Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_39T-65-2023.pdf
PDF · 96.9 KB
Case nature
Area
Subarea
39T/65/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok, samosudcom Marekom Mikulčíkom, v trestnej veci obžalovaného R. N., stíhaného pre pokračovací prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/ Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 1. februára 2024 v Pezinku, takto
rozhodol:
rozhodol:
Obžalovaný: R. N., W.. XX. R. XXXX U. C. L., M. F. L. XXX, M..Č.. I. XX. L. XXXX U. U. U. Ú. E. Ú. F.,
u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e
v bode 1 /
v presne nezistenom čase približne o 12:00 hod. dňa 27.09.2023 v meste T., W. Z. G. Č.. XXX, neoprávnene vnikol do rodinného domu v podielovom spoluvlastníctve E. T. E. K.. Y. T., ktorého užívateľom je Q. C. E. I. C., a to tak, že si otvoril uzatvorenú, avšak neuzamknutú bránu vedúcu na pozemok prislúchajúci k uvedenému rodinnému domu, prešiel do zadnej časti pozemku k plastovému oknu pootvorenému na vetranie nachádzajúcemu sa na bočnej strane rodinného domu, ktoré vytlačil, čím poškodil uzatvárací mechanizmus okna, a z priestorov rodinného domu odcudzil 1 ks bezdrôtové slúchadla zn. JBL, typu Tune115TWS, výrobné číslo MMO109-KK0200047, spolu s oranžovým káblom značky JBL v čiernom plastovom puzdre s nápisom JBL, spolu v hodnote 50,- Eur, 1 ks bezdrôtové slúchadla zn. DA, nezisteného typu a výrobného čísla, čierno-striebornej farby, v hodnote 50,- Eur, 1 ks tablet zn. LENOVO, TYP TB-X505F, S/N HAOKG3R2(71), čiernej farby v čierno - šedom púzdre značky Hama, v hodnote 150,- Eur, 6 ks balení cigariet značky Winston, červené, v hodnote spolu 27,- Eur, 1 ks balenie cigariet značky Karelia Blue v hodnote 4,30 Eur, 1 ks externú nabíjačku modrej farby s nápisom Winston, modrej farby, výrobného čísla 72005675, nezisteného typu s čiernym USB káblom, v hodnote 15,- Eur, ďalej z čiernej peňaženky, ktorú našiel v rodinnom dome, odcudzil 1 ks bankovku v nominálnej hodnote 50 ukrajinských hrivien, sériové č. E49951248, 1 ks bankovku v nominálnej hodnote 50 ukrajinských hrivien, sériové č. AE6184839, 1 ks bankovku v nominálnej hodnote 50 ukrajinských hrivien, sériové č. AB6427932 a 1 ks bankovku v nominálnej hodnote 20 ukrajinských hrivien, sériové č. CE9320041, a z chladničky s mrazničkou v kuchyni rodinného domu odcudzil salám nezistenej hmotnosti, párky, mrazený bravčový bok bez kostí o hmotnosti 1,276 kg a bravčovú krkovičku nezistenej hmotnosti, spolu v hodnote 10,- Eur, čím týmto konaním spôsobil poškodenej Q. C. E. T. I. C. celkovú škodu krádežou vo výške 306,30 Eur, a poškodenej E. T. a poškodenému K.. Y. T. celkovú škodu poškodením okna vo výške 100,-€, a uvedený skutok spáchal aj napriek tomu, že bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin právoplatne odsúdený, a to Trestným rozkazom Okresného súdu v Pezinku sp. zn. 46T/32/2022 zo dňa 03.05.2022, právoplatným dňa 03.05.2022, v bode 2/ v čase približne o 13:51 hod. dňa 26.09.2023 v T. W. Š. G. Č.. XXXX/X, na presne nezistenom mieste v zadnej časti pozemku, bez zjavného použitia násilia, prekonal oplotenie rodinného domu o výške 200 cm nachádzajúceho sa na uvedenej adrese, ktorého vlastníkom a zároveň užívateľom je Y.. E. Š., vošiel na pozemok prislúchajúci k rodinnému domu, po ktorom prešiel k jeho zadnej časti a nezisteným
predmetom a spôsobom rozbil sklenenú výplň okna o rozmeroch 50 x 30 cm, pričom týmto konaním zároveň poškodil aj sieťku proti hmyzu nachádzajúcu sa na tomto okne, čím týmto konaním spôsobil poškodenému Y.. E. Š.i celkovú škodu poškodením vecí vo výške 325,- Eur,
t e d a
- v bode 1/ prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu, a tento čin spáchal, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,
- v bodoch 1/ a 2/ neoprávnene vnikol do obydlia iného, v bode 1/ závažnejším spôsobom konania - vlámaním, v bode 2/ prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu, poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,
č í m s p á c h a l
v bodoch 1/ a 2/ pokračovací prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s pokračovacím prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1. Trestného zákona, z toho v bode 1/ aj podľa § 194 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona v súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, a v bode 2/ aj podľa § 194 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona.
Za to mu súd ukladá
Podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/ , n/ Trestného zákona, § 37 písm. h/, m/ Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona a § 41 ods. 1 Trestného zákona, úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona, ochranné ústavné protitoxikomanické liečenie.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodený Y.. E. Š., W.. XX. H. XXXX U. F., M. F. Š.C. XXXX/ X, T., odkazuje s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
1 Okresná prokuratúra Pezinok podala na obžalovaného R. N. (ďalej len „obžalovaný“) na tunajšom súde dňa 21. februára 2023 obžalobu pod číslom Pv 464/23/1107-36 (ďalej len „obžaloba“), pričom 2 skutky uvedené v bodoch 1/ a 2/ obžaloby právne kvalifikovala: v bodoch 1/ a 2/ ako pokračovací prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s pokračovacím prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1. Trestného zákona, z toho v bode 1/ aj podľa § 194 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona v súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, a v bode 2/ aj podľa § 194 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona Trestných činov sa obžalovaný mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku.
2 Potom, ako prokurátor na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12. januára 2024 predniesol podanú obžalobu, samosudca poučil obžalovaného o jeho práve urobiť niektoré z vyhlásení uvedených v § 257 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Tr. por. a o ich následkoch, pričom obžalovaný vyhlásil, že sa cíti byť vinným. Následne samosudca položil obžalovanému otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por., na ktoré všetky obžalovaný zhodne odpovedal: "áno". Keďže prokurátor navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného, súd uznesením podľa § 257 ods. 7 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., pričom vyhlásil, že dokazovanie súvisiace s priznaným skutkom nevykoná a vykoná iba dôkazy v súvislosti s výrokom o treste, náhrade škody alebo ochrannom opatrení.
3 V súvislosti s predmetom dokazovania súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním znaleckého posudku, odpisu z registra trestov a odpovede na dožiadanie.
K dokazovaniu
4 Z odpisu z registra trestov obžalovaného vyplýva, že tento bol doposiaľ 11x trestne stíhaný z toho 10x odsúdený za majetkovú trestnú činnosť, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Pezinok sp. zn. 46T/32/2022, pričom na neho bolo pôsobené mnohými najskôr podmienečnými a neskôr nepodmienečnými trestami odňatia slobody. Trestným rozkazom Okresného súdu Pezinok sp. zn. 46T/32/2022 zo dňa 03.05.2022 mu bolo okrem iného uložené aj ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou podľa § 73 ods. 2 písmeno d/ Tr. zák. Obžalovanému bol v prípade posledného odsúdenia uložený trest odňatia slobody vo výmere osem mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Tento trest obžalovaný vykonal dňom 23.10.2022. Okrem uvedeného odsúdenia Okresným súdom Pezinok sp. zn. 46T/32/2022 bol obžalovaný odsúdený aj rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 22.02.2022 sp. zn. 0T/1/2019 pre prečin krádeže a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere jeden rok s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní dva roky Skúšobná doba obžalovanému plynie do 23.02.2024.
5 MUDr. Daniela Martišová, znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria vypracovala dňa 6. októbra 2023 znalecký posudok č. 25/23 na obvineného R. N.. V záveroch svojho znaleckého posudku znalkyňa uviedla, že u obvineného zistila: A/ poruchu osobnosti- emočne instabilná, impulzívna; b/ závislosť od amphetaminov a cannabinoidov. Inkriminovaná trestná činnosť obvineného podľa znalkyne kauzálne súvisí so stavom jeho osobnosti a s jeho závislosťou od drog. Obvinený je dobre informovaný o ich vplyve na jeho psychiku a o spôsoboch, ako predísť užívaniu drog. Obvinený je pod vplyvom drog potenciálne nebezpečný pre spoločnosť a znalkyňa odporúča uložiť mu ochrannú protitoxikomanickú liečbu ústavnou formou v penitenciárnych podmienkach.
6 Z odpovede na dožiadane vyplynulo, že obžalovaný bol dňa 20. novembra vyťažený vyšetrovateľom OKP OR PZ v Pezinku k drogovej trestnej činnosti, ktorá je momentálne v štádiu operatívneho preverovania, pričom ním uvádzané informácie v budúcnosti môžu prispieť k jej objasneniu, čo je však časovo náročný proces, pričom vyšetrovateľ odhaduje minimálne dobu 6 mesiacov, kým sa budú môcť informácie z operatívnej roviny preniesť do roviny trestného stíhania.
7 Z obsahu vyšetrovacieho spisu vyplýva, že obžalovaný už v rámci toho, ako bol dňa 27. septembra 2023 o 11:50 hod. predvedený na podanie vysvetlenia ku skutku uvedenému v bode 2/ obžaloby, sám iniciatívne orgánom činným v trestnom konaní opísal aj skutok uvedený v bode 1/ obžaloby, ktorý v danom čase ešte ani nebol vyšetrovaný. Ďalej orgánom činným v trestnom konaní pri previerke na mieste činu napomáhal, navigoval ich po dome, ukazoval im, kde zobral aké veci, na základe čoho sa orgánom činným v trestnom konaní podarilo na mieste činu zabezpečiť i stopy vhodné na kriminalistické skúmanie.
K výroku o vine k právnej kvalifikácií
8 Keďže obžalovaný uznal svoju vinu zo skutkov uvedených v obžalobe, bolo zrejmé, že si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu, a tento čin spáchal, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený, v bodoch 1/ a 2/ neoprávnene vnikol do obydlia iného, v bode 1/ závažnejším spôsobom konania - vlámaním, v bode 2/ prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu, poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu Súd konanie obžalovaného vyhodnotil podľa § 15 písm. a/ Tr.zák. ako úmysel priamy, nakoľko tento chcel a aj porušil záujem spoločnosti na ochrane majetku členov spoločnosti a záujem na ochrane domovej slobody členov spoločnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené súd právne kvalifikoval skutok obžalovaného v zmysle podanej obžaloby.
9 Po zistení formálnych znakov trestného činu - prečinu, skúmal súd aj materiálnu stránku - materiálny znak prečinu uplatňovaný ako materiálny korektív k formálnym znakom, a to z hľadiska posúdenia všetkých skutočností spadajúcich pod kritéria definované v § 10 odsek 2 Trestného zákona. Pritom vychádzal z požiadavky, že skutočnosti uvedené v § 10 odsek 2 Trestného zákona je potrebné hodnotiť vo svojom súhrne bez toho, aby niektorej bol pripisovaný väčší či menší význam (jednej na úkor
druhej). Na tomto základe dospel súd k záveru, že konkrétna závažnosť prečinu stíhaného v obžalobe dosahuje Trestným zákonom vyžadovaný stupeň pre vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti, teda stupeň vyšší než nepatrný. Tento záver vyplýva z už uvedeného spôsobu vykonania činu a jeho následku popísaného v skutkovej vete rozsudku, z okolností, za ktorých bol spáchaný, ako aj z uvedenej formy a miery zavinenia (priamy úmysel). Tieto všetky rozhodné skutočnosti vo svojom súhrne preukazujú taký stupeň závažnosti činu, pre ktorý je nevyhnutné vyvodzovať voči páchateľovi trestnú zodpovednosť.
K výroku o treste
10 Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
11 Vo všeobecnosti treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.
12 Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia (represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi.
13 Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.
14 Pri úvahe o druhu a výmere trestu, súd vychádzal z vyššie uvedených skutočností a dospel k záveru, že u obžalovaného špeciálneho recidivistu splní účel trestu jedine nepodmienečný trest odňatia slobody spolu s ústavným ochranným liečením a takýto trest aj dostatočne zabezpečí ochranu spoločnosti, vytvorí podmienky na výchovu obžalovaného k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, pričom zároveň vyjadrí morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.
15 Pri určovaní druhu a výmery trestu súd v súlade s ustanovením § 34 odsek 4 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Pri výmere trestu súd taktiež obligatórne prihliadol podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.
16 Súd u obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti ( § 36 písm. l/, n/ Tr.zák) , a to že sa priznal k spáchaniu trestného činu, trestný čin úprimne oľutoval a že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Priťažujúce okolnosti u obžalovaného súd zistil takisto dve ( § 37 písm. h/, m/ Tr.zák.), a to že spáchal viac trestných činov, ako aj to, že už bol v minulosti za trestný čin odsúdený.
17 Súd odsudzoval obžalovaného za viac trestných činov, preto mu v zmysle § 41 ods. 1 Trestného zákona ukladal úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahovalo na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. V rámci trestnej sadzby stanovenej § 194 ods. 2 Trestného zákona teda prichádzalo do úvahy ukladanie trestu odňatia slobody v trestnej sadzbe s dolnou hranicou 1 rok a hornou hranicou 5 rokov.
18 Súd s prihliadnutím na osobu obžalovaného a na okolnosti prejednávaného prípadu dospel k záveru, že uloženie úhrnného trestu odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov dostatočne splní účel trestu definovaný v ustanovení § 34 ods. 1 Trestného zákona a jeho preventívnu aj represívnu funkciu. Pre výkon tohoto trestu súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
19 Súd na podklade záverov znaleckého posudku uložil obžalovanému podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona ochranné ústavné protitoxikomanické liečenie.
K výroku o náhrade škody
20 S týmto trestným konaním bolo spojené aj tzv. adhézne konanie (konanie o náhrade škody), v ktorom sa rozhoduje len o takých nárokoch na náhradu škody, ktoré boli uplatnené riadne a včas. Riadne znamená, že boli uplatnené čo do dôvodu a výšky a včas znamená, že boli uplatnené najneskôr do skončenia vyšetrovania resp. skráteného vyšetrovania. Len o takýchto nárokoch súd rozhoduje v meritórnom rozhodnutí.
21 Nakoľko na preukázanie výšky nároku poškodeného MUDr. E. U. titulom náhrady majetkovej škody by bolo treba vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by väzobne vedené trestné stíhanie, súd ho s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
22 To sú dôvody, pre ktoré súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave, cestou Okresného súdu Pezinok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.