Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Cob-77-2019.pdf
PDF · 91.61 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/77/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a sudcov JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: SWAN, a. s., Landererova 12, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO 47 258 314 proti žalovanému: C. L. - C., miesto podnikania Horská 7, Moldava nad Bodvou, IČO 43 176 712 zastúpenému advokátom JUDr. Matúšom Hribom, Na Hradbách 5, Bardejov o zaplatenie 1 350,92 eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 5.12.2016 č. k. 35Cb/80/2011-366 takto
rozhodol:
I. Mení rozsudok v napadnutom výroku o úrokoch z omeškania tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1 350,92 eura od 16.11.2009 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania zamieta.
II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Konanie v predmetnej veci sa začalo dňa 4.3.2011 doručením žaloby súdu prvej inštancie pôvodným žalobcom spoločnosťou GTS Slovakia, a.s. Bratislava, IČO 35 795 662, ktorá zanikla dobrovoľným výmazom z obchodného registra dňa 1.6.2013 v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou CARDUELIS SLOVAKIA, s.r.o., Bratislava, IČO 46 303 502. Od 1.12.2014 došlo k zmene jej obchodného mena na BENESTRA, s.r.o. a dňa 1.1.2019 bola spoločnosť vymazaná z obchodného registra v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou SWAN, a. s., Landererova 12, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO 47 258 314, s ktorou odvolací súd ďalej konal ako žalobcom.
2. Predmetom konania je nárok žalobcu proti žalovanému na zaplatenie odplaty za poskytované dohodnuté služby podľa zmluvy o pripojení č. 06-101-07924 uzavretej právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 7.12.2006 podľa § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách a v súlade so všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejnej telefónnej služby ako neoddeliteľnej súčasti zmluvy vyúčtovanej faktúrou č. 20908300 na sumu 1 350,92,- eura a splatnej 15.11.2009.
3. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom dňa 5.12.2016 č. k. 35Cb 80/2011-366 (v poradni druhým) tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 350,92 eura s 0,05% denným úrokom z omeškania od 16.11.2009 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Vychádzal zo zistenia, že strany sporu uzavreli platnú zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie verejných telekomunikačných služieb paketového prenosu hlasu verejnou dátovou sieťou, internetového pripojenia a dátového spojenia, v ktorej sa žalovaný ako účastník zaviazal prevádzkovateľovi platiť cenu podľa platnej tarify prevádzkovateľa. V prípade omeškania s platením
peňažného záväzku účastníka v čl. 12 bode 12.3 všeobecných podmienok bol dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania až do jej úplného zaplatenia. Žalovaný vzniesol započítaciu námietku do výšky žalobcom uplatneného nároku z dôvodu škody, ktorá mu vznikla tým, že žalobca nevydal žalovanému vlastnícky mu patriacu anténu - WIFI spoj 5GHz, ktorá bola na zmluvnom základe v dispozičnej sfére žalobcu a ktorej hodnota je minimálne 2 533,60 eura. Tvrdil, že podmienkou žalobcu pri poskytovaní dohodnutých služieb bolo zriadenie vlastného prístupového bodu, čo splnil namontovaním predmetnej antény umiestnenej na streche budovy, ktorej správcom bola VSE, v obci Budulov. Žalovaný uviedol, že žiadne písomné dohody o inštalácii antény neuzatváral, všetko realizoval len telefonicky so zamestnancom Dial Telecomu (právneho predchodcu pôvodného žalobcu), ktorý zabezpečil sprístupnenie objektu VSE v Budulove. Žalobca v konaní uviedol, že nemá vedomosť o anténe žalovaného ani o tom, že by mala byť v jeho dispozícii a nebol mu doručený ani list žalovaného z 29.9.2010, ktorým mal vyzvať žalobcu na vrátenie antény. VSE, a.s. a VSD, a.s. oznámili, že v minulosti nemali uzavretý žiadny zmluvný vzťah s právnym predchodcom žalobcu na umiestnenie rozvádzača a antén na streche budovy trafostanice v Budulove. Vzhľadom na vykonané dokazovanie, najmä s poukazom na to, že žalovaný predložil len doklady o nadobudnutí antény, ale nepredložil dôkazy svedčiace o tom, že anténu získal a má žalobca v držbe, žalobcom vznesenú námietku započítania nepovažoval súd prvej inštancie za dôvodnú, a preto žalobe v plnom rozsahu vyhovel a úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie. Namietal neúplné zistenie skutkového stavu veci, pretože súd prvej inštancie nezistil, na základe akej dohody bol žalobca oprávnený umiestniť anténu v objekte trafostanice VSE a nevykonal ďalšie žalovaným navrhované dokazovanie; namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie vo vzťahu k obrane žalovaného, z hľadiska uplatnenia § 265 Obchodného zákonníka a nesprávne právne posúdenie nároku žalobcu a tiež výšku priznaných úrokov z omeškania 0,05% denne, pretože v uznaní záväzku z 3.12.2009 si strany sporu dojednali úrok z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.
5. Odvolací súd rozsudkom zo dňa 17.8.2017 č. k. 4Cob/35/2017-389 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v plnej výške. Stotožnil sa so závermi súdu prvej inštancie s poukazom na vykonané dokazovanie a priznal aj uplatnené úroky z omeškania z dôvodu, že výšku úrokov z omeškania žalovaný namietal až v odvolacom konaní.
6. Žalovaný podal proti rozsudku odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvej inštancie dovolanie podľa § 420 písm. f/ C. s. p. a namietal nedodržanie príkazu odvolacieho súdu a nevykonanie navrhovaných dôkazov, namietal absenciu odôvodnenia k započítaniu žalovaným vykonanej úhrady na pohľadávku žalobcu a tvrdil neexistenciu novôt v odvolacom konaní, pretože výšku úrokov z omeškania namietal žalovaný už v podaní zo dňa 14.5.2013.
7. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací uznesením zo dňa 29.4.2019 č. k. 4Obdo/27/2018-435 rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 17.8.2017 č. k. 4Cob/35/2017-389 v časti, v ktorej potvrdil výrok rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 5.12.2016 č. k. 35Cb/80/2011-366 o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi denný úrok z omeškania vo výške 0,05% zo sumy 1 350,92 eura od 16.11.2009 do zaplatenia zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie a vo zvyšnej časti dovolanie odmietol. Dovolací súd uviedol, že prípustnosť dovolania vyvodzoval žalovaný z ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p., podľa ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces tvrdiac, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie dostatočne a nesprávne vyhodnotil námietku žalovaného vo vzťahu k príslušenstvu žalovanej istiny ako neprípustnú novotu v odvolacom konaní. Pokiaľ žalovaný v dovolaní namietal vady súvisiace s dokazovaním dovolací súd uviedol, že je na úvahe súdu, ktoré dôkazy vykoná, pričom postup súdu, ktorý v priebehu konania nevykonal všetky účastníkom navrhované dôkazy, nezakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 420 písm. f/ C. s. p., lebo týmto postupom súd neznemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva.
K námietke žalovaného o nesprávnom zápočte platieb dovolací súd odkázal na dôvody odvolacieho rozhodnutia v bode 13 a 24 a uzavrel, že nemožno konštatovať, že by sa súdy týmito námietkami žalovaného nezaoberali a v tomto smere nezistil existenciu dôvodov zmätočnosti podľa § 420 písm. f/ C. s. p. Za dôvodnú však považoval dovolací súd námietku neexistencie novôt v odvolacom konaní uplatnenú žalovaným v súvislosti s namietanou výškou uplatňovaných úrokov z omeškania. Poukázal na to, že túto námietku uplatnil žalovaný už v prvom odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej z 15.5.2013, ktoré bolo odvolacím súdom zrušené. Súd prvej inštancie v poradí druhom rozsudku túto námietku žalovaného nezohľadnil, rozhodol rovnako a odvolací súd námietku dôvodnosti výšky uplatnených úrokov z omeškania posúdil ako novotu v odvolacom konaní. Dovolací súd konštatoval, že konanie v časti týkajúce sa príslušenstva žalovanej istiny, je postihnuté vadou zmätočnosti spočívajúcou v nerešpektovaní zákazu denegatio iustitiae, pretože odvolací súd sa bezdôvodne nezaoberal opätovne vznesenou námietkou, ktorej vyhodnotenie môže priniesť strane sporu v konečnom dôsledku celkový alebo čiastočný úspech, a tiež v nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, pričom toto pochybenie je takej intenzity, že zakladá prípustnosť a dôvodnosť dovolania v predmetnej časti.
8. Okresný súd Košice II rozsudkom zo dňa 5.12.2016 č. k. 35Cb/80/2011-366 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 350,92 eura s 0,05% denným úrokom z omeškania od 16.11.2009 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal proti žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Krajský súd v Košiciach súd odvolací na základe žalovaným podaného odvolania rozsudkom zo dňa 17.8.2017 č. k. 4Cob/35/2017-389 potvrdil napadnutý rozsudok a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v plnej výške. Dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v časti o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi denný úrok z omeškania vo výške 0,05% zo sumy 1 350,92 eura od 16.11.2009 do zaplatenia a v tejto časti vrátil vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, v ktorom má podľa § 453 ods. 3 C. s. p. rozhodnúť o trovách odvolacieho a dovolacieho konania. Predmetom odvolacieho konania teda ostalo len rozhodnutie o odvolaní žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie smerujúce proti výroku o priznaní úroku z omeškania a rozhodnutie o trovách odvolacieho a dovolacieho konania.
9. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného podľa § 379 a 380 C. s. p. v uvedenom rozsahu bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
10. Zmluvu o pripojení zo dňa 7.12.2006 právny predchodca žalobcu ako prevádzkovateľ a žalovaný ako účastník podľa § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách uzavreli ako podnikatelia v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou, preto na ich vzájomné vzťahy je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Pre posúdenie úrokov z omeškania je rozhodujúci právny stav v čase vzniku omeškania, t. j. ku dňu splatnosti faktúry žalobcu (15.11.2009).
11. Podľa § 365 vety prvej Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
12. Podľa § 369 ods. 1 vety prvej a druhej Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.
13. Úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku (§ 369 ods. 2 veta prvá Obchodného zákonníka).
14. Podľa čl. 12 bodu 12.1. až 12.3 všeobecných podmienok poskytovania verejnej elektronickej komunikačnej sústavy - verejnej telefónnej služby obchodnej spoločnosti GTS Slovakia, a.s., ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pripojení, účastník je povinný platiť každú platbu odplaty za
poskytovanie služby spolu s príslušnou sumou DPH pripadajúcou na fakturovanú sumu odplaty za poskytovanie služieb na základe faktúr vystavených spoločnosťou GTS Slovakia. V prípade, ak nie je v príslušných ustanoveniach zmluvy uvedené inak, každá faktúra doručená účastníkovi je splatná do štrnástich dní odo dňa jej vystavenia spoločnosťou GTS Slovakia. V prípade omeškania s platením akéhokoľvek peňažného záväzku účastníka je spoločnosť GTS Slovakia oprávnená fakturovať účastníkovi úroky z omeškania vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý jeden deň omeškania až do jej úplného zaplatenia s tým, že nárok na náhradu škody spoločnosťou GTS Slovakia nie je týmto ustanovením podmienok dotknutý.
15. Žalobca podanou žalobou uplatnil nárok na zaplatenie sumy 1 350,92 eura podľa faktúry č. 20908300 vystavenej dňa 1.11.2009 a splatnej dňa 15.11.2009.
16. Vznik omeškania sa viaže na splatnosť dlhu, to znamená, že ak dlžník nesplní svoj záväzok včas, teda v stanovenej lehote, dostane sa do omeškania. Omeškanie nastáva automaticky (zo zákona) v tom zmysle, že na jeho vznik nie je potrebný žiadny právny úkon veriteľa (napr. výzva, upomienka a pod.).
17. V predmetnej veci záväzok žalovaného zaplatiť za poskytované služby podľa zmluvy o pripojení sa stal splatným najneskôr posledným dňom lehoty splatnosti uvedenej v žalobcom vystavenej faktúre, t. j. dňa 15.11.2009. Keďže v lehote splatnosti faktúru nezaplatil, nasledujúcim dňom, teda od 16.11.2009 sa žalovaný dostal do omeškania so splnením peňažného záväzku a žalobcovi vzniklo právo požadovať okrem istiny aj úroky z omeškania.
18. Zmluva o pripojení odkazuje na všeobecné zmluvné podmienky, ktoré okrem iného upravili aj výšku úroku z omeškania - 0,05% denne z dlžnej sumy, ktorú bol oprávnený prevádzkovateľ požadovať v prípade omeškania účastníka so zaplatením odplaty - faktúry za poskytované služby. Úroky z omeškania v tejto výške si žalobca uplatnil a boli aj súdmi priznané s odkazom na § 369 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka.
19. Zmluvné strany však dňa 3.12.2009 podpísali uznanie záväzku (podľa § 323 Obchodného zákonníka) a dohodu o uznaní záväzku (čl. 55), v ktorej žalovaný ako dlžník uznal svoj splatný záväzok
- dlh voči veriteľovi v celkovej výške 6 754,60 eura a zaviazal sa ho zaplatiť v dohodnutých splátkach uvedených v bode 3 dohody. V predmetnej listine v bode 4. sa strany dohodli, že ak dlžník neuhradí čo i len jednu splátku dlhu riadne a včas, je veriteľ oprávnený uplatniť si proti nemu úroky z omeškania podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.
20. K dátumu podpisu dohody o uznaní záväzku 3.12.2009 bola splatná aj sporná faktúra (15.11.2009), a preto v súlade s dohodou zmluvných strán v nej zakotvenou môže žalobca uplatňovať len úroky z omeškania podľa občianskoprávnych predpisov.
21. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
22. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
23. Základná úroková sadzba ECB bola ku dňu 16.11.2009, t. j. k prvému dňu omeškania so zaplatením spornej faktúry, vo výške 1,00% ročne, preto má žalobca nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy vo výške 9% ročne.
24. Vzhľadom na to, že neboli splnené podmienky na potvrdenie ani na zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania, odvolací súd podľa § 388 C. s. p. rozsudok súdu prvej inštancie v zrušenom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1
350,92 eura od 16.11.2009 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania ako nedôvodnú zamietol.
25. O trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 453 ods. 3 v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a žalobcovi, ktorý bol v týchto konaniach neúspešný len v časti príslušenstva pohľadávky, priznal proti žalovanému právo na náhradu trov v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho a dovolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C. s. p. súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
26. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).