Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6Co-76-2019.pdf
PDF · 105.42 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/76/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: Ing. N. I., nar. XX.XX.XXXX, občan SR, bytom U., Y.. N. XXXX/XX, proti žalovanej: I.. F. U., nar. XX.XX.XXXX, občianka SR, bytom G., Q. X. XX, právne zastúpenej: JUDr. Katarína Turanská, advokátka so sídlom Martin, Štúrovo námestie 10520/13B, o ochranu osobnosti, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 14C/143/2016-101 zo dňa 05. decembra 2018, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu náklady na vyšetrenia vo výške 1.531,35 eur, odškodné za stres a liečebné náklady vo výške 2.000 eur a odškodné za odlúčenie od dcéry vo výške 2.380 eur a náhradu trov konania. Žalovanej proti žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania vo výške 100%.
2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že žalovaná ako súdna znalkyňa vypracovala znalecký posudok a v tomto posudku ho označila za osobu trpiacu poruchami myslenia so sexuálnym obsahom a paranoidnou koncepciou a popísala aj ďalšie jeho poruchy správania. Žalobca tento znalecký posudok považoval za hrubé poškodenie svojho mena. Mal za to, že žalovaná ohrozila jeho roky budované dobré meno, spôsobila jemu ako aj jeho rodine stres a zhoršenie zdravotného stavu a poškodila ho aj v pracovnej oblasti. Taktiež namietal skutočnosť, že žalovaná priebeh ich rozhovoru zachytila na zvukové zariadenia, bez toho, aby ho na to upozornila. Dobou vypracovávania znaleckého posudku (15 mesiacov) predĺžila jeho odlúčenie od maloletej dcéry.
3. Súd prvej inštancie vytýčil pojednávanie na 05.12.2018, na ktoré v dostatočnom predstihu predvolal strany. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil s odôvodnením ( zo dňa 04.12.2018) , že sa mu pred 2 týždňami zhorši zdravotný stav a dňa 19.11.2018 musel navštíviť lekárku pre silnú alergickú reakciu a tvrdil, že 30.11.2018 stratil hlas a nedokáže plynule komunikovať. O týchto skutočnostiach však nepredložil žiadnu lekársku správu, ani doklad o práceneschopnosti a preto súd tieto dôvody nepovažoval za dôležité pre odročenie pojednávania ( § 183 ods.4 CSP), o čom žalobcu obratom e- mailom aj informoval.
4. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že v prejednávanej veci žalobca za protiprávnu udalosť, od ktorej odvodzoval svoje žalobou uplatnené majetkové nároky ( na ochranu osobnosti i na náhradu škody)
považoval zásah do jeho osobnostných práv, konkrétne nepravdivé výroky obsiahnuté v znaleckom posudku č. 4/2015 v rámci konania o rozvode jeho manželstva s Ing. I. I. vedenom na súde pod sp. značkou 30P/4/2013. Žalovaná nimi ohrozila jeho dobré meno v zamestnaní, spôsobila mu zhoršenie psychického a fyzického zdravotného stavu ( teror, stres, vysoký tlak, bolesť hlavy atď.), oneskoreným podaním posudku ho odlúčila od dcéry, lebo kým sa tento vypracovával, jeho manželka ušla s dcérou do I..
5. Právne vec posúdil podľa § 11, § 13 ods. 1, § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, Občianskeho zákonníka a § 13 ods. 1 zákona č. 382/2001 Z.z. o znalcoch a tlmočníkoch a zdôraznil, že právna úprava ochrany osobnosti, ktorá je obsiahnutá v Občianskom zákonníku vychádza z toho, že všetky fyzické osoby majú jednak všeobecné vlastnosti a univerzálne danosti každej ľudskej bytosti, ktoré sa postupne vytvárali a modifikovali v nadväznosti na celkový vývoj ľudstva v oblasti etickej, ekonomickej, politickej, kultúrnej, náboženskej a pod., jednak osobitné vlastnosti dané individualitou a neopakovateľnosťou osobnosti každého jednotlivého človeka vo všetkých stránkach a sférach jeho života. Občiansky zákonník zabezpečuje ochranu osobnosti z oboch uvedených aspektov. Ak je za zásah do osobnostných práv považovaný písomný prejav, je pre posúdenie, či sa negatívne dotkol osobnosti, potrebné analyzovať nielen obsah tohto prejavu, ale tiež formu v ňom použitých výrazových (slovných i grafických) prostriedkov, pretože tá je vonkajším prejavom obsahu (viď aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 MCdo 10/2005). Pri skúmaní, či písomnosť zasiahla do osobnostných práv fyzickej osoby, je osobitne významná otázka pravdivosti skutkových okolností, ktoré sú v ňom uvedené. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je kumulatívne spojenie všetkých štyroch základných predpokladov (t.j. porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi nimi a zavinenie), je zrejmé, že bez zistenia jedného z týchto prvkov v podobe (v prejednávanom prípade) nepreukázania neoprávneného zásahu do osobnostných práv a výšky škody nie je už ďalej dôvodné skúmať ďalšie predpoklady. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia týchto podmienok znáša poškodený (žalobca).
6. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca bol na základe súdom nariadeného znaleckého dokazovania uznesením z 09.12.2014 vo veci rozvodu manželstva v konaní vedenom pod sp.zn. 30P/4/2013 podrobený odbornému psychologickému vyšetreniu súdom ustanovenou znalkyňou ( žalovanou) za účelom zistenia charakterových rysov osobnosti oboch rodičov, ich povahových vlastností, patologických rysov osobnosti a ich prípadných prejavov, posúdenia vzťahu rodičov a cit. väzby k mal. G. I. a odpovedí na ďalšie potrebné otázky podľa pokynov uvedených v uvedenom uznesení. Znalkyni bola uložený povinnosť podať posudok v lehote 60 dní od prevzatia spisu v 4 vyhotoveniach. Dňa 07.07.2015 súd požiadal o doručenie spisu cestou Okresného súdu Ružomberok znalkyni a táto posudok dňa 14.08.2015 vrátila spolu s vypracovaným posudkom a vyúčtovaním späť na tunajší súd, teda v súdom určenej lehote. Znalkyňa vo svojich záveroch skonštatovala, okrem iného, že u žalobcu „sú prítomné poruchy myslenia so sexuálnym obsahom a paranoidnou koncepciou. Osobnosť žalobcu je diferencovaná, s významnými zmenami v zmysle psychopatológie základných psychických funkcií; v popredí zmeny v myslení, čo druhotne vplýva na prežívanie, ktoré je zvýšene úzkostné s výrazným napätím.....atď.." Pre správne posúdenie veci znalkyňa odporučila, aby bol žalobca vyšetrený znalcom z príslušného odboru psychiatrie.
7. Podľa záverov súdu prvej inštancie, pokiaľ žalobca tvrdil, že tieto skutočnosti nie sú pravdivé a došlo k neoprávnenému zásahu do jeho osobnostných práv, bolo potrebné, aby na nepravdivosť týchto tvrdení navrhol v tomto konaní vykonať dôkazy. Žalobca kontrolné znalecké dokazovanie v tomto konaní nenavrhol vykonať a preto súd nepovažoval závery uvedené v posudku za nepravdivé. Nejde teda o neoprávnený zásah do jeho osobnostných práv. Samotné vyhotovenie nahrávok v rámci vykonávania znaleckého dokazovania bez súhlasu žalobcu nie je neoprávneným zásahom do osobnostných práv, pokiaľ nahrávky boli použité výlučne pre potreby vyhotovenia znaleckého posudku, čo v danom prípade boli. V konaní sa nepreukázalo, že by tieto nahrávky žalovaná neoprávnene použila na iné účely, resp. porušila povinnosť mlčanlivosti. Trovy, vzniknuté znaleckým dokazovaním vo veci 30P/4/2013, si mal žalobca uplatniť v rámci konania o rozvode manželstva, pretože sú jeho súčasťou a tieto v nepredstavujú škodu, ktorú je možné vymáhať žalobou v inom konaní. Súd prvej inštancie nemal v konaní preukázanú príčinnú súvislosť medzi vyhotovením sporného posudku a žalobcom uvádzanými zdravotnými problémami ani výškou uplatnenej škody a náhradou nemajetkovej ujmy. Výška majetkovej škody nebola preukázaná žiadnym listinným dôkazom a neboli predložené doklady, z ktorých vyplýva, že žalobca mal nejaké zdravotné problémy, ktorých príčinou by bol sporný znalecký posudok.
Nepreukázalo sa, že by sa s jeho obsahom oboznámil zamestnávateľ/ zamestnávatelia žalobcu ani to, že o jeho obsahu vedel niekto iný okrem súdu, znalca, kolízneho opatrovníka a advokátov sporových strán a to sú všetko osoby, viazané mlčanlivosťou. Stres a žalobcom popisované ťažkosti boli skôr v príčinnej súvislosti so snahou oboch strán v konaní o rozvode ich manželstva sa uvádzaním rôznych informácií z minulosti vzájomne diskreditovať, za účelom získania výhodnejšej pozície v boji o úpravu práv a povinností k spoločnému dieťaťu na čas po rozvode ( styku s ním), o čom svedčí viacero konaní, ktoré sa v súvislosti s maloletým dieťaťom žalobcu na tunajšom súde viedli. Problémy so stykom s dieťaťom nezavinila žalovaná, ale konflikt s bývalou manželkou žalobcu, s ktorou sa nevedel žalobca spočiatku dohodnúť. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal žiadnu existenciu neoprávneného zásahu do jeho osobnostných práv, a preto sankcia v podobe náhrady akejkoľvek škody a nemajetkovej ujmy neprichádza do úvahy. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol.
8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP.
9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žiadal napadnutý rozsudok zmeniť, jeho žalobu opätovne preskúmať a žalovanú zaviazať na náhradu trov konania. Nesúhlasil s postupom žalovanej pri vypracovaní znaleckého posudku týkajúceho sa jeho osoby, ako aj so závermi znalkyne - žalovanej týkajúce sa jeho osoby a vyplývajúce z tohto znaleckého posudku. Ďalej namietal skutočnosť, že nemal možnosť sa so žalovanou konfrontovať, keďže sa pojednávaní osobne nezúčastňovala. Uviedol, že sa vzniknutú situáciu pokúšal riešiť aj cez komoru psychológov, resp. preskúmaním veci prostredníctvom orgánu dozoru nad zdravotnou starostlivosťou, ale nebol úspešný. Opätovne uzavrel, že škody, ktoré žalovaná spôsobila na jeho vzťahu s maloletou dcérou sú nevyčísliteľné a spochybnil jej odpornú spôsobilosť. Súdu prvej inštancie vyčítal, že nevyhovel jeho žiadosti o zmenu termínu pojednávania, o ktorý žiadal zo zdravotných dôvodov.
10. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadrila. Nesúhlasila s odvolaním žalobcu a v plnej miere sa stotožnila s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie. Mala za to, že v konaní nebolo preukázané, že by žalovaná ako znalkyňa v súvislosti s podaním predmetného znaleckého posudku akokoľvek vybočila z medzí stanovených práv a povinností a zasiahla tak do osobnostných práv žalobcu. Dodala, že súdne konanie, v ktorom vypracovávala predmetný znalecký posudok, bolo náročné, problematické a zdĺhavé, avšak toto bolo podľa nej zapríčinené samotnými účastníkmi, ktorí sa nevedeli dohodnúť na svojich rodičovských právach a povinnostiach. Trvala na svojich záveroch uvádzaných vo vypracovanom znaleckom posudku a dodala, že je zrejmé, že žalobca s nimi nesúhlasí, nakoľko neboli v jeho prospech. Predmetný znalecký posudok bol vypracovaný na účel súdneho konania, a teda bol prístupný iba účastníkom tohto konania a žalobca napokon nepreukázal, že by týmto znaleckým posudkom bola ohrozená jeho vážnosť v zamestnaní. V závere si uplatnila trovy odvolacieho konania voči žalobcovi a žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.
11. Žalobca k vyjadreniu žalovanej uviedol, že súd prvej inštancie sa neoboznámil s podkladmi, ktoré predložil v žalobe a túto zamietol v jeho neprítomnosti. Mal za to, že jeho zistenia sú tak závažné, že súd prvej inštancie mal konať a pozastaviť výkon funkcie súdnej znalkyni - žalovanej. V súvislosti s postupom žalovanej ako súdnej znalkyne opätovne poukázal na jej neodbornosť a neštandardný postup vypracovania znaleckého posudku.
12. Žalovaná ďalej uviedla len to, že zotrváva v plnom rozsahu na všetkých skutočnostiach uvádzaných v predchádzajúcom vyjadrení ako aj na vyjadreniach prezentovaných na pojednávaní.
13. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov.
14. Podľa § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobcu nariaďovať pojednávanie.
15. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny, podľa § 387 ods. 1 CSP, potvrdiť.
16. Z hľadiska obsahu (§ 124 ods. 1 CSP) je zrejmé, že odvolacie dôvody, o ktoré žalobca opiera svoje odvolanie, spočívajú v nesprávnom procesnom postupe súdu, ktorým bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces (konanie a rozhodnutie v jeho neprítomnosti, nemožnosť konfrontácie so žalovanou), v nesprávne zistenom skutkovom stave a nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie (teda odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP).
17. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).
18. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
19. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
20. Na základe preskúmania správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne právne posúdil.
21. Súd prvej inštancie správne vychádzal z toho, že žalobca si v konaní uplatňuje jednak nároky vyplývajúce z práva na ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka a jednak nároky na náhradu škody podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré odvodzuje od (podľa neho) protiprávneho postupu žalovanej pri podaní znaleckého úkonu ako súdom ustanovenej znalkyne v inom súdnom konaní. Súd prvej inštancie sa zaoberal predpokladmi vzniku zodpovednosti žalovanej za tvrdené nároky žalobcu a podľa názoru odvolacieho súdu správne konštatoval, že neboli splnené zákonné podmienky pre vyhovenie žalobe.
22. Pokiaľ ide o nárok na ochranu osobnosti, odvolací súd sa po preskúmaní veci stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal splnenie viacerých zákonných predpokladov potrebných na vznik občianskoprávnej zodpovednosti spôsobenej zásahom do osobnosti fyzickej osoby. V prvom rade nebola preukázaná existencia zásahu, ktorý by bol objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu žalobcu. Žalovaná ako súdom ustanovená znalkyňa vypracovala v konaní o rozvod žalobcovho manželstva znalecký posudok, pričom výsledky svojho znaleckého skúmania prezentovala len v predloženom znaleckom posudku, boli známe len súdu a účastníkom konania o rozvod žalobcovho manželstva, tzn. žalovaná nijako neporušila povinnosť mlčanlivosti. Odvolací súd nemal za preukázaný ani ďalší zákonný predpoklad potrebný na vznik zodpovednosti spôsobenej zásahom do osobnostných práv fyzickej osoby, a to príčinnú súvislosť medzi vyhotovením predmetného znaleckého posudku a žalobcom uvádzanými zdravotnými, osobnými a pracovnými problémami. Žalobca nepreukázal ako ho uvedený znalecký posudok negatívne ovplyvnil v pracovnej oblasti a zároveň nepreukázal, že stres a prípadné zdravotné problémy mu boli spôsobené žalovanou, jej postupom pri vypracovaní znaleckého posudku a závermi sporného znaleckého posudku.
23. Správny bol i záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobca v konaní nepreukázal ani naplnenie predpokladov pre priznanie nároku na náhradu škody (náklady na vyšetrenia v súvislosti s daným súdnom konaním), teda porušenie právnej povinnosti, existenciu škody, príčinnú súvislosť medzi nimi a zavinenie, keď v konaní nebolo zistené žiadne porušenie právnej povinnosti zo strany žalovanej. Pokiaľ mal žalobca v súvislosti s dokazovaním vykonanom v inom súdnom konaní výdavky, nič mu nebránilo uplatniť si tieto nároky v danom súdnom konaní, a tieto si nemôže uplatniť v inom súdnom konaní ako náhradu škody bez súčasného splnenia zákonných predpokladov.
24. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pokiaľ v dôsledku znaleckého posudku vypracovaného žalovanou bolo v konaní o úprave žalobcových rodičovských práv a povinností k maloletej dcére rozhodnuté nie podľa jeho predstáv, táto skutočnosť nemôže zakladať nárok na náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy žalobcu. Ak žalobca nesúhlasil s výsledkami znaleckého dokazovania vykonaného žalovanou, resp. s jej postupom pri vypracovávaní znaleckého posudku, mal túto skutočnosť riešiť v konaní, pre ktoré bol predmetný znalecký posudok vypracovaný (napr. žiadať kontrolné znalecké dokazovanie).
25. Vzhľadom na uvedené, sa odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie tak, ako sú uvedené v napadnutom rozsudku a podľa 387 ods. 2 CSP na ne v plnom rozsahu poukazuje.
26. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie neakceptoval jeho žiadosť o odročenie pojednávania, rozhodol v jeho neprítomnosti a neumožnil mu konfrontáciu so žalovanou, čím bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces, odvolací súd dáva do pozornosti skutočnosť, že súd prvej inštancie nariadil prvé pojednávanie vo veci na deň 13.06.2018. O odročenie tohto termínu pojednávania požiadal najskôr žalobca, z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti. Rovnako o odročenie uvedeného termínu pojednávania požiadala aj právna zástupkyňa žalovanej, z dôvodu kolízie viacerých súdnych pojednávaní, v ktorých vystupuje ako právna zástupkyňa. Súd prvej inštancie obom žiadostiam o odročenie pojednávania vyhovel a nový termín pojednávania určil na deň 08.10.2018. O odročenie tohto termínu pojednávania požiadala právna zástupkyňa žalovanej, z dôvodu práceneschopnosti žalovanej, pričom ako doklad predložila lekárske potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti žalovanej. Súd prvej inštancie aj tejto žiadosti o odročenie pojednávania vyhovel a nový termín pojednávania vytýčil na deň 05.12.2018. Dňa 05.12.2018 súd prvej inštancie vec prejednal na pojednávaní za osobnej prítomnosti žalovanej a jej právnej zástupkyne a v neprítomnosti žalobcu, keď neakceptoval žiadosť žalobcu o odročenie pojednávania, zo zdravotných dôvodov. Žalobca žiadal o odročenie tohto pojednávania (05.12.2018) z dôvodu silnej alergickej reakcie, pričom ako doklad predložil fotokópiu potvrdenia o návšteve zdravotníckeho zariadenia v dňoch 19.11.2018 a 30.11.2018. Žiadosť o odročenie pojednávania žalobca doručil súdu prvej inštancie elektronicky dňa 04.12.2018, t.j. jeden deň pred vytýčeným termínom pojednávania. Súd prvej inštancie mu obratom elektronicky oznámil, že jeho žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovuje, pretože nepredložil potvrdenie o práceneschopnosti. Súd prvej inštancie žalobcu ( i žalovanú) o možnosti odročiť pojednávanie len z dôležitých dôvodov (§ 183 ods. 1,3,4, § 184 ods. 2 CSP) opakovane poučil v predvolaniach na pojednávanie.
27. Podľa § 183 ods. 1 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.
28. Podľa § 183 ods. 3 CSP strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.
29. Podľa § 183 ods. 4 CSP ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.
30. Súd môže rozhodnúť o odročení pojednávania aj na návrh strany. Ak je návrh na odročenie pojednávania podaný pred pojednávaním, pojednávanie môže byť odročené len vtedy, ak sú
kumulatívne splnené dve podmienky: pre nemožnosť dostaviť sa na pojednávanie sú dané dôležité dôvody a od strany ( alebo jej zástupcu) nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.
31. Vzhľadom na uvedené odvolací súd vyhodnotil popísaný postup súdu prvej inštancie, keď nevyhovel v poradí už druhej žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania, ako správny. Súd prvej inštancie postupoval v súlade so zákonom, nakoľko žalobca nepreukázal dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, keďže súdu (ani dodatočne) nepredložil lekárske potvrdenie, z ktorého by vyplývalo, že mu zdravotný stav neumožnil účasť na pojednávaní. Predložená fotokópia potvrdenia o návšteve zdravotníckeho zariadenia v dňoch 19.11.2018 a 30.11.2018 dostatočne neodôvodňuje potrebu odročenia termínu pojednávania nariadeného na deň 05.12.2018 z dôležitých zdravotných dôvodov na strane žalobcu v tom smere, že by preukázali, že na jeho strane existovali ku dňu 05.12.2018 také závažné zdravotné problémy, ktoré by zmarili alebo mu podstatne sťažili možnosť účasti na súdom nariadenom pojednávaní, resp. by v dôsledku jeho účasti mohlo dôjsť k ohrozeniu jeho zdravia alebo života. Ak bola jeho zdravotná indispozícia v takom rozsahu ako tvrdí v odvolaní, mal súdu prvej inštancie predložiť relevantný doklad preukazujúci jeho práceneschopnosť v deň pojednávania. Odvolací súd zdôrazňuje, že takýto doklad žalobca nepredložil ani dodatočne a ani v samotnom odvolaní. Odvolací súd preto konštatuje, že postupom súd prvej inštancie, ktorý zodpovedal zákonu, nemohla byť žalobcovi znemožnená realizácia jeho procesných práv v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP.
32. S uvedeným úzko súvisí aj skutočnosť, že ak by žalobca riadne využil svoje procesné práva a zúčastnil sa pojednávania dňa 05.12.2018, mal by i možnosť osobnej konfrontácie so žalovanou, ktorá sa uvedeného termínu pojednávania osobne zúčastnila. Keďže tak na základe vlastného rozhodnutia neurobil, nemôže sa dovolávať nesprávnosti postupu súdu prvej inštancie v tomto smere.
33. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj postup súdu prvej inštancie v konaní, ktorý rozhodnutiu predchádzal, bol vecne správny, a preto ho podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.
34. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal nárok na ich náhradu žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná v celom rozsahu.
35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).