Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (13)Rozsudok_1T-22-2019.pdf
PDF · 96.88 KB
No categories available
1T/22/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Polyákovej a prísediacich sudcov Ing. Anny Čagalovej a PaedDr. Alexandra Benka, v trestnej veci obžalovaného G. H. pre pokračujúci zločin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a), písmeno b), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 29.10.2019 takto
rozhodol:
rozhodol:
Obžalovaný
G. V a š e k , narodený XX.XX.XXXX v U. Q., trvale bytom E. M. č. XXXX/XX, H.,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :
odo dňa 15.01.2011 v čase od 23.00 hod. do 07.45 hod. dňa 17.01.2011 vo Vrábľoch, na Sídlisku Lúky, na parkovisku pred obytným blokom č. 1135 nezisteným spôsobom a predmetom rozbil sklenenú výplň na predných dverách nákladného motorového vozidla PEUGEOT BOXER s evidenčným číslom NR 430 BN, následne vošiel do vozidla, kde zobral predný panel autorádia zn. PIONEER, vypáčil odkladaciu skrinku, z ktorej zobral firemnú pečiatku, čím svojím konaním spôsobil poškodenému podnikateľskému subjektu Mário H., IČO: 0037212150 škodu poškodením vozidla vo výške 50,- Eur a škodu krádežou vo výške 70,- Eur,
odo dňa 14.01.2011 v čase od 17.00 hod. do 09.00 hod. dňa 17.01.2011 vo Vrábľoch, na Sídlisku Žitava, na parkovisku pred obytným blokom č. 1400/6 nezisteným spôsobom a predmetom rozbil sklenenú výplň na predných dverách osobného motorového vozidla Fiat Ducato s evidenčným číslom NR 202 FF, následne vošiel do vozidla, kde zobral predný panel autorádia zn. SONY, v hodnote 100,- Eur, 2 ks reflexných viest v hodnote 10,- Eur, rozbil autolekárničku, čím svojím konaním spôsobil poškodenému podnikateľskému subjektu Igor A., IČO: 35339586 škodu poškodením vozidla vo výške 160,- Eur a škodu krádežou vo výške 110,- Eur,
odo dňa 14.01.2011 v čase od 15.00 hod. do 07.30 hod. dňa 17.01.2011 vo Vrábľoch, na Sídlisku Lúky, na parkovisku pred obytným blokom č. 1115 nezisteným spôsobom a predmetom rozbil sklenenú výplň na predných dverách nákladného motorového vozidla Renault Trafic s evidenčným číslom NR 470 DD, poškodil vonkajšie dvere, následne vošiel do vozidla, ktoré prehľadal, a tak zničil kancelársky materiál v hodnote 20,- Eur, taktiež poškodil kľučku na dverách, čím svojim konaním spôsobil poškodenému podnikateľskému subjektu spoločnosti MEGGY s.r.o., IČO: 00365290 škodu poškodením vozidla vo výške 394,85 Eur,
t e d a :
prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu a čin spáchal vlámaním a uvedený skutok spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách
zničil a poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu
t ý m s p á ch a l :
pokračujúci zločin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a), písmeno b), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á :
Podľa § 212 odsek 3 Trestného zákona, zistiac poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno k), písmeno l), písmeno n) Trestného zákona a zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona a § 41 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona a § 42 odsek 1 Trestného zákona a § 39 odsek 3 písmeno e) Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona ho zaraďuje na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku povinnosť nahradiť poškodenej Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom: Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700 spôsobenú škodu vo výške 515,- Eur.
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd odkazuje poškodeného MEGGY s.r.o. „v likvidácii“, so sídlom: Staničná 26, 951 73 Jelenec, IČO: 36 535 290, v zast.: Mgr. Ladislav Megyesy, likvidátor s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd zrušuje výrok o treste uložený obvinenému rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 21T/79/2016 zo dňa 08.08.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.08.2016, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby Okresného prokurátora v Nitre, podanej na Okresný súd Nitra dňa 23.05.2019 pod č. 1Pv 289/17/4403, prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému G. H. (ďalej len „obžalovaný“) na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05.09.2019, pričom realizoval dokazovanie výsluchom obžalovaného, dňa 29.10.2019, kde vykonal dokazovanie výsluchom svedka poškodeného Mária H. a svedkyne Anny L..
Obžalovaný G. H. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.10.2019 urobil vyhlásenie v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutkov, ktoré sú mu kladené za vinu vo vyššie označenej obžalobe, ktoré s ohľadom na legislatívnu zmenu účinnú od 01.08.2019 sa kvalifikujú ako pokračovací zločin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a), písmeno b), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona. Keďže na všetky otázky súdu, položené mu podľa ustanovenia § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, odpovedal obžalovaný kladne, po súhlasnom stanovisku prokurátora a obhajcu, súd jeho vyhlásenie prijal a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznania spáchania skutku na hlavnom pojednávaní nevykoná
a to i napriek tomu, že k vyhláseniu o vine došlo zo strany obžalovaného až na druhom hlavnom pojednávaní, teda potom ako súd už vykonal dokazovanie výsluchom samotného obžalovaného a svedkov poškodeného Mária H. a svedkyne Anny L., družky obžalovaného. E. tak rozhodol z dôvodu, že vyhlásenie obžalovaného o vine bolo v zhode s dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní a tiež z dôvodu, že takéto vyhlásenie učinil najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým súd vyhlásil dokazovanie za skončené.
Súd mal teda za to, že týmto postupom bolo dostatočne preukázané, že skutky zavinene spáchal práve obžalovaný spôsobom uvedeným v skutkových vetách obžaloby. V dôsledku legislatívnej zmeny účinnej od 01.08.2019 bol obžalovaný zo strany súdu upovedomený, že jeho skutky sa právne kvalifikujú ako pokračovací zločin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a), písmeno b), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona na rozdiel od obžaloby Okresného prokurátora v Nitre č. 1Pv 289/17/4403, v ktorej bola uvedená právna kvalifikácia skutkov podľa predchádzajúceho účinného znenia Trestného zákona ako pokračovací zločin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a), odsek 4 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona. Napriek tomu, že v dôsledku zmeny Trestného zákona nedošlo v prípade obžalovaného k zmene trestnej sadzby, súd s poukazom na ustanovenie § 2 odsek 1 Trestného zákona, trestnosť činu posudzoval a trest ukladal podľa Trestného zákona účinného v čase vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol pre obžalovaného priaznivejší, pre jeho miernejšiu právnu kvalifikáciu t.j. odsek 3 namiesto odseku 4 pri trestnom čine krádeže, i keď to nemalo vplyv na zmenu trestnej sadzby. Následne súd vykonal dokazovanie iba čo sa týka výroku o treste, ochranného opatrenia a náhrady škody.
Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek 4, odsek 6 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy.
Súd prihliadol na osobné pomery obžalovaného, ktoré zistil z výpovede samotného obžalovaného ako aj z výpovede svedkyne Anny L., družky obžalovaného. Súd zistil, že u obžalovaného sa jedná o páchateľa, ktorý je toho času riadne zamestnaný ako kuchár v reštaurácii Sorento v Kalnej nad Hronom, kde dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 1.000,- až 1.200,- Eur. Popri tom je brigádne zamestnaný ako kuchár v reštaurácii Horáreň v Mochovciach, kde si privyrobí ešte okolo 300,- až 400,- Eur mesačne. Aktuálne obžalovaný aj študuje na strednej odbornej škole gastronómie a cestovného ruchu, kde si dorába posledný ročník a v máji roku 2020 bude maturovať. Obžalovaný mal v minulosti problém s požívaním alkoholických nápojov, z vlastnej iniciatívy bol v roku 2014 hospitalizovaný vo Veľkom Zalúží, aby sa preliečil od závislosti od požívania alkoholických nápojov, neskôr mu bolo v inej trestnej veci uložené ochranné liečenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa ambulantnému liečeniu od závislosti od požívania alkoholických nápojov, v dôsledku čoho štyri roky navštevuje ambulanciu MUDr. I., ktorú navštevoval aj z vlastnej iniciatívy už pred uložením ochranného liečenia súdom. Obžalovaný žije v spoločnej domácnosti so svojou družkou Annou L., ich spoločným maloletým synom vo veku štyri roky a s rodičmi družky Anny L.. Družka obžalovaného nie je zamestnaná, poberá opatrovateľský príspevok na svojho chorého otca, ktorý má alzheimera a je obmedzený v spôsobilosti na právne úkony súdom. Obžalovaný pomáha svojej družke jednak so starostlivosťou o jej chorého otca a zároveň jej pomáha aj so starostlivosťou o jej chorú ležiacu matku. Obžalovaný má vybudovaný veľmi pozitívny citový vzťah s ich spoločným štvorročným synom. Maloletý je na obžalovaného veľmi naviazaný, trávia spolu všetok voľný čas. Obžalovaný pomáha svojej družke aj so starostlivosťou o družkinu dcéru, stredoškoláčku z predchádzajúceho vzťahu. Celá výplata obžalovaného sa pripisuje na účet jeho družky, bez ktorej by družka obžalovaného nebola schopná hradiť výdavky spojené s bežným chodom v domácnosti a starostlivosťou o deti a chorých rodičov.
Súd pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmery pri obžalovanom vychádzal zo skutočnosti, že ho odsudzoval za dva úmyselné trestné činy (zločin krádeže a prečin poškodzovania cudzej veci) a ukladal mu tak trest úhrnný podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona. Z dvoch posudzovaných trestných činov bol prísnejšie trestný zločin krádeže podľa § 212 odsek 3 Trestného zákona, kde je trestná sadzba zákonom určená vo výmere od 3 rokov do 10 rokov, pretože pri prečine poškodzovania cudzej veci podľa § 245
odsek 1 Trestného zákona je páchateľa možné potrestať trestom odňatia slobody vo výmere až na jeden rok.
Druh trestu bol v danom prípade jednoznačne určený zákonným ustanovením § 212 odsek 3 Trestného zákona, kedy s poukazom na § 34 odsek 6 Trestného zákona nebolo možné obžalovanému uložiť iný druh trestu, než trest odňatia slobody, nakoľko horná hranica trestnej sadzby zreteľne prevyšovala päť rokov (trestná sadzba určená výmerou na 3 roky až 10 rokov).
V danom prípade obžalovaný spáchal trestný čin, za ktorý Trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje uložiť trest odňatia slobody vo výmere na 3 roky až 10 rokov a zároveň spáchal tento trestný čin skôr (dokonal ho 17.01.2011), ako bol v inej jeho trestnej veci súdom vyhlásený odsudzujúci rozsudok, konkrétne dňa 08.08.2016 vo veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 21T/79/2016 pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, ktorý nadobudol právoplatnosť vo vzťahu k tomuto obžalovanému dňa 08.08.2016 a kde mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov, s tým, že na výkon uloženého trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Na základe vyššie uvedených skutočností bolo preto povinnosťou súdu ukladať obžalovanému súhrnný trest podľa pravidiel na ukladanie trestu úhrnného, teda ukladať trest podľa trestnej sadzby z posudzovaných trestných činov prísnejšej a následne zvýšiť jeho hornú hranicu o jednu tretinu. Takýmto postupom súd sprísňoval trestnú sadzbu podľa § 212 odsek 3 Trestného zákona, určenú v rozsahu na 3 až 10 rokov, pretože bola jednoznačne prísnejšia ako trestná sadzba pri prečine nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona, ktorá je určená v rozsahu až na jeden rok. Následne súd podľa § 42 odsek 1 Trestného zákona rozhodoval o uložení súhrnného trestu v sprísnenej upravenej trestnej sadzbe, pričom po aplikovaní § 38 odsek 3 Trestného zákona sa vrátil znova do sadzby 3 roky až 10 rokov (znížením hornej hranice o 1/3-inu)
S poukazom na všetky okolnosti tohto prípadu ako aj na samotnú osobu obžalovaného dospel súd k záveru, že uloženie trestu odňatia slobody hoci na samej spodnej hranici trestnej sadzby, teda vo výmere 3 roky, by bolo pre neho neprimerane prísne. Napriek skutočnosti, že v prejednávanej veci obžalovaný konal závažnejším spôsobom konania, keď sa dopustil skutku vo vzťahu k viacerým osobám a ohrozil tak záujem chránený Trestným zákonom a napriek tomu, že v súbehu s týmto trestným činom sa dopustil tiež prečinu poškodzovania cudzej veci, vzal súd do úvahy, že závažnosť a charakter tohto trestného činu bolo potrebné posudzovať aj s ohľadom na ďalšie, s vecou súvisiace okolnosti a ukladať trest v súlade so všetkými zásadami trestania.
V tejto súvislosti zameral súd obligátne svoju pozornosť na zásadu humanity ukladanej sankcie (zákaz krutého a neprimeraného trestu vo vzťahu ku konkrétnemu páchateľovi), zásadu individualizácie použitej sankcie (teda druh a výmeru sankcie, ktorú súd ukladá s prihliadnutím na konkrétne okolnosti vzťahujúce sa k závažnosti posudzovaného trestného činu ako aj možnosti resocializácie páchateľa) a zásadu úmernosti uloženej sankcie vo vzťahu k spáchanému trestnému činu.
Pri úvahách o výmere trestu prihliadol súd na spôsob vykonania činu a následok týmto činom spôsobený, pričom pozornosti súdu neuniklo, že v tejto veci súd odsudzoval páchateľa za skutky z roku 2011. Prihliadol aj na osobu obžalovaného, jeho predošlý život a aktuálne osobné a rodinné pomery a dospel k záveru, že trest uložený hoci na samej spodnej hranici zákonnej trestnej sadzby, teda vo výmere 3 roky, by bol pre obžalovaného neprimerane prísny a z hľadiska individuálnej prevencie (potreby jej nápravy) teda neúčelný. S prihliadnutím na časový odstup od páchania jednotlivých čiastkových útokov ako aj s poukazom na markantný posun pozitívnym smerom v osobnom a rodinnom živote obžalovaného, súd aplikoval inštitút mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 odsek 3 písmeno e) Trestného zákona, kedy pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu nesmel uložiť trest odňatia slobody kratší ako šesť mesiacov.
Z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona súd u obžalovaného zistil viaceré, a to konkrétne, že sa pričinil o odstránenie škodlivých následkov trestného činu alebo dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu (písmeno k/), priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval (písmeno l/) a že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom (písmeno n/). Z priťažujúcich okolností súd u obžalovaného zistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, že spáchal viac trestných činov.
Prihliadajúc na vyššie uvedené a hodnotiac podmienky na dosiahnutie účelu trestu z hľadiska individuálnej prevencie, vzal súd do úvahy, že v prejednávanej veci sa jedná o obžalovaného, ktorý toho času vedie riadny život, je súdený za skutky z obdobia svojej mladosti a zároveň je otcom maloletého dieťaťa o ktoré sa riadne stará, pričom svojej družke pomáha so starostlivosťou o jej dcéru a jej chorých rodičov. Obžalovaný a v konaní pred súdom prejavil úprimnú ľútosť, uvedomujúc si následky svojho protiprávneho konania.
Súd takto ustálil, že v jeho prípade je potrebné zvoliť zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Okrem toho, trest uložený v už označenej výmere, by nebol dôvodný ani z hľadiska pomerov obžalovaného, a to nielen vzhľadom na okolnosti prípadu, pretože rozhodnutiu o mimoriadnom znížení trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby nasvedčovalo aj zistenie troch významných poľahčujúcich okolností pri jedinej okolnosti priťažujúcej, spôsobenej zbiehaním menej závažnej trestnej činnosti. Nakoniec, aj z hľadiska generálnej prevencie nepovažoval súd za nevyhnutné a náležité ukladať trest vo výmere 3 alebo nad 3 roky, pretože účel trestu bude možné rozhodne dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania.
S prihliadnutím na všetky tieto okolnosti a v súlade s § 39 odsek 1 a odsek 3 písmeno e) Trestného zákona, uložil súd obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere dva roky s presvedčením, že takto uložený trest povedie k jeho požadovanej náprave, bude postačovať na ochranu spoločnosti a zároveň odradí ostatných od páchania tohto druhu trestnej činnosti.
Nakoľko obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin, preto ho podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona zaradil na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Súd zároveň vzhľadom na uloženie súhrnného trestu zrušil podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona výrok o treste, uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 21T/79/2016 zo dňa 08.08.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť vo vzťahu k nemu dňa 08.08.2016.
Súčasne súd v súlade s § 287 odsek 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému povinnosť, aby poškodenej Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. nahradil škodu, ktorú jej trestným činom spôsobil a ktorú si poškodená riadne a včas uplatnila a na ktorú podľa § 813 odsek 1 Občianskeho zákonníka prešlo priamo zo zákona právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou a to okamihom vyplatenia poistného plnenia poistenému Igorovi A., zomrelému.
Súčasne súd v súlade s § 288 odsek 1 Trestného poriadku odkázal poškodeného MEGGY s.r.o. „v likvidácii“, so sídlom: Staničná 26, 951 73 Jelenec, IČO: 36 535 290, v zast.: Mgr. Ladislav G., likvidátor s nárokom na náhradu škody na civilný proces, nakoľko jeho nárok nebol riadne uplatnený v prípravnom konaní, aj keď síce bol uplatnený včas dňa 26.01.2018, výšku škody poškodený nevedel preukázať hodnoverným listinným dokladom a preto by k reálnej výške škody bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by potreby trestného konania presiahlo a konanie by sa tým zbytočne predĺžilo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.