Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cob/94/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Michala Novotného v právnej veci žalobcu: M. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, S., zastúpený advokátom: JUDr. Pavol Čičmanec, so sídlom Prievozská 4/A, Bratislava, proti žalovanému: W. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. I. XXXX/XX, O., zastúpený advokátom: JUDr. Vladimír Haládik, so sídlom Clementisove sady 1616, Galanta, o zaplatenie 22.982,35 eur s prísl., o odvolaní žalobcu a odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. -824 zo dňa 08.06.2018 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovanému ukladá povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 22 982,35 eur s 13% úrokom z omeškania ročne od 11.05.2006 do zaplatenia, v ostatnej zamietajúcej časti rozsudok potvrdzuje.

Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Nárok na náhradu trov konania vzniknutých na znalečnom za znalecký posudok č. PPZ-KEU- BA-EXP-2012/24 zo dňa 03.01.2013 a za práce znalca vyplatené Ing. Miroslavovi Šefčíkovi PhD súd priznáva štátu voči žalovanému v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10.108,04 eur s 13 % úrokom z omeškania ročne od 11.05.2006 do zaplatenia a vo zvyšku súd žalobu zamietol. Súčasne priznal žalovanému voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 12,04 % , štátu právo na náhradu trov konania voči žalovanému na znalečnom za znalecký posudok č. PPZ-KEU-BA- EXP-2012/24 zo dňa 03.01.2013 v rozsahu 100 %, právo na náhradu trov konania na znalečnom vyplatenom Ing. Miroslavovi Šefčíkovi, PhD. voči žalobcovi v rozsahu 56,02 % a voči žalovanému v rozsahu 43,08 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. 2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca žiadal zaviazať žalovaného k náhrade škody spôsobené mu žalovaným pri výkone činnosti obchodného zástupcu. Záväzkový vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol uzatvorením zmluvy o obchodnom zastúpení dňa 01.01.2004, ktorou sa žalovaný zaviazal vykonávať činnosť obchodného zástupcu podľa § 652 a nasl. Obchod. zák.. Na tento účel mu bolo poskytnuté i motorové vozidlo Citroen JUMPER 2,5D - EČ: PK044AI a ďalšie predmety potrebné pre výkon tejto činnosti, ku ktorým uzatvoril žalovaný Dohodu o hmotnej zodpovednosti za tovar prevzatý od žalobcu. Právny vzťah bol medzi zmluvnými stranami ukončený a následne si žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 22.982,35 eur. Uvedená suma bola tvorená inventúrnym mankom vo výške 8.953,63 eur, ktorú sumu žalobca na základe v konaní vyhotoveného znaleckého posudku rozšíril na sumu 12.874,30

eur, náhradou za odcudzené motorové vozidlo vo výške 9.725,98 eur, ktorú cenu určil znalec k času jeho odcudzenia a sumou 382,06 eur za nevyúčtované zálohy poskytnuté žalovanému na kúpu pohonných hmôt. K tejto istine žiadal žalobca priznať i úrok z omeškania v sadzbe 15,5 % od 05.06.2004 do zaplatenia.

3. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť ako nedôvodný a tvrdil, že žiadnu škody ani manko žalobcovi nespôsobil, všetok tovar, ktorý prevzal riadne vyúčtoval. Predaný tovar odovzdal odberateľom, ktorí žalobcovi zaň buď zaplatili kúpnu cenu na jeho účet, alebo kúpnu cenu prijal žalovaný a odovzdal ju na účet žalobcu resp. do pokladne. O uvedenom tvrdení ale žiadne dôkazy nemohol súdu predložiť, pretože všetky účtovné listiny, ktoré by tieto skutočnosti preukazovali sa nachádzali vo vozidle, ktoré bolo ukradnuté v čase, keď bolo zaparkované pred rodinným domom v noci zo 17.03. na 18.03.2004. Žalovaný tak nemal žiadne dôkazy, ktorými by tvrdenia žalobcu vyvrátil .

4. Prvoinštančný súd v poradí prvým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudok vo veci rozhodol a žalobe v celom rozsahu vyhovel. Odvolací súd na základe odvolania žalovaného rozhodnutie uznesením č. k. - 576 zo dňa 01.08.2015 zrušil a nariadil prvoinštančnému súdu, aby sa zaoberal nielen žalobou ale vyhodnotil i námietky, na ktoré v priebehu konania žalovaný poukazoval. Odvolací súd ale tiež zdôraznil povinnosť žalovaného, ktorý sa musí aktívne podieľať na získavaní dôkazov a na preukázaní pravdivosti svojich tvrdení. Odvolací súd ešte vytkol prvoinštančnému súdu právne posúdenie veci, podľa ktorého priznal nárok žalobcovi na základe Dohody o hmotnej zodpovednosti, ktorá sa ale spája s pracovno-právnym vzťahom, vzťah medzi stranami sporu bol výlučne obchodným, na ktorý sa vzťahuje právna úprava .

5. Súd prvej inštancie na základe pokynov odvolacieho súdu vo veci vykonal dokazovanie Zmluvou o obchodnom zastúpení uzatvorenou medzi spoločnosťou NESCO s. r. o. ako právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 01.01.2004, Dohodou o hmotnej zodpovednosti zo dňa 01.01.2004, ktorá bola označená ako neoddeliteľná súčasť Zmluvy o obchodnom zastúpení, Preberacím protokolom zo dňa 01.01.2004, ktorým došlo k odovzdaniu elektronickej registračnej pokladne, motorového vozidla a pečiatky žalovanému a ktorým ako významným dôkazom žalobca svoj nárok preukazoval. V konaní bolo nariadené prvoinštančným súdom znalecké dokazovanie, keď pôvodne súdom ustanovený znalec Ing. Miroslav Šefčík, PhD. bol z konania vylúčený a nahradený znalcom Ing. Viliamom Kupcom, PhD. k zisteniu rozdielu medzi tovarom, ktorý žalovaný prevzal a ktorý vyúčtoval a k výške takto vzniknutého schodku, oboznámil so znaleckým posudkom vyhotoveným znalcom Ing. Vladimírom Cebrom, ktorým bola určená cena vozidla odovzdaného do užívania žalovanému k času jeho krádeže a tiež bol v konaní vyhotovený Kriminalistickým a expertíznym PZ Bratislava znalecký posudok, z dôvodu námietky žalovaného, podľa ktorej podpis na Preberacom protokole zo dňa 01.01.2004 nie je jeho pravým podpisom. Zo znaleckého posudku Kriminálneho expertízneho ústavu PZ bolo zistené, že podpis na Protokole je podpisom žalovaného. Z tejto skutočnosti prvoinštančný súd v ďalšom postupe a pri posudzovaní veci vychádzal.

6. V priebehu konania bola medzi pôvodným žalobcom a súčasným žalobcom uzatvorená dňa 21.12.2015 Zmluva o postúpení pohľadávky, preto prvoinštančný súd na základe návrhu žalobcu uznesením č. k. - 614 zo dňa 26.05.2017 pripustil, aby pôvodný žalobca vystúpil z konania a na jeho miesto vstúpil ako nový žalobca postupník.

7. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vzal do úvahy nielen Preberací protokol, ktorý uzatvorili pôvodný žalobca so žalovaným, ale aj Pokyny pre prácu obchodných zástupcov ako dôkaz o činnosti a povinnostiach žalovaného, ktorý upravoval pohyb tovaru, predaja, odvod tržieb, používanie služobného vozidla. Súd ustálil, že ak si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody, dôkazné bremeno preukázania splnenie predpokladov zodpovednosti za škodu je na žalobcovi.

8. Z hľadiska právneho posúdenia vychádzal prvoinštančný súd z ust. § 652 ods. 1, § 655 ods. 1, § 655a ods. 1 Obchod. zák., ktoré aplikoval na samotnú zmluvu o obchodnom zastúpení. Nárok na náhradu škody posudzoval podľa § 373, § 374 ods. 1, 2, 3 Obchod. zák. v spojení s § 378, § 379 a § 386 ods. 1, 2 Obchod. zák.

9. Výška časti nároku na náhradu škody označená ako inventúrny rozdiel - manko, ktorú si žalobca uplatnil bola stanovená na základe znaleckého posudku vyhotoveného znalcom Ing. Viliamom Kupcom

PhD. Prvoinštančný súd zdôraznil, že škoda je majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch. Uhrádza sa skutočná škoda, pri ktorej musí byť preukázané porušenie právnej povinnosti ako príčiny vzniku škody, následkom je vznik samotnej škody v spojení s existenciou príčinnej súvislosti. Po teoretickom výklade nároku na náhradu škody prvoinštančný súd uviedol, že v Zmluve o obchodnom zastúpení sa strany dohodli na tom, že inventarizácia sa bude vykonávať mesačne, preto je nepochopiteľné, z akého dôvodu, až po ukončení záväzkového vzťahu žalobca zistil, že mu žalovaný spôsobil škodu, za ktorú zodpovedá, ale len za predpokladu, že sa nepreukážu okolnosti, ktoré jeho zodpovednosť za škodu vylučujú. Súd prvej inštancie zdôraznil, že zodpovednosť je pri aplikovaní objektívna a nevyžaduje zavinenie, ktoré sa preto nepreukazuje. Pri posúdení výšky škody spočívajúcej v rozdiele medzi cenou odobratého a žalovaným prevzatého tovaru, za ktorý sa ako zverené hodnoty žalovaný zaručil, súd vychádzal nielen zo znaleckého posudku, ale aj z originálnych dokladov, ktoré mu boli predložené. Žalovaný síce namietal, že žalobcom boli znalcovi a v konaní predložené iba tie doklady, ktoré mu vyhovujú a neboli predložené také doklady, ktoré by preukazovali, že žalovaný vkladal na účet žalobcu i finančnú hotovosť získanú od odberateľov, čo mali podľa žalovaného preukázať výpisy z účtu žalobcu. Súd z obsah CD nosiča a dokladov založených v spise zistil, že všetky odvody žalovaného na účet právneho predchodcu žalobcu sa zhodujú, sú zaúčtované a z nich vychádzal i znalecký posudok znalca Ing. Viliama Kupca, PhD. Uvedený znalecký posudok ale prvoinštančný súd označil za neobjektívny. Tento názor založil na konštatovaní, že znalec vzal do úvahy len dôkazy a doklady, ktoré mu poskytol žalobca a nevychádzal z celého účtovníctva, zo znaleckého posudku potom nevyplýva, či za tovar, ktorý žalovaný odovzdal odberateľom bola kúpna cena zaplatená na účet právneho predchodcu žalobcu alebo boli peniaze prijaté priamo žalovaným, čo nepreukazujú ani výpisov z knihy bankových výpisov a evidencia odoslaných faktúr, či pokladničný denník. Súd tomuto nároku nevyhovel s tým, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v celom rozsahu. Ak žalobca žiadal priznať náhradu škody vo forme inventúrneho manka - schodku, ktorý mal konaním žalovaného vzniknúť, súd pri porovnaní ceny tovarov odobratých žalovaným a odvodmi tržieb odovzdaných žalovaným podľa dokladov „výdajka - prevodka“ len za mesiac január 2004 nebol zhodný a bolo na žalobcovi vysvetliť, z akého dôvodu nevykonával inventarizáciu mesačne aby vzniknutý rozdiel už za mesiac január hneď žalovanému nevyúčtoval. Súd poukázal i na to, že nie je zrejmé, či nejaká časť bola vrátená späť žalobcovi do skladu, ak nebola predaná alebo uhradená priamo na účet žalobcu jeho odberateľmi. Uvedené nejasnosti preto súd vyhodnotil ako nevyplývajúce zo znaleckého posudku a teda v neprospech žalobcu, ktorý tak v časti „inventúrneho manka“, nesplnil dôkaznú povinnosť.

10. Súd priznal žalobcovi nárok na náhradu škody za odcudzené motorové vozidlo. Dokazovanie preukázalo, že žalovaný jednoznačne porušil povinnosť zo záväzkového vzťahu, predmetné motorové vozidlo neparkoval v mieste a spôsobom určeným v Preberacom protokole, a to v uzamknutom priestore na dvore rodinného domu, k čomu sa žalovaný zaviazal, že v prípade krádeže prevzatých vecí a teda i vozidla, uhradí ich aktuálnu trhovú hodnotu. Preberací protokol jednoznačne vymedzoval miesto, na ktorom bolo dovolené motorové vozidlo po ukončení činnosti v noci parkovať, čo nebolo zo strany povinného žalovaného splnené. V nočných hodinách došlo k odcudzeniu vozidla zaparkovaného pred rodinným domom žalovaného, preto súd priznal žalobcovi titulom nároku na náhradu škody celú trhovú hodnotu vozidla určenú znaleckým posudkom vo výške 9.725,98 eur. Žalovaný síce k tomuto tvrdeniu namietal, že vozidlo nebolo ani havarijne poistené, hoci sa používalo na podnikanie a tiež, že od škody na vozidle mala byť odrátaná minimálne hodnota nájdeného skeletu, ktorý mohol mať nejakú hodnotu, nenavrhol ale vykonať žiadne dokazovanie k preukázaniu ceny skeletu a ani žiadne iné dôkazy neoznačil. Súd tak z dôvodu porušenia dohody o parkovaní motorového vozidla vo dvore rodinného domu a v tejto súvislosti nároku na škodu spôsobenú krádežou motorového vozidla vo výške jeho hodnoty určenej znaleckým posudkom v tomto rozsahu žalobe vyhovej a žalobcovi priznal škodu vo výške 9.725,98 eur a rovnako i nárok na zaplatenie zálohy poskytnutej na pohonné hmoty vo výške 382,06 eur, ku ktorej žalovaný tvrdil, že si túto započítal k svojmu nároku na províziu, ktorú mu za dva mesiace právny predchodca žalobcu nezaplatil. Žalovaný však žiadnu konkrétnu výšku svojho nároku neustálil, jednostranný zápočet vykonal do výšky prijatej zálohy na pohonné hmoty , čo žalobca neuznal a k čomu súd uviedol, že zápočet, bez uvedenia výšky provízie ako svojej pohľadávky, ktorú započítava nemožno akceptovať, žalovaný žiadnym dôkazom tento nárok na províziu ani jej výšku nepreukázal, teda neuniesol k svojmu tvrdeniu dôkazné bremeno a žalovaného k zaplateniu prijatej zálohy titulom nároku žalobcu na náhradu škody zaviazal.

11. Súd priznal žalobcovi i nárok na úrok z omeškania, ktorý s poukazom na znenie § 369 ods. 1, 2a Obchod. zák. v znení účinnom do 31.01.2013 určil v sadzbe 13 %, a to až odo dňa 11.05.2006, keďže

žalobca nepreukázal, že by žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vyzval ešte pred podaním žaloby, preto úrok z omeškania priznal odo dňa, kedy bola žalovanému doručená žaloba, ktorú považoval za výzvu na úhradu dlhu a v ostatnej časti nárok na požadovaný úrok z omeškania žiadaný od 05.06.2004 zamietol. O trovách konania rozhodol podľa podľa pomeru úspechu a neúspechu strán sporu a tiež rozhodol o náhrade trov konania vzniknutých štátu v súvislosti vykonaným znaleckým dokazovaním, ktoré posudzoval podľa s poukazom na ust.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca i žalovaný.

13. Žalovaný v podanom odvolaní žiadal, aby rozhodnutie odvolací súd zmenil, žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odvolacích argumentoch poukázal na to, že Preberací protokol zo dňa 01.01.2004, ktorým prevzal motorové vozidlo nepodpísal, preto neporušil žiadnu povinnosť zo záväzkového vzťahu napriek tomu, že podľa znaleckého posudku je podpis na tomto protokole jeho podpisom. Tiež dohoda o prenájme vozidla, ktorou pôvodný žalobca mal vozidlo prenajaté od prenajímateľa T. A. je netypická, nakoľko nájomca nemusel za vozidlo platiť žiaden nájom, iba sa zaviazal vykonávať servis svojich vozidiel u prenajímateľa. Takúto dohodu považoval žalovaný za dodatočne vyhotovenú s cieľom preukázať existenciu záväzku nájomcu zodpovedať za škodu spôsobenú haváriou, odcudzením a poškodením vozidla, ktoré tento preniesol na žalovaného. Žalobca ale až na pojednávaní konanom dňa 21.02.2018 predložil potvrdenie o zaplatení sumy 293.005,- Sk ako pohľadávky prenajímateľa vozidla, hoci túto škodu bolo možné preukázať od počiatku súdneho konania, preto tento dôkaz označil odvolateľ za nedôveryhodný. Za dôkaz preukazujúci uvedené plnenie by bolo možné považovať bankový výpis. Za podstatné pre rozhodnutie považoval odvolateľ skutočnosť, že pôvodný žalobca sa zlúčil dňa 09.03.2016 so spoločnosťou ERAKKO, s. r. o. Maňa, do ktorej sa zlúčilo množstvo iných obchodných spoločností, táto spoločnosť sa potom zlúčila do ďalšej spoločnosti, ktorý postup bol síce legálny, ale je otázne či morálny. Naviac pôvodný žalobca postúpil svoje aktíva na nového žalobcu, čo považuje žalovaný za konanie v rozpore s dobrými mravmi, a ktorému tak nemala byť zo strany súdu poskytnutá právna ochrana. Odvolateľ namietol aj úrok z omeškania priznaný v sadzbe 13 %, ktorý s prihliadnutím na dĺžku konania už predstavuje viac ako 156 % priznanej istiny. K prijatým zálohám na pohonné hmoty, ktorých sa tiež žalobca titulom nároku na náhradu škody domáha odvolávajúci sa žalovaný zdôraznil, že tieto si započítal voči svojmu nároku na zmluvnú províziu, keď z dokladov predložených žalobcom vyplýva, že žalovaný pre neho vykonával činnosť obchodného zástupca až do apríla 2004, ale provízie za mesiac marec a apríl mu neboli vyplatené.

14. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie i žalobca a žiadal, aby odvolací súd v zamietajúcej časti rozhodnutie zmenil a nárok mu priznal v rozsahu podanej žaloby s 15,5 % úrokom z omeškania. V odvolaní zdôraznil, že znalecký posudok, ktorý prvoinštančný súd označil za neobjektívny bol vyhotovený na základe pokynu prvoinštančného súdu, ktorý znalecké dokazovanie nariadil a potom, ako vylúčil znalca Ing. Miroslava Šefčíka, PhD. ustanovil znalca Ing. Viliama Kupca, PhD., ktorému bolo odovzdané zo strany žalobcu kompletné účtovníctvo za obdobie ako určil prvoinštančný súd. Znalec zistil rozdiel na prevzatých hodnotách vo forme tovaru a odovzdaných platbách. V súvislosti s pohybom tovaru vzal do úvahy počiatočný stav, súhrn výdajov tovaru na jednotlivých výdajkách tovaru od žalobcu pre žalovaného a súhrn vratiek tovarov od žalovaného žalobcovi. Vzniknutý rozdiel predstavoval schodok, z ktorého bol odrátaný tovar, ktorý žalovaný odovzdal v predajniach a hotovosť prijatá cez pokladňu alebo faktúru, ako i tržby za predaj takéhoto tovaru podľa zoznamu hotovostných platieb, ktoré prešli elektronickou registračnou pokladnicou. Zo schodku boli odpočítané tržby za predaj tovaru podľa zoznamu faktúr, ktoré boli uhradené priamo na účet žalobcu, o čom takisto boli zo strany žalobcu odovzdané znalcovi doklady, ktorý ich pri znaleckom posudzovaní akceptoval, a až z takto zistených úkonov bola stanovená výška škody. Znalecký posudok je objektívny, vyhotovený z účtovných dokladov za rozhodné obdobie tak, ako bolo znalcovi uložené prvoinštančným súdom, preto argumentácia súdu uvedená v odseku 63. rozsudku je nezákonná. Nemožno vytýkať žalobcovi nesplnenie povinností, ktoré mu z uznesenia o ustanovení znalca a uložených úloh vôbec nevyplývali. Súd si pri odôvodnení takéhoto rozhodnutia zjednodušil postup, keď sa zameral na právno-teoretický výkladom škodovej udalosti, na výklad o povinnosti unesenia dôkazného bremena ako inštitútu procesného práva, ale vôbec nevzal do úvahy z dokazovania vzídené a preukázané skutočnosti. Žalobca na CD nosiči doplnil účtovné doklady v požadovanom rozsahu, ktorými sa súd ale vyporiadal tým, že znalecký posudok označil za neobjektívny, čo založilo odvolací dôvod podľa a Okrem toho závery prvoinštančného súdu sú v

rozpore s formálnou logikou v spojení s nesprávnymi skutkovými zisteniami vzniku a výšky škody v prerokúvanej veci. Nemožno vychádzať z názoru vysloveného prvoinštančným súdom, podľa ktorého, ak žalovaný vrátil tovar do skladu, musel mu byť k nemu vystavený príjmový doklad, ktorý sa zakladá do účtovníctva a potvrdzuje pre žalovaného, že daný tovar vrátil. Ak ale v účtovníctve takýto doklad absentuje znamená, že žalovaný žiaden tovar nevrátil, preto je nelogický argument prvoinštančného súdu vyjadrení s tým, že žalobca nepreukázal vznik škody, keď doklad o vrátení tovaru nepredložil. Podľa znaleckého posudku znalec pracoval s účtovnými dokladmi, ktoré preukazovali úhradu kúpnej ceny za tovar predaný žalovaným priamo na účet žalobcu, znalec postupoval v rozsahu, ktorý mu bol za účelom vyhotovenia znaleckého posúdenia určený prvoinštančným súdom. Kvalitu ani kvantitu účtovnej dokumentácie nenamietal, a tak prvoinštančný súd nesprávne zhodnotil skutkový základ, ktorý potom založil na nesprávnom vyhodnotení dôkazov, čo viedlo i k nezákonnosti a k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci.

15. Odvolania boli doručené na vyjadrenie sa opačným stranám sporu. Žalobca v podaní doručenom prvoinštačnému súdu dňa 09.07.2018 zotrval na tvrdeniach uvedených vo svojom odvolaní a zdôraznil, že už v podanej žalobe na preukázanie vzniku škody a jej výšky pripojil dôkazy a žalovaný nepreukázal, že by porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami, ktoré jeho zodpovednosť za vzniknutú škodu vylučujú.

16. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril a nepodal ani odvolaciu repliku .

17. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolania proti rozhodnutiu boli podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, po skonštatovaní, že majú zákonom predpísané náležitosti ( ) a odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) a zistil, že odvolanie žalobcu je dôvodné, na rozdiel od odvolacej argumentácie žalovaného. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie dospel k záveru, že je potrebné zopakovať dokazovanie, ( ), z ktorého dôvodu vo veci nariadil odvolacie pojednávania ( ), na ktoré predvolal strany sporu.

18. Odvolací súd na pojednávaní vo veci vypočul strany sporu, zopakoval s poukazom na ust. dokazovanie tak, aby vytvoril podklad pre odlišné vyhodnotenie dôkazov ako bolo vykonané súdom prvej inštancie a na jeho základe mohol vo veci meritórne rozhodnúť.

19. Podľa

Odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak a) rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a b) odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

Podľa

(1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

(2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

(3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

Podľa

Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

20. Odvolací súd úvodom zdôrazňuje, že pri posudzovaní nároku na náhradu škody musí súd v odôvodnení rozhodnutia nielen odcitovať príslušnú právnu normu, ale vysvetliť, ktoré skutkové zistenia jej použitie odôvodňujú, prípadne i s použitím teoretického výkladu. Odvolací súd po posúdení odôvodnenia musí prvoinštančnému rozhodnutiu vytknúť zbytočne rozsiahly spôsob popisovanie procesných krokov a postupov, zbytočne podrobne opisované vyjadrenia strán, čím je rozsudok nedôvodne kvantitatívne obsiahly a postačuje stručné a výstižné vyhotovenie odôvodnenia, čo je síce náročnejšie na prácu, ale zodpovedá zákonnej požiadavke pre písomné vyhotovenie rozhodnutia.

21. Žalobca i žalovaný konajúci prostredníctvom svojich právnych zástupcov predniesli odvolacie argumenty v rozsahu obsiahnutom v podaných odvolaniach. Po oboznámení sa s tým, ktoré skutočnosti považuje odvolací súd za nesporné a ktoré za sporné, v spojení so zopakovaním a doplnením dokazovania dôkazmi, ktoré odvolací súd vzhľadom na súhlas oboch strán sporu prečítal a voči ktorému spôsobu strany nevzniesli námietky, po oboznámení s predbežným právnym posúdením veci odvolacím súdom, odvolávajúci sa žalobca zotrval na argumentácii uvedenej v odvolaní, ku ktorej zdôraznil, že všetky účtovné doklady, ktoré boli znalcom od neho vyžadované v rozsahu ako bolo uložené prvoinštančným súdom predložil a tieto jednoznačne preukazujú vznik škody, ktorú spôsobil žalovaný a ktorý žiadne dôvody, na základe ktorých by sa zo zodpovednosti liberoval neuviedol.

22. Odvolávajúci sa žalovaný v odvolaní založil odvolanie na existencii odvolacích dôvodov uvedených v ust. ,

23. Odvolací argument založený na ust. znamená, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a teda sa týka nedostatkov v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcich v tom, že skutkové zistenie, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie sú nesprávne. Uvedené znamená, že musí ísť o také skutkové zistenie, na základe ktorého súd vec posúdil po právnej stránke nesprávne, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, v dôsledku čoho je nesprávny a chybný súdom vyslovený právny názor a skutkové zistenie tak nezodpovedá vykonaným dôkazom, súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi vykonané opomenul, napriek tomu, že vyšli najavo. Nesprávne skutkové zistenia sú i také, ktoré súd založí na chybnom hodnotení dôkazov, čím nastane logický rozpor v ich hodnotení z hľadiska zákonnosti, pravdivosti, prípadne i dôležitosti.

24. Dôvod odvolania podaný podľa ust. znamená, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K uvedenému odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, vyvodzuje zo skutkového zistenia práva a povinnosti, ktoré majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

25. Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu škody. Pre jej priznanie musia byť splnené predpoklady vyžadované zákonom, z ktorých prvoinštančný súd vychádzal a ktoré definoval v odseku 61. odôvodnenia rozsudku a z ktorých i odvolací súd vychádza. Niet sporu o tom, že vzťah medzi dotknutými stranami bol založený zmluvou o obchodnom zastúpení upravenou v ust. § 652 a nasl. Obchod. zák., na základe ktorej žalovaný vykonával sústavnú činnosť v mene pôvodného žalobcu. Žalovaný ako obchodný zástupca mal od zastúpeného poskytnuté predmety, ktoré mu slúžili na výkon jeho činnosti, tieto Preberacím protokolom dňa 01.01.2004 prevzal, čo potvrdil i podpisom protokolu. Pravosť podpisu síce žalovaný namietal počas celého konania a tiež v odvolaní, ale toto tvrdenie ničím nepreukázal a odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie nemal dôvod výsledok, zistený znaleckým posudkom, ktorým bol podpis žalovaného určený za pravý, spochybňovať. Uvedená skutočnosť vytvorila základ pre ďalšie závery odvolacieho súdu.

26. Ak sú v súdnom konaní preukázané všetky znaky zodpovednosti za škodu, t.j. existencia protiprávneho úkonu - nesplnenie povinnosti, ku ktorej sa žalovaný zaviazal prijatím spôsobu zabezpečenia ochrany poskytnutého vozidla pred krádežou jeho parkovaním v mieste svojho trvalého pobytu, na zabezpečenom uzamknutom priestore, kde bude zabezpečené jeho stráženie a dohľad,

škody a príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a škodou, nie je žiaden dôvod pre neuloženie povinnosti škodu nahradiť. Žalovaný neuviedol a neoznačil v konaní žiadne také okolnosti, ktoré by mu objektívne bránili splniť a dodržať povinnosť ku ktorej sa zaviazal, aby vylúčil svoju objektívnu zodpovednosť, preto musí znášať škodu vzniknutú krádežou predmetného vozidla. Výška škody stanovená ku dňu krádeže vozidla určená znalcom a argumentácia žalovaného smerujúca k spochybňovaniu zmluvy o nájme predmetného vozidla, ktoré bolo majetkom tretej osoby a zmluvne bolo prenajaté pôvodnému žalobcovi ako i výtka, že vozidlo malo byť, ak slúžilo na výkon podnikateľskej činnosti, poistené je irelevantná, rovnako ako obrana žalovaného zameraná na spochybňovanie úhrady škody zo strany žalobcu vlastníkovi, ku ktorej žalovaný namietal, že k v tomu absentuje bankový doklad o úhrade sumy vo výške 293.005,- Sk. K uvedenému poukazuje odvolací súd na právnu úpravu uvedené v o obmedzení platieb v hotovosti, ktorá povinnosť cez príslušný právny predpis, ktorým je nadobudla účinnosť od 1.januára 2013, a tak platby nemuseli byť vykonané len formou bankového prevodu.

27. Niet sporu o tom, že žalovaný porušil povinnosť, ku ktorej sa zaviazal pri parkovaní a zabezpečení vozidla, v príčinnej súvislosti s týmto porušením vznikla žalobcovi škoda, ku ktorej žalovaný nepreukázal, že by bola spôsobená okolnosťami, ktoré by jeho zodpovednosť vylučovali. Nebyť uvedeného protiprávneho úkonu založenom v nerešpektovaní dohodnutej povinnosti, nebola by medzi škodou a konaním žalovaného príčinná súvislosť.

28. Okrem nároku na náhradu škody za ukradnuté vozidlo a náhradu za nevyúčtované pohonné hmoty si žalobca uplatňoval nárok na finančnú náhradu za tovar, žalovaným za účelom predaja prevzatý, ktorý buď nebol ak nebol predaný vrátený alebo neodovzdanie hotovosti prijatej ako kúpna cena predaného tovaru, ktorú prvoinštančný súd na základe neprijatého znaleckého posudku zamietol. Výšku nároku žalobca s poukazom na znalecký posudok vyhotovený znalcom Ing. Kupcom PhD č. 1/2009 zo dňa 05.03.2009 (č. l. 224) v konaní upravil. Zo spisu vyplýva, že znalecký posudok bol vypracovaný na základe uznesenia prvoinštančného súdu č. k. -176, ktorý po ukončený dokazovania prvoinštančný súd označil za neobjektívny napriek tomu, že k nemu poukázal i na námietky žalovaného, ktoré tvrdenia žalobcu nevyvrátili a ktoré súd označil po preskúmaní výpisov z účtu právneho predchodcu žalobcu, údajov z CD nosiča a dokladov založených v prílohovej obálke za nedôvodné. Dôkaznú povinnosť k požadovanej výške škody vyhodnotil ale ako neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu, pretože súd pri porovnaní sumy, ktorá predstavovala cenu tovarov, ktoré žalovaný od žalobcu odobral v mesiaci január 2004 nezodpovedala sume, ktorú žalovaný za predaný tovar žalobcovi odviedol. Zistenú disproporciu prvoinštančný súd vyhodnotil v neprospech žalobcu, ktorý nevykonal mesačnú inventarizáciu a zistený rozdiel si ihneď voči žalovanému neuplatnil. Okrem toho prvoinštančný súd zdôraznil, že z listinných dokladov predložených v konaní a poskytnutých znalcovi nevyplýva, či nejaký tovar bol vrátený žalobcovi alebo kúpna cena bola priamo zaplatená na účet žalobcu jeho odberateľmi. Uvedené zistenia zhodnotil s tým, že na základe takýchto dôkazov nemožno prijať záver o pravdivosti tvrdení žalobcu .

29. Konštatovanie prvoinštančného súdu súvisiace s dôkaznou povinnosťou žalobcu ale nepovažuje odvolací súd za správne. Žalobca dôkazy k výške uplatňovanej výšky škody i s prihliadnutím na znalecký posudok preukázal, teda k tomuto tvrdeniu uniesol dôkazné bremeno. Nemožno od neho požadovať predloženie neexistujúcich účtovných dokladov, ak mu ich žalovaný nepredložil a nemôže byť považované za postačujúci pre neprijatie tvrdenia žalobcu len nesúhlas žalovaného, ktorý k nemu nepredložil žiadne iné dôkazy z dôvodu, že žiadnymi preukazateľnými dôkazmi nedisponuje, pretože sa nachádzali vo vozidle, ktoré bolo odcudzené. Takúto skutočnosť možno vyhodnotiť s prihliadnutím na ostatné z konania vzídené skutočnosti len v neprospech žalovaného. Žalovaný nie je v situácii, kedy by sa dostal do informačného deficitu z objektívnych dôvod, za ktoré nezodpovedá a mala by mu byť tak zo strany súdu poskytnutá pomoc pri plnení povinnosti tvrdenia. Ak by takto súd postupoval, došlo by k porušeniu práva na spravodlivý proces voči žalobcovi. Žalovaný porušením povinnosti vyplývajúcej mu z hmotného práva stratil schopnosť uniesť dôkazné bremeno, ktoré ho k popretiu výšky škody zaťažuje a v dôsledku ktorého nie je v konaní úspešný. Na základe tohto záveru odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie podľa v časti určenej výšky škody, ktorú je povinný žalovaný žalobcovi zaplatiť . Námietky žalovaného, ktorými poukazoval na zánik pôvodného žalobcu z dôvodu jeho zlúčením s inou spoločnosťou, čo označil za účelové konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a výkonu takéhoto práva by sa nemala poskytnúť právna ochrana, odvolací súd neprijal ako dôvodné odvolacie argumenty. K námietke arbitrárnosti rozhodnutia odvolací súd

30. Žalovaný v odvolaní poukazoval i na priznaný úrok z omeškania, ktorý pri súdom určenej sadzbe niekoľkonásobne presiahne výšku istiny, čo je výrazne ovplyvnené dĺžkou súdneho konania. Odvolací súd k uvedenému uvádza, že zákon neumožňuje pri priznaní úroku z omeškania tento modifikovať z dôvodu dĺžky trvania sporu. Žalobca ale požadoval priznať úrok z omeškania v sadzbe 15,5% ročne od 05.06.2004, čomu prvoinštančný súd nevyhovel s poukazom na aplikáciu ust. , Obchod. zák. v znení platnom do 31.01.2013. Túto časť zamietajúceho rozhodnutia považuje odvolací súd za správnu a podľa , ju potvrdzuje.

31. Podľa

1) Ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

(2) Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

32. Tým, že zo strany odvolacieho súdu došlo ku zmene prvoinštančného rozhodnutia, okrem nepatrnej časti týkajúcej sa sadzby úroku z omeškania, odvolací súd podľa zmenil rozhodnutie prvoinštančného súdu i v časti priznaného nároku na náhradu trov konania, ktoré v celom rozsahu priznal žalobcovi voči žalovanému a rovnako odvolací súd zmenil i rozhodnutie o náhrade trov konania vzniknutých štátu.

Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).