Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-17Csp/583/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie, sudca JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, proti žalovanému: X. C., N.. XX.XX.XXXX, A. T. XX, XXX XX V. N. A., o zaplatenie 1869,43 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 207,44 € spolu s 5,05% úrokom z omeškania zo sumy 182,12 € od 1.11.2017 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcom rozsahu sa žaloba zamieta.

Právo na náhradu trov konania sa stranám sporu nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou, podanou dňa 19.12.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy dlžnej istiny 1869,43 €, kapitalizovaného úroku v sume 100,03 € ďalšieho kapitalizovaného úroku 1499,41 € (spolu 3468,87 €), a tiež 24,50 % ročného zmluvného úroku zo sumy 1869,43 € od 1.11.2017 do zaplatenia a úrokom z omeškania 5,25% ročne zo sumy 1869,43 € od 1.11.2017 do zaplatenia, a plnej náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 26.2.2013 právny predchodca žalobcu - Poštová banka a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému 2000 €, a ktorú sa žalovaný zaviazal v stanovenej lehote vrátiť a zaplatiť mu dohodnuté úroky, poplatky a iné peňažné plnenia v splátkach vo výške podľa zmluvy o úvere, výška každej splátky, vrátane skladby a splatnosti každej splátky úveru je zrejmá z Predpisu splátky. Poukázal na to, že poistenie sa nezapočítava do celkových nákladov úveru.

3. V dobe od uzavretia zmluvy žalovaný splatil svoj záväzok iba čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsob ich započítania sú uvedené v časti „zaplatené splátky“ listiny „Aktuálny stav úveru“ k 1.11.2017. Listina „Aktuálny stav úveru“ je vyhotovená z bankového informačného systému žalobcu v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o bankách. V zmysle Obchodných podmienok (ďalej len OP): ak je klient v omeškaní s platením čo i len jednej splátky. veriteľovi vzniká nárok požadovať predčasné splatenie úveru vrátane príslušenstva. Žalobca pred zosplatnením úveru aplikoval voči žalovanému postup podľa § 53 ods. 9 a zaslal mu upozornenie pred zosplatnením úveru s tým, že je viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti pohľadávky žalobcu. Vzhľadom na to, že žalovaný úhradu pohľadávky nevykonal do 15 dní od doručenia dlžnej sumy, žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru listom - Výzva na úhradu.

4. Podľa tvrdenia žalobcu je žalobca oprávnený v zmysle OP úročiť naďalej úrokom z úveru dojednaným v zmluve. Dátum úročenia dlžnej sumy od 1.11.2017 je daný dňom nasledujúcim po dni listiny „Aktuálny stav úveru“ zo dňa 31.10.2017 kde sú úroky (zmluvné aj sankčné) a to takto: za obdobie od uzavretia zmluvy do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru ako položka Aktuálny stav úveru - Pohľadávkový účet úroky za obdobie od vyhlásenia predčasnej splatnosti do vyhotovenia listiny Aktuálny stav zo dňa 31.10.2017 a teda žalobcovi vznikol nárok na zmluvné úroky i úroky z omeškania od 1.11.2017.

5. Za účelom preukázania svojich tvrdení predložil ako dôkaz listiny, ktorých obsah v podstatných častiach stručne oboznamuje: a) úverovú zmluvu „dostupná pôžička“ zo dňa 26.2.2013, z obsahu ktorej vo vzťahu k hlavnému predmetu plnenia vyplynulo, že žalobca žalovanému poskytol úver vo výške 2000 € s úrokovou sadzbou 24,50 % ročne pri RPMN banky 229,10 a priemernej RPMN 18,86% ročne, ktorý sa zaviazal splatiť v 72 splátkach po 53,00 €, so splatnosťou prvej splátky dňa 15.3.2013, splatnosti každej ďalšej splátky do 15. dňu v mesiaci a zaplatiť v lehote konečnej splatnosti (zaplatením poslednej splátky) dňa 15.2.2019. Celkové náklady boli vyčíslené sumou 1874,50 €, úver bol poskytnutý bez poistenia. aa) podľa bodu 2 zmluvy: právne vzťahy neupravené ZoÚ sa riadia Všeobecnými obchodnými podmienkami, Obchodnými podmienkami pre úver -dostupná pôžička, Sadzobníkom poplatkov, oboznámením o RPMN, oznámením o úrokových sadzbách a informáciami o poistení podľa zákona č. 186/2009 Z.z. Klient sa pred uzavretím zmluvy oboznámil s podmienkami úveru uvedenými vo Formulári pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere „dostupná pôžička“, ktorý je k dispozícii na obchodnom mieste Banky b) Obchodné podmienky (ďalej len OP) pre úver „dostupná pôžička“, z obsahu ktorých súd zistil: ba) Podľa Čl .6.2.: ak je klient v omeškaní s platením čo i len jednej splátky v plnej resp. čiastočnej výške alebo poskytol nepravdivé údaje, alebo na majetok klienta bol vyhlásený konkurz alebo exekúcia, alebo klient zomrel (?) je banka oprávnená požadovať predčasné splatenie celej istiny úveru vrátane príslušenstva bb) Podľa Čl. 6.3.:V prípade, ak je klient v omeškaní so splácaním splátok, banka je oprávnená úročiť nezaplatené dlžné splátky úverovou zmluvnou úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z omeškania vo výške stanovenej v Oznámení a to až do času úplného splatenia omeškaných splátok bc) Podľa Čl. 8.2. na doručovanie sa primerane vzťahujú ustanovenia VOP c) Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len VOP), a v zmysle Čl. 3 vyplynula úprava: ca) čl. 3.1: banka oznamuje právne relevantné skutočnosti v zmysle všeobecne záväzných predpisov ich uverejnením vo svojich OP a/alebo internetovej stránke alebo iným spôsobom uvedeným v týchto OVP. cb) čl. 3.2: Banka doručuje písomnosti osobne, kuriérskou službou, poštou alebo elektronickými komunikačnými prostriedkami na banke posledne známu adresu klienta, pokiaľ sa nedohodnú inak cd) čl. 3.4.: Pri doručovaní písomností v poštovom styku sa písomnosti považujú za doručené v tuzemsku tretí deň, a v cudzine 7. deň po ich odoslaní, ak nie je preukázaný skorší termín doručenia a to aj vtedy, ak s adresát o tejto skutočnosti nedozvie alebo sa zásielka vráti ako nedoručená. d) Upozornenie - výzvu na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 20.1.2015, na pošte podanej dňa 21.1.2015 ktorej vyplýva, že žalovaného banka upozorňovala podľa § 53 ods. 9 Obč. zákonníka na to, že je v omeškaní s platením úveru po dobu viac ako 3 mesiace a po lehote splatnosti je pohľadávka v sume 373,93 € (372,78 € omeškané splátky a 1,15 € poplatky neurčitého charakteru). Žalovaného vyzval, aby tento dlh zaplatil na tam uvedený účet a VS do 15 dní od doručenia tejto výzvy, inak banka využije svoje oprávnenie podľa § 565 a vyhlási celý úver za predčasne splatný. Z poštového podacieho hárka (č.l. 28) je zrejmé, že táto výzva bola vypravená na pošte dňa 21.1.2015 e) listom zo dňa 6.2.2015 - Výzvou na úhradu dlžnej sumy banka oznámila žalovanému, že vzhľadom na to, že porušil podstatným spôsobom ustanovenia úverovej zmluvy zo dňa 26.2.2013, pohľadávka sa stala splatnou dňa 6.2.2015 v celom rozsahu a dlžnú sumu v celkovej výške 2073,29€ zaplatil v lehote do 10 dní od doručenia výzvy na tam uvedený účet a variabilný symbol. Dlžná istina činila 1869,43€, úrok 199,21€, poplatky za upomienky 4,65 €. Tento list žalovaný prevzal dňa 13.2.2015 f) ako vyplynulo z výpisu z úverového účtu, žalovaný v období od 19.3.2013 do 21.11.2014 zaplatil 910,96 € a dňa 20.2.2015 (po „zosplatnení“ úveru) sumu 125,92 € (spolu 1036,88 €) Z rozpisu úhrad splátok vyplynulo, že žalovaný nezaplatil vôbec splátku splatnú dňa 15.9.2013, 15.4.2014, 15.8.2014, 15.10.2014, 15.12.2014 a 15.1.2015

6. Pohľadávku, ktorá je predmetom konania, pôvodný žalobca Poštová banka a.s. zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.6.2018 postúpil na terajšieho žalobcu, a o zmene žalobcu súd rozhodol uznesením zo dňa 3.4.2019.

7. Žalovaný, ktorému súd doručil všetky listiny (žalobu s prílohami, poučenia) dňa 26.3.2018 sa k žalobe a jej prílohám nevyjadril a zostal v spore pasívny.

8. V priebehu ďalšieho obdobia žiadna zo strán neprodukovala žiadne iné dôkazy a neboli použité žiadne ďalšie prostriedky procesného útoku či obrany. Pojednávania dňa 29.10.2019 sa nezúčastnila žiadna riadne a včas predvolaná strana sporu, preto súd rozhodol vo veci aj v ich neprítomnosti.

9. Skôr, ako pristúpil súd k posúdeniu právnej dôvodnosti i výšky žalovanej pohľadávky, sa bolo treba zaoberať otázkou, či žalobcovi svedčí - a v akom rozsahu, aktívna vecná legitmácia.

10. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno- právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný) nie je nositeľom hmotno- právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Na to, aby sa niekto stal sporovou stranou, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok.

11. Podľa § 524 ods. (1) OZ: Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

12. Podľa § 92 ods. 8) zákona o bankách: Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa § 53 ods. (9) OZ: Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

14. Podľa § 565 OZ: Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

15. Za rozhodné pri vyriešení otázky, či sa v zmysle ustanovenia § 524 stal žalobca veriteľom žalovaného, súd považoval skutočnosť, že postupcom bola banka, ktorej zákon o bankách v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách ukladá povinnosť pred postúpením svojej pohľadávky niečo konať. Banke sa v tomto ustanovení ukladá pred postúpením svojej pohľadávky, vzniknutej z jej bankovej činnosti, urobiť jednostranný právny úkon voči dlžníkovi pri jeho omeškaní.

16. Predpokladmi postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách je: 1/ existencia peňažného záväzku voči banke (lebo jeho časti) 2/ výzva banky 3/ a že napriek výzve omeškanie trvá omeškanie nepretržite 90 kalendárnych dní

17. Až po splnení týchto podmienok môže banka banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť.

18. Ako je uvedené v úvode tohto odôvodnenia, pôvodný veriteľ postúpil svoju pohľadávku na žalobcu dňa 20.6.2018.

19. Z dôkazov, predložených žalobcom vyplynulo, že výzvou zo dňa 20.1.2015 banka podľa § 53 ods. 9 upozornila žalovaného, že k danému dňu má záväzok na úvere (t.j. omeškané splátky) v celkovej výške 373,93 € a vyzvala ho, aby tento dlh zaplatil do 15 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Z uvedenej sumy tvorí suma 1,15 € poplatok, v tejto výzve nešpecifikovaného charakteru.

20. Samotná úverová zmluva dohodu podľa § 565 neupravuje, no možnosť požadovať splatenie celého zvyšku úveru je upravená iba v čl. 6.2. OP „dostupná pôžička“ (č.l. 5). Zaplatenie celej pohľadávky naraz má právo veriteľ žiadať, ak - v prvom rade - existuje dohoda medzi ním a dlžníkom. Dohoda predpokladá dvojstranný právny úkon, teda aj prejav vôle žalovaného, potvrdený jeho podpisom, ktorý v konaní preukázaný zo strany žalobcu nebol.

21. Podľa názoru súdu preto nedošlo v danej veci k vyvolaniu účinkov mimoriadnej splatnosti pohľadávky banky, pretože k strate výhody splátok nedochádza automaticky, ale iba ak sa na tom strany zmluvy dohodli a následne na základe výzvy veriteľa, doručenej dlžníkovi do splatnosti nasledujúcej splátky. Pre platné vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru postupom podľa § 565 v nadväznosti na § 53 ods. 9 tak, ako je to aj v tomto prípade, bolo potrebné preukázať riadne doručenie výzvy na splatenie dlžnej časti úveru žalovanému.

22. Ako žalobca prezentoval, a v konaní bolo listinami preukázané, výzva zo dňa 20.1.2015 bola na poštovú prepravu daná dňa 21.1.2015 a hoci reálne doručenie žalovanému nebolo preukázané, vychádzajúc zo znenia čl. 3 bod čl. 3.4. VOP, citovaný v bode 5 cb) a 5. cd) tohto odôvodnenia, sa táto písomnosť považovala za doručenú tretí deň po ich odoslaní a to aj vtedy, ak s adresát o tejto skutočnosti nedozvie alebo sa zásielka vráti ako nedoručená.

23. Za doručenú sa v tomto prípade mohla považovať dňom 24.1.2015 a 15 dňová lehota na plnenie by plynula až dňa 8.2.2015. V tomto kontexte súd poukazuje aj na znenie samotnej výzvy zo dňa 20.1.2015, v ktorej zaplatenie dlžných splátok podmieňuje lehotou 15 dní od doručenia výzvy t.j. nie od odoslania na pošte. K zosplatneniu úveru tak mohlo dôjsť až dňa 9.2.2015. Za situácie, že banka úver zosplatnila dňom 6.2.2015 t.j. o 3 dni skôr, vykonala tento úkon predčasne a podľa názoru súdu uvedené neznamená nič iné než to, že k účinnému predčasnému zosplatneniu celého zvyšku úveru nedošlo.

24. Z vyššie uvedeného preto v kontexte s ust. 92 ods. 8 zákona o bankách plynie, že ak napriek následnej výzve zo dňa 6.2.2015 bol žalovaný v omeškaní aj naďalej, iba časť splatného záväzku mohla banka postúpiť po uplynutím 90. dňa ich nepretržitého omeškania. Súd v tejto súvislosti poukazuje a aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z poslednej doby, ktoré sa týka problematiky postupovania bankovej pohľadávky na tretiu osobu a teda výkladu ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 28. marca 2018 podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané) a nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§39 O. z.)

25. Vzhľadom na to, že k postúpeniu došlo dňa 20.6.2018, predmetom postúpenia sa mohla stať iba tá časť záväzku, ktorá sa stala splatnou ku dňu výzvy zo 6.2.2015.

25.1. Ku dňu výzvy podľa § 53 ods. 9 zo dňa 20.1.2015 teda neboli uhradené splatné splátky t.j. také, ktoré neboli zaplatené v lehote svojej splatnosti, a to: splátka, splatná dňa 15.9.2014 v sume 53 €, s ktorou bol žalovaný v omeškaní aj ku dňu ďalšej nezaplatenej splátky dňa 15.4.2014 a dňom 16.5.2014 už bol v omeškaní so sumou 106 € a to do dňa neuhradenej splátky, splatnej dňa 15.8.2014 (spolu 159 €), do dňa neuhradenej splátky, splatnej dňa 15.10.2014 (spolu 212 €) do splatnosti splátky 15.12.2014, od 16.12.2014 už bolo omeškania so sumou 265 € do splátky splatnej 15.1.2015, čo spolu robí 318 €. Po odrátaní preplatku zo splátky uhradenej dňa 22.10.2013 v sume o 9,96 € viac, čistý dlh činí 308,04 €.

25.2. Ku dňu „zosplatnenia úveru“ dňa 6.2.2015, ktorú je možné zároveň považovať aj za výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách tak čistý dlh na prirodzene splatných splátkach činil 308,04 €, pričom dňa 20.2.2015 žalovaný zaplatil 125,92 €, a tak dlh na splatných splátkach činil k tomuto dňu sumu 182,12 € a jedine túto časť mohla banka po uplynutí omeškania postúpiť na tretiu osobu.

25.3. Hoci k reálnemu postúpeniu pohľadávky došlo až dňa 20.6.2018 t.j. v čase, keď v prirodzenej dobe splatnosti dozreli aj viaceré ďalšie splátky avšak ohľadom nich banka nevykonala žiadnu osobitnú výzvu v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, túto časť podľa názoru súdu na žalobcu postúpiť nemohla.

26. Súd preto priznal žalobcovi právo iba na zaplatenie sumy 182,012 € Z a to aj s úrokom z omeškania.

27. Podľa ust. § 517 ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

28. Podľa § 3 Nariadenia vlády 87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013: Výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

29. Žalobca sa úroku z omeškania domáhal kapitalizovanou sumou bez bližšej špecifikácie aj za obdobie, ktoré predchádzalo podaniu žaloby, a následne od 1.11.2017 až do zaplatenia.

29.1. Ako súd uvádza vyššie, pre síce neplatným, ale úkonom o zosplatnení úveru žalobca vyzval žalovaného na doplatenie splatných splátok, ktoré súd k 20.1.2015 vyčíslil sumou dlhu vo výške 308,04, a s ktorou bol v omeškaní od 9.2.2015. V uvedený deň bola základná sadzba ECB 0,05%, takže žalobcovi patrí úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne. Zo sumy 308,04 € od 9.2.2015 do 20.2.2015 činí kapitalizovaný úrok z omeškania 0,51 € a zo sumy 182,12 za obdobie od 20.2.2015 do 31.10.2017 sumu 24,81 €, ktorú súd priznal spolu s istinou 182,012 € (spolu 207,14 €), a zo sumy 182,12 € do budúcna aj od 1.11.2017 až do zaplatenia.

30. Vo vzťahu k požadovanému zmluvnému úroku za obdobie od 1.11.2017 „až do zaplatenia“ súd uvádza: Podľa ust. § 502 Obch. zák. (1) Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

31. Podľa ust. § 503 Obch. zák.: (1) Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. (2) Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. (3) Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

32. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že nemá priamu úpravu, z ktorej by vyplývalo, či veriteľovi patria zmluvné úroky v prípade predčasného zosplatnenia úveru iba do okamihu tohto zosplatnenia, alebo mu tieto patria až doby konečného vrátenia peňažných prostriedkov dlžníkom.

33. V prejednávanej veci vznikol záväzok žalovaného zo zmluvy o úvere, uzatvorenej podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Táto zmluva s ohľadom na skutočnosť, že dlžník ako jedna zo strán tejto zmluvy nebol podnikateľom, je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 a nasl. OZ, preto sa na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva (§ 52 ods. 2 .

34. Súdna prax otázku doby, na ktorú sa dojednávajú úroky a úroky z omeškania v minulosti už riešila a zaujala v nej názor, že rozhodovacia prax aj právna literatúra je zajedno v tom, že úroky dohodnuté pri poskytnutí peňažnej pôžičky predstavujú odplatu (odmenu) za užívanie požičanej istiny.

35. Ani ust. § 658 ods. 1 a iné ustanovenia Občianskeho zákonníka či iného právneho predpisu nestanovujú, na akú dobu možno pri peňažnej pôžičke dohodnúť úroky. Uvedené ustanovenie zakotvuje iba možnosť sa pri peňažnej pôžičke na týchto úrokoch dohodnúť; o dobe na ktorú tak možno učiniť mlčí. Vzhľadom k tejto dikcii, ktorá neobsahuje jednoznačný príkaz či zákaz vo vzťahu k vymedzeniu predmetnej doby, ako i k jeho povahe, z ktorej nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť, je možné vyvodiť záver, že ide o ustanovenie dispozitívnej povahy, ktoré zmluvné strany nijako neobmedzuje v možnosti upraviť si obsah ich úrokového záväzkového právneho vzťahu, v rámci zmluvnej autonómie (pokiaľ ide o dobu, na ktorú sa úroky dojednávajú). Nemožno teda vylúčiť, aby si strany pri peňažnej pôžičke dohodli úroky i za dobu, po ktorú bude istina dlžníkom skutočne užívaná (do jej faktického vrátenia veriteľovi), teda i za dobu, v ktorej sa dlžník prípadne ocitne v omeškaní so splnením svojho záväzku tým, že istinu v dohodnutej dobe splatnosti veriteľovi nevráti.

36. Tomuto záveru zodpovedá i to, ako sú právnou teóriou a rozhodovacou praxou súdov všeobecne prijímané inštitúty zmluvných úrokov a úrokov z omeškania, ktoré oboje sú príslušenstvom pohľadávky, avšak majú odlišné funkcie a je treba ich odlišovať. Zatiaľ čo zmluvné úroky sú odmenou za užívanie istiny, úroky z omeškania predstavujú zákonnú sankciu za omeškanie s platením istiny a na rozdiel od zmluvného úroku ich môže veriteľ požadovať, aj keď neboli dohodnuté (§ 517 ods. 2 Obč. zákonníka). Pritom platí, že môžu existovať vedľa seba.

37. Aj dovolací súd sa v rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 27.6.2007 sp. zn. nestotožnil s právnym záverom odvolacieho súdu, že úroky podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka možno zásadne dohodnúť len na dobu do dohodnutého dňa splatnosti istiny a že od tohto okamihu už zmluvné úroky nenabiehajú a nastupujú úroky z omeškania. Mal za to, že z hľadiska posúdenia doby, za ktorú boli pri peňažnej pôžičke dohodnuté úroky, bude preto vždy určujúci obsah zmluvy ako si ho zmluvné strany upravili.

38. V prejednávanom spore zo zmluvy o úvere vyplýva, že povinnosť žalovaného platiť zmluvné úroky „až do zaplatenia“ upravená nie je. Zmluvný úrok predstavuje súčasť hlavného plnenia, kontrahovaného úverovou zmluvou a nemôžu mať charakter akýchsi doplňujúcich informácií, ktoré sa obvykle v takýchto dokumentoch uvádzajú. Preto za situácie, že povinnosť platiť úroky až o úplného zaplatenia istiny je upravená iba v OP či VOP, ktoré nemajú charakter dvojstranného právneho úkonu, povinnosť dlžníka platiť úrok z dlžnej sumy istiny až do „zaplatenia „ nie je daná.

39. Súd preto žalobcovi priznal splatnú sumu 182,12 €, zahrňujúcu v sebe i časť zmluvného úroku, ktorý bol jej súčasťou, a to spolu s úrokom z omeškania tak, ako je to rozpísané v bode 29.1. tohto odôvodnenia s tým, že vo zvyšku súd žalobu ohľadom základu uplatnenej pohľadávky ako aj jej príslušenstva t.j. zmluvného úroku i úroku z omeškania ako nedôvodnú zamietol.

40. Žalobca bol v konaní prevažne neúspešný, preto mu podľa § 255 ods. 2 právo na náhradu trov konania nepatrí. Vzhľadom na to, že prevažne úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli, súd žiadnej zo strán sporu právo na náhradu trov konania nepriznal.

41. Je pravda, že žalovaný bol v konaní pasívny a tvrdenia žalobcu nepoprel a podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné, ale: Podľa § 9 ods. (6) zákona č. 129/2010 Z.z.: Spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.

42. Súd je toho názoru, že aj pri aplikácii cit. ust. § 151 ods. 1 je prípustný určitý korektív zo strany súdu v zmysle koncepcie materiálneho civilného procesu (zásada spravodlivej a účinnej ochrany práv - článok 2 CSP, zákaz zneužitia práva - článok 5 . Takýto postup odôvodňuje aj aplikácia ustanovení druhej hlavy : Spory s ochranou slabšej strany, Prvý diel. Spotrebiteľské spory. Žiada sa pritom prihliadnuť i na to, že z rozsiahlej judikatúry SDEÚ vyplýva i to, že v spotrebiteľských sporoch je relativizovaná nielen dôkazná povinnosť spotrebiteľa, ale aj jeho povinnosť tvrdenia. Vnútroštátny súd totiž musí prihliadnuť aj bez návrhu spotrebiteľa nielen na nekalú povahu spotrebiteľskej zmluvy, ale je povinný ex offo zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom ma uplatnený nárok základ. Z uvedených dôvodov preto súd napriek pasivite žalovaného (vo veci niet pochybnosti, že ide o spotrebiteľský spor v zmysle ust. § 290 posudzoval ex offo platnosť právneho úkonu, od ktorého žalobca odvádza uplatnený nárok, v tomto prípade zmluvu o postúpení pohľadávok. Podstatné je, že v danom prípade sa jedná o spor so spotrebiteľskej zmluvy, čiže ide o spor s ochranou, v ktorých sporoch súd vykonáva v prospech slabšej strany sporu potrebné dokazovanie aj bez návrhu (§ 295 a preto súd v tomto prípade nepripísal pasivitu žalovaného v jeho neprospech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 3 rovnopisov s prílohami. U p o z o r n e n i e : Ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa. Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.