Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sf/15/2023

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Denisy Slivovej a členov senátu JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej (sudca spravodajca) a JUDr. Petra Molčana, v právnej veci žalobcu: KUL Slovakia, s. r. o. v likvidácii, so sídlom nám. Štefana Moyzesa 31/3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 234 601, právne zastúpený: Ulianko&partners, s.r.o., so sídlom nám. SNP 37, 960 01 Zvolen, IČO: 36 856 517, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 101644071/2023 zo dňa 30.06.2022, takto

rozhodol:

Súd návrh žalobcu zo dňa 12.09.2023 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.

odôvodnenie:

1) Žalobou zo dňa 12.09.2023 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101644071/2023 zo dňa 30.06.2022, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) č. 100903300/2023 zo dňa 29.03.2023. Uvedeným rozhodnutím správny orgán prvého stupňa podľa a v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi rozdiel v sume 32.363,13 Eur na dani z pridanej hodnoty podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov za zdaňovacie obdobie október 2016.

2) Žalobca v žalobe zároveň navrhol, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok. Žalobca mal za to, že v posudzovanom prípade sú splnené zákonné predpoklady podľa (ďalej len „“ alebo „SSP“), čo odôvodnil nižšie uvedenými skutočnosťami.

3) Žalobca poukázal na to, že zo skutočností uvedených v žalobe je zrejmé, že rozhodnutie správcu dane nebolo žalobcovi doručené, a teda ani nemohlo nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. Napriek uvedenému správca dane vydal dňa 23.08.2023 Daňovú exekučnú výzvu č. 102158092/2023 a zablokoval účet žalobcu. Vymožením pohľadávky, ktorú vymáha správca dane v uvedenom exekučnom konaní, napriek procesnému pochybeniu uvedenému v žalobe by podľa názoru žalobcu mohol nastať stav, kedy by za predpokladu, že súd tejto žalobe žalobcu vyhovie, bol by žalobca nútený domáhať sa vrátenia vymoženej sumy voči správcovi dane. Je podľa vyjadrenia žalobcu nepravdepodobné, že by v prípade, ak správny súd podanej žalobe vyhovie, správca dane dobrovoľne vrátil vymožené peňažné prostriedky, čo by si následne vyžadovalo ďalšie súdne konanie, ktoré by bolo časovo a aj finančne náročné, a to nehovoriac o otázke jeho výsledku. Žalobca okrajovo dodal, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe nedôjde na strane žalovaného k žiadnej ujme. Exekučným titulom v danej veci je rozhodnutie správcu dane č. 100903300/2023 zo dňa 29.03.2023, ktoré bolo rozhodnutím žalovaného, ako druhostupňového správneho orgánu ako správne potvrdené. Potvrdzujúce rozhodnutie žalovaného je predmetom preskúmania v tomto súdnom konaní. Žalobca

preto navrhol, aby správny súd vydal zmysle uznesenie, ktorým prizná všeobecnej správnej žalobe zo dňa 12.09.2023 odkladný účinok.

4) Ako prílohu k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca predložil daňovú exekučnú výzvu č. 102158092/2023 zo dňa 23.08.2023, vydanú Daňovým úradom Banská Bystrica (na č.l. 49 spisu), v ktorej daňový úrad oznámil daňovému dlžníkovi – žalobcovi, že na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 100903300/2023 zo dňa 29.03.2023, ktorým bolo uložené žalobcovi peňažné plnenie vo výške 32.363,13 Eur, začal v zmysle Daňového poriadku daňové exekučné konanie vydaním rozhodnutia č. 102132596/2023 zo dňa 21.08.2023, na vymoženie daňového nedoplatku vo výške 32.361,51 Eur. Správca dane v zmysle o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "") žalobcu vyzval, aby v lehote 8 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy zaplatil daňový nedoplatok vo výške 32.361,51 Eur na daňový exekučný účet Daňového úradu Banská Bystrica vedený v štátnej pokladnici, číslo účtu: A. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol: 8760040686, špecifický symbol 38493894. Podľa Daňového poriadku správca dane žalobcu upozornil, že ak daňový nedoplatok nebude zaplatený v lehote určenej správcom dane, vydá daňový exekučný príkaz na vykonanie daňovej exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu vedeného u poskytovateľa platobných služieb v zmysle Daňového poriadku, a to na peňažné prostriedky uložené na účte (účtoch): B. C. D., E., F. G. X, XXX XX D.; 365.bank, a. s., Dvořákovo nábrežie 4 , 811 02 Bratislava. Správca dane podľa Daňového poriadku zároveň zakázal žalobcovi nakladať s peňažnými prostriedkami zablokovanými v zmysle Daňového poriadku na jeho účtoch.

5) K návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa žalovaný vyjadril dňa 04.01.2024. Uviedol, že nesúhlasí s priznaním odkladného účinku podanej správnej žalobe, keďže žalobca vo svojom návrhu neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti a dôkazy, ktoré by preukazovali prítomnosť zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalovaný zdôraznil, že žalobca svoj návrh odôvodnil v podstate len s poukázaním na ustanovenie a argumentom, že vymožením pohľadávky, ktorú vymáha správca dane vo vyššie uvedenom exekučnom konaní, napriek procesnému pochybeniu uvedenému v podanej žalobe, by mohol nastať stav, kedy by za predpokladu, že by súd podanej žalobe vyhovel, bol by žalobca nútený domáhať sa vrátenia vymoženej sumy voči správcovi dane, pričom sa domnieva, že je nepravdepodobné, aby v prípade, ak by správny súd podanej žalobe vyhovel, správca dane dobrovoľne vrátil vymožené peňažné prostriedky, čo by si následne vyžadovalo ďalšie súdne konanie, ktoré by bolo časovo a aj finančne pre žalobcu náročné, a to nehovoriac o otázke jeho výsledku. Žalovaný uvedené tvrdenia žalobcu považoval za nedostatočné odôvodnenie návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a to aj vzhľadom k ničím nepreukázanému a zavádzajúcemu tvrdeniu žalobcu o nepravdepodobnosti vrátenia vymožených peňažných prostriedkov. Žalovaný vyhodnotil vyššie uvedené tvrdenia žalobcu za účelovú fabuláciu, keďže žalobcom popisovaná situácia by bola zo strany správcu dane hrubým porušením zákonného postupu v zmysle Daňového poriadku, ktorého príslušnými ustanoveniami sa správca dane pri svojej činnosti riadi.

6) Podľa správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

7) Podľa ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8) Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to výslovne ustanoví alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže

však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukázať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Priznaním odkladného účinku sa do skončenia konania pred správnym súdom pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takého rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce za takéhoto rozhodnutia sú vylúčené.

9) Správny súd v prvom rade považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách. Toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože správny súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej v rámci správneho súdneho konania prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie správnych orgánov oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného musí byť preto vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení alebo písm. b) . V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.05.2018, ako kasačného súdu, ktoré sú však analogicky v plnej miere aplikovateľné i na rozhodovanie o predmetnom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a podľa ktorých: „Nakoľko návrh na priznanie odkladného účinku má povahu rozhodnutia vo veci samej ( ), musí obsahovať všeobecné náležitosti podania ( ) a zároveň aj jednu špecifickú náležitosť plynúcu práve z osobitosti tohto „čiastkového konania“ v rámci konania kasačného, a to dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Hrozba závažnej ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto „čiastkového konania“ a od jej preukázania závisí, či kasačný súd prizná kasačnej sťažnosti odkladný účinok, alebo návrh zamietne. Najvyšší súd ďalej uvádza, že hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalujúcej fyzickej osoby, právnickej osoby, ďalšieho účastníka konania, osoby zúčastnenej na konaní ( ), alebo v prípade podania návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalovaným správnym orgánom o hrozbu závažnej ujmy spojenú s nastolením nezákonného stavu. Závažná ujma predstavuje najširšie vyjadrenie pre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozsudku krajského súdu priamo hrozil, alebo už nastal.“

10) Tvrdiť a osvedčiť prvý predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný následok, je povinný žalobca, ktorý sa priznania odkladného účinku správnej žalobe svojim návrhom domáha. Vznik závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom napadnutého rozhodnutia, či iným právnym následkom vyplývajúcom z rozhodnutia. Zároveň musí ísť o následok určitej intenzity, aby prípadnú ujmu bolo možné označiť za „závažnú ujmu“ ako ju zákonodarca expressis verbis vymedzil. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom od neho sa očakáva uvedenie konkrétnych a relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne (iný nenapraviteľný následok) má spočívať, a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má. Žalobca nie je povinný preukázať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma reálne a aktuálne hrozí. Tvrdené dôvody musí žalobca aj konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a zároveň ich aspoň osvedčiť. V tejto časti poukazuje správny súd na závery podľa bodu 13. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR č. k. – 11 zo dňa 03.03.2022, podľa ktorých: „Okrem všeobecných náležitostí podania ( ) by mal návrh (má sa na mysli návrh na priznanie odkladného účinku – poznámka správneho súdu) obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) . Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) by pritom mal navrhovateľ (žalobca)

dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“

11) Správny súd v danej veci preto skúmal, či by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu hrozila závažná ujma v zmysle . Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe správny súd nepreskúmava v medziach žalobných bodov žalobou napadnuté výroky rozhodnutia, v tomto štádiu konania zisťuje len existenciu uvedených zákonných predpokladov pre priznanie odkladného účinku.

12) Žalobcom uvedený dôvod podľa správneho súdu smeruje k rozhodnutiu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe pre prebiehajúce daňové exekučné konanie a hrozbu daňovej exekúcie, v dôsledku ktorej by v prípade vymoženia pohľadávky, ktorú správca dane vymáha a za predpokladu, že súd žalobe žalobcu vyhovie, nastal stav, kedy by bol žalobca nútený domáhať sa vrátenia vymoženej sumy voči správcovi dane. Žalobca uviedol, že považuje za nepravdepodobné, že v prípade, ak správny súd žalobe vyhovie, správca dane mu dobrovoľne vráti vymožené peňažné prostriedky, čo môže následne viesť k ďalšiemu súdnemu konaniu, a to časovo a finančne náročnému s nejasným výsledkom.

13) Základným zmyslom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu podnikateľskej činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená samotná jeho existencia. Žalobca má povinnosť uviesť tvrdenia a vymedziť nimi niektorý zo zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku žalobe; následne je povinnosťou žalobcu toto vymedzenie správnemu súdu aj osvedčiť.

14) Pokiaľ žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil len tým, že vymožením pohľadávky a následným zrušením exekučného titulu správnym súdom by mohol nastať nezákonný stav, že správca dane nevráti vymožené peňažné prostriedky a žalobca bude musieť z uvedeného dôvodu iniciovať ďalšie časovo a finančne náročné súdne konanie, správny súd uvádza, že v tvrdení žalobcu absentuje racionálny ako aj právny základ, pretože žalobca vo svojom vyjadrení neuviedol žiadny relevantný argument, na základe ktorého by bolo možné vyvodiť aspoň pravdepodobnosť budúceho nezákonného postup u správcu dane.

15) Správny súd poukazuje na to, že v ustanovuje, že správca dane daňové exekučné konanie rozhodnutím obligatórne zastaví vtedy, ak bol exekučný titul zrušený. Podľa Daňového poriadku daňový preplatok nemožno vrátiť, ak žiadosť o jeho vrátenie bola doručená po zániku práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane; to neplatí, ak daňový preplatok vznikol z dôvodu, že daň bola zaplatená na základe rozhodnutia správcu dane, ktoré bolo následne zmenené alebo zrušené z dôvodu jeho nezákonnosti, a žiadosť o jeho vrátenie bola podaná do šesťdesiatich dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Z uvedeného teda vyplýva, že ak bola daň zaplatená na základe rozhodnutia správcu dane, ktoré bolo následne zmenené alebo zrušené z dôvodu jeho nezákonnosti, a žiadosť o vrátenie daňového preplatku bola podaná do šesťdesiatich dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia, správca dane je povinný na žiadosť daňového subjektu daňový preplatok vrátiť. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 04.01.2024, v ktorom uviedol, že žalobcom popisovaná situácia by bola zo strany správcu dane hrubým porušením zákonného postupu v zmysle Daňového poriadku.

16) Keďže žalobca neosvedčil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda, resp. finančná škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok v zmysle úpravy podľa , nebolo možné jeho návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyhovieť, preto správny súd uvedený návrh žalobcu v súlade s zamietol.

17) Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).