Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Cob/42/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu RYBA Košice spol.s.r.o., so sídlom Južná trieda 54, Košice, IČO: 17 147 522 , právne zastúpený JUDr. Mariánom Vojčíkom, advokátom, Mäsiarska 3, Košice, proti žalovanej C. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom L. XX, V. P., o zaplatenie 3.000,-Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, č.k. -212 zo dňa 18. decembra 2018 takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom, č.k. -212 zo dňa 18. decembra 2018 potvrdzuje v prvej výrokovej vete.

II. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom, č.k. -212 zo dňa 18. decembra 2018 mení v tretej výrokovej vete tak, že štátu priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 33,33 % a voči žalovanej v rozsahu 66,67 %.

III. Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Žiar nad Hronom ( ďalej len „ okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“ ) rozsudkom č.k. -212 zo dňa 18. decembra 2018 ( druhým v poradí ), v prvom výroku rozhodol tak, že v zostávajúcej časti žalobu žalobcu zamietol, druhým výrokom žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal a tretím výrokom štátu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsudku 83,33 % a voči žalovanej v rozsahu 16,67 %.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou voči žalovanej pôvodne domáhal zaplatenia sumy 3.000,-Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne od 28.3.2012 do zaplatenia a zaplatenia náhrady trov konania. Uviedol, že žalobca so žalovanou uzavrel Zmluvu o obchodnom zastúpení dňa 1.3.2011, na základe ktorej pre neho a v jeho mene ako zastúpeného žalovaná vykonávala činnosť obchodnej zástupkyne smerujúcu k uzavieraniu zmlúv o dodávaní potravinárskeho tovaru s tretími osobami. Žalovaná porušovala zmluvné povinnosti stanovené v článku 4. zmluvy, keď riadne nevyplňovala príjmové pokladničné doklady tým, že neuvádzala dátumy ich vystavenia, nadriadenému neodovzdávala zmluvy na PP ( PP - priamy predaj tovaru odberateľovi ), nesplnila povinnosti uložené na porade dňa 2.11.2011, z tohto dôvodu žalobca viackrát vyzýval žalovanú na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 3.000,-Eur. Keďže žalovaná zmluvnú pokutu žalobcovi nezaplatila, žalobca si uvedenú sumu uplatnil podanou žalobou.

3. Rozsudkom okresný súd č.k. -130 zo dňa 30.11.2016 ( prvým v poradí ) rozhodol tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.500,-Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne z tejto

sumy od 28.3.2012 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol a vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania a štátu priznal voči žalobcovi aj žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %.

4. Vychádzal z toho, že žalobca preukázal porušenie povinnosti žalovanou, ktoré bolo viazané zaplatenie na zmluvnej pokuty a to konkrétne že, žalovaná pri vypisovaní príjmových pokladničných dokladov neuvádzala na nich dátumy, neodovzdala žalobcovi zmluvy na priamy predaj, presnejšie nedoplnila tieto zmluvy uzatvorením so zmluvnými partnermi podľa žalobcom predloženého zoznamu , že aj keď zabezpečila uzatvorenie zmlúv, tieto neobsahovali správne identifikačné údaje. Za porušenie každej z týchto troch povinností okresný súd priznal žalobcovi 500,-Eur, spolu 1500,-Eur. Po odvolaní žalovanej rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. -172 zo dňa 16.8.2018 a rozsudok okresného súdu v časti, ktorej bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 500,-Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne z tejto sumy od 28.3.2012 do zaplatenia potvrdil, rovnako potvrdil rozsudku v časti, ktorým okresný súd žalobu zamietol, zrušil však rozsudok okresného súdu v časti, ktorej bola žalobcovi priznaná suma 1.000,-Eur s úrokom z omeškania a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konania. Jednalo sa o nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorý bol priznaný žalobcovi z dôvodu porušenia povinnosti žalovanou - a to neodovzdanie zmlúv na PP ( PP - priamy predaj ) a nesprávne vypĺňanie zmlúv, ktoré uzatvárala v mene žalobcu.

5. Krajský súd uviedol, že žalobca vymedzil predmet konania tak, že žiadal priznať právo na zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie zmluvnej povinnosti, ktorú žalovaná nesplnila keď nevyplňovala riadne príjmové pokladničné doklady, svojmu nadriadenému neodovzdávala zmluvy na PP ( PP- priamy predaj tovaru odberateľovi ), nesplnila povinnosť uloženú jej na porade zo dňa 2.11.2011 - nezistila konkurenčnú cenu Mini masla 10g a nesplnila povinnosť doručiť zamestnávateľovi e-mail konkurenčný cenník Ryba Bratislava Salim a ostatnej konkurencie. Ďalej odvolací súd tiež skonštatoval, že žalobca v žalobe právo na zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti žalovanou, ktorá nezabezpečila riadne vypĺňanie zmlúv podľa pokynov uložených na porade dňa 2.11.2011 nevymedzil, napriek tomu okresný súd nad rámec žaloby priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie o ochranu ktorého žalobca nežiadal. Preto odvolací súd uložil okresnému súdu doplniť dokazovanie podľa vymedzeného nároku v žalobe, a pokynov žalobcu uložených na porade dňa 2.11.2011 žalovanej a predložených dôkazov a posúdiť a zistiť, či žalovaná porušila svoju povinnosť a neodovzdala zmluvy na PP ( PP - na priamy predaj odberateľovi ), svojmu nadriadenému a to najmä v súvislosti s výpoveďou svedkyne S.. A. v zápisnici z pojednávania konaného dňa 23.6.2016.

6. Okresný súd po vrátení veci vychádzal z rozhodnutia odvolacieho súdu a posudzoval, či žalovaná porušila svoju povinnosť a odovzdávala svojmu nadriadenému zmluvy na PP ( PP - priamy predaj tovaru odberateľovi ) pričom vychádzal z výpovede S.. A., z vyjadrenie žalovanej a žalobcu, z ktorých vyplynulo, že žalovaná túto povinnosť neporušila, nakoľko zmluvy na priamy predaj nebolo potrebné uzatvárať. V súvislosti s týmto zistením okresný súd dodal, že žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie tejto povinnosti. Rovnako okresný súd nepriznal nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za porušovanie povinnosti žalovanou spočívajúcou v nesprávnom vypĺňaní zmlúv uzatváraných v mene žalobcu z dôvodu, že žalobca porušenie tejto povinnosti žalovanou v žalobe netvrdil, a žiadnym spôsobom nepreukázal svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie tejto povinnosti. Z uvedených dôvodov v zostávajúcej časti žalobu zamietol, o trovách konania rozhodol podľa a vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Okresný súd o trovách štátu rozhodol aplikáciou ustanovenia podľa pomeru neúspechu v spore. Uviedol, že žalobca sa dožadoval zaplatenia sumy 3.000,-Eur s príslušenstvom, pričom bol úspešný v časti zaplatenia sumy 500,-Eur s príslušenstvom, čo jeho neúspech predstavuje 83,33 % a úspech žalovanej predstavuje 16,67 %, pretože žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 500,-Eur.

7. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca v zákonnej lehote s poukazom na ustanovenie , , , a , a to z dôvodu, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nebral žiaden zreteľ na jeho tvrdenia. Žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 20.6.2012 síce uviedol, že žalovaná svojmu nadriadenému neodovzdávala zmluvy na PP ( PP- priamy predaj tovaru odberateľovi ), avšak jednalo sa len o omyl v písaní. Vo všetkých následných písomných podaniach a ústnych vyjadreniach v rámci jednotlivých súdnych pojednávaní žalobca uvádzal, že žalovaná nesplnila svoju zmluvnú povinnosť, ktorou bolo riadne odovzdávanie zmlúv na prevodný príkaz v počte 23 ks. Predmetom celého dokazovania v tomto súdnom konaní bolo nesplnenie povinnosti žalovanej odovzdať

zmluvy na prevodný príkaz a to napriek formulovanému návrhu žalobcu. Domnieva sa, že nie je možné zamerať pozornosť len na jediný žalobcov omyl v písaní a nebrať zreteľ na celé roky prebiehajúceho súdneho konania, vrátane vykonaných dôkazov a tvrdení sporových strán. Žalobca petit svojho návrhu na vydanie platobného rozkazu žiadnym spôsobom nevymedzil tak, že žalovaná je povinná uhradiť mu uvedenú sumu za porušenie zmluvnej povinnosti, ktorou bolo neodovzdanie zmlúv na priamy predaj. Preto zo strany súdu nedošlo k porušeniu zásay „ ne ultra petitum“, ktorá je vyjadrená v , , súd teda nepriznal viac, ako sám žalobca v petite navrhoval. V súvislosti s uvedeným omylom v písaní žalovaná na pojednávaní konanom dňa 18.12.2018 uviedla, „že z jej pohľadu ako laika, je toto konanie nad rámec konania, pretože v žalobe ju žaluje žalobca, že svojmu nadriadenému neodovzdala zmluvy na PP ( PP - priamy predaj tovaru odberateľovi ), taktiež si myslela, že takúto neurčitosť pojmu nie je možné v súdnom konaní vykladať na jej ťarchu, ale na ťarchu žalobcu. Žalobca vo svojom návrhu na vydanie platobného rozkazu sa dopustil jedine omylu v písaní a nejednalo sa o žiadnu neurčitosť pojmu. Neurčitý pojem je pojem, ktorého obsah nie je možné presne vymedziť a dostatočne právne definovať. Ak by skutočne išlo o neurčitosť pojmu, žalovaná nielen že by sa nevedela riadne brániť v konaní, ale nemala by ani žiaden relevantný dôvod brániť sa. Všetky tvrdenia žalovanej prostredníctvom ktorých sa snaží pred súdom prezentovať ako osobu, ktorá v tomto konaní nemala celý čas vedomosť, čo je predmetom sporu, považuje žalobca za účelové. Navyše žalovaná mala možnosť využiť služby právneho zástupcu z radov advokátov. Podľa zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 1.3.2011 žalobca ako zastúpený obchodnou zástupkyňou - žalovanou pochopiteľne mal vedomosť o tom čo je náplňou jej činnosti, vedel, že žalovaná má povinnosť odovzdávať písomne vyhotovené zmluvy na prevodný príkaz a nie zmluvy na priamy predaj. Splnomocnený zástupca žalobcu v konaní predložil dôkaz, ktorým bol Zoznam neodovzdaných zmlúv, konkrétne zoznam školských, resp. predškolských zariadení, s ktorými museli byť uzatvorené písomne zmluvy na prevodný príkaz v počte 23 ks. Tento zoznam preukazuje, že predmetom sporu sú neodovzdané Zmluvy na prevodný príkaz, keďže v tabuľke v časti „ Typ úhrady“ je uvedený prevodný príkaz s uvedením lehôt splatnosti jednotlivých subjektov. Ak by žalovaná mala za to, že predmetom konania sú neodovzdané zmluvy na priamy predaj, nemala dôvod sa v priebehu celého konania brániť a uvádzať, že tretie strany nemohla donúť k uzavretiu zmluvy na prevodný príkaz. Obidvom sporovým stranám bolo jasné, že predmetom sporu sú zmluvy na prevodný príkaz, čo je preukázané výsluchom svedkyne S.. A. zápisom z porady zo dňa 2.11.2011. Žalovaná až s odstupom času sa začala brániť a tvrdil, že nie je žalovaná pre nesplnenie povinnosti odovzdať Zmluvy na priamy predaj.

8. Žalobca považuje rozsudok odvolacieho súdu za nezákonný a protizákonný, uviedol, že zo strany konajúceho súdu došlo k porušeniu ústavnej zásady a to práva na spravodlivý proces, keďže súd nepostupoval k sporovým stranám v súlade so zásadou rovnosti strán. Omylu v písaní sa dopustili obidvaja účastníci konania, súd však jednému účastníkovi konania - žalovanej predmetný omyl bez ďalšieho akceptoval, pričom druhému účastníkovi konania - žalobcovi na základe tohto omylu degradoval celú jeho procesnú obranu, všetky relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré v konaní predložil. V súlade s nálezmi Ústavného súdu žalobca uviedol, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní o opravnom prostriedku nijako nepreskúmal jeho argumentačné tvrdenie. Konajúci súd sa nevysporiadal s právne relevantnou argumentáciou žalobcu adekvátne a preskúmateľne, alebo nekonštatuje nerelevantnosť jeho právnej argumentácia, čím porušil základné právo na súdnu ochranu garantované v článku 46 ods. 1 a právo na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Odôvodnenie rozhodnutia je aj zárukovu toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny ( ).

9. Žalobca v podanom odvolaní namietal aj to, že okresný súd sa v odôvodnení svojho rozsudku riadne nevysporiadal s tvrdeniami a dôkazmi žalobcu, ktoré v priebehu celého konania uvádzal a jeho predmetné tvrdenia v rozsudku žiadnym spôsobom neuviedol. V odôvodnení rozsudku absentuje akákoľvek vlastná úvaha konajúceho súdu, ktorý sa odvoláva jedine na rozhodnutie odvolacieho súdu. Súd je však povinný dôkladne zdôvodniť odklon od svojho predošlého rozhodnutia a riadne sa vyrovnať s argumentmi účastníkov konania, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci a v prípade, ak súd odmietne argument účastníka konania, musí ho v odôvodnení vyvrátiť alebo spochybniť. Samotné konštatovanie, že argument účastníka je irelevantný, bez bližšieho zdôvodnenia je neprípustným a svojvoľným spôsobom vyrovnania sa s argumentom. Preto rozsudok považuje za nedôvodný a nezákonný.

10. V súvislosti s odvolaním voči prvej výrokovej vete žalobca podal odvolanie aj voči tretej výrokovej vete a má za to, že na úhradu trov štátu neboli strany sporu zaviazané podľa pomeru neúspechu v konaní. Navrhol, aby ma úhradu trov štátu boli zaviazaní účastníci konania v súlade s konečným pomerom neúspechu strán, a to až na základe rozhodnutia odvolacieho súdu. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a žalobe v zostávajúcej časti vyhovel alebo, aby rozsudok v tejto časti zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

11. K podanému odvolaniu sa žalovaná nevyjadrila.

12. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací ( ďalej „ aj odvolací súd“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ) a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie, bez nariadenia pojednávania v súlade s , viazaný rozsahom odvolania, odvolacími dôvodmi a zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie ( , , ), prejednal odvolanie a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné proti tretej výrokovej vete. Na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem ( ), čo v predmetnej veci nebolo naplnené a vec rozhodol odvolací súd verejným vyhlásením rozsudku bez nariadenia pojednávania.

13. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie vecnej správnosti rozsudku okresného súdu v prvej výrokovej vete, ktorou v zostávajúcej časti žalobu žalobcu zamietol a v tretej výrokovej vete, ktorou štátu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 83,33 % a voči žalovanej v rozsahu 16,67 %.

14. V prvom zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu sp.zn. -178 zo dňa 16.8.2018 odvolací súd uviedol, že okresný súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 1.500,-Eur za porušenie troch zmluvných povinností, a to nevypĺňanie príjmových a pokladničných dokladov, za neodovzdanie zmlúv na priamy predaj a za to, že žalovaná nekonala s odbornou starostlivosťou, nerešpektovala pokyny zastúpeného uloženej jej na porade dňa 2.11.2011.

15. V tomto rozhodnutí odvolací súd výslovne uviedol, že v časti priznaného práva na zaplatenie zmluvnej pokuty za odovzdanie zmlúv na priamy predaj považoval odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu za nedostatočne odôvodnené, za nepreskúmateľné z dôvodu, že na základe vykonaného dokazovania okresným súdom nebolo zrejmé, aká povinnosť žalovanej bola uložená na porade dňa 2.11.2011, či jej bola uložená povinnosť odovzdať zmluvy na priamy predaj alebo odovzdať zmluvy na prevodný príkaz. V súvislosti s vypĺňaním zmlúv podľa pokynov uložených jej v zápise z porady zo dňa 2.11.2011 odvolací súd zistil, že žalobca v žalobe zmluvnú pokutu za porušenie tejto povinnosti nevymedzil, napriek tomu okresný súd nad rámec žaloby priznal žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty aj za porušenie tejto povinnosti.

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a to v časti priznaného práva na zaplatenie zmluvnej pokuty v celkovej výške 1.000,-Eur za porušenie povinnosti - za nevypĺňanie zmlúv a za neodovzdanie zmlúv na PP - priamy predaj.

17. V ďalšom konaní okresný súd vykonal dokazovanie v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v zrušujúcom rozsudku sp.zn. zo dňa 16. augusta 2018 a na základe doplneného a vykonaného dokazovania žalobu v časti , ktorá zostala predmetom sporu, t.j. o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 1.000,-Ur za porušenie povinnosti žalovanou; za nevypĺňanie zmlúv a za neodovzdanie Zmlúv na PP ( PP- priamy predaj ) zamietol.

18. Po vrátení veci sa konalo jedno pojednávanie dňa 18.12.2018 na ktorom žalobca opäť vysvetľoval rozdiel medzi zmluvou na priamy predaj a zmluvou na prevodný príkaz. Opäť sa odvolával na výsluch S.. A. na záznam z porady z 2.11.2011. Uznal, že v návrhu na vydanie platobného rozkazu omylom uviedol, že sa jedná o zmluvy na priamy predaj tovaru odberateľovi. Zdôrazňoval, že z následných vyjadrení je zrejmé, že ide o zmluvy na prevodný príkaz. Zotrval na uplatnenom nároku za porušenie povinnosti - neodovzdanie zmlúv na prevodný príkaz a za nesprávne vypĺňanie zmlúv podľa pokynov uložených v zápise z porady zo dňa 2.11.2011.

19. Žalovaná zotrvala na svoje obrane a uviedla, že žalobcu ju žaluje za porušenie povinnosti - za neodovzdanie zmlúv na priamy predaj, a odvolala sa na výpoveď svedkyne S.. A., ktorá potvrdila, že tieto zmluvy nebolo potrebné odovzdať.

20. Okresný súd vo svojom rozhodnutí argumentuje v rámci právneho posúdenia ustanovení , . Uvádza, že zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti. Keďže žalobca v žalobe vymedzil porušenie povinnosti tak, že žalovaná neodovzdávala svoju nadriadenému Zmluvy na PP ( PP- priamy predaj tovaru odberateľovi ) a z výpovede svedkyne S.. A., ako aj z vyjadrení strán vyplynulo, že tieto zmluvy nebolo potrebné uzatvárať, dospel okresný súd k záveru, že žalovaná túto povinnosť neporušila. V odôvodnení okresný súd tiež zdôraznil, že žalobca si v žalobe právo na zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti žalovanou - za nesprávne vypĺňanie zmlúv uzatváraných v mene žalobcu neuplatnil, preto mu toto právo ani nemohol priznať.

21. Odvolací súd má za to, že takéto konštatovania okresného súdu nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním, ktoré v podstate spočíva len v porušení zmluvných povinností vymedzených v žalobe bez akýchkoľvek relevantných dôkazov, ktorými by žalobca nesporne preukazoval, že na základe ním uloženej povinnosti - odovzdať zmluvy na PP ( PP - priamy predaj tovaru ), bola žalovanej uložená povinnosť odovzdávať zmluvy na prevodný príkaz a že žalovaná práve túto povinnosť porušila, a že nesplnenie tejto povinnosti žalovanou je sankciovaná zmluvnou pokutou.

22. Dôkazný stav nesporne preukázal, že žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Len na okraj odvolací súd poznamenáva, že žalobca vymedzil v návrhu na vydanie platobného rozkazu, vo výzvach na zaplatenie zmluvnej pokuty zo dňa 6.2.2012, napokon aj v zápise z porady konanej dňa 2.11.2011 ( zmluvnú pokutu za neodovzdávanie zmlúv na PP (PP- priamy predaj odberateľovi).

23. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver s poukazom na ustanovenie , a s poukazom na právny názor vyslovený odvolacím súdom v zrušujúcom rozhodnutí a svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil v súlade s požiadavkami .

24. Za aplikácie , posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou / vadami, ktorá / ktoré sa týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa a . Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore, o procesných právach a o procesných povinnostiach a predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci.

25. V súlade s druhá , odvolací súd posudzoval aj odvolací dôvod v zmysle , za ktorú žalobca považoval porušenie ústavnej zásady práva na spravodlivý proces, keď súd nepristupoval k sporovým stranám v súlade so zásadou rovnosti strán. Žalobca porušenie zásady rovnosti strán vidí v tom, že omylu v písaní sa dopustili obidvaja účastníci konania, pričom súd jednému účastníkovi - žalovanej omyl akceptoval a druhému účastníkovi - žalobcovi na základe omylu degradoval celú jeho procesnú obranu, všetky relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré v konaní predložil. Podľa žalobcu konajúci súd porušil jeho základné právo na súdnu ochranu garantované v článku 46 ods. 1 a právo na spravodlivý proces garantované v čláku 6 ods. Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, nevysporiadal s právne relevantnou argumentáciou žalobcu adekvátne a preskúmateľne.

26. Žalobca svoje odvolanie vymedzil aj odvolacím dôvodom v zmysle ustanovenia , a to, že mu súd svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

27. Uvedený odvolací dôvod je úzko prepojený s porušením práva na súdu ochranu podľa článku 46 ods. 1 ( ďalej len „Ústava“ ) a s porušením práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ( ďalej len „Dohovor“ ) a k jeho naplneniu dochádza, ak súd zasiahol , resp. Dohovorom garantovaných práv odvolateľa, čím mu bolo znemožnené domáhať sa práva na súdnu ochranu prostriedkami, ktoré mu zákon ( , resp. do 306.2016 ) priznáva.

28. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedenú v článku 46 ods. 1 nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Pre konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením zaručeného práva na súdnu ochranu alebo inú právnu ochranu ( ). Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jeho práv a záujmov v tom - v ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces.

29. Jednotlivé čiastkové práva, ktoré tvoria obsah práva na spravodlivý proces, je možné vyvodiť predovšetkým z rozhodovacej činnosti ESĽP. Patrí sem najmä právo na prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na verejnosť konania a rozhodnutia, právo na rozhodnutie v primeranej lehote a právo na spravodlivé prejednanie veci. V rámci posledne spomínaného práva je možné zdôrazniť princíp rovnosti strán, princíp rovnosti strany, princíp contradiktórnosti konania a právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postup súdu predstavuje posúdenie súdu. Plnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé. V predmetnom konaní odvolací súd nezistil neprávny procesný postu okresného súdu, ktorým by súd znemožnil žalobcovi realizovať jeho práva v konaní.

30. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že zo strany okresného súdu nedošlo k porušeniu zásady rovnosti v civilnom procese. Oba subjekty o ktorých právach a povinnostiach tento súd rozhodoval, mali vytvorené rovnaké procesné podmienky a rovnaké procesné postavenie. Súd aplikoval a interpretoval právo rovnako vo vzťahu k obidvom sporovým stranám. Podľa názoru odvolacieho súdu je pravdivé tvrdenie žalobcu v tom, že okresný súd na základe omylu žalobcu degradoval celú jeho procesnú obranu. Treba zdôrazniť, že žalobca v žalobe voči žalovanej vymedzil svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie troch zmluvných povinností, okrem iného aj za neodovzdávanie zmlúv na PP ( PP- priamy predaj tovaru odberateľovi ) presne tak ako to uviedol v zápise z porady konanej dňa 2.11.2011, na ktorý sa žalobca odvolával. V konaní nepredložil relevantné dôkazy, ktorými preukazoval, že žalovaná porušila zmluvnú povinnosť spočívajúcu v nedovzdávaní zmlúv na prevodný príkaz. Napokon aj žalovaná v podanom odpore sa bránila a žiadala žalobcu o presnú identifikáciu zmluvnej povinnosti, ktorú podľa článku IV. Zmluvy o obchodnom zastúpení mala porušovať.

31. Vzhľadom na vyššie uvedené, dospel odvolací súd k záveru, že v podmienkach daného sporu k naplneniu tvrdeného dôvodu odvolania podľa nedošlo. Okresný súd konal so žalobcom a žalovanou rovnako, žiadnu zo strán počas konania ani v rozhodnutí proti druhej nezvýhodňoval a neznevýhodňoval.

32. Čo sa týka uplatneného práva na zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie zmluvnej povinnosti, t.j. za nesprávne vypĺňanie zmlúv, odvolací súd konštatuje, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadny odvolací dôvod, pre ktorý by spochybnil správnosť napadnutého rozhodnutia v tejto časti.

33. Vzhľadom na vyššie uvedené, dospel odvolací súd k záveru, že v podmienkach daného sporu k naplneniu tvrdeného dôvodu............... . odvolania podľa nedošlo. Okresný súd konal so žalobcom a žalovanou rovnako, žiadnu zo strán počas konania ani v rozhodnutí proti druhej nezvýhodňoval a neznevýhodňoval.

34. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nepochybne vyplýva, že rozhodnutie okresného súdu je dostatočne odôvodnené v zmysle takým spôsobom, aby ústavné práva subjektov zúčastnených na konaní boli riadne dodržané. Z odôvodnenia sa strany môžu dozvedieť o relevantných

dôvodoch, na základe ktorých súd žalobu zamietol, dostatočne reagoval na všetky relevantné argumenty uvádzané v priebehu konania a skutkové zistenia okresného súdu vyplývajú z vykonaných dôkazov.

35. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia okresného súdu odvolací súd nezistil existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali, že ide o zjavne neodôvodnené rozhodnutie, resp. také, ktoré by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu.

36. Vzhľadom na vyššie uvedené okresný súd v predmetnej veci z výsledkov dokazovania vyvodil správny skutkový záver, na ktorý aplikoval správnu právnu normu, preto odvolací súd nepovažoval námietky žalobcu za opodstatnené a rozsudok okresného súdu v prvej výrokovej vete podľa potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny.

37. Podľa ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

38. Podľa článku 3 ods. 1 každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s , verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

39. Podľa článku 3 ods. 2 výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu podľa odseku 1.

40. Podľa článku 4 ods. 1 ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

41. Podľa článku 4 ods. 2 ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

42. Preskúmaním rozhodnutia okresného súdu v časti trov štátu odvolací súd zistil, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Predmetom tohto konania bolo zaplatenie 3.000,-- Eur s príslušenstvom. Okresný súd rozsudkom č.k. -130 zo dňa 30.11.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -178 zo dňa 16.08.2018 žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.500,-- Eur s príslušenstvom a sumu 500,-- Eur s príslušenstvom (spolu 2.000,-- Eur), čo predstavuje úspech žalobcu v konaní. Rozsudkom č.k. -212 zo dňa 18.12.2018 okresný súd v zostávajúcej časti žalobu zamietol, čo predstavuje úspech žalovanej v konaní. Úspech žalobcu v tomto konaní potom predstavuje 66,67 % a úspech žalovaného predstavuje 33,33 %. Potom podľa pomeru úspechu a neúspechu strán sporu štátu vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu jeho neúspechu v konaní, t.j. v rozsahu 33,33 % a voči žalovanej v rozsahu jej neúspechu v konaní, t.j. v rozsahu 66,67 %. Odvolací súd preto dospel k záveru, že okresný súd nesprávne posúdil úspech a neúspech strán sporu v tomto konaní a na základe toho nesprávne rozhodol o nároku štátu na náhradu trov konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu v tretej výrokovej vete podľa zmenil tak, že štátu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 33,33 % a voči žalovanej v rozsahu 66,67 %.

43. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a . V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne okresný súd v zmysle .

44. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( )