Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21Cob-90-2019.pdf
PDF · 75.63 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cob/90/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov: Mgr. Michal Novotný ako predseda senátu a JUDr. Božena Husárová a JUDr. Róbert Foltán ako členovia senátu v sporovej veci žalobkyne: Wüstenrot poisťovňa, a.s., IČO: 31 383 408, Karadžičova 17, Bratislava, zastúpenej: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária, Bratislava, proti žalovanému: B. Z., nar. XX. E. XXXX, W. X, I., zastúpený: JUDr. Eva Koleničová, advokátka, Trnava, o 13.241,89 € s prísl., na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 28 Cb 104/2018-79 takto
rozhodol:
I. Napadnutý rozsudok sa vo výroku o zročnosti plnenia v splátkach mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť uložené plnenia do troch mesiacov od právoplatnosti.
II. Žalobkyni sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 93 % trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 13.241,89 € s 9,05 % ročným úrokom od 7. marca 2016 a náhradu 40 €, a to v splátkach po 150 € pod stratou výhody splátok a II. žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania. Výrok o splátkach odôvodnil tým, že žalovaný má príjem na hranici minimálnej mzdy, vedie sa voči nemu exekúcia a nevlastní žiaden hodnotnejší majetok. Žalobkyňa je právnická osoba s vysokým základným imaním, ktorej podnikanie nebude povolením splátok nijako ohrozené. Naopak, žalovaného situácia by mohla byť ohrozená, ak by musel zaplatiť plnenie naraz, preto mu súd povolil platiť dlh v primeraných 150 eurových splátkach.
2. Žalobkyňa sa včas podaným odvolaním domáha zmeny tohto rozsudku v podstate tak, že sa splátky nepovolia. Namietla, že žalovaný nie je spotrebiteľom a súd o priznaní rozhodol zhovievavo a bez komplexného skúmania pomerov žalovaného. Splácanie len priznaných plnení v povolených splátkach by trvalo osem rokov. Žalovaný pritom ani doteraz nesplácal svoj záväzok napriek výzvam žalobkyne.
3. Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť, keď žalobkyňa majetkové pomery žalovaného na pojednávaní nenamietala. Vyššie splátky by boli pre žalovaného neúnosné, keď navyše požiadal aj osobný bankrot. Povolenie vyšších splátok by viedlo k exekúcii žalovaného, takže súdom zvolená suma jej predchádza.
4. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd po zistení, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou proti časti rozsudku (§ 351 ods. 1 C. s. p.), ktorá má však povahu uznesenia, preskúmal napadnutý výrok bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
5. Z ustanovenia § 232 ods. 4, ale aj § 231 C. s. p. možno vyvodiť, že aj od 1. júla 2016 je možné a prípustné povoliť žalovanému splácať uložené plnenia v splátkach, ktorých výšku a zročnosť súd určí; súd môže rozhodnúť aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť
celého plnenia. Podľa ustálenej praxe sa pri povolení splátok treba riadiť tým, aby k splateniu dlhu došlo približne do troch rokov od právoplatnosti. Takto určená výška splátky dostatočne zohľadňuje tak záujem dlžníka (povinného) na ochrane pred okamžitým vymáhaním celého plnenia, ako aj záujem veriteľa na uspokojení svojej pohľadávky v primeranom čase. Veriteľovi bol rozsudkom súdu potvrdený nárok na zaplatenie peňazí od žalovaného a nemôže byť nútený k tomu, aby len z dôvodu zlej sociálnej situácie dlžníka rezignoval na uplatňovanie svojich nárokov alebo trpel odklad ich uspokojenia. Štát nemôže prenášať na veriteľov akúsi štátnu sociálnu politiku, teda žiadať od veriteľov, aby pri vymáhaní svojich pohľadávok zohľadňovali sociálne problémy dlžníkov. Veriteľ nevie ovplyvniť sociálnu situáciu dlžníka, preto v zásade nemôže ani niesť zodpovednosť za jej dôsledky. V prerokúvanej veci súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie celkovo 13.241,89 € (a tiež ďalšie úroky z omeškania), v dôsledku čoho povolená výška splátky celkom zjavne vybočuje z uznaného obdobia troch rokov.
6. Nemožno však súhlasiť s námietkami žalobkyne o tom, že sociálna situácia žalovaného nebola preukázaná. Podľa § 151 ods. 1 C. s. p. sa skutkové tvrdenie, ktoré protistrana nepoprela, považujú za nesporné a súd z nich má podľa § 186 C. s. p. vychádzať. V prerokúvanej veci súd prvej inštancie nariadil na prerokovanie veci pojednávanie (§ 177 C. s. p.), na ktorom sa žalobkyňa zúčastnila. Žalobkyňa tak mala možnosť v súlade s § 151 C. s. p. poprieť tvrdenia žalovanej o jej situácii. Ak tak neurobila, mohol súd tieto skutkové tvrdenia považovať za nesporné podľa § 151 ods. 1 C. s. p. a vychádzať z nich. Popretie skutkového tvrdenia v odvolaní (teda po vyhlásení uznesenia o skončení dokazovania, § 182 C. s. p.) nie je prípustné, pretože odporuje zákonnej koncentrácii podľa § 154 C. s. p. Aj odvolací súd teda musí vychádzať zo zistení súdu prvej inštancie, že žalovaný má príjem na úrovni minimálnej mzdy, vedie sa voči nemu exekúcia a nevlastní žiaden hodnotnejší majetok.
7. Za daných okolností však obstojí odvolacia námietka, že tu vôbec nie sú podmienky na povolenie splátok. Sociálna situácia žalovaného totiž len ťažko umožňuje povoliť splátky v zmysluplnej výške, teda také, aby k splateniu priznaných nárokov skutočne došlo približne do troch rokov od právoplatnosti rozsudku (t. j. približne 400 €). V takom prípade je možné splátky ponechať len na dohode žalobcu a žalovaných, ktorí si ich môžu prípadne upraviť aj v nižšej výške. Preto odvolací súd namiesto povolenia splátok určil odchylne od § 232 ods. 3 C. s. p. dlhšiu paričnú lehotu, aby sa žalobkyni a žalovanému vytvoril priestor na prípadnú dohodu o splátkovom kalendári, a v tomto smere podľa § 388 C. s. p. zmenil vecne nesprávny výrok napadnutého rozsudku o povolení splátok (výrok I).
8. Len pre poriadok sa podotýka, že odvolaciemu súdu je známe, že uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 25 OdK 229/2019 bol na majetok žalovaného s účinkami od 26. júla 2019 vyhlásený konkurz podľa § 167a zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (Obchodný vestník, čiastka 142/2019). Pretože pohľadávka žalobcu vznikla pred 1. júlom 2019, môže byť podľa § 166a ods. 1 písm. a) cit. zákona č. 7/2005 Z. z. uspokojená len v konkurze, v dôsledku čoho by sa takéto konanie malo podľa § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. zastaviť. V prerokúvanej veci však odvolanie smerovalo len proti výroku o zročnosti pohľadávky, čo podľa § 367 ods. 3 C. s. p. znamenalo, že právoplatnosť ostatných výrokov napadnutého rozsudku týmto odvolaním nebola dotknutá. V dôsledku toho teda aj výrok, ktorým sa žalovanému uložila povinnosť zaplatiť žalobkyni 13.241,89 € s úrokom z omeškania, v zmysle § 227 ods. 1 C. s. p. nadobudol právoplatnosť uplynutím lehoty na podanie odvolania. Pretože rozsudok bol doručený 12. februára 2019, odkedy začala plynúť 15-dňová odvolacia lehota, nadobudol právoplatnosť 28. februára 2019. Jeho právoplatnosťou skončilo konanie vo veci samej, teda konanie, v ktorom sa uplatňovala samotná pohľadávka a ktoré by sa podľa cit. § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. malo zastaviť. Predmetom konania tak zostala len otázka paričnej lehoty, resp. zročnosti prisúdených súm, takže ho už nemožno považovať za konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka v zmysle § 167e ods. 1 cit. zák., ktoré by bolo možné zastaviť. Okrem toho by zastavenie konania „o zročnosti pohľadávky“ viedlo k celkom nelogickému záveru, že by existoval právoplatný rozsudok zaväzujúci žalovaného na plnenie, v ktorom by však v rozpore s § 232 C. s. p. chýbala akákoľvek lehota na plnenie.
9. Konečne, celkom na záver sa podotýka, že podľa § 167b ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. platí aj v tomto konkurze § 52 ods. 1 cit. zák., podľa ktorého vyhlásením konkurzu zanikajú úpadcove jednostranné úkony týkajúce sa majetku podliehajúceho konkurzu, najmä jeho plnomocenstvá. V dôsledku toho sa splnomocnenie udelené žalovaným 27. apríla 2018 JUDr. Eve Koleničovej, advokátke, na vedenie tohto konania považuje za splnomocnenie týkajúce sa konkurznej podstaty, a tak zaniklo vyhlásením konkurzu, teda od 26. júla 2019. Od tohto dňa teda JUDr. Eva Koleničová nie je oprávnená zastupovať žalovaného v konaní v prerokúvanej veci. Medzičasom síce s účinnosťou od 4. októbra
2019 došlo k zrušeniu konkurzu na žalovaného podľa § 167v ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., čím účinky vyhlásenia konkurzu podľa § 167b ods. 1 cit. zák. zanikli. Zo žiadneho ustanovenia zákona však nevyplýva, že by sa tým obnovovalo plnomocenstvo, ktoré už raz podľa § 52 zákona č. 7/2005 Z. z. zaniklo.
10. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní prevažne úspešná. Napadnutý rozsudok totiž povolil splácať plnenia v splátkach po 150 €, čo by viedlo k splateniu celej priznanej sumy (bez úrokov z omeškania) za približne 88 mesiacov. Žalobkyňa žiadala v podstate priznať zákonnú paričnú lehotu, odvolací súd určil lehotu tri mesiace, čo v pomere k 88 mesiacom povoleným súdom prvej inštancie predstavuje približne 3,4 %. Žalobkyňa bola teda úspešná v skrátení paričnej lehoty k ňou žiadaným trom dňom o 96,6 %, čo vyjadruje percento jej úspechu. Žalovaný bol úspešný len v uvedených 3,4 %, takže čistý úspech žalobkyne predstavuje (96,6 - 3,4 =) 93,2 %. Preto jej odvolací súd podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p. priznal nárok na náhradu 93 % trov odvolacieho konania.
11. Uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (3 : 0).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 C. s. p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.