Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoP-99-2019.pdf
PDF · 87.26 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/99/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti F. R. nar. XX.XX.XXXX a F. R. nar. X.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov deti rodičov otca P. R. nar. XX.X.XXXX bytom XX F. E., T. W., V. XLF, V., F. M. X. V. R. F. Í. zastúpeného JUDr. Viktóriou Hajduovou advokátkou so sídlom v Trebišove na ul. M. R. Štefánika č. 3197/32 a matky W. Č. nar. X.X.XXXX bývajúcej v Č. na B. ul. č. XX/XX zastúpenej JUDr. Emíliou Bujňákovou Širotníkovou advokátkou so sídlom v Trebišove na Hviezdoslavovej ul. č. 1018 v konaní o návrhu otca na zníženie výživného a návrhu matky na zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trebišov z 6. 2.2019 č.k. 15P/80/2018-299 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie výživného, zamietol návrh matky na zvýšenie výživného a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec proti výroku, ktorým súd jeho návrh na zníženie výživného zamietol a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok alebo rozsudok v tejto časti zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Napáda nesprávny postup súdu pri hodnotení výsledkov dokazovania, nakoľko neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané, a to v tom zmysle, že majetkové pomery matky sa jednoznačne zvýšili oproti dobe, kedy súd naposledy rozhodoval o výživnom, pričom všetky potreby maloletých detí sú uhrádzané z výživného, ktoré poskytuje deťom na účet matky on, pretože matkin príjem, ktorý deklaruje, pohlcujú pôžičky. Súd sa tiež nesprávne vysporiadal s nesprávnou zmenou pomerov, ktorá nastala na jeho strane, ktorou je narodenie maloletého U. M. XX.X.XXXX, čím mu pribudla nová vyživovacia povinnosť, a teda výdavok na jeho výživu. V tomto smere neobstojí odôvodnenie, že matka maloletého U., ktorá pri narodení bola finančne nezávislá by mala z materskej uhrádzať všetky jeho výdavky, pretože aj jemu zo zákona vyplýva vyživovacia povinnosť. V konaní preukazoval, že matka jeho syna mu t.č. nepomáha s úhradou nákladov ich spoločnej domácnosti a on bol nútený ich obydlie dať do prenájmu, no 15.3.2019 sa matka vracia do Spojeného kráľovstva s dieťaťom a všetky výdavky z titulu nájmu bude znášať on. Nestotožňuje sa preto s názorom súdu, že aj napriek tomu, že sa mu zvýšili náklady na bývanie, nedošlo tým k poklesu jeho životnej úrovne. Trvá na tom, že matka má jednoznačne toho času vyššiu životnú úroveň než on, no všetky náklady dcér pokrýva výživné z jeho strany, pričom Zákon o rodine v § 62 ods. 2 uvádza, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov. Zároveň je presvedčený, že ani ním poskytované výživné nie je spravované matkou s náležitou starostlivosťou tak, aby z neho boli uhradené len potreby
detí, pretože sa domnieva, že z neho časť putuje na úhradu pôžičiek, keďže výživné poukazuje na účet s dvojdňovým odstupom predtým, než z neho matka uhradí splátku hypotekárneho úveru 530,- €, ako vyplynulo z ňou predloženého výpisu. Aj v tomto smere je to podstatná zmena pomerov zakladajúca zmenu rozhodnutia o výživnom. Znížením výživného rozhodne nedôjde k ohrozeniu jej výživy. Vyjadril názor, že súd sa nesprávne vysporiadal aj s faktom, že v súčasnosti nedisponuje príjmom, z ktorého by bolo možné uhrádzať naďalej výživné, ktoré je povinný platiť. Nestotožňuje sa ani s názorom súdu, že jeho návrh je ovplyvnený napätými vzťahmi s matkou detí v dôsledku jeho nespokojnosti pri vysporiadaní BSM, keďže toto rieši v iných konaniach vedených na Okresnom súde v Trebišove a rozhodne ich nedáva do súvisu s podaným návrhom na zníženie výživného.
3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku potvrdiť. Argumenty otca uvádzané v odvolaní sú mylné a zavádzajúce, čo je tiež odrazom toho, že otec nemá zrejme dostatočné vedomosti o ustanoveniach Zákona o rodine vzťahujúcich sa na zmenu výšky vyživovacej povinnosti. Súd prvej inštancie sa vysporiadal v odôvodnení rozhodnutia so všetkými námietkami a argumentami otca a podal k nim podrobné odôvodnenie v napadnutom rozsudku. K jeho tvrdeniu, že sa jednoznačne zvýšili jej majetkové pomery, nevie odkiaľ otec disponuje takouto informáciou, uvádza, že z jej predložených daňových priznaní je zrejmé, že základ dane stúpol a to mesačne cca o 71,- €. Takéto zvýšenie príjmu za obdobie 3 rokov nepovažuje za podstatné, ktoré by malo mať za následok zníženie výživného od otca. U otca taktiež došlo k zvýšeniu príjmu o 48,- libier mesačne, čo je porovnateľné s jej zmenou príjmu. K argumentácii otca, že jeho nová vyživovacia povinnosť je dôvodom na zníženie výživného, opakovane poukazuje na ustálenú súdnu prax v obdobných prípadoch, konkrétne Krajského súdu v Košiciach rozhodnutia 7CoP/120/2017, 7CoP/148/2016. Za úplne scestné považuje tvrdenia otca o tom, že všetky náklady na deti uhrádza z ním plateného výživného spolu vo výške 350,- €, keď výdavky na mal. F. sú cca 355,- € mesačne a výdavky na mal. F. cca 300,- € mesačne. Opakovane poukazuje na zarážajúci fakt, keď otec v konaní vyčíslil mesačné náklady na maloletého U., teda na svoju novú vyživovaciu povinnosť v sume 200,- až 250,- €, pričom ide o 8 mesačné dieťa. Navyše otec sa na pojednávaní vyjadril, že matka mal. U. poberá prídavok vo výške 500,- € mesačne, t.j. týmto pokryje všetky náklady na maloletého. Spolužitie otca detí s jeho novou partnerkou podstatne zvýšilo príjem domácnosti, ktorý dovtedy uhrádzal všetky svoje pôžičky a náklady sám a teraz mu na tieto splátky prispieva aj jeho partnerka. Neobstojí ani argument otca, že ním zasielané výživné použije na úhradu pôžičiek s poukazom na náklady detí spolu cez 600,- €. I ďalší argument otca, že súd sa nesprávne vysporiadal s faktom, že v súčasnosti nedisponuje príjmom, z ktorého by bolo možné naďalej uhrádzať určené výživné, je tiež odrazom neznalosti Zákona o rodine s poukazom na § 78 ods. 1 Zákona o rodine. V závere opäť uvádza, že osobnú starostlivosť o maloleté deti vykonáva úplne sama, otec žije v zahraničí, styk s deťmi realizuje len veľmi sporadicky, preto nemá možnosť zvyšovať si príjem hľadaním si ďalšej práce. Má za to, že aj na túto skutočnosť musí súd pri rozhodovaní prihliadať. Na druhej strane otec ak plánoval ďalšiu vyživovaciu povinnosť, vedomý si existencie už dvoch vyživovacích povinností, má sa zariadiť tak, že si ako zdravý mladý muž môže nájsť ďalšiu prácu, aby jeho maloleté deti nepocítili v každodennom živote zmenu spôsobenú navýšením jeho vyživovacích povinností. Na druhej strane zmeny, ktoré nastali u detí, ako aj rodičov sú podľa jej názoru skôr dôvodom na zvýšenie výživného s prihliadnutím na rast životných nákladov, ako aj rast odôvodnených potrieb detí, avšak rozhodnutie súdu v tejto časti rešpektuje.
4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca konštatoval, že od určenia výživného došlo k závažnej zmene pomerov aj na strane mal. detí tým, že mal. F. od poslednej úpravy výživného nastúpila na prvý stupeň základnej školy, mal. F. je žiačkou druhého stupňa základnej školy, čím došlo k nárastu ich odôvodnených potrieb, čo odôvodňuje zvýšenie výživného. Otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, zvýšili sa odôvodnené výdavky na výživu mal. detí, preto považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne a navrhuje ho potvrdiť.
5. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že sa s ním nestotožňuje, pretože je výlučne hodnotiaceho charakteru, čo do znalosti zákona, pričom na takéto hodnotenie ju súd nevyzýval. Matka si tiež protirečí, keď tvrdí, že podané odolanie nie je dostatočne odôvodnené a napriek tomu sa k jeho argumentom vyjadruje na dvoch stranách. Jej tvrdenia, ako vychováva sama deti je prezentovaný zavádzajúco, nakoľko v konaní preukázal, že dcéram prispieva aj nad rámec bežného výživného, a to, že matka nemá možnosť pri starostlivosti o deti zvyšovať si príjem hľadaním ďalšej práce je opovážlivý argument, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že odkedy jej odovzdal zabehnutú prevádzku, o nič sa nepokúsila, radšej sa nechá podporovať svojimi príbuznými, ako by sa mala profesijne inak
etablovať v zamestnaní. Argumenty matky, ktorými sa snaží uraziť ho v podobe tvrdenia o jeho neznalosti Zákona o rodine preukazuje jej neznalosť Zákona o rodine. Odvolanie považuje za plne odôvodnené s prihliadnutím aj na dnešnú situáciu na trhu práce v Anglicku, kde udržať si normálne platenú prácu nie je bezproblémové. Preukázal, že všetky výdavky dcér sú hradené z ním poskytovaného výživného, matka deťom poskytuje len ubytovanie a nevyhnutnú starostlivosť.
6. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedol, že sa s ním nestotožňuje.
7. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.
8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine v súlade s § 191 ods. 1 CSP vyhodnotil dôkazy, pričom prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.
11. Odvolací súd dospel k záveru, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o zmene výživného, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie dôsledne vykonal dokazovanie a úplne zistil skutočný stav, ktorý následne správne právne posúdil, pričom jeho skutkové a právne závery zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Úvahy súdu prvej inštancie týkajúce sa posúdenia zmien pomerov, ktoré nastali od predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom nie sú svojvoľné, ale vychádzajú z ustálenej rozhodovacej praxe odvolacieho súdu. V odôvodnení napadnutého rozsudku sa súd prvej inštancie dôsledne a precízne vysporiadal i s odvolacou argumentáciou otca, ktorá tvorila jeho obranu už v konaní na súde prvej inštancie a len samotný odlišný názor účastníka konania, teda v tomto prípade otca maloletých detí, nečiní rozsudok nesprávnym, či nezákonným.
12. K otcom namietanému odvolaciemu dôvodu, a to, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, je potrebné uviesť, že vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (§ 191 CSP) a vyhodnotenie uvedie v odôvodnení rozsudku. Voľné hodnotenie dôkazov neznamená ľubovôľu. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, teda relevancie vo vzťahu k zisťovaným skutočnostiam, zákonnosti z pohľadu jeho získania, ako aj vykonania a z hľadiska pravdivosti, teda hodnovernosti jeho zdroja. Následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Súd k nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov môže v zásade dôjsť len nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, prípadne porušením pravidiel formálnej logiky. Posúdenie zmien pomerov, ktoré nastali od predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom a hodnotiace úvahy súdu, na základe správne a zákonne vykonaných dôkazov bez mylnej interpretácie z nich vyvodených skutočností však nie je možné považovať za nesprávne skutkové zistenie.
13. Súd prvej inštancie správne a v súlade so zákonom vyhodnotil aktuálne pomery rodičov, ako aj maloletých detí a správne zdôraznil, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich povinnosťou
zákonnou, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k deťom nebolo ohrozené. Pokiaľ rodič plánuje zmenu v oblasti zamestnania, bývania, investícií, či počtu vyživovacích povinností, musí mať na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil, a to aj s predpokladom neustále sa zvyšujúcich potrieb oprávnených detí. V tomto prejednávanom prípade je navyše zmena pomerov u otca, ktorému pribudla vyživovacia povinnosť vyvážená nárastom odôvodnených potrieb maloletých detí, ako správne konštatoval súd prvej inštancie, preto nebol dôvod upraviť výšku výživného v súlade s § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine.
14. Odvolací súd nepovažoval za potrebné zaujímať stanovisko k ďalším argumentom rodičov v odvolacom konaní, pretože sa netýkajú podstatných skutočností potrebných pre rozhodnutie o zmene výživného, pričom je potrebné konštatovať, že sa skôr preklenuli do roviny emotívnej a invektívnej.
15. Pretože súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného v kontexte zamietnutia i návrhu matky na jeho zvýšenie, preto v tejto časti odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.
16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko žiaden z účastníkov návrh na ich priznanie v odvolacom konaní nepodal (§ 57 CMP, § 378 ods. 1 CSP).
17. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).