Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_26S-43-2018.pdf
PDF · 130.28 KB
Case nature
Area
Subarea
26S/43/2018
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: Rehoľa menších bratov Františkánov, so sídlom Františkánska 439/2, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 586 862, zastúpený advokátom: JUDr. Jozef Zámožík, PhD., sídlo Hlavná 31, Trnava, IČO: 42 155 100, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, sídlo Štefánikova trieda č. 69, Nitra, za účasti ďalšieho účastníka: MH Invest, s.r.o., sídlo Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36 724 530, zastúpený advokátskou kanceláriou: MAPLE & FISH s.r.o., sídlo Dunajská 15/A, Bratislava, IČO: 36 718 432, o preskúmanie zákonnosti II. výroku rozhodnutia žalovaného o vyvlastnení číslo OU-NR-OVBP2-2018/007924-22 zo dňa 09.05.2018 na základe správnej žaloby, takto
rozhodol:
I. Správny súd žalobu o d m i e t a .
II. Správny súd žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
III. Správny súd ďalšiemu účastníkovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorého výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa správnou žalobou, elektronicky podanou a doručenou Krajskému súdu v Nitre ako vecne a miestne príslušnému správnemu súdu (§ 19 ods. 1 v spojení s § 10, § 13 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len „Správny súdny poriadok“ alebo „SSP“) dňa 16.11.2018, domáhal preskúmania zákonnosti II. výroku rozhodnutia žalovaného, označeného v záhlaví, jeho zrušenia a vrátenia veci v tejto časti žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca si súčasne v správnej žalobe uplatnil nárok na náhradu trov konania.
2. Správnou žalobou v časti napadnutým rozhodnutím, označeným v záhlaví, je rozhodnutie žalovaného o vyvlastnení, z ktorého vyplýva, že ním žalovaný, odbor výstavby a bytovej politiky, ako príslušný vyvlastňovací orgán vo veciach vyvlastňovacieho konania podľa § 7 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim, postupom podľa § 10 zákona č. 282/2015 Z. z. prerokoval na ústnom pojednávaní dňa 12.02.2018 návrh ďalšieho účastníka, ktorý podal podľa § 9 zákona č. 282/2015 Z. z.. Predmetom ďalším účastníkom podaného návrhu bol návrh na vyvlastnenie vlastníckeho práva k pozemkom KN-C, uvedených v I. výrokovej časti rozhodnutia, evidovaných na LV č. XXXX v katastrálnom území E., pre stavbu: „Vybudovanie strategického parku“ v katastrálnych územiach: W., E., X., Y., E., J., V., v okrese I., kraji I..
2.1. Na základe výsledkov vyvlastňovacieho konania žalovaný ako vyvlastňovací orgán podľa § 13 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z. rozhodol tak, že v I. výroku podľa ustanovenia § 13 ods. 2 písm. a) a b) v spojení s § 2 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z. sa vo verejnom záujme vyvlastňuje vlastnícke právo vlastníka - žalobcu, k pozemkom evidovaným na LV č. XXXX v katastrálnom území E. (a to KN-
„C“ č. XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X), v prospech vyvlastniteľa - ďalšieho účastníka, na účel podľa § 4a zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií, pre stavbu: „Vybudovanie strategického parku“ v katastrálnych územiach: W., E., X., Y., E., J., V.. Žalovaný ďalej v I. výroku rozhodol, že podľa § 13 ods. 2 písm. e) zákona č. 282/2015 Z. z. je vyvlastniteľ - ďalší účastník povinný začať s užívaním vyvlastnených pozemkov na účel, pre ktoré boli vyvlastnené, v lehote do 2 rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia (§ 16 ods. 2 zákona č. 282/2015 Z. z.). Žalovaný ďalej v I. výroku rozhodol, že námietky účastníka konania - žalobcu (a to námietku spočívajúcu v: a/ neobjektívnosti a nesprávnosti postupov použitých pri vyhotovení znaleckého posudku č. 110/2017, ktorý nezohľadňuje skutočnú trhovú cenu vyvlastňovaných nehnuteľností a b/ nesúhlase s navrhovaným rozsahom, mierou vyvlastnenia na základe návrhu vyvlastniteľa; znehodnotení pozemku KN-E parc. č. XXXX, ku ktorému dochádza; ignorovaní skutočnej trhovej hodnote pozemkov; nezohľadňovaní rastúceho dopytu pozemkov a cien v lokalite v kontexte územnoplánovacích záverov; v tom, že v znaleckom posudku nie je zohľadnený územný plán Mesta I., a teda aj parc. č. XXXX; v tom, že v znaleckom posudku neboli zohľadnené všetky tri metódy: porovnávanie kúpnych cien, kapitalizácia čistých výnosov, náklady podľa cien stavebných prác) zamieta. Žalovaný v I. výroku napokon ešte rozhodol, že vyvlastniteľ - ďalší účastník je povinný zaplatiť spoločnosti ÚEOS - Komercia, a.s., Ružová dolina 27, Bratislava, IČO: 31 331 220, ako znalcovi náhradu trov konania vo výške 398,40 eura s DPH v lehote do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia prevodom na v rozhodnutí uvedený bankový účet vedený v Tatra banke a.s..
2.2. Žalovaný ako vyvlastňovací orgán v II. výroku rozhodnutia rozhodol, že podľa § 13 ods. 3 písm. a) zákona č. 282/2015 Z. z. za vyvlastnené pozemky patrí vlastníkovi - žalobcovi náhrada vo výške 69.500,88 eura, ktorá bola určená podľa § 4 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z. z. znaleckým posudkom č. 110/2017 (znalecký úkon č. 128/2017), ktorý vyhotovila spoločnosť ÚEOS - Komercia, a.s., Ružová dolina 27, Bratislava, a ktorý bol vypracovaný podľa vyhlášky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Žalovaný ďalej rozhodol, že náhradu vo výške 69.500,88 eura uhradí ďalší účastník v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia prevodom na bankový účet žalobcu. Napokon žalovaný v II. výroku rozhodnutia rozhodol, že podľa § 13 ods. 3 písm. a) zákona č. 282/2015 Z. z. v spojení s § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií odkazuje žalobcu bez prerušenia konania na súd, s tým, že požiadavku na vyššiu náhradu voči podniku možno uplatniť na súde v lehote jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, inak toto právo zanikne.
2.3. Z odôvodnenia v časti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného okrem iného vyplýva, že stavba s názvom „Vybudovanie strategického parku“ v katastrálnych územiach W., Zobor, X., Y., E., J. a V., pre ktorú sa vo vyvlastňovacom konaní vyvlastňovali pozemky, je významnou investíciou, čo preukazuje vydané Osvedčenie o významnej investícii na realizáciu stavby č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13.07.2015, v znení doplnenia osvedčenia pod č. 20801/2015-1000-35613 a doplnenia osvedčenia č. 08806/2017-4220-10455 zo dňa 27.02.2017.
3. Žalobca správnou žalobou napadol výlučne II. výrok rozhodnutia žalovaného (bod 1., bod 2.2. odôvodnenia tohto rozhodnutia), v rámci ktorého rozhodol žalovaný podľa § 13 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 282/2015 Z. z. v spojení s § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z. o náhrade za vyvlastnenie, o spôsobe jej úhrady a o odkázaní žalobcu ako vyvlastneného s požiadavkou na vyššiu náhradu na súd, ktoré právo si môže uplatniť v jednoročnej prekluzívnej lehote.
4. Správny súd, plniac si povinnosť podľa § 97 SSP kedykoľvek počas konania preskúmať procesné podmienky konania, tieto preskúmal a ich preskúmaním dospel k záveru, že správnu žalobu žalobcu je potrebné podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietnuť, pretože je neprípustná.
5. Správny súd svoje rozhodnutie právne založil na týchto ustanoveniach právnych predpisov:
5.1. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
5.2. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
5.3. Podľa § 171 ods. 1 SSP, ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.
5.4. Podľa § 4a ods. 1 veta prvá a druhá zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií (ďalej len „zákon o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií“ alebo „zákon č. 175/1999 Z. z.“), účinných od 01.07.2015, na účel realizácie významnej investície možno za náhradu pozemok alebo stavbu vyvlastniť alebo vlastnícke právo k pozemku alebo stavbe obmedziť, ak je to vo verejnom záujme a nie je možné nadobudnúť právo k pozemku alebo stavbe dohodou. Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na vyvlastnenie všeobecný predpis o vyvlastňovaní.
5.5. Podľa § 4a ods. 4 zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií, účinného od 01.07.2015, ak vo vyvlastňovacom konaní nedôjde medzi účastníkmi k dohode o sume náhrady za vyvlastnenie, správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku. S požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd. Požiadavku na vyššiu náhradu voči podniku možno uplatniť na súde v lehote jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, inak toto právo zanikne.
5.6. Podľa § 1 ods. 1 zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií v znení účinnom 01.08.2013, tento zákon upravuje zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou a postup orgánov štátnej správy pri vydávaní osvedčenia o významnej investícii.
5.7. Podľa § 1 ods. 2 návetie zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií v znení účinnom 01.08.2013, významná investícia je stavba, ktorej výstavbu bude zabezpečovať právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky (ďalej len „podnik“).
5.8. Podľa § 1 ods. 8 zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií v znení účinnom 01.08.2013, osvedčením o významnej investícii je doklad držiteľa osvedčenia, že stavba je významnou investíciou.
5.9. Podľa § 1 zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim (ďalej len „zákon o vyvlastňovaní“), tento zákon upravuje odňatie vlastníckeho práva, obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe, zriadenie, obmedzenie, zrušenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo ku stavbe, obmedzenie, zrušenie práv tretích osôb k pozemku alebo ku stavbe, ak je to nevyhnutné pre uskutočnenie stavby alebo opatrenia v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme a na účel podľa osobitných zákonov a za primeranú náhradu.
5.10. Podľa § 13 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní, ak sú splnené podmienky vyvlastnenia ustanovené týmto zákonom, vyvlastňovací orgán rozhodne samostatnými výrokmi o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku stavbe a o náhrade za vyvlastnenie a o spôsobe jej úhrady.
5.11. Podľa § 13 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní, výrokmi o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku stavbe vyvlastňovací orgán a) určí účel vyvlastnenia vo verejnom záujme, b) rozhodne o 1. prechode vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe, 2. obmedzení vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe alebo 3. vzniku, obmedzení, alebo zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo ku stavbe potrebného na uskutočnenie stavby, alebo opatrenia vo verejnom záujme; opatrením vo verejnom záujme je opatrenie vydané na účel ochrany života, zdravia, bezpečnosti štátu, životného prostredia, nerastného bohatstva, jaskýň, podzemných vôd, prírodných liečivých zdrojov, vodných tokov, kultúrneho dedičstva, ako aj dokončených alebo nedokončených stavieb vo verejnom záujme. c) rozhodne o obmedzení alebo zániku práv tretích osôb, len ak by ďalší výkon týchto práv bránil alebo podstatne obmedzoval dosiahnutie účelu, na ktorý sa má vyvlastniť, d) rozhodne o rozšírení predmetu vyvlastnenia, ak je to odôvodnené podľa § 2 ods. 4 až 7 ,
e) určí, v akej lehote a akým spôsobom je vyvlastniteľ povinný začať s užívaním pozemku alebo stavby na účel, na ktorý sa vyvlastnila, f) rozhodne o námietkach účastníkov vyvlastňovacieho konania týkajúcich sa vyvlastnenia, ak boli uplatnené, g) rozhodne o povinnosti nahradiť trovy konania.
5.12. Podľa § 13 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní, výrokmi o náhrade za vyvlastnenie vyvlastňovací orgán a) určí primeranú náhradu za vyvlastnenie, ktorá prislúcha jednotlivým vyvlastneným a určí lehotu podľa § 6 ods. 1, 2 alebo ods. 3 a spôsob jej zaplatenia, ak nedôjde medzi vyvlastniteľom a vyvlastňovaným k dohode o náhrade za vyvlastnenie, vyvlastňovací úrad určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby, alebo všeobecnej hodnote práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na základe znaleckého posudku [§ 9 ods. 2 písm. f)]; s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd, b) rozhodne o prihlásených nárokoch tretích osôb, ktoré majú k vyvlastnenému pozemku alebo k vyvlastnenej stavbe vecné práva zapísané v katastri nehnuteľností s určením sumy, v akej majú byť uspokojené z náhrady za vyvlastnenie pozemku alebo stavby.
5.13. Podľa § 9 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní, vyvlastňovacie konanie sa začína len na písomný návrh vyvlastniteľa.
5.14. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o vyvlastňovaní, návrh musí obsahovať údaj o sume predpokladanej náhrady za vyvlastnenie, ktorá pozostáva zo všeobecnej hodnoty pozemku alebo stavby, alebo všeobecnej hodnoty práva zodpovedajúceho vecnému bremenu určenej znaleckým posudkom.
5.15. Podľa § 9 ods. 3 písm. f) zákona o vyvlastňovaní, k návrhu vyvlastniteľ priloží znalecký posudok o všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby alebo všeobecnej hodnoty práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nie starší ako dva roky.
5.16. Podľa § 4 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní, vyvlastnenému patrí za vyvlastnenie primeraná náhrada, ktorá sa poskytuje v peniazoch.
5.17. Podľa § 4 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní, podkladom na určenie náhrady za vyvlastnenie je všeobecná hodnota pozemku alebo všeobecná hodnota stavby, alebo všeobecná hodnota práva zodpovedajúceho vecnému bremenu; tá sa určí na základe znaleckého posudku nie staršieho ako dva roky. Náhrada za vyvlastnenie nesmie byť nižšia ako všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom.
5.18. Podľa § 14 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní, na preskúmanie výrokov podľa § 13 ods. 2 v odvolacom konaní je príslušné Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky podľa § 7 ods. 2 písm. a). Zrušením výroku podľa § 13 ods. 2 stráca platnosť aj výrok podľa § 13 ods. 3.
5.19. Podľa § 14 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní, včas podané odvolanie proti výroku podľa § 13 ods. 3 nemá odkladný účinok. Na preskúmanie výrokov podľa § 13 ods. 3 je príslušný súd. Žaloba, ktorou sa účastník konania domáha preskúmania výroku podľa § 13 ods. 3 v súdnom konaní, musí byť podaná v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení; zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
6. Pre posúdenie prípustnosti správnej žaloby, ktorou sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti II. výroku rozhodnutia žalovaného o vyvlastnení, ktorým žalovaný rozhodol o náhrade za vyvlastnenie, bolo v prejednávanej veci potrebné bližšie systematicky a teleologicky vyložiť ustanovenia § 13 ods. 3 písm. a) (a v nadväznosti naň aj § 14) zákona o vyvlastňovaní s § 4a ods. 4 zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií, na ktorých žalovaný právne založil II. výrok rozhodnutia o vyvlastnení (vychádzajúc z výrokovej časti rozhodnutia žalovaného, ktorého obsahom je II. výrok o náhrade za vyvlastnenie, v ktorej uvádza, že rozhoduje podľa týchto ustanovení).
7. Správny súd v rámci tejto časti úvodom zdôrazňuje, že stavba, pre ktorú boli vo vyvlastňovacom konaní („Vybudovanie strategického parku“, k. ú. W., E., X., Y., E., J., V.), v ktorom bolo vydané rozhodnutie, preskúmanie ktorého II. výroku je predmetom tohto správneho súdneho konania, vyvlastnené pozemky,
je významnou investíciou podľa § 1 ods. 8 zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií (bod 2.3. odôvodnenia) v zmysle tohto zákona.
8. Zákon o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií obsahuje (najmä) v § 4a osobitné ustanovenia vo vzťahu k vyvlastňovacím konaniam, ak sa vyvlastňujú pozemky alebo stavby alebo sa obmedzuje vlastnícke právo k pozemku alebo stavbe na účel realizácie významnej investície.
9. V nadväznosti na uvedené zákon o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií v § 4a ods. 1 vete druhej explicitne ustanovuje, že ak tento zákon neustanovuje (vo vzťahu k vyvlastneniu - a to tak jeho hmotnoprávnej ako aj procesnoprávnej stránke) inak, vzťahuje sa na vyvlastnenie všeobecný predpis o vyvlastňovaní. Týmto všeobecným predpisom o vyvlastňovaní je od 01.07.2016 zákon o vyvlastňovaní (zákon č. 282/2015 Z. z.), ktorý v zmysle zásady lex posterior derogat legi priori nahradil odo dňa nadobudnutia svojej účinnosti právnu úpravu vyvlastnenia obsiahnutú v štvrtej časti zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej len „stavebný zákon“). Podľa úpravy vyvlastnenia obsiahnutej v stavebnom zákone sa podľa prechodného ustanovenia § 19 zákona o vyvlastňovaní už len dokončia konania o vyvlastnení začaté a právoplatne neukončené pred 01.07.2016.
10. Teda, ustanovenia upravujúce vyvlastnenie, ktoré sú obsiahnuté v zákone o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií sú ustanoveniami lex specialis, ktoré majú prednosť pred všeobecnou úpravou vyvlastnenia obsiahnutou v zákone o vyvlastnení. Ak však zákon o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií určitú otázku neupravuje, podľa § 4a ods. 1 veta druhá zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií sa subsidiárne použije zákon o vyvlastňovaní, ktorý je všeobecným predpisom o vyvlastňovaní.
11. Keďže stavba, pre ktorú boli správnou žalobou v časti napadnutom rozhodnutí žalovaného vyvlastnené pozemky je významnou investíciou v zmysle zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií (bod 7. odôvodnenia), aj vo vyvlastňovacom konaní, v ktorom bolo rozhodnutie žalovaného vydané, bolo potrebné prednostne postupovať podľa ustanovení zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií (najmä § 4a) a subsidiárne podľa zákona o vyvlastňovaní. Z výrokovej časti (najmä II. výroku, v rámci ktorého podľa § 13 ods. 1 písm. a/ zákona o vyvlastňovaní práve v spojení s § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z. odkazuje žalovaný ako vyvlastňovací orgán vyvlastneného žalobcu s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie bez prerušenia konania na súd) ako aj z odôvodnenia danej časti rozhodnutia žalovaného pritom vyplýva, že žalovaný vo vyvlastňovacom konaní rozhodnutie o náhrade za vyvlastnenie založil (primárne) práve na § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z. a (subsidiárne) na § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní.
12. Zákon o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií neustanovuje obsahové náležitosti rozhodnutia o vyvlastnení, a preto je v tomto rozsahu potrebné použiť právnu úpravu obsiahnutú v zákone o vyvlastnení. Zákon o vyvlastňovaní upravuje náležitosti rozhodnutia o vyvlastnení v § 13.
13. Z ustanovení § 13 ods. 1 až 3 zákona o vyvlastňovaní vyplýva, že v prípade splnenia podmienok vyvlastnenia, stanovených zákonom o vyvlastnení (a v prejednávanej veci, keď sú nehnuteľnosti vyvlastňované pre stavbu, ktorá je významnou investíciou, stanovené primárne v § 4a ods. 1 veta prvá zákona č. 175/1999 Z. z.), vyvlastňovací orgán rozhodne samostatným výrokom o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku stavbe a samostatným výrokom o náhrade za vyvlastnenie a o spôsobe jej úhrady (§ 13 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní). Ustanovenia § 13 ods. 2 a ods. 3 zákona o vyvlastňovaní bližšie vymedzujú obsah výroku o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku stavbe (§ 13 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní) a výroku o náhrade za vyvlastnenie a o spôsobe jej úhrady (§ 13 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní).
14. Ustanovenie § 14 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní následne vymedzuje príslušnosť správneho orgánu na preskúmanie (výlučne) výroku rozhodnutia o vyvlastnení (a nie aj výroku o náhrade za vyvlastnenie a o spôsobe jej úhrady), a to tak, že na preskúmanie výroku o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku stavbe je príslušné na základe odvolania Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky ako druhostupňový správny orgán.
15. Ustanovenie § 14 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní sa týka preskúmavania výroku o náhrade za vyvlastnenie a o spôsobe jej úhrady, ktorého náležitosti primárne upravuje § 13 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní. Vzhľadom na už uvedené je ale aplikácia § 14 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní v celom rozsahu bez ďalšieho aplikovateľná len v tých vyvlastňovacích konaniach, pri ktorých osobitné predpisy neustanovujú v rozsahu úpravy obsiahnutej v § 14 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní inak. Právnym predpisom, ktorý vo vzťahu k § 14 ods. 2 vete druhej a tretej zákona o vyvlastňovaní ustanovuje inak, je pritom práve § 4a ods. 4 veta druhá a tretia zákona č. 175/1999 Z. z.. Táto úprava obsiahnutá v zákone č. 175/1999 Z. z. má preto vo vyvlastňovacích konaniach, v ktorých sa vyvlastňujú nehnuteľnosti za účelom realizácie stavby, ktorá je významnou investíciou v zmysle zákona č. 175/1999 Z. z., a podľa ktorej rozhodoval v druhom výroku správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného aj žalovaný, prednosť ako úprava špeciálna, čo bráni aplikácii ustanovenia § 14 ods. 2 vete druhej a tretej zákona o vyvlastňovaní v uvedených vyvlastňovacích konaniach.
16. Ustanovenie § 13 ods. 3 v nadväznosti na § 13 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní bližšie špecifikuje predmet výroku o náhrade za vyvlastnenie a o spôsobe jej úhrady, ktorý je II. výrokom rozhodnutia o vyvlastnení (teda rozhodnutia, ktorým sa vyhovuje návrhu vyvlastniteľa na vyvlastnenie). Z ustanovenia § 13 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní vyplýva, že výrokom (resp. výrokmi obsiahnutými v II. výrokovej časti rozhodnutia o vyvlastnení) o náhrade za vyvlastnenie a o spôsobe jej úhrady vyvlastňovací orgán rozhoduje o výške náhrady za vyvlastnenie, lehote na zaplatenie náhrady, spôsobe zaplatenia náhrady (§ 13 ods. 3 písm. a/ zákona o vyvlastňovaní) a o prihlásených nárokoch tretích osôb, ktoré majú k vyvlastnenému pozemku alebo stavbe vecné práva zapísané v katastri nehnuteľnosti s určením sumy, v akej majú byť uspokojené z náhrady za vyvlastnenie pozemku alebo stavby (§ 13 ods. 1 písm. b/ zákona o vyvlastňovaní).
17. Ustanovenie § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní síce určuje nielen to, že výrokom o náhrade za vyvlastnenie a o spôsobe jej úhrady rozhoduje vyvlastňovací orgán okrem iného o výške náhrady za vyvlastnenie, ale aj spôsob, akým sa táto výška náhrady určuje, a to aj v prípade, ak sa vyvlastniteľ s vyvlastňovaním nedohodnú na náhrade za vyvlastnenie a rovnako upravuje aj postup vyvlastňovacieho orgánu vo vyvlastňovacom konaní, ak vyvlastňovaný vznesie požiadavku na vyššiu náhradu za vyvlastnenie. V tejto časti (úpravy postupu ak sa vyvlastňovaný s vyvlastniteľom nedohodnú vo vyvlastňovacom konaní na výške náhrady za vyvlastnenie) sa úprava obsiahnutá v § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní vo vyvlastňovacom konaní, predmetom ktorého je vyvlastnenie pozemkov a stavieb pre stavbu, ktorá je významnou investíciou podľa zákona č. 175/1999 Z. z. nepoužije, a to z dôvodu, že v § 4a ods. 4 zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií je obsiahnutá v uvedenom rozsahu špeciálna úprava.
18. Zákon o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií v § 4a ods. 4 explicitne ustanovuje, že ak vo vyvlastňovacom konaní nedôjde medzi účastníkmi (vyvlastňovacieho konania) k dohode o sume náhrady za vyvlastnenie, správny (vyvlastňovací) orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku; s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd; požiadavku na vyššiu náhradu voči podniku možno uplatniť na súde v lehote jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, inak toto právo zanikne.
19. Z uvedenej úpravy obsiahnutej v § 4a ods. 4 zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií rovnako tak potom vyplýva, že aj ustanovenie § 14 ods. 2 veta druhá a tretia zákona o vyvlastňovaní vo vyvlastňovacom konaní, v ktorom sa vyvlastňujú nehnuteľnosti pre stavbu, ktorá je významnou investíciou podľa zákona č. 175/1999 Z. z. nepoužijú, pretože v uvedenom ustanovení (§ 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z., a to vo vete druhej a tretej) je obsiahnutá osobitná úprava preskúmania výroku o náhrade za vyvlastnenie (najmä jeho výške) k úprave obsiahnutej v § 14 ods. 2 vete druhej a tretej zákona č. 175/1999 Z. z.. Úprava obsiahnutá v § 4a ods. 4 zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií sa od právnej úpravy obsiahnutej v § 14 ods. 2 vete druhej a tretej zákona o vyvlastňovaní odlišuje predovšetkým dĺžkou lehoty na podanie žaloby, ktorou sa vyvlastnený môže domáhať na súde (v civilnom sporovom konaní) vyššej náhrady za vyvlastnenie voči podniku (ktorý je pasívne vecne legitimovaný v danom civilnom sporovom konaní, ktorého predmetom je zaplatenie rozdielu medzi priznanou výškou náhrady za vyvlastnenie a výškou náhrady, ktorú za vyvlastnenie požaduje vyvlastnený). To, že ustanovenie § 4a ods. 4 veta druhá zákona č. 175/1999 Z. z. odkazuje práve na civilný súd a nie správny súd, vyplýva výslovne
z normatívneho znenia nasledujúcej vety - vety tretej § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z., ktorá ustanovuje, že požiadavka na vyššiu náhradu sa uplatňuje voči podniku. Voči podniku môže pritom smerovať len žaloba v civilnom sporovom konaní, nikdy nie správna žaloba o preskúmanie zákonnosti, ktorá vždy smeruje proti žalovanému orgánu verejnej správy, ktorý rozhodnutie vydal (ak odvolanie proti nemu nebolo prípustné, tak ako v prejednávanej veci, ktorá skutočnosť vyplýva zo subsidiárne aplikovateľného ustanovenia § 14 ods. 1 veta prvá zákona o vyvlastňovaní, podľa ktorého prieskumu v odvolacom administratívnom konaní podlieha len výrok podľa § 13 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní - teda výrok o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim, a nie aj výrok podľa § 13 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní - teda výrok o náhrade za vyvlastnenie a spôsobe jej úhrady).
20. Poskytovanie náhrady za vyvlastnenie nehnuteľnosti vo vyvlastňovacom konaní, ktorého predmetom je vyvlastnenie nehnuteľnosti na účel realizácie stavby, ktorá je významnou investíciou, je primárne upravené v § 4a ods. 1 vete prvej zákona č. 175/1999 Z. z. a následne subsidiárne v § 13 ods. 3 písm. a) v spojení s § 9 ods. 2 písm. f) a ods. 3 písm. f) zákona o vyvlastňovaní, podľa ktorých je vyvlastňovací orgán povinný výrokom o náhrade za vyvlastnenie a o spôsobe jej úhrady určiť práve primeranú náhradu za vyvlastnenie. Primeranosť náhrady za vyvlastnenie posudzuje vyvlastňovací orgán vo vyvlastňovacom konaní podľa § 4a ods. 4 veta prvá zákona č. 175/1999 Z. z. v spojení s § 4 ods. 1, ods. 3 a v spojení s § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní na základe znaleckého posudku (vypracovaného súdnym znalcom).
21. Ak sa však v uvedenom vyvlastňovacom konaní, predmetom ktorého je vyvlastnenie nehnuteľnosti za účelom realizácie stavby, ktorá je významnou investíciou podľa zákona č. 175/1999 Z. z. účastníci vyvlastňovacieho konania nedohodnú na sume náhrady za vyvlastnenie, aplikuje sa špeciálne ustanovenie § 4a ods. 4 zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií (bod 18. odôvodnenia) a v takomto prípade vyvlastňovací orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí podľa § 4a ods. 4 veta prvá zákona č. 175/1999 Z. z. v spojení s čiastočnou subsidiárnou aplikáciou § 13 ods. 1, ods. 3 zákona o vyvlastňovaní (čiastočná subsidiárna aplikácia uvedených ustanovení zákona o vyvlastňovaní spočíva v tomto prípade len v tom, že určenie výšky náhrady za vyvlastnenie bude obsiahnuté práve v rámci samostatného II. výroku, predmetom ktorého je rozhodovanie o náhrade za vyvlastnenie a o spôsobe jej úhrady) výšku náhrady za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku. Znalecký posudok je podľa § 9 ods. 3 písm. f/ zákona o vyvlastňovaní obligatórnou prílohou návrhu na začatie vyvlastňovacieho konania a v ňom uvedenú všeobecnú hodnotu pozemku alebo stavby alebo všeobecnú hodnotu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je povinný navrhovateľ vyvlastňovacieho konania uviesť podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o vyvlastňovaní aj v návrhu na začatie vyvlastňovacieho konania. Vyvlastňovací orgán v uvedenom prípade ďalej v rámci výroku o náhrade za vyvlastnenie a o spôsobe jej úhrady odkáže podľa § 4a ods. 4 veta druhá zákona č. 175/1999 Z. z. v spojení s čiastočnou subsidiárnou aplikáciou § 13 ods. 1, ods. 3 zákona o vyvlastňovaní (čiastočná subsidiárna aplikácia uvedených ustanovení zákona o vyvlastňovaní opätovne spočíva aj v tomto prípade len v tom, že vyvlastňovací orgán odkáže vyvlastneného s požiadavkou na vyššiu náhradu bez prerušenia konania na súd práve v rámci samostatného II. výroku rozhodnutia o vyvlastnení, predmetom ktorého je rozhodovanie o náhrade za vyvlastnenie a o spôsobe jej úhrady) vyvlastneného s požiadavkou na vyššiu náhradu bez prerušenia vyvlastňovacieho konania na súd. Lehota na podanie žaloby na súd, predmetom ktorej je preskúmanie výroku o náhrade za vyvlastnenie, v zmysle preskúmania, či vyvlastňovacím orgánom priznaná náhrada za vyvlastnenie je primeraná alebo požiadavke na primeranú náhradu za vyvlastnené nehnuteľnosti zodpovedá vyššia výška náhrady za vyvlastnenie, je v uvedenom prípade 1-ročná odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení s tým, že táto lehota je prekluzívna a neuplatnením práva v uvedenej lehote toto právo vyvlastnenému zanikne.
22. Ako to správny súd uviedol už vyššie, žalobca správnou žalobou, o ktorej sa vedie toto správne súdne konanie, napadol výlučne II. výrok (výrok o náhrade za vyvlastnenie a o spôsobe jej úhrady) rozhodnutia žalovaného o vyvlastnení, ktorý žalovaný ako vyvlastňovací orgán právne založil na ustanovení § 13 ods. 1 a v nadväznosti na ňom aj na ustanovení § 13 ods. 3 písm. a) časť vety po druhú čiarku zákona o vyvlastňovaní a na špeciálnej úprave obsiahnutej v § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z., ktorá má prednosť pred zvyškom ustanovenia § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní. Žalobca v správnej žalobe uvádza žalobné dôvody nezákonnosti tejto časti rozhodnutia žalovaného o vyvlastnení.
23. Žalovaný konkrétne v správnou žalobou napadnutom II. výroku rozhodnutia o vyvlastnení určil podľa § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní v spojení s § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z. náhradu za vyvlastnenie, a to v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote vyvlastnených pozemkov podľa znaleckého posudku, ktorý tvoril súčasť návrhu ďalšieho účastníka na začatie vyvlastňovacieho konania, keďže nedošlo medzi žalobcom ako vyvlastňovaným, resp. vyvlastneným a ďalším účastníkom ako vyvlastniteľom k dohode o výške náhrady za vyvlastnenie a súčasne žalobcu ako vyvlastneného bez prerušenia konania odkázal s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie podľa § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní v spojení s § 4a ods. 4 zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa významných investícií na súd, s tým, že právo na vyššiu náhradu za vyvlastnenie si musí na súde uplatniť v 1-ročnej prekluzívnej lehote.
24. Správny súd v nadväznosti na uvedené ďalej však konštatuje, že podľa ustanovenia § 4a ods. 4 zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa významných investícií, podľa ktorého žalovaný ako vyvlastňovací orgán, v spojení s primeranou subsidiárnou aplikáciou ustanovenia § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní, odkázal žalobcu správnou žalobou napadnutým výrokom rozhodnutia žalovaného o vyvlastnení na súd, je v právomoci (civilného) súdu rozhodnúť o vyššej náhrade bez toho, aby sa právoplatné rozhodnutie o vyvlastnení rušilo. Ide o urýchľovacie opatrenie, obsiahnuté v zákone o niektorých opatreniach týkajúcich sa významných investícií (§ 4a ods. 4 veta druhá) s tým cieľom, aby vyvlastňovacie rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť (teda vrátane výroku o výške náhrady za vyvlastnenie, keďže bez toho, aby tento výrok nadobudol právoplatnosť spolu s výrokom o vyvlastnení by mohol nastať stav, že vyvlastnenie je právoplatné, avšak výrok o výške náhrady nie, čo by výrazne negatívnym spôsobom zasiahlo do majetkových práv vyvlastneného) a spor o vyššiu náhradu medzi účastníkmi vyvlastňovacieho konania bol prenesený na súd. V takomto prípade teda nejde o správne súdnictvo (nejde o preskúmanie zákonnosti vydaného právoplatného rozhodnutia o vyvlastnení), ale žalobu musí podať podľa § 4a ods. 4 veta druhá a tretia zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa významných investícií vyvlastnený proti podniku (ktorým je v zmysle § 1 ods. 2 návetie zákona č. 175/1999 Z. z. právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá bude zabezpečovať výstavbu stavby, ktorá je významnou investíciou) vo veci určenia rozdielu v náhrade.
25. Ustanovenie § 4a ods. 4 veta druhá zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa významných investícií tak vyníma nárok na vyššiu náhradu za vyvlastnenie z právomoci správnych orgánov, a tým (aj keď nepriamo) i z právomoci správnych súdov konajúcich vo veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí o vyvlastnení (v časti výroku o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku stavbe podľa § 13 ods. 1 v spojení s ods. 2 zákona o vyvlastňovaní podľa § 14 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní). Tento nárok sa tak stáva (spôsobilým) predmetom civilného sporového konania a patrí do právomoci civilných súdov podľa § 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. To znamená, že ide o vec, ktorá síce vyplýva z predpisov verejného práva (zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa významných investícií, zákona o vyvlastňovaní), ale podľa § 4a ods. 4 veta druhá zákona č. 129/1996 Z. z. ju prejednáva a rozhoduje súd v civilnom sporovom konaní.
26. V prospech prejednania a rozhodnutia tejto veci v civilnom sporovom konaní svedčia i racionálne dôvody. Vyvlastnený, odkázaný na uplatnenie nároku na vyššiu náhradu za vyvlastnenie na (civilný) súd v civilnom sporovom konaní má možnosť realizovať dôkazné bremeno vlastnými dôkaznými prostriedkami, ktoré môže konfrontovať s dôkaznými prostriedkami žalovaného, na ktorého prešlo vlastnícke právo v dôsledku vyvlastnenia. Primeranosť náhrady za vyvlastnenie je predmetom dokazovania.
27. Konanie o vyššiu náhradu pred vyvlastňovacím orgánom (resp. správnym súdom) a civilným súdom nemôžu prebiehať súbežne i z hľadiska ratia legis. Obidve by mali rovnaký predmet konania a ich prípadný kladný výsledok by predstavoval vznik exekučného titulu. Dôsledkom by bolo priznanie dvoch náhrad. Všeobecne vzniku tohto stavu bráni prekážka listispendencie a res iudicata. Žalobné dôvody žalobcu týkajúce sa vyššej vyvlastňovacej náhrady preto nemôžu byť predmetom meritórneho prieskumu zákonnosti výroku o náhrade za vyvlastnenie a o spôsobe jej úhrady.
28. Správny súd k právnym záverom uvedeným v bodoch 24. až 27. odôvodnenia dospel aj s poukazom na komparatívne a analogické rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vydané vo veciach so sp. zn. 3Sžp/23/2013 z 11. februára 2014 (ktoré je v súčasnosti v judikatórnom procese - Snj 3/2019
- 2) a sp. zn. 3Sžp/7/2012 z 9. októbra 2012, ktoré obdobným spôsobom vyložili obdobne znejúce
relevantné ustanovenia obsiahnuté v iných osobitných zákonoch (napr. § 8 ods. 3 zákona č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá).
29. Vzhľadom na uvedené, keď ustanovenie § 4a ods. 4 zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa významných investícií, podľa ktorého v spojení s § 13 ods. 3 písm. a) žalovaný v správnou žalobou napadnutom II. výroku rozhodnutia žalovaného o vyvlastnení odkázal žalobcu ako vyvlastneného bez prerušenia vyvlastňovacieho konania s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie na súd, vyníma nárok na vyššiu náhradu (teda vrátane meritórneho preskúmania jeho zákonnosti) z právomoci správnych orgánov, a tým (nepriamo) i z právomoci správnych súdov.
30. Preto správna žaloba smerujúca len proti II. výroku rozhodnutia vyvlastňovacieho orgánu o vyvlastnení, ktorou rozhodol vyvlastňovací orgán o náhrade za vyvlastnenie, je podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP neprípustná.
31. Pre úplnosť na tomto mieste správny súd zdôrazňuje, že aj právna doktrína (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, 1824 s., komentár k § 98) dospela k záveru, že o prípad neprípustnosti správnej žaloby nejde len vtedy, ak je správna žaloba vylúčená zo súdneho prieskumu podľa § 7 SSP, ale môže byť neprípustná aj v iných prípadoch. Správny súd z už uvedených dôvodov dospel k záveru, že takýmto iným prípadom je práve aj tento prípad, keď právne predpisy verejného práva nárok vyplývajúci z noriem verejného práva vyníma z právomoci správnych orgánov (a tým nepriamo i z právomoci správnych súdov) a zveruje rozhodovanie o ňom civilným súdom, avšak nie na základe správnej žaloby (akú podal aj žalobca v prejednávanej veci), ale žaloby na plnenie (o zaplatenie rozdielu v náhrade za vyvlastnenie medzi výškou náhrady požadovanou vyvlastneným a výškou náhrady, ktorú mu priznal vyvlastňovací orgán). Takúto žalobu žalobca ale v tomto správnom súdnom konaní nepodal, preto ani neprichádzalo do úvahy postúpenie veci civilnému súdu na jej prejednanie (na takýto postup by boli splnené podmienky len vtedy, ak by žalobca správnemu súdu podal civilnú žalobu na plnenie, ktorou by sa domáhal zaplatenia sumy vo výške rozdielu žiadanej a vyvlastňovacím orgánom priznanej náhrady za vyvlastnenie).
32. Keďže v prejednávanej veci správna žaloba žalobcu smeruje práve len proti II. výroku rozhodnutia vyvlastňovacieho orgánu o vyvlastnení, ktorou rozhodol vyvlastňovací orgán o náhrade za vyvlastnenie, je z už uvedených dôvodov neprípustná, a preto ju správny súd týmto uznesením podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol.
33. O trovách konania správny súd rozhodol v II. a III. výroku podľa ustanovenia § 175 ods. 1 v spojení s § 171 ods. 1 SSP tak, že ďalšiemu účastníkovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalobcovi, keďže žalobca ako účastník správneho súdneho konania procesne zavinil odmietnutie žaloby. Procesné zavinenie odmietnutia žaloby žalobcom spočíva v tom, že k odmietnutiu žaloby došlo výlučne z dôvodu, že žalobca podal neprípustnú správnu žalobu (správnu žalobu vo veci, ktorá nepodlieha správnemu súdnemu prieskumu namiesto civilnej žaloby na plnenie). Hoci by na uvedenom právnom základe mal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi aj žalovaný, správny súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže mu v správnom súdnom konaní žiadne nevznikli. Správny súd mal síce podľa ustanovenia § 175 ods. 1 SSP rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale v takom prípade by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 175 ods. 2 SSP správny súd (obsadený vyšším súdnym úradníkom), a to napriek tomu, že už v čase rozhodovania správneho súdu je zrejmé, že žalovanému žiadne trovy konania nevznikli. Z uvedeného dôvodu, v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie v čo najväčšom rozsahu rozhodnutá, správny súd už týmto rozhodnutím rozhodol, že žalovanému, ktorému trovy konania nevznikli, náhradu trov konania nepriznáva.
34. Z uvedených dôvodov správny súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
35. Správny súd záverom k formálno-procesnej stránke tohto rozhodnutia uvádza, že o odmietnutí žaloby rozhodol podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP s odkazom na § 19 ods. 2 SSP v zložení senátu, a to formou uznesenia. Napriek tomu, že toto rozhodnutie bolo prijaté senátom, písomné vyhotovenie tohto rozhodnutia (ako elektronický úradný dokument) podpisuje (elektronicky) iba predseda senátu, a to s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sž 6/2016 z 27.07.2016, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a súdov Slovenskej republiky
č. 7/2016 ako judikát R 65/2016, podľa ktorého ak v správnom súdnictve rozhoduje správny súd a nejde o uznesenie, ktorým sa rozhoduje vo veci samej (teda ide napr. o procesné uznesenie, ktorým je aj uznesenie o odmietnutí žaloby, keďže pri odmietnutí žaloby správny súd žalobu vecne neprejednáva), podpisovanie rozhodnutia - uznesenia všetkými členmi senátu za tejto procesnej situácie neprichádza do úvahy, pretože zákonodarca neustanovil pri tejto forme senátneho rozhodovania inú povinnosť, a preto sa na nemeritórne uznesenie použijú ustanovenia o rozsudku iba primerane (a to vrátane ustanovenia § 139 ods. 4 a § 141 SSP). V takomto prípade členovia senátu podpisujú spoločne iba zápisnicu o porade a hlasovaní senátu a nemeritórne uznesenie podpisuje iba predseda senátu.
36. Správny súd prijal toto rozhodnutie v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v ust. § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na Krajskom súde v Nitre ako krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa ust. § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa ust. § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa ust. § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.