateľ popiera s poukazom na § 560 ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka. Motorové vozidlo nemalo v čase jeho odovzdania žiadne vady, preto nemôžu byť voči žalobcovi uplatňované žiadne nároky z vád diela. Motorové vozidlo dosahovalo od začiatku požadovaný výkon. Žalobca zároveň neposkytol žalovanému žiadnu záruku za akosť diela podľa § 563 ods. 2 a § 429 Obchodného zákonníka. Nie je preto možné tvrdiť, že žalobca vykonal akúkoľvek reklamáciu ako záručnú opravu. Žalobca po celý čas jednal v záujme zachovania dobrých obchodných vzťahov, a preto na vlastné náklady vykonal kontrolu vozidla po 1. reklamácii, hoc na ňu nebol ani dôvod, ani právny nárok. Rovnako, aj pri 2. tzv. reklamácii nebol na ňu ani dôvod a ani právny nárok avšak žalobca ju opäť vykonal v záujme zachovania dobrých obchodných vzťahov a dobrého mena, pričom mu s tým vznikli náklady, ktoré žiada od žalovaného refundovať. Odvolateľ navyše namieta, že v predmetnej veci bol podaný dňa 19.08.2022 zo strany žalovaného návrh na spojenie vecí podľa § 166 CSP, o ktorom súd nerozhodol v priebehu konania a nevysporiadal sa ním ani v rámci odôvodnenia rozhodnutia, ktorým konanie skončilo. Má preto zato, že táto procesná vada konania spôsobila nesprávne rozhodnutie vo veci.
7. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že s tvrdeniami uvedenými v odvolaní nesúhlasí a má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, vec je po právnej stránke správne posúdená a rozhodnutie je dostatočne a zrozumiteľne odôvodnené a konanie netrpí ani žiadnou inou vadou, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie. Svoje stanovisko odôvodnil žalovaný konkrétne spôsobom uvedeným v nasledovnom odseku 8 tohto odôvodnenia.
8. Z obsahu spisu, ako aj zo zhodných vyjadrení účastníkov konania, je podľa jeho názoru zrejmé, že na území Slovenskej republiky zo strany žalobcu neboli nikdy poskytnuté akékoľvek služby súvisiace s nárokom žalobcu, a teda podľa žalovaného v predmetnej veci nemôžu byť splnené podmienky pre založenie právomoci súdu podľa čl. 7 ods. 1 písm. b) Nariadenia. Žalovaný znovu odkazuje na opakovane judikované závery Súdneho dvora Európskej únie, podľa ktorého má byť čl. 7 ods. 1 písm. b) vyššie uvedeného Nariadenia vykladaný tak, že miestom poskytnutia služby je miesto, kde mala byť služba dokončená (viď napr. rozsudok SD EÚ C-19/09 Wood Floor Solutions Andreas Domberger GmbH vs. Silva Trade SA). Žalovaný zároveň opätovne poukazuje na to, že sám žalobca uviedol, že zaplatenia sumy vo výške 5.289,- EUR s príslušenstvom sa domáha z dôvodu, že má ísť o údajnú odplatu súvisiacu s plnením, ktoré bolo vykonané v Spolkovej republike Nemecko, keď vo svojej žalobe tvrdí, že: „Žalovaný vopred súhlasil a bol oboznámený s tým, že úprava výkonu motora bude vykonaná u partnera žalobcu – v spoločnosti MTM GmbH so sídlom Dr.-Kurt-Schumacher-Ring 48, 851 39 Wettstetten Nemecko“. Žalovaný opakovane dodáva, že plnenie, o ktoré žalobca opiera svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy, nebolo v mieste jeho sídla uskutočnené ani čiastočne, keď motorové vozidlo žalovaného bolo do žalobcom spomínanej spoločnosti MTM prepravené priamo z Českej republiky a aj naspäť do Českej republiky bez čiastočného plnenia na území Slovenskej republiky. V mieste sídla žalobcu nikdy nedošlo k poskytnutiu služieb, s ktorými má byť spojený nárok žalobcu na zaplatenie 5.289,- EUR s príslušenstvom. Žalovaný navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a aby súčasne žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku – ďalej len CSP) prejednal odvolanie ako podané včas, oprávnenou osobou a proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné. Odvolanie bolo prejednané bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 až § 380 CSP, pričom odvolací súd dospel k záveru, že toto odvolanie nie je dôvodné. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
10. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto konštatuje, že dôvody, ktoré viedli súd prvej inštancie k jeho rozhodnutiu boli správne. Podľa zistenia odvolacieho súdu nie sú dané žiadne odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 CSP, ktoré by mohli privodiť zmenu, prípadne zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.
11. Len na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné uviesť ďalšie dôvody vydaného rozhodnutia (odseky 12 až 27 tohto odôvodnenia).
12. Krajský súd v Košiciach konštatuje, že v prejednávanom prípade nebolo sporné, že je potrebné pri určení procesných podmienok konania zohľadniť ustanovenia Nariadenia, ktoré sa aplikuje v občianskych a obchodných veciach. Spornou nebola vecná, časová, ani teritoriálna pôsobnosť Nariadenia. Z pohľadu personálnej pôsobnosti Nariadenia, poukazoval žalobca na článok 7 Nariadenia.
13. Podľa článku 7 bod 1 Nariadenia (Osobitná právomoc), osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte: a) v zmluvných veciach na súdoch podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby; b) na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby: pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať a pri poskytnutí služieb miesto v členskom štáte, kde sa podľa zmluvy služby poskytli alebo mali poskytnúť; c) ak sa neuplatní písmeno b), uplatní sa písmeno a).
14. Žalovaný namietajúc právomoc Okresného súdu Košice II poukazoval v podanom odpore, t. j. v prvom procesnom úkone, ktorý mu bol v konaní umožnený, na článok 4 Nariadenia, podľa ktorého ak
nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
15. Podľa článku 5 Nariadenia, osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.
16. Odvolací súd poukazuje nad rámec uvedeného aj na článok 27 Nariadenia, v zmysle ktorého skúma súd ex offo výlučnú právomoc podľa článku 24. V prejednávanom prípade sa však bez pochýb nejednalo o prípad podľa článku 24. Rovnako v zmysle článku 28 súd ex offo skúma právomoc, ak má žalovaný bydlisko v inom členskom štáte a nezúčastní sa konania. V ostatných prípadoch súd skúma právomoc len na základe výslovnej námietky žalovaného uplatnenej najneskôr pri prvom úkone, ktorý mu patrí.
17. Všeobecnú právomoc ustanovuje článok 4 Nariadenia, v zmysle ktorého ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. Základným princípom je teda podanie žaloby podľa miesta bydliska žalovaného. Článok 7 následne upravuje prípady osobitnej právomoci, ktoré sú výnimkou zo všeobecnej právomoci, resp. alternatívou k všeobecnej právomoci. Prednosť pred aplikáciou všeobecnej právomoci má výlučná právomoc podľa článku 24 Nariadenia, explicitná voľba právomoci podľa článku 25 Nariadenia, implicitná voľba právomoci podľa článku 26 Nariadenia a právomoc podľa článku 10 až 23 Nariadenia (poistenie, spotrebiteľské a individuálne pracovné zmluvy). Navrhovateľ si v zásade môže zvoliť, či podá žalobu na súde v štáte bydliska žalovaného (všeobecná právomoc) alebo na súde iného členského štátu, avšak len za splnenia určitých podmienok (osobitná právomoc). Žalobca teda môže uprednostniť alternatívnu príslušnosť, ktorá je nástrojom účinnejšieho alebo úspornejšieho riešenia sporu, pred všeobecnou, ale len v rámci právnej istoty a predvídateľnosti. Pokiaľ ide o podmienky vymedzujúce alternatívnu právomoc súdu členského štátu podľa článku 7 bod 1 Nariadenia (na ktorú poukazoval žalobca ako dôvod podania žaloby na Okresný súd Košice II), v zmluvných veciach má okrem súdu v štáte bydliska žalovaného právomoc aj súd členského štátu miesta zmluvného plnenia. V prípade poskytnutia služieb (ako tomu bolo v prejednávanom prípade), je týmto miestom miesto, kde sa podľa zmluvy služby poskytli alebo mali poskytnúť. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že k poskytnutiu služby na území Slovenskej republiky nedošlo. Pre konštatovanie o plnení služby na území Slovenskej republiky nie je postačujúce odvolateľom uvedené tvrdenie, že žalobca má miesto sídla v Slovenskej republike, resp. že žalobca pôsobí na území Slovenskej republiky a tu vykonáva svoju činnosť. Relevantné pre takéto posúdenie je skutočné miesto poskytnutia služby, ktorá je predmetom sporu.
18. V prejednávanom prípade bolo v konaní ustálené, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o dielo, v zmysle ktorej vystupoval žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ. Zhotoviteľ vykonaním diela (úpravou motora vozidla) poveril tretiu osobu (subjekt so sídlom v Nemecku), s čím žalovaný súhlasil. Zmluva o dielo nebola medzi stranami sporu uzatvorená písomne s prejavmi vôle na jednej listine. Žalovaný vystavil žalobcovi na dielo objednávku, za ktorú žalovaný vopred zaplatil. Vec, ktorá bola predmetom úpravy, bola k osobe, ktorá realizovala dielo (v Nemecku) dopravovaná priamo od objednávateľa a tiež doprava veci po úprave späť bola realizovaná z Nemecka priamo do Českej republiky. Uvedená skutočnosť medzi stranami sporu nebola sporná. Vec bola po zrealizovaní diela vrátená objednávateľovi. Následne však došlo k uplatneniu reklamácie vád diela zo strany objednávateľa (2 reklamácie) a k vybavovaniu týchto reklamácií došlo reálne opäť zo strany subjektu v Nemecku, s dopravovaním motorového vozidla opäť od objednávateľa (z Českej republiky) priamo do Nemecka. Žalobou uplatneným nárokom sú pritom náklady, ktoré s reklamáciou mal žalobca (refundácia nákladov za práce vykonané v rámci reklamácie subjektom, ktorý úpravu veci vykonával a nákladov na prepravu) a ktoré žiada od žalovaného uhradiť. Uvedené náklady a teda aj žalobou uplatnený peňažný nárok teda súvisia s poskytnutou službou úpravy veci na základe zmluvy o dielo uzatvorenej medzi stranami sporu. Odvolací súd má navyše za to, že ani v prípade aplikácie článku 7 bod 2 (na ktorý poukázal žalobca v odvolaní v súvislosti s eventualitou – škodou spôsobenou žalobcovi zo strany žalovaného) by nebola daná právomoc Okresného súdu Košice II, nakoľko ani v takom prípade nemožno hovoriť o tom, že by miestom, kde došlo ku skutočnosti zakladajúcej takýto nárok, bolo územie Slovenskej republiky. V zmysle citovaného článku 7 bod 2 Nariadenia, osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti na súdoch podľa miesta, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá takýto nárok.
19. Podľa článku 63 Nariadenia, na účely tohto nariadenia má obchodná spoločnosť alebo iná právnická osoba alebo združenie fyzických alebo právnických osôb bydlisko v mieste, kde má: a) registrované sídlo; b) ústredie alebo c) hlavné miesto podnikateľskej činnosti.
20. V prejednávanom prípade neexistovala dohoda strán sporu týkajúca sa voľby právomoci (článok 25 Nariadenia).
21. Podľa článku 26 Nariadenia, okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto kritérium sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 24.
22. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
23. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
24. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
25. Nakoľko súd v prejednávanej veci zistil, že nemá právomoc konať a rozhodnúť, nerozhodoval logicky následne ani o návrhu strany sporu na spojenie veci podľa § 166 CSP.
26. Na základe vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že vo veci nebol naplnený ani jeden z odvolacích dôvodov deklarovaných žalobcom (§ 365 ods. 1 písm. a), b), f) a h) CSP). T.j. nebolo zistené, že: a) nebolo splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. T.j. vzhľadom na neúspech žalobcu, priznal odvolací súd žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100 %.
28. Podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení konania rozhodne o výške nároku na náhradu trov konania žalovaného súd prvej inštancie a to prostredníctvom vyššieho súdneho úradníka.
29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).