Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_22Co-85-2019.pdf
PDF · 86.01 KB
Case nature
Area
Subarea
22Co/85/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Branislava Brezu v spore žalobkyne: P. O., A.. XX.XX.XXXX, W. Ť. XXX/XX, XXX XX W., právne zastúpenej JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom, so sídlom Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 810 11 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 1.276 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 4Csp/215/2017-113 zo dňa 17.04.2019 takto jednohlasne
rozhodol:
I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výrokoch I. a III.
II. Priznáva sa žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto cit.:
„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.276 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.276 eura od 21.2.2018 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 40 ods. 3, § 43a ods. 1, § 43c ods. 1, § 44 ods. 1 a 2, § 46 ods. 2, § 52 ods. 1,3 a 4 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d), g), § 9 ods. 1 prvá veta a 2 písm. j), f) a § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“).
3. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že posúdil právny vzťah medzi stranami podľa ZoSÚ v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (24.11.2014). Žalobkyni ako fyzickej osobe bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Žalovaný ako právnická osoba poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Podľa názoru súdu prvej inštancie v zmluve absentuje údaj pod písm. f) ustanovenia § 9 ods. 2 ZoSÚ, a to doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V zmluve nepochybne chýba údaj o konečnej splatnosti
úveru, nakoľko ten je v zmluve stanovený len neurčitým vyjadrením o tom, že úver sa má zaplatiť v 42 splátkach, čo nepostačuje. Tento údaj nemožno stotožniť s konečnou splatnosťou úveru. V predmetnej zmluve chýba aj ďalšia povinná náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ, nakoľko nie sú uvedené v zmluve všetky predpoklady použité na výpočet RPMN. Ďalej konštatoval, že v zmluve je nesprávne uvedená RPMN, nakoľko žalovaný v časti zmluvy „Údaje o schválenom úvere“ a v „Oznámení veriteľa o schválení úveru“ uvádzal iné údaje ako boli údaje uvedené v Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru. V žiadosti bol údaj týkajúci sa RPMN vo výške 26,17 %, pričom v zmysle údajov o schválení úveru žalobcom RPMN predstavovala výšku 25,80 %. Predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu bola v žiadosti uvedená vo výške 26,17 % a v časti o schválenom úvere 25,80 7%. Zo strany žalovaného išlo o nový návrh, ktorý mala žalobkyňa prijať. Žalovaný nebol oprávnený sám jednostranne meniť akýkoľvek podstatný údaj. V zmysle uvedeného súd prvej inštancie posúdil neuvedenie podstatných náležitostí za dôvod na vyhlásenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti Zmluvy o revolvingovom úvere. Medzi stranami bola uzatvorená zmluva, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 1.500 eur, z ktorého žalobkyni vyplatil sumu 1.350 eura a suma 150 eura predstavovala poplatok za poskytnutie úveru. Žalovaný prijatím plnenia nad sumu 1.350 eur, t.j. nad sumu reálne poskytnutú žalobkyni, získal bezdôvodné obohatenie vo výške 1.276 eur, ktoré mu uložil zaplatiť žalobkyni. Súd prvej inštancie zároveň zaviazal žalovaného na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.276 eura od 21.2.2018 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, nakoľko za prvú výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia považoval doručenie žaloby dňa 20.2.2018 a nie doručenie predžalobnej výzvy, keďže z tejto nebolo zrejmé, v akej výške sa žalovaný a akého nároku domáha.
4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) tak, že náhradu trov konania priznal úspešnej žalobkyni voči žalovanému v rozsahu 100 %.
5. Proti tomuto rozsudku čo do výrokov I. a III. podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Odvolanie právne odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Mal za to, že záver súdu prvej inštancie o nedohodnutí hodnoty o výške RPMN, je v rozpore so zákonom a v zmysle platného právneho stavu nemôže za následok, že nedošlo k jeho dohode. Súd prvej inštancie bez akéhokoľvek odôvodnenia uviedol, že nedošlo k dohode o výške RPMN. Vzhľadom na špecifickosť tohto údaju, spôsob jeho určenia a kogentné pravidlá stanovené zákonom pre jeho výpočet tvrdil, že takýto formalistický prístup súdu je predčasný. Žalovaný poukazuje na to, že hodnota RPMN úveru sa medzi stranami úverovej zmluvy nedojednáva a preto sa účastníci zmluvy na tejto náležitosti dohodnúť ani nemôžu. Čo vyplýva v prvom rade z právnej úpravy upravujúcej spôsob určenia tohto údaju (§ 2 písm. i) a § 9 ods. 2 písm. l) ZoSÚ). Zákonná úprava určenia RPMN svojím textom (v podobe spojenia „vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere“), ale aj spôsobom jeho určenia (viď údaje, ktoré sú rozhodujúce pre určenie RPMN) vychádza z toho, že nejde o údaj dohodnutý, ale určený presne stanoveným spôsobom. RPMN nepredstavuje predmet záväzku; je to iba informácia určená spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Namietal, že z napádaného rozsudku nie je zrejmé ani to, na základe čoho súd dospel k záveru o tom, že žalobca vlastne navrhol údaj o RPMN. Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru žiadny návrh RPMN neobsahuje, uvádza sa v nej len údaj o predpokladanej RPMN. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok, tak, že zamietne žalobu. Uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá považovala závery súdu prvej inštancie za správne a v súlade s konštantnou rozhodovacou praxou a výsledkami dokazovania. Navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny a zaviazať žalovaného k náhrade trov odvolacieho konania vo výške 100 %.
7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
8. Vzhľadom na suspenzívny účinok odvolania, odvolací súd preskúmal rozhodnutie len v napadnutých výrokoch I. a III. Výrok II. rozsudku tak nadobudol právoplatnosť, nakoľko žalobkyňa sa voči nemu neodvolala.
9. Jedinou odvolacou námietkou žalovaného bola námietka nesprávneho posúdenia úveru ako úveru bez úrokov a bez poplatkov, pokiaľ ide o uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len „RPMN“) v Zmluve o revolvingovom úvere zo dňa 24.11.2014.
10. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
11. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), ktorá bola žalobkyňou ako dlžníkom podpísaná dňa 20.11.2014 a žalovaným ako veriteľom dňa 24.11.2014. Súčasťou zmluvy boli aj Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. a Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.11.2014.
12. Súd prvej inštancie poukázal okrem iného aj na nekorektný údaj o výške RPMN v predmetnej úverovej zmluve spočívajúci v odlišnej hodnote v žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru (26,17 %) a v časti o schválenom revolvingovom úvere a v oznámení veriteľa o schválenom úvere (25,80 %). Mal za to, že uvedený nedostatok v konečnom dôsledku spôsobuje, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov.
13. Žalobkyňa ako žiadateľka o úver v bode 5 Údaje o požadovanom revolvingovom úvere, ktorý sa vypĺňal, žiadala úver s úverovým rámcom 1.500 eur, z toho Poplatok za uzatvorenie zmluvy je 150 eur a predpokladaná RPMN je 26,17 %. V bode 6 žiadosti s poznámkou „nevyplňuje“ už poskytovateľ úveru RPMN uviedol na 25,80 %. Ďalej je poplatok za uzavretie zmluvy 150 eur. Keďže je rozdiel v RPMN pri navrhovanej výške 26,17 % a schválenej 25,80 %, znamená to iný návrh zo strany žalovaného, preto možno konštatovať, že nedošlo k platnej dohode v časti RPMN. Návrh zmluvy je prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy (§ 43a ods. 1 OZ), pričom podľa § 44 ods. 2 OZ, prijatie návrhu, ktorý obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Je teda zrejmé, že v prípade, ak zo strany adresáta návrhu na uzavretie zmluvy dôjde k zmene výšky RPMN a k doplneniu ďalších zákonom obligatórne vyžadovaných zmluvných údajov, dochádza tým k zmene podstatných náležitostí Zmluvy a takúto odpoveď je treba považovať za nový návrh. Následne preto, aby došlo k uzavretiu Zmluvy, je potrebné túto odpoveď chápať ako návrh zmluvy, ktorý musí byť opätovne prijatý pôvodným navrhovateľom zmluvy, teda dlžníkom.
14. Odvolací súd podotýka, že údaj o RPMN môže byť pre spotrebiteľa v čase uzavretia zmluvy rozhodujúcim z dôvodu, že na jeho základe sa spotrebiteľ pri porovnaní RPMN uvádzaných pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných konkurenciou môže rozhodnúť, či danú zmluvu uzavrie alebo nie. Preto je dôležité, aby bola spotrebiteľovi poskytnutá možnosť schválenia zmeny údajov o RPMN, prípadne odmietnutia uzavretia zmluvy z dôvodu, že s danou zmenou nebude súhlasiť.
15. Odvolací súd nesúhlasí s názorom odvolateľa, že RPMN je výsledkom výpočtu a nie zmluvného dojednania, preto nemá vplyv na vznik zmluvy. Ustanovenia OZ (§ 43a ods. 1, § 43c ods. 1, § 44 ods. 2) nerozlišujú charakter a závažnosť rozdielnych údajov v návrhu a jeho prijatí, ale vyžadujú jednoznačný konsenzus. Preto posudzovanie charakteru rozdielneho údaja považuje súd za zbytočnú. Naviac, ak RPMN predstavuje celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, tak rozdielna výška RPMN logicky znamená rozdielnu výšku celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom (v prejednávanej veci uvedenú v návrhu a v prijatí návrhu).
16. Údaj o RPMN je dôležitý a v prípade chybného uvedenia RPMN, treba vyvodiť opatrenie, ktoré pre tento inštitút reguluje osobitný predpis (lex specialis; ZoSÚ), a to až po prípadnú bezúročnosť pre neuvedenie RPMN, alebo pre uvedenie chybnej RPMN.
17. Keďže v predmetnej úverovej zmluve nedošlo k zhode v údaji o výške RPMN v žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru a údajom o výške RPMN v časti o schválenom revolvingovom úvere, možno na danú situáciu hľadieť tak, ako keby tam de facto údaj o výške RPMN ani uvedený nebol. Z tohto dôvodu
súd prvej inštancie postupoval správne, ak uvedený nedostatok posúdil ako nedostatok spôsobujúci bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.
18. Keďže v konaní nebolo sporné, že žalobkyňa žalovanému z titulu predmetného úveru zaplatila oproti istine naviac žalovanú sumu 1.276 eur (zodpovedajúcu jeho bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobkyne), bolo dôvodným jej žalobe vyhovieť a zaviazať žalovaného na zaplatenie uvedenej sumy aj s príslušným úrokom z omeškania.
19. Za daného stavu odvolací súd rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku I. a súvisiaceho výroku III. o trovách konania ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).
20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).