Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12Co-100-2018.pdf
PDF · 100.12 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/100/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcu: R Collectors s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297, zastúpeného Advokátskou kanceláriou RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, proti žalovanej: Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/XX, XXX XX V., o zaplatenie sumy 4.282,02 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 10Csp/130/2016-65 zo dňa 06.02.2018 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .
Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom č. k. 10Csp/130/2016-65 zo dňa 06.02.2018 konanie v časti 200 eur, ako aj v časti 5,15 % úroku z omeškania ročne zo sumy prevyšujúcej sumu 4.232,02 eura od 23.10.2017 do 20.11.2017, v časti 5,15 % úroku z omeškania ročne zo sumy prevyšujúcej sumu 4.182,02 eura od 21.11.2017 od 20.12.2017, v časti 5,15 % úroku z omeškania ročne zo sumy prevyšujúcej sumu 4.132,02 eura od 21.12.2017 do 21.01.2018, v časti 5,15 % úroku z omeškania ročne zo sumy prevyšujúcej sumu 4.082,02 eura od 22.01.2018 do zaplatenia zastavil. Rozhodol, že žalobcovi vráti zo súdneho poplatku za žalobu sumu 5,30 eura prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. po právoplatnosti rozhodnutia. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.273,46 eura s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.473,46 eura od 01.09.2016 do 22.10.2017, s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.423,46 eura od 23.10.2017 do 20.11.2017, s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.373,46 eura od 21.11.2017 do 20.12.2017, s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.323,46 eura od 21.12.2017 do 21.01.2018, s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.273,46 eura od 22.01.2018 do zaplatenia, to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 50 eur splatných vždy do 20. dňa každého mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Súd žalobu v časti prevyšujúcej sumu 2.273,46 eura ako aj v prevyšujúcej časti úroku z omeškania, v časti dlžného úroku z istiny vo výške 1.960,81 eura a v časti zmluvného úroku vo výške 19 % ročne od 01.09.2016 do zaplatenia zamietol. Rozhodnutie vo veci samej súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 181 ods. 2, § 295, § 145 ods. 2, § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“), § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, § 1 ods. 1, 2, § 2, § 9, § 11 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“).
2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou doručenou súdu dňa 17.10.2016 si Poštová banka, a.s. ako pôvodný žalobca, uplatnila voči žalovanej nárok na zaplatenie sumy vo výške 4.282,02 eura s dlžným úrokom vyčísleným do 31.08.2016 vo výške 1.960,81 eura, s 19 % úrokom ročne zo sumy 4.282,02 eura od 01.09.2016 do zaplatenia, s 5,15 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.282,02 eura od 01.09.2016 do zaplatenia a náhradu trov konania. Uplatnený nárok odôvodnila tým, že 17.09.2012 uzavrela so žalovanou zmluvu o úvere č. 0432153312, neoddeliteľnou súčasťou ktorej sú o.i. Všeobecné obchodné podmienky, Obchodné podmienky pre spotrebiteľský úver. V dôsledku omeškania žalovanej Poštová banka, a.s. vyhlásila dňa 29.12.2014 úver za predčasne splatný. Súd prvej inštancie mal za to, že napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. d) a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), v danom prípade sa jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bola žalovaná v postavení spotrebiteľa. Súd teda daný vzťah strán sporu posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy.
3. Súd v súlade s § 145 ods. 2 CSP zastavil konanie v rozsahu čiastočného späťvzatia žaloby a v súlade s § 11 ods. 3, 4 zákona č. 71/1992 Zb. rozhodol, že žalobcovi zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu vracia sumu 5,30 eura zodpovedajúcu časti, v ktorej bolo konanie zastavené, po krátení o sumu 6,70 eura, a to cestou Slovenskej pošty, a.s.
4. Po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že pokiaľ v zmluve o úvere nie sú uvedené žiadne poplatky za upomienky, veriteľ žalovanej s poukazom na § 9 ods. 9 zákona o spotrebiteľských úveroch nemohol od žalovanej ako spotrebiteľa požadovať poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve. Veriteľovi žalovanej nevznikol ani nárok na poistné, keďže dojednané poistenie nezodpovedá ustanoveniam § 788 a nasl. OZ o poistných zmluvách. Žalobca nepredložil súdu žiaden iný doklad preukazujúci nielen vznik, ale ani rozsah a podmienky akéhokoľvek poistenia žalovanej a vôbec nepreukázal existenciu poistenia. V písomnom vyhotovení úverovej zmluvy absentuje podstatný údaj o dobe trvania zmluvy, ale aj údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, čo s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť žalovanou čerpaného úveru. Navyše, pokiaľ žalovanou čerpaný úver bol splatný 72 splátkami po 110,85 eura, celkové náklady spotrebiteľa boli vo výške 3.481,20 eura (72 x 110,85 - 4.500), ale určite nie vo výške 3.024,20 eura, ako je to uvedené v zmluve, v ktorej úplne absentuje údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť v zmysle § 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť pri čerpaní úveru vo výške 4.500 eur a pri 72 splátkach po 110,85 eura predstavuje sumu vo výške 7.981,20 eura, kým po pripočítaní nákladov vo výške uvedenej v úverovej zmluve žalovanej (3.024,20 eura) k výške čerpaného úveru (4.500 eur) by celková čiastka, ktorú by mala žalovaná uhradiť, predstavovala (len) sumu 7.024,20 eura, čo je pri počte splátok a ich výške matematicky vylúčené. Z uvedeného je zrejmé, že pri výpočte RPMN neboli s poukazom na § 19 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch použité celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úveroch, ale nižšie náklady (bez poistenia). Potom veriteľ žalovanej v úverovej zmluve uviedol RPMN v nižšej výške (20,74 %) oproti jeho skutočnej výške, teda v neprospech spotrebiteľa, ktorého tým uviedol do omylu. Aj z uvedeného dôvodu je úverová zmluva bezúročná a bez poplatkov s poukazom na § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch.
5. Pokiaľ je úver bezúročný a bez poplatkov a žalovaná na takto čerpaný úver uhradila celkom sumu vo výške 2.226,54 eura, dlh žalovanej na bezúročnom a bezpoplatkovom úvere predstavuje sumu 2.273,46 eura, kým pred úhradou sumy 200 eur žalovanou po podaní žaloby predstavoval záväzok žalovanej na bezúročnom a bezpoplatkovom úvere sumu 2.473,46 eura. V konaní bolo preukázané, že dlh žalovanej na bezúročnom a bezpoplatkovom úvere k 23.01.2015, kedy žalovaná uznala dlh, predstavoval len sumu vo výške 2.473,46 eura, pričom žalovaná po uznaní dlhu uhradila svojmu veriteľovi sumu vo výške 200 eur. S poukazom na uvedené súd žalobe vyhovel v časti 2.273,46 eura titulom dlžnej istiny (4.500 - 2.026,54 - 200). V časti dlžnej istiny prevyšujúcej sumu vo výške 2.273,46 eura ako aj v časti vyčísleného úroku vo výške 1.960,81 eura a v časti ďalšieho 19 % úroku ročne od 01.09.2016 do zaplatenia, súd žalobu zamietol. Z dlžnej sumy istiny vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania. Žalovaná k 01.09.2016 dlhovala so sumou vo výške 2.473,46 eura až do 20.11.2017, keď v dôsledku úhrady vo výške 50 eur klesol dlh žalovanej na sumu 2.423,46 eura, s úhradou ktorej sa žalovaná dostala do omeškania od 23.10.2017 až do 20.11.2017, keď v dôsledku úhrady vo výške 50 eur klesol dlh žalovanej na sumu 2.373,46 eura, s úhradou ktorej sa žalovaná dostala do omeškania od 21.11.2017
až do 20.12.2017, keď v dôsledku úhrady vo výške 50 eur klesol dlh žalovanej na sumu 2.323,46 eura, s úhradou ktorej sa žalovaná dostala do omeškania od 21.12.2017 až do 21.01.2018, keď v dôsledku úhrady vo výške 50 eur klesol dlh žalovanej na sumu 2.273,46 eura, s úhradou ktorej sa žalovaná dostala do omeškania od 22.01.2018 až do jej zaplatenia.
6. Lehotu na plnenie súd žalovanej určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP, pričom jej povolil plniť v pravidelných mesačných splátkach, vo výške ako plnila pred rozhodnutím súdu, keď súd túto výšku splátok považuje za primeranú možnostiam a schopnostiam žalovanej, ktorej priemerný čistý mesačný príjem je okolo 400 eur a z tohto hradí nielen nájom, ale aj svoju výživu a potreby dvoch detí.
7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, 2 CSP a § 256 ods. 1 CSP tak, že žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal. Žalobca bol len čiastočne úspešný (39,62 %), vrátane procesného zavinenia žalovanej na čiastočnom zastavení konania, pričom neúspech žalobcu v časti istiny, ale aj v časti 19 % úroku - vrátane vyčísleného, či úroku z omeškania je úspechom žalovanej (60,38 %), ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu.
8. Proti rozsudku v zamietajúcej časti výroku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť. Namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie. Namietal nepriznanie poplatkov za upomienky, keďže Sadzobník poplatkov bol neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere a žalované svojím podpisom potvrdila, že sa so Sadzobníkom oboznámila. Zotrval na závere, že zmluva o úvere vyjadrovala správny údaj o RPMN banky, súd vychádzal pravdepodobne z internetovej kalkulačky, ktorú nemožno považovať za relevantnú. Súd nesprávne zhodnotil aj povinnosť platiť poistenie započítavajúc ju do sumy mesačnej splátky. Poistné je potrebné započítať do celkových nákladov len v tom prípade, pokiaľ jeho uzatvorenie bolo podmienkou na uzatvorenie zmluvy o úvere. Podľa zmluvy o úvere je dohodnutý termín konečnej splatnosti úveru na 20.02.2022. Namietal, že súd nesprávne právne posúdil absenciu celkovej čiastky úveru, ktorej absencia nemá za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2012 sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. Zmluva o úvere bola preukázateľne uzatvorená v písomnej forme. Z uvedeného vyplýva, že nebola splnená jedna z dvoch podmienok, kumulatívne potrebných pre možnosť sankcionovania úveru bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou. Zotrval na tom, že zmluva o úvere obsahuje všetky požadované náležitosti a celková čiastka úveru je uvedená v správnej výške v bode 3.1 zmluvy. Záver súdu o poistení považoval za nesprávny. Nárok na úhradu poistného vznikol žalobcovi v súlade s čl. 3 zmluvy o úvere, kde je uvedený rozsahu poistenia. V tejto súvislosti zdôraznil, že nemal možnosť sa počas konania vyjadriť k dôvodom zamietnutia žaloby, pričom by ich vedel preukázateľne vyvrátiť. Záverom podaného odvolania dodal, že súd sa uznaním dlhu vôbec nezaoberal.
9. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhujúc napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že nesúhlasí s argumentáciou žalobcu v časti uplatnenia poplatkov. Pri výpočte RPMN súd nevychádzal z internetovej kalkulačky, ale z úverovej zmluvy. Poukázala na skutočnosť, že uznanie dlhu je absolútne neplatným právnym úkonom, jeho obsah je v neprospech spotrebiteľa a veriteľ jeho obsahom žalovanú uviedol do omylu. Nie je možné voči spotrebiteľovi uplatniť dlh vo vyššej výške, než umožňuje zákon.
10. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti ako aj vo výroku o trovách konania potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. Výroky o zastavení časti konania, o vrátení súdneho poplatku a o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 2.273,46 eura s príslušenstvom, v dôsledku absencie odvolania nadobudli právoplatnosť.
11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
12. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si v predmetnom spore uplatňoval nároky zo zmluvy o poskytnutí úveru, ktorá bola uzavretá ako úverová zmluva upravená Obchodným zákonníkom (tzv. absolútny obchod), pričom zároveň ide o zmluvu spotrebiteľskú. Základ právnej úpravy je v Obchodnom zákonníku, no na daný spotrebiteľský vzťah sa aplikujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa. Zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, pretože zmluvnými stranami sú na jednej strane veriteľ ako dodávateľ, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie pôžičiek a úverov z vlastných zdrojov a ktorý konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a na strane druhej subjekt, t.j. dlžník, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Tým sa pri rozhodovaní o žalobe otvoril priestor pre aplikáciu ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré predstavujú základný právny rámec ochrany spotrebiteľa, a tiež priestor na aplikáciu ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. V ustanovení § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch sú upravené náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zákon tiež v ustanovení § 11 ods. 1 stanovuje, pri absencii ktorých náležitostí zmluvy sa úver pokladá za bezúročný a bez poplatkov.
13. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní skonštatoval, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu v zmluve nesprávne uvedenej RPMN, absencie doby trvania zmluvy a údaju o celkovej čiastke. RPMN nebola správne vypočítaná z dôvodu, že právny predchodca žalobcu nezahrnul do nákladov aj splátky poistného. Žalobca v odvolaní namietal, že poistenie nepatrí do celkových nákladov spojených s úverom, pretože nebolo podmienkou uzatvorenia zmluvy o úvere. V zmluve však žalovaná nemala na výber, či poistenie prijať alebo nie. V bode 2. zmluvy je vo vzťahu k poisteniu uvedené - „žiadam o poistenie schopnosti splácať úver“. K tomuto textu dal veriteľ spotrebiteľovi len dve možnosti označenia: „základný súbor poistenia“ a druhá „komplexný súbor poistenia“. Z textu zmluvy nevyplýva, že by bola spotrebiteľovi daná aj tretia možnosť pre prípad, že o poistenie záujem nemá. Takto formulovaný obsah zmluvy svedčí pre záver, že poistenie bolo podmienkou uzavretia zmluvy o poskytnutí úveru. Navyše, ak súčasťou mesačnej splátky bola aj platba poistného, táto skutočnosť mala vyplývať aj zo zmluvy. Spotrebiteľovi by malo byť zrejmé, aká je výška mesačnej splátky a akú sumu uhrádza mesačne na poistnom. Keďže žalobca nepreukázal, že veriteľ poskytol spotrebiteľovi možnosť uzavrieť zmluvu bez toho, aby musel zároveň prijať aj podmienky poistenia úveru, musel odvolací súd konštatovať, že náklady na poistenie ako doplnkovú službu mali byť súčasťou nákladov zahrnutých do výpočtu RPMN (§ 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch). Avšak aj keby sa tieto náklady nezohľadňovali pri výpočte RPMN, táto je v zmluve uvedená v neprospech spotrebiteľa aj z ďalšieho dôvodu. V bode 2. zmluvy o úvere je drobným písmom uvedené, že celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom. Výška úveru predstavuje podľa zmluvy sumu 4.500 eur a celkové náklady spojené s úverom sumu 3.024,20 eura. Súčet týchto dvoch súm teda mal predstavovať celkovú čiastku úveru, t.j. 7.524,20 eura. Táto suma je však v rozpore s tým, čo mal spotrebiteľ uhradiť v 72 mesačných splátkach po 110,85 eura, teda 7.981,20 eura. Pokiaľ teda veriteľ nezahrnul poistné do nákladov a pri výpočte RPMN vychádzal len z celkovej výšky nákladov podľa zmluvy (3.024,20 eura), evidentne nemohla byť RPMN správne vypočítaná ani z toho dôvodu, že náklady predstavovali až 3.481,20 eura (7.981,20 eura - 4.500 eur). Pri takýchto zmätočných údajoch uvádzaných v zmluve si spotrebiteľ v žiadnom prípade nemohol vedieť spočítať, aká bude skutočná suma, ktorú má veriteľovi uhradiť. Od celkovej výšky nákladov sa odvíja aj výška RPMN a keďže veriteľ pri výpočte RPMN vychádzal z nesprávnej výšky nákladov spojených so spotrebiteľským úverom, nezahrnul do nich poistné, potom bola RPMN nesprávne vypočítaná, a to v neprospech spotrebiteľa, čo malo za následok, že úver sa podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov. K námietke žalobcu, že RPMN počítal súd prvej inštancie prostredníctvom internetovej kalkulačky odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie pri výpočte RPMN nevychádzal z výpočtov internetovej kalkulačky, ale z celkovej výšky nákladov na úver, ktorá bola v zmluve uvedená v nižšej výške ako v skutočnosti bola, a teda aj pri výpočte RPMN bola použitá nesprávna (nižšia) výška celkových nákladov na úver, čo zapríčinilo v zmluve nesprávny výpočet nižšej RPMN ako v skutočnosti bol.
14. Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že písomná forma zmluvy a náležitosti zmluvy musia byť splnené kumulatívne, inak nie je možné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Zákonodarca iste takýto absurdný záver nesledoval, pretože pri takomto výklade zákona by postačovala
len písomná forma zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to aj bez náležitostí uvedených § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). Zmluva by síce bola vyhotovená v písomnej forme, avšak bez tých najpodstatnejších náležitostí, ktoré spotrebiteľa fakticky informujú, koľko ho požičanie peňazí bude stáť. Takáto zmluva by podľa tvrdení žalobcu uvádzaných v odvolaní bola v poriadku a nespôsobila by ani bezúročnosť a ani bezpoplatkovosť úveru, lebo bola dodržaná písomná forma zmluvy. S takýmto výkladom zákona nie je možné sa stotožniť, pretože je potrebné vychádzať predovšetkým z účelu zákona, čo ním zákonodarca sledoval. Cieľom tohto ustanovenia bolo zabezpečiť bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru pokiaľ v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je povinne písomná, nebudú obsiahnuté náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. a) až k), r), y) zákona o spotrebiteľských úveroch.
15. Žalobca ďalej namietal, že v bode 3.1. zmluvy o úvere sa nachádza uvedenie správnej celkovej čiastky úver. Takýto bod sa však v zmluve o úvere nenachádza a celková čiastka úveru nie je vyčíslená ani v žiadnom inom bode zmluvy. V bode 2. zmluvy je drobným písmom uvedené, že celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom. Takáto definícia je podľa žalobcu postačujúca, avšak odvolací súd dodáva, že pri zmätočných údajoch uvádzaných v zmluve, na ktoré poukázal odvolací súd v predchádzajúcom odseku, si spotrebiteľ v žiadnom prípade nemohol spočítať - ako sa žalobca mylne domnieva - aká bude skutočná suma, ktorú má veriteľovi uhradiť. Odvolaní súd považoval námietku žalobcu ohľadne poistného taktiež za nedôvodnú. Žalobca v podanom odvolaní uviedol, že nárok na úhradu poistného mu vznikol v súlade s článkom 3 zmluvy o úvere. Takýto článok, resp. bod zmluvy, v ktorom je konštatovaný rozsah poistenia, sa v zmluve nenachádza. V zmluve je len miniatúrnym písmom konštatované, že všetky informácie o poistení a podmienky poistenia, vrátane poistnej zmluvy a príslušných poistných podmienok sú k dispozícii na každom Obchodnom mieste, a že klient vyhlasuje, že sa s týmito informáciami oboznámil. Ako už odvolací súd uviedol, v zmluve žalovaná nemala na výber, či poistenie prijať alebo nie, mala len na výber základný súbor poistenia alebo komplexný súbor poistenia, preto súd prvej inštancie správne konštatoval, že veriteľovi nevznikol nárok na poistné, keďže dojednanie poistného je v rozpore s ustanovením § 788 a nasl. OZ. Odvolací súd považoval za nedôvodnú aj námietku žalobcu týkajúcu sa poplatkov za upomienky, pričom odvolací súd poukazuje na správne právne posúdenie súdom prvej inštancie. Všeobecné obchodné podmienky, Obchodné podmienky pre úver a Sadzobník poplatkov žalovanou popísané neboli, preto nemožno mať za to, že žalobcovi vznikol nárok na úhradu týchto poplatkov, navyše ich vznik v konaní pred súdom prvej inštancie ani nepreukázal. V súvislosti s námietkou doby trvania úveru odvolací súd dodáva, že v zmluve o úvere je uvedený dátum konečnej splatnosti úveru na deň 17.09.2018, pričom doba trvania úveru je čas od uzatvorenia zmluvy do termínu konečnej splatnosti úveru, z čoho vyplýva, že v zmluve o úvere bola uvedená doba trvania úveru, ohraničená dátumom 17.09.2018. Uvedený záver však nič nemení na skutočnosti, že ostatné náležitosti uvedené vyššie v zmluve o úvere absentujú, čo má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru.
16. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku ako aj vo výroku o trovách konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
17. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, preto by jej podľa § 255 ods. 1 CSP patrila náhrada trov odvolacieho konania. Keďže jej v tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli a ani si žiadne trovy neuplatnila, odvolací súd jej nárok na náhradu týchto trov nepriznal (§ 396 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP).
18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).