Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1CoE/53/2019

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Hrvolu a členov senátu JUDr. Stanislava Libanta a JUDr. Petra Kaňu., v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpená: Advocate, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: V. Z., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom N. XXX, o vymoženie sumy 46,69 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky, č. k. -15 zo dňa 10. júla 2019, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého inštancie z r u š u j e a exekučné konanie z a s t a v u j e.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami , , , , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“), ako aj ustanoveniami veta prvá, veta prvá , , , , , (ďalej „“)

2. Súd prvej inštancie poznamenal, že v danom prípade sa exekučné konanie začalo dňa 09.12.2016 kedy bol u súdneho exekútora spísaný návrh na vykonanie exekúcie vo forme zápisnice. Lustráciou v registri obyvateľov zistil, že povinný Július Birdáč, nar. 20.03.1956, naposledy bytom Kamenín 468, 943 57 Kamenín, zomrel dňa 01.06.2016, t. j. pred začatím konania. Vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že smrťou povinného zanikla jeho spôsobilosť mať práva a povinnosti, čím došlo k vzniku neodstrániteľnej prekážky konania, a nie sú splnené podmienky, za ktorých súd môže vo veci konať. Nesplnenie predpokladov na vykonanie exekúcie, súd skúma z úradnej povinnosti a nesplnenie týchto predpokladov môže mať za následok nevydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

3. Proti tomuto uzneseniu podala oprávnená v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietala nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Mala za to, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej prieskumnej činnosti, ktorú mu zveril v znení neskorších predpisov a v jeho nadväznosti o rozhodcovskom konaní. Poukázala na ustanovenia Exekučného poriadku, ako aj na ustanovenia a o rozhodcovskom konaní. Zdôraznila, že exekučný súd v konaní o vydanie poverenia na vykonávanie exekúcie z predložených podkladov posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky, pričom formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu, tak ako ich vyžaduje zákona o rozhodcovskom konaní a preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu, ktorými sú dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi. Akcentovala na to, že exekučný súd v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke, nemôže skúmať samotné rozhodcovské

konanie, nakoľko ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok, a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Preto mala za to, že exekučný súd nemôže v rámci exekučného konania zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu. Podľa jej názoru sa musí súd obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. Nemôže sa teda jednať o dôvody právneho posúdenia veci. V prípade, ak súd na zistený skutkový stav veci aplikoval ustanovenie spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania práv, ktoré im priznáva zákon o rozhodcovskom konaní alebo a to hlavne právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Ďalej zdôraznila, že postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov (podľa ust. cit. právneho predpisu) exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. K neúplnému zisteniu skutkového stavu veci súdom prvej inštancie dodala, že oprávnená s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa a nasl. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. V zmysle čl. 2 zmluvy je následne daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu rozhodnúť spor medzi stranami, pričom Stály rozhodcovský súd postupuje v súlade so o rozhodcovskom konaní ako aj v zmysle svojho Rokovacieho poriadku. Zmluvné strany sa v zmysle článku 2 ods. 2, druhá veta dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy. Vo veci námietky konajúceho súdu ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred štátnym súdom v súvislosti s ustanovením , poukázala na odôvodnenie zákonodarcov, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľovi rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. V danej veci teda konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhla napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( , ďalej len „CSP“) ešte predtým, než pristúpil k preskúmaniu veci v dôsledku podaného odvolania, zisťoval, či sú splnené procesné podmienky, výlučne za splnenia ktorých môže o odvolaní vôbec konať a rozhodnúť. Keďže zo spisu nepochybne zistil, že povinný zomrel pred začatím exekučného konania, čo je neodstrániteľná vada konania, odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa zrušiť a exekučné konanie zastaviť.

5. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

6. Podľa Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

7. Podľa § 37 odsek 1 Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

8. Podľa v platnom znení (ďalej len ) spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Podľa ods. 2 smrťou táto spôsobilosť zanikne.

9. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak neboli splnené procesné podmienky.

10. Podľa procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

11. Podľa , ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

12. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

13. Podľa , ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

14. Z citovaného ustanovenia , vyplýva pre súd povinnosť prihliadať kedykoľvek počas konania na to, či sú procesné podmienky splnené. Rovnaká povinnosť je uložená aj odvolaciemu súdu, a to aj vtedy, ak nedostatok procesných podmienok nebol výslovne ako odvolací dôvod uplatnený. Ide zároveň o jediný prípad, keď nie je odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi ( ), Na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, môže dokonca odvolací súd vykonať dôkazy aj bez návrhu sporových strán ( ). Vzhľadom k tomu, že procesná subjektivita je nevyhnutnou podmienkou na to, aby niekto mohol byť účastníkom konania, na nedostatok procesnoprávnej subjektivity, preto prihliada súd aj bez návrhu v každom štádiu konania.

15. Pri fyzických osobách spôsobilosť mať práva a povinnosti vzniká narodením a zaniká smrťou. Ak v je návrhu označený účastník konania, ktorý nemá právnu subjektivitu a teda nie je spôsobilý byť účastníkom súdneho konania (nemá procesnú subjektivitu) ide neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, pre ktorý treba konanie zastaviť. Odvolací súd preskúmavajúc predmetnú vec zistil, že povinný zomrel dňa 01.06.2016 t. j. skôr, ako sa exekučné konanie začalo. Súd prvej inštancie aj napriek tejto skutočnosti, ktorú sám v napadnutom uznesení konštatoval, nesprávne postupoval, pretože nemal splnené procesné podmienky na vydanie napadnutého uznesenia, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

16. S poukazom na vyššie uvedené, úmrtie povinného ešte pred začatím exekučného konania založilo taký nedostatok procesnej podmienky, ktorý nie je možné v konaní odstrániť a pre ktorý nie je možné v konaní pokračovať. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd prvej inštancie nesprávne postupoval, keď vydal napadnuté uznesenie, pretože správne mal exekučné konanie zastaviť. Keďže odvolací súd bol povinný v zmysle prihliadnuť na existenciu nedostatku procesnej podmienky - úmrtie povinného pred začatím exekučného konania, napadnuté uznesenie podľa písmeno a) zrušil a zároveň zastavil exekučné konanie.

17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( - ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.