Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2Sa-14-2019.pdf
PDF · 82.85 KB
Case nature
Area
Subarea
2Sa/14/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Evou Baranovou, v právnej veci žalobcu EKONOMIK SERVIS, s.r.o., so sídlom Košice, Trieda SNP 58, právne zastúpeného advokátom JUDr. Mariánom Prievozníkom, PhD., so sídlom Košice, Krmanova 1, proti žalovanému Okresnému úradu Košice, katastrálnemu odboru, Košice, Južná trieda 82, o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca svojou žalobou z 03.11.2019 proti nečinnosti orgánu verejnej správy sa domáhal, aby súd podľa § 250 ods.1 uložil povinnosť žalovanému vydať rozhodnutie o návrhu žalobcu na záznam vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v konaní vedenom pod č. k. Z-8852/2018 v lehote do 30 dní od doručenia tohto uznesenia. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania voči žalovanému.
2. V žalobe uviedol, že podal žalovanému dňa 23.11.2018 návrh na záznam vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným v katastri okresu N. R.., obec N. - X. hrdinov, katastrálne územie J. na liste vlastníctva č. XXXXX. Toto konanie prebieha u žalovaného pod č. k. Z-8852/2018.
3. Žalovaný bol vo veci nečinný viac ako pol roka a žalobcovi nebol doručený žiadny procesný úkon v prebiehajúcom administratívnom konaní.
4. Dňa 27.05.2019 žalobca podal sťažnosť pre prieťahy, na ktorú žalovaný orgán verejnej správy odpovedal oznámením zo dňa 18.06.2019. V tomto oznámení sa uvádza, že z dôvodu zachovania poradia „plômb“ nie je možné zápis vykonať, pretože návrhu na záznam predchádzali návrhy na vklad, ktoré nie sú právoplatne skončené. Žalovaný uviedol, že bude pokračovať v konaní po právoplatnom skončení predchádzajúcich konaní.
5. Žalobca konštatoval, že táto odpoveď žalovaného nemá oporu v katastrálnom zákone a je čiastočne zmätočná, ani skutočnosť, že žalovaný je povinný rozhodovať o listinách v poradí, v akom sú mu doručované, nemôže odôvodňovať jeho, v súčasnosti viac ako polročnú nečinnosť. Vo vzťahu k uvedeným nehnuteľnostiam neprebiehalo až toľko konaní o povolenie vkladu, ktoré by odôvodňovali, že o návrhu žalobcu sa ani len nezačalo konať počas tak dlhého času.
6. Žalovaný v oznámení uviedol dve prebiehajúce konania o povolení vkladu pod č. k. V-14149/2018 a V-14150/2018.
7. Odpovede žalovaného považoval za zmätočné z procesného hľadiska v tej časti, v ktorej uvádza, že v konaní bude pokračovať po právoplatnom skončení predchádzajúcich konaní. Toto konanie však
nebolo prerušené a katastrálny zákon v prípade konania o záznam práv k nehnuteľnostiam prerušenie konania ani neupravuje.
8. Žalobca k žalobe pripojil návrh na záznam vlastníckeho práva z 23.11.2018 sťažnosť pre prieťahy v záznamovom konaní zo dňa 27.05.2019 a oznámenie žalovaného z 18.06.2019 č. Z-8852/2018.
9. Žalovaný vo vyjadrení z 20.08.2019 uviedol, že oznámenie z 18.06.2019 bolo len oznámením katastrálneho odboru v zázname Z-8852/2018, ktorým bol žalobca oboznámený s tým, že v konaní bude možné pokračovať až po právoplatnom skončení predchádzajúcich rozhodnutí. Uvedené podanie nebolo oznámením o výsledku prešetrenia sťažnosti.
10. Sťažnosť bola doručená Okresnému úradu Košice dňa 28.05.2019. Oznámenie o vybavení sťažnosti bolo písomne vyhotovené dňa 18.07.2019 a sťažovateľovi (žalobcovi) bolo doručené dňa 24.07.2019. Žalobca podal žalobu dňa 04.07.2019 v čase, kedy správny orgán vykonával ešte len prešetrenie sťažnosti. V zápisnici o výsledku prešetrenia sťažnosti zo dňa 17.07.2019 sa okrem iného uvádza, že s poukazom na § 41 ods.2 z katastrálneho zákona práva k tej istej nehnuteľnosti sa zapisujú v poradí, v akom sa okresnému úradu doručili zmluvy, verejné listiny alebo iné listiny o vzniku, zmene alebo zániku práva k nehnuteľnosti na zápis do katastra. Vzhľadom na uvedenú právnu úpravu je možné vykonať zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v kat. území J. parc.č. C-KN č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX v prospech žalobcu titulom odstúpenia od kúpnych zmlúv zo dňa 26.03.2015, 24.06.2015, 10.02.2016 až po právoplatnom ukončení v konaní o návrhoch na vklad evidovaných pod č. k. V-14149/2018 a V-14150/2018 a po posúdení spôsobilosti podania č. Z-8852/2018 na zápis podľa ustanovenia § 34 a nasl. katastrálneho zákona. Na základe uvedených skutočností považoval Okresný úrad Košice, katastrálny odbor predmetnú sťažnosť za neopodstatnenú.
Žalovaný poukázal tiež na to, že návrh na vklad evidovaný pod č. V-14149/2018 bol žalovanému doručený dňa 19.10.2018, konanie o návrhu na vklad bolo prerušené rozhodnutím zo dňa 15.11.2018, rozhodnutím zo dňa 28.05.2019 bolo konanie o návrhu na vklad zastavené. Proti rozhodnutiu bolo podané odvolanie, o ktorom odvolací orgán ku dňu podania vyjadrenia nerozhodol.
Takým istým spôsobom postupoval žalovaný aj v konaní o návrhu na vklad evidovanom pod č. k. V-14150/2018.
11. Žalovaný vo vyjadrení poukázal aj na obsah petitu žaloby v spojení s ustanovením § 34 ods.1 prvá veta katastrálneho zákona. Záznam je úkon katastra, u ktorého sa nevyžaduje rozhodnutie, ale priamo nastupuje fáza zápisu práva vyplývajúceho zo zákona, verejnej alebo inej listiny do katastra nehnuteľností. Záznam má deklaratórne účinky. Na vykonanie záznamov sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
12. Žalobca na vyjadrenie žalovaného podal repliku, v ktorej uviedol, že procesnou podmienkou pre podanie žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy je vyčerpanie sťažnosti, ktorú žalobca splnil, pretože sťažnosť preukázateľne podal. Postup pri vybavovaní sťažností upravuje zákon č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach v platnom znení. Podľa názoru žalobcu postup, ktorý zvolil žalovaný, že najprv na základe podanej sťažnosti oznámil žalobcovi, prečo vo veci nekoná, a následne posudzoval sťažnosť ďalších 30 dní, výsledkom čoho bolo oznámenie zo dňa 18.07.2019, v ktorom žalobcovi inými slovami oznámil presne to isté. Podľa názoru žalobcu neexistuje dôvod, prečo žalobca nemohol považovať oznámenie zo dňa 18.06.2019 za oznámenie o vybavení sťažnosti. Ide o procesné podanie správneho orgánu, ktoré bolo vydané v čase po podaní sťažnosti, a ktoré s podanou sťažnosťou vecne súvisí.
V ďalšej časti repliky žalobca sa nevyhovel návrhu žalobcu na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností. Napokon uviedol upresnenie petitu tak, že žalovaný je povinný konať a vydať opatrenie o návrhu žalobcu na záznam vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v konaní vedenom pod č. k. Z-8852/2018 v lehote do 30 dní od doručenia tohto uznesenia.
13. Súd v konaní podľa § 242 - § 251 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok preskúmal žalobu žalobcu, oboznámil sa s pripojenými prílohami a administratívnym spisom žalovaného, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, pretože súd nezistil, že žalovaný bol nečinný.
14. Podľa § 2 ods.1, 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „Správny súdny poriadok“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené, alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
Podľa § 3 ods.1 písm.b), c) SSP na účely tohto zákona sa rozumie b) rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka, c) opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté,
Podľa § 242 ods.1 Správneho súdneho poriadku žalobca sa môže domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní.
15. Podľa § 244 Správneho súdneho poriadku žalobcom je fyzická osoba, alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúca nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu, alebo podnet na prokuratúre.
16. Podľa § 246 ods.2 Správneho súdneho poriadku k žalobe fyzickej osoby, právnickej osoby, aj zainteresovanej verejnosti, musí byť pripojené oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu, alebo vybavenie podnetu prokurátorom.
17. Správny súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či žalobca splnil procesné podmienky pre konanie podľa prvej hlavy štvrtej časti Správneho súdneho súdneho poriadku (konanie o žalobe proti nečinnosti orgánov verejnej správy). Z vyjadrenia žalovaného, ktorý potvrdil aj žalobca vo svojej replike, však vyplýva, že sťažnosť, ktorá bola doručená žalovanému 28.05.2019, bola vybavená doručením odpovede žalobcovi 24.07.2019, teda neskôr ako žalobca podal žalobu na nečinnosť na správny súd. Správny súd je však toho názoru, že striktné zotrvanie na splnení uvedených procesných podmienok žalobcom pred podaním žaloby, vzhľadom na to, že v priebehu konania na súde, skôr ako súd vo veci rozhodol, bola táto sťažnosť vybavená a posúdená ako nedôvodná, by predstavovalo odňatie práva na súdnu ochranu. Formalistický prístup súdu k splneniu procesných podmienok pri žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy môže viesť k porušeniu práva na súdnu ochranu v zmysle článku 46 ods.1 Ústavy SR. Ústavný súd SR v náleze č. k. III.ÚS 250/2016-28 zo dňa 13.09.2016 uviedol, že „je vecou súdu konajúceho v návrhu na ochranu proti nečinnosti, aby s ohľadom na skutkové črty prípadu splnenie podmienky podľa § 250t ods.1 druhej vety O.s.p. posúdil...
Sťažovateľ jednoznačne preukázal relevantnú procesnú aktivitu smerujúcu k ochrane jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v začatom stavebnom konaní. Takáto aktivita je podstatnou podmienkou prípustnosti návrhu podľa štvrtej hlavy piatej časti O.s.p. Preto úlohou krajského súdu bolo pristúpiť k meritórnemu prejednaniu sťažovateľovho návrhu, teda k preskúmaniu, či napriek využitým prostriedkom nápravy je odporca naďalej v konaní nečinný“. Z toho dôvodu krajský súd pristúpil k meritórnemu prejednaniu správnej žaloby smerujúcej proti nečinnosti žalovaného.
18. Súd nepovažoval konanie žalovaného za nečinnosť, keď nevykonal na návrh žalobcu záznam v katastri nehnuteľností. Do podania žaloby proti nečinnosti žalovaného, žalovaný vykonal opatrenie, a to zaslal žalobcovi oznámenie z 18.06.2019 č. Z-8852/2018, ktorým oznámil dôvod nevykonania záznamu podľa návrhu žalobcu zo dňa 23.11.2018. Žalovaný reagoval, aj keď s odstupom cca 6 mesiacov na tento návrh a oznámil žalobcovi oznámením z 18.06.2019 dôvody, pre ktoré doteraz záznam v katastri nehnuteľností neurobil, a kedy tak môže podľa jeho právneho názoru najskôr urobiť.
Za takéhoto právneho stavu nie je možné považovať postup žalovaného za nečinnosť. V prípade, ak žalobca nesúhlasil s dôvodmi nevykonania záznamu, mal právo požiadať všeobecnou správnou žalobou správny súd o preskúmanie uvedeného opatrenia. Za predpokladu, že toto opatrenie sa dotýka práv a povinností žalobcu, alebo že týmto opatrením boli porušené jeho práva.
19. Vzhľadom na to, že súd nezistil v konaní žalovaného nečinnosť, žalobu podľa § 249 Správneho súdneho poriadku zamietol.
20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods.1 Správneho súdneho poriadku, podľa ktorého neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov konania voči žalovanému.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, ako aj označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 Správneho súdneho poriadku (ďalej len "sťažnostné body") sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), podpis a spisová značka konania.
Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm.g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.