Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14Co-354-2016.pdf
PDF · 129.53 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/354/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Darina Kuchtová a Mgr. Barbora Barteková, v spore žalobcov: 1. G.. W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. 2, W., 2. H. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, W., obaja zastúpení: Advokátska kancelária MULARČÍK A PARTNERI, s.r.o., IČO: 36 860 522, so sídlom Nám. M. Benku 15, Bratislava, proti žalovaným: 1. B. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. mlyne XX, W., zastúpený: advokátom JUDr. Igorom Macúchom, so sídlom Trnková 13, Bratislava, 2. T. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, W., o určenie neplatnosti darovacej zmluvy a určenie, že vec patrí do dedičstva, o odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 01.02.2016, č. k. 9C/23/2009-445, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 9C/23/2009-445 zo dňa 01.02.2016 p o t v r d z u j e .
Žalovaným v 1. a 2. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcom v 1. a 2. rade v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava II (ďalej len súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom návrh zamietol, žalobcom v 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému v 1. rade náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 822,10 eur. Žalovanému v 2. rade náhradu trov konania nepriznal.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 27.01.2009, sa právny predchodca žalobcov (ďalej len „G.. P. W.“) domáhal určenia neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 23.02.2007, uzavretej medzi darkyňou Y. W. nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX a obdarovaným B. W., nar. XX.XX.XXXX (žalovaným v 1. rade), predmetom ktorej bolo darovanie nehnuteľností. Zároveň sa domáhal určenia neplatnosti darovacej zmluvy, uzavretej medzi žalovaným v 1. rade ako darcom a vtedy označenými žalovanými v 2. rade P.. Q. M. a v 3. rade G.. P. M., predmetom ktorej bolo darovanie nehnuteľností. V rámci tretieho petitu návrhu na začatie konania sa domáhal určenia, že nehnuteľnosti: p.č. XXXXX o výmere XXXX m2, orná pôda v podiele X/X k.ú. S., p.č. XXX o výmere XXXX m2, orná pôda v podiele X/X, p.č. XXX/XX o výmere XX m2, orná pôda v podiele X/X a p.č. XXXX o výmere XXXX m2, orná pôda v pdiele X/X v k.ú Q., patria do dedičstva po nebohej Y. W., rod. Q., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX.
3. Uznesením zo dňa 20.2.2012, č. k. 9C/23/2009-124, právoplatným dňa 12.04.2012, súd prvej inštancie konanie v časti o určenie neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 23.02.2007, uzavretej medzi darkyňou Y. W., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX a obdarovaným žalovaným v 1. rade a v časti o určenie neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej medzi žalovaným v 1. rade ako darcom a
žalovaným v 2. rade a žalovanou v 3. rade ako obdarovanými, zastavil. Súd prvej inštancie zastavil konanie proti žalovanému v 2. rade a žalovanej v 3. rade. Zároveň rozhodol o náhrade trov konania žalovaného v 2. rade a žalovanej v 3. rade.
4. Účastníkmi konania tak zostali p. G.. P. W. v postavení žalobcu a p. B. W. v postavení žalovaného.
5. Na návrh žalobcu zo dňa 07.04.2011 o pripustenie ďalšieho účastníka do konania, súd prvej inštancie uznesením zo dňa 13.07.2012, č. k. 9C 23/2009-139 pripustil vstup T.o konania na strane žalovaného, ktorý v konaní následne vystupoval ako žalovaný v 2. rade.
6. Súd prvej inštancie v priebehu konania zistil, že pôvodný žalobca v konaní G.. P. W. dňa XX.XX.XXXX zomrel a jeho dedičmi sa stali synovia G.. W. W. a H. W., a manželka Y. W.. T. XX.XX.XXXX zomrela Y. W., pričom jej dedičmi sa stali synovia G.. W. W. (s ktorým súd následne pokračoval v konaní ako so žalobcom v 1. rade) a H. W. (s ktorým súd následne pokračoval v konaní ako so žalobcom v 2. rade).
7. Po ustálení okruhu účastníkov, súd prvej inštancie vec prejednal a rozhodol.
8. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie podrobil skúmaniu aj darovaciu zmluvu zo dňa 23.02.2007, ktorou p. Y. W. ako darkyňa, darovala žalovanému v 1. rade ako obdarovanému nehnuteľnosti - pozemky. Žalobca namietal, že obsah darovacej zmluvy nezodpovedal vôli darkyne, ktorá nemala v úmysle sporné pozemky darovať.
9. Pri skúmaní tejto otázky súd prvej inštancie vychádzal z celkového kontextu skutočností, ktoré vyšli najavo v spornom období. Zistil, že p. Y. W. disponovala pomerne rozsiahlym majetkom, ktorý pozostával najmä z nehnuteľností - pozemkov, ktoré už za svojho života začala prerozdeľovať svojim trom deťom - účastníkom konania. X. G.. P. W. potvrdil, že zo strany matky dostal darom rozsiahle pozemky o rozlohe vyše 11.000 m2. Túto skutočnosť osvedčuje aj obsah jeho čestného vyhlásenia zo dňa 08.09.2003. V rámci svojho výsluchu rovnako potvrdil, že sa zaviazal, že časť týchto darovaných pozemkov prevedie na bratov. Realizoval to čiastočne len voči bratovi T., bratovi B. však nepreviedol nič.
10. Podľa názoru súdu prvej inštancie, z postoja G.. P. W. je zrejmé, že hoci mu matka darovala sporné pozemky, minimálne v budúcnosti bolo počítané s ich následným prerozdelením medzi všetkých súrodencov. Tomuto nasvedčuje aj vyjadrenie oboch žalovaných, ktorí obaja zhodne uviedli, že vzhľadom na darovanie rozsiahlych pozemkov P. W., bolo záujmom ich matky podiely dorovnať, pričom uzavretie darovacích zmlúv bolo výsledkom toho, že pôvodný žalobca v konaní tento svoj záväzok nesplnil.
11. Z vykonaného dokazovania, výsluchu oboch žalovaných a svedkyne Y. W., mal súd prvej inštancie za preukázané, že p. Y. W. mala záujem a vôľu dorovnať podiely na darovaných nehnuteľnostiach medzi svojimi synmi ešte za svojho života. Tento záver osvedčovalo aj jej čestné vyhlásenie zo dňa 23.07.2007, v rámci ktorého avizovala darovanie nehnuteľností svojim synom B. a P., pričom bolo zrejmé, že darovacie zmluvy by sa stali bezpredmetnými len vtedy, ak bude zo strany P. W. prevedený podiel B. W.. Z obsahu svedeckých výpovedí, ako aj z čestného vyhlásenia Y. W., bola podľa súdu prvej inštancie zrejmá vyššie naznačená skutková situácia, ktorá predchádzala uzavretiu spornej darovacej zmluvy zo dňa 23.02.2007.
12. Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal argumentmi žalobcu, akcentujúcimi údajnú formálnu neúplnosť darovacej zmluvy. Podľa súdu, skutočnosť, že darovacia zmluva nie je očíslovaná, že mená účastníkov zmluvy pri ich podpisoch neboli predtlačené, ako aj neoznačenie posledného (tretieho) článku zmluvy rímskym číslom III (vzhľadom na označenie prvých dvoch článkov zmluvy rímskymi číslami), nemôže mať za žiadnych okolností za následok neplatnosť darovacej zmluvy. Jednalo by sa o prílišný, a teda neprípustný formalizmus, ktorý by viedol v jednotlivých prípadoch až k absurdným záverom, kedy by za neplatné museli byť považované aj zmluvy, ktoré obsahujú všetky zákonné obsahové a formálne náležitosti.
13. Darovacia zmluva bola uzavretá písomne, nakoľko v zmysle § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. Na spornej darovacej zmluve
figurovali podpisy oboch zmluvných strán. Nakoľko sporná zmluva obsahovala všetky podstatné náležitosti, bola dodržaná zákonná písomná forma, neočíslovanie strán alebo článkov zmluvy, či nepredtlačenie mien osôb, ktoré ju podpisovali, bolo irelevantné. Rovnako bolo neopodstatnené aj tvrdenie žalobcov, že predmet darovania nebol riadne špecifikovaný, keď tento je zrejmý z čl. I darovacej zmluvy. Skutočnosť, že sa v ostatných dojednaniach zmluvy (bode 5) nenachádza úplná špecifikácia predmetu darovania, bolo, vzhľadom na jeho nezameniteľnú charakteristiku v čl. I, úplne bezpredmetná. Žalobca v konaní poukazom na vyššie naznačené „nedostatky“ zmluvy, tvrdil, že tieto osvedčujú manipuláciou so zmluvou po jej vyhotovení a podpise. V tomto kontexte však súd prvej inštancie poukázal na to, že aj na druhej strane zmluvy sa kontext, spôsob formulácie, ani obsah neodlišuje od prvej strany zmluvy, taktiež sa tu spomínali zmluvné strany označené ako darca a obdarovaný. Hoci z vykonaného dokazovania nebolo sporné, že zmluvu, ako aj čestné vyhlásenie, mala po jej podpise vo svojej dispozícii p. Y. čo táto sama v rámci svojej svedeckej výpovede potvrdila, manipuláciu so zmluvou alebo jej obsahom toto žiadnym spôsobom neosvedčuje.
14. Jednou z hlavných námietok žalobcu bolo, že p. Y. W. darovaciu zmluvu nepodpísala, že jej podpis bol falšovaný, pozmeňovaný a ako taký javí známky nepravosti. Súdu prvej inštancie na preukázanie tohto svojho tvrdenia nepredložil jediný dôkaz, ktorý by dôvodne a bez pochybností naznačoval pravdivosť týchto jeho tvrdení. V prvom rade súd prvej inštancie poukázal na zhodné výpovede žalovaných, svedkyne Q. F., ako aj Y. W., ktorý sa zhodli v tom, že darovaciu zmluvu p. Y. W., spolu s čestným vyhlásením, podpísala na Mestskom úrade Vajnory, v ich prítomnosti, pričom jej podpis bol riadne a zákonne osvedčený p. F., ako poverenou zamestnankyňou úradu. Je nesporné a vyplýva to aj z výpisu z knihy osvedčovaní, že dňa 23.2.2007 došlo k osvedčeniu podpisov p. Y. W. príslušnou pracovníčkou mestského úradu, čo nepochybne táto potvrdila vo svojej svedeckej výpovedi, kedy sa odvolávala dokonca na to, že p. W. predtým poznala. Bolo zrejmé, že pri overovaní sa príslušný zamestnanec nezaoberá obsahom overovanej listiny. Overuje totižto len podpis ako taký, teda to, že tento bol urobený pred ním a v jeho prítomnosti, a že ho realizovala príslušná osoba, ktorej totožnosť musí riadne overiť. Skutočnosť, že k takémuto podpisu zo strany p. Y. W. došlo, bolo preto nesporné. Jednoznačnosť tohto záveru nijako neoslabila ani skutočnosť, že v osvedčovacej knihe, namiesto darovacej zmluvy, bola uvedená zmluva kúpna. Táto skutočnosť nemala nijaký vplyv na osvedčenie podpisu ako takého, ani na obsah podpisovanej zmluvy. Súd prvej inštancie nemal dôvod pochybovať o tvrdení svedkyne F., ktorá pripustila možnosť chyby z nepozornosti. Svedkyňa nemala dôvod neuvádzať súdu prvej inštancie pravdu, jej nedôveryhodnosť nebola namietaná ani jednou zo sporových strán. Rovnako bolo možné vyhodnotiť aj to, že pred iným orgánom najskôr uvádzala overovanie listín priamo v dome p. Y. W.. V konaní pred súdom prvej inštancie jednoznačne potvrdila, že k overeniu došlo na úrade, opísala, kto bol prítomný pri podpisovaní a jej svedecká výpoveď plne korešpondovala s ostatnými skutočnosťami, ktoré vyplynuli z dokazovania.
15. Jediným dôkazom, ktorý žalobca predložil súdu prvej inštancie, a ktorý mal osvedčiť nepravosť podpisu p. W. na zmluve a na návrhu na vklad nehnuteľností, bolo odborné stanovisko P.. P. N.. Súd prvej inštancie však tento listinný dôkaz vyhodnotil ako nedôveryhodný, čo napokon vyplýva aj z jeho obsahu, resp. záverov v ňom prijatých. Na viacerých miestach bolo zdôraznené, že pri jeho vyhotovovaní mal znalec k dispozícii len kópie skúmaných listín, ktoré nevyhovujú písmoznaleckému skúmaniu. Sama znalkyňa uviedla, že kópie akejkoľvek písomnosti neumožňujú overiť, či pri jej vyhotovení a podpise bola použitá niektorá z metód technického falšovania. Okrem toho, v podstate žiadnym jednoznačným spôsobom nebola spochybnená pravosť podpisu p. Y. W. na spornej darovacej zmluve (keď len bolo konštatované, že návrh na vklad, resp. podpis na ňom, vykazuje viac rozdielnych znakov ako kópia sporného podpisu na darovacej zmluve). Bolo zrejmé (a konštatuje to aj samotná znalkyňa, pričom táto skutočnosť je súdu prvej inštancie známa aj z jeho rozhodovacej činnosti), že na overenie pravosti podpisov je vždy nutné predložiť originály listín. Tento listinný dôkaz preto súd prvej inštancie vyhodnotil ako nepresvedčivý.
16. Pre účely ustálenia si všetkých skutkových okolností, si súd prvej inštancie pripojil aj znalecké posudky, vyhotovené v inom konaní, ktoré síce neskúmali spornú zmluvu (uzavretú medzi Y. W. a žalovaným v 1. rade), ale darovaciu zmluvu medzi Y. a žalovaným v 2. rade. Nakoľko k podpisom oboch zmlúv došlo za obdobných okolností a v rovnakom čase a mieste, podľa súdu predstavovali znalecké závery nepochybne relevantné dôkazné prostriedky, podporne využiteľné aj v tomto konaní. Z takto vykonaného dokazovania (znalkyne Dugošovej) vyplývalo, že skúmaním sporných písomností neboli zistené žiadne charakteristické znaky, svedčiace o pozmeňovaní alebo technickom falšovaní. Podpis na
darovacej zmluve bol vyhotovený iným perom ako na návrhu na vklad. Zároveň znalkyňa konštatovala, že darovacia zmluva, ako aj čestné vyhlásenie zo dňa 23.02.2007, boli s najväčšou pravdepodobnosťou vyhotovené, podpísané a overené súčasne. N. F. v znaleckom posudku konštatovala len skutočnosť, že podpis na návrhu na vklad nie je podpisom p. Y. W.. Podpisy na darovacej zmluve, na čestnom vyhlásení a v osvedčovacej knihe sú však podpismi p. Y. W..
17. Uvedené zistenia viedli súd prvej inštancie k záveru, že dňa 23.02.2007 došlo k podpisu a následnému osvedčeniu podpisov na darovacích zmluvách (pre obdarovaného B. W. a pre obdarovaného T. W.) zo strany p. Y. W.. Aj tieto znalecké posudky obsahovo svedčili v prospech tvrdenia žalovaných, že darovacia zmluva (medzi Y. W. a B. W.) bola podpísaná spolu s darovacou zmluvou (medzi Y. W. a T. W.), čestným vyhlásením p. Y. W. dňa 23.02.2007, pričom jej podpisy boli riadne overené príslušnou zamestnankyňou mestského úradu. Bolo by totiž nelogické predpokladať, a žiadny dôkaz ani argument žalobcu neosvedčoval opak, že by v tento deň, boli p. Y. W. podpísané len listiny - darovacia zmluva pre syna T., čestné vyhlásenie a osvedčovacia kniha, avšak k podpisu darovacej zmluvy pre syna B. (spornej darovacej zmluvy, skúmanej súdom v tomto konaní) nedošlo a zo strany príbuzných došlo k následnému falšovaniu alebo pozmeňovaniu tohto podpisu. Všetky listinné dôkazy, ako aj obsah svedeckých výpovedí, smerovali k jedinému logickému záveru, že p. Y. W. dňa 23.02.2007 riadne podpísala spornú darovaciu zmluvu, ktorou previedla sporné nehnuteľnosti na syna B., jej podpis bol riadne osvedčený, čím riadne, určite a zrozumiteľne prejavila svoju vôľu darovať nehnuteľnosti, ktorých určenia, že patria do dedičstva sa domáha žalobcu, synovi B. (žalovanému v 1. rade).
18. Súd prvej inštancie dodal, že hoci v konaní bol spochybnený podpis p. Y. W. výlučne na návrhu na vklad vlastníckeho práva na základe darovacej zmluvy pre T. W., aj v prípade prijatia záveru o možnosti podpísania návrhu na vklad vlastníckeho práva pre B. W. niekým iným ako darkyňou Y. W., nemala táto skutočnosť vplyv na vyššie uvedené závery. Dôvodom je v prvom rade to, že návrh na vklad vlastníckeho práva nemusia podávať obe zmluvné strany, žalobcom môže byť v zmysle zákona aj len jedna zo zmluvných strán. Návrh na vklad v tomto prípade bol podpísaný aj p. B. W. a ako taký bol po formálnej stránke riadnym návrhom na vklad, tak ako to predpokladá katastrálny zákon.
19. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 142 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prvej inštancie prizná náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Zároveň, nakoľko vo veci bol návrh v časti zobratý späť, súd prvej inštancie prihliadol aj na ustanovenie § 146 ods. 2 OSP. Bolo zrejmé, že žalobca zobral svoj návrh na začatie konania v časti o určenie neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 23.02.2007 späť bez uvedenia dôvodu, čím nesporne procesne zavinil zastavenie konania v tejto časti návrhu a ako takému mu vznikla povinnosť nahradiť trovy konania žalovaným. Rovnako bol neúspešný aj v ostatnej časti návrhu, ktorý súd prvej inštancie zamietol. Žalovaným teda vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. Napriek tomu, že žalovaný v 2. rade ako úspešný účastník konania, má rovnako nárok na náhradu vzniknutých trov konania, tieto si nevyčíslil v zákonom stanovenej lehote. Súd prvej inštancie tiež z obsahu spisu zistil, že mu v konaní žiadne nevznikli, preto mu ich náhradu nepriznal v zmysle § 151 ods. 2 OSP.
20. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia v 1. a 2. rade. Namietli, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav, keď odmietol vykonať dôkaz, ktorý žalobcovia žiadali vykonať od začiatku konania. Žalobcovia počas konania poukazovali na tú skutočnosť, že sporná darovacia zmluva, aj napriek tomu, že vykazuje všetky podstatné zákonné náležitosti právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 a § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nemusí obsahovať skutočný prejav vôle darkyne Y. W.. Z výsluchov svedkov vyplynuli vážne pochybnosti a rozpory ohľadne miesta podpisovania predmetnej darovacej zmluvy, pretože tvrdenia Q. F. a Y. W., že sa tak udialo na úrade matriky, boli vyvrátené listinnými dôkazmi a výsluchom U. P., ktorý potvrdil, že k overeniu podpisu došlo mimo sídla úradu, o čom svedčí aj evidencia dochádzky. Pri argumentácii súdu prvej inštancie, že nie sú podstatné údajné formálne neúplnosti darovacej zmluvy, v kontexte vykonaných dôkazov majú podstatný význam pre skúmanie, či a aká listina bola podpísaná, a v prípade, ak bola podpísaná nejaká listina, aká to bola, či nedošlo k manipulácii s napadnutou darovacou zmluvou. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia nemali možnosť si dať vyhotoviť znalecký posudok z dôvodu absencie originálov sporných listín, ktoré sa nachádzajú v spise ako súčasť katastrálneho spisu, dali si vyhotoviť „odborné stanovisko“, z ktorého záverov uvedených v Odbornom stanovisku č. 31/2010 zo dňa 05.10.2010
za účelom overenia pravosti sporných listín, pravosti sporných podpisov vyplynuli vážne pochybnosti a navrhli, aby súd prvej inštancie v tomto konaní pribral znalca z dvoch odborov: Kriminalistika, odvetvie: Grafická diagnostika; a Kriminalistika alebo Písmoznalectvo, odvetvie: Ručné písmo (identifikácia pisateľa). V osvedčovacej knihe bolo uvedené v daný deň, že sa osvedčovala kúpna zmluva, a nie darovacia zmluva, a na spornej darovacej zmluve podpisy Y. vykazujú znaky vážnych pochybností. Znalkyňa Mgr. Zelenková vo svojom odbornom stanovisku vzniesla pochybnosti o pravosti spornej listiny a tieto aj náležite a odborne uviedla vo svojom stanovisku. Žalobcovia majú za to, že jediným dôkazom nevyhnutným na odstránenie týchto pochybností, môže byť znalecký posudok, resp. nariadenie znaleckého dokazovania, ktoré jediné môže skúmať pravosť týchto podpisov, prípadne možnú manipuláciu s týmito listinami, ak aj bude preukázané, že podpis na tejto listine je pravý. Súd prvej inštancie v ďalšom odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na „predpokladanú“ vôľu poručiteľky Y. W. pri uzatváraní darovacej zmluvy, avšak tieto okolnosti v rámci konania neboli namietané a s ohľadom na nemožnosť vypočutia Y. W. v tomto konaní ani nebolo možné tieto okolnosti potvrdiť či vyvrátiť, v takom prípade ide len o domnienky. Na záver žalobcovia navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a aby žalovaným uložil povinnosť zaplatiť žalobcom trovy odvolacieho konania.
21. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedol, že posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy výlučne vecou súdu, a nie účastníkov konania. Žalovaný v 1. rade sa v plnej miere stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno v zásadnej otázke, resp. tvrdení, že p. Y. W. nepodpísala darovaciu zmluvu, teda že jej podpis na nej bol sfalšovaný. Žalobcovia počas celého konania nepredložili dôkaz, ktorý by dôvodne a bez pochybností mohol aspoň naznačovať pravdivosť týchto ich tvrdení. Nič na tom nemení ani odborné stanovisko, ktoré žalobcovia predložili ako dôkaz, pričom toto stanovisko súd prvej inštancie správne posúdil ako nedôveryhodné, resp. nepresvedčivé, keďže vychádzalo z kvalitatívne nespôsobilých listín. Súd prvej inštancie až nad rámec potrebného rozsahu dokazovania si vyžiadal a skúmal znalecké posudky vyhotovené v inom identickom konaní s tými istými účastníkmi, v ktorom je predmetom sporu platnosť darovacej zmluvy medzi p. Y. W. a žalovaným v 2. rade. K uzavretiu oboch darovacích zmlúv došlo za rovnakých okolností v rovnakom čase a mieste, preto aj z pohľadu totožných námietok a vyslovených domnienok žalobcov v oboch konaniach predstavovali znalecké závery ohľadne podpisu p. Y. W. na darovacej zmluve uzavretej s T. W. dôkazný prostriedok podporne využiteľný aj v tomto konaní. Za zásadný listinný dôkaz možno považovať čestné prehlásenie zo dňa 23.02.2007 podpísané p. Y. W., z ktorého vyplýva jej jednoznačná vôľa darovať pozemky písomnou darovacou zmluvou svojim dvom synom, tj. žalovaným v 1. a 2. rade. Pôvodný žalobca G.. P. W., ktorý zomrel počas konania, ako aj súčasní žalobcovia, viackrát potvrdili, že na predmetnom čestnom prehlásení je autentický podpis Y. W., ktorý je aj úradne overený. Toto čestné prehlásenie bolo s úradne overeným podpisom podpísané súčasne, t.j. v rovnaký čas a na rovnakom mieste, ako žalobcami napadnutá, resp. spochybňovaná darovacia zmluva. Inými slovami, pôvodný žalobca, resp. súčasní obaja žalobcovia, nespochybňujú samotný obsah (vôľu) a podpis p. Y. W. na čestnom prehlásení, ale spochybňujú a namietajú, že túto svoju vôľu deklarovanú v čestnom prehlásení, skutočne aj v rovnakom čase a na rovnakom mieste p. Y. W. realizovala formou písomnej darovacej zmluvy. Rovnako ako listinné dôkazy, ani výpovede svedkov ani náznakom nesvedčili tomu, čo opakovane tvrdili žalobcovia, resp. pôvodný žalobca, a už vôbec nevyvolali žiadne vážne pochybnosti, ako tvrdia žalobcovia vo svojom odvolaní. Žalovaný v 1. rade sa stotožňuje s tvrdením súdu prvej inštancie, že nariadenie znaleckého dokazovania, resp. pripustenie vykonania akéhokoľvek dôkazu, musí vychádzať z existencie spornej skutočnosti v konaní, ktorej osvedčenie a ustálenie nemožno dosiahnuť iným spôsobom ako znaleckým dokazovaním. V danej veci žalobcovia nepredložili jediný dôkaz, okrem svojich domnienok a výlučne subjektívneho hodnotenia skutkovej situácie. Na záver žalovaný v 1. rade navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a súčasne uložil žalobcom povinnosť nahradiť žalovanému v 1. rade spoločne a nerozdielne trovy odvolacieho konania.
22. Žalovaný v 2. rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedol, že sa plne stotožňuje s vyjadrením žalovaného v 1. rade, a že odvolanie považuje za nedôvodné.
23. Vyjadrenia žalovaných v 1. a 2. rade boli doručené žalobcom dňa 21.06.2016 a 15.08.2016. Žalobcovia nevyužili svoje procesné právo na podanie odvolacej repliky.
24. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu tejto veci po 30. júni 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (v zmysle ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže odvolanie v tejto veci bolo podané ešte pred 01.07.2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho tu v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP, rešpektujúc, že podľa § 470 ods. 2 CSP procesné účinky odvolania podaného predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované aj po 30. júni 2016. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva tiež zo základných princípov CSP, a to princípu spravodlivej ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok II ods. 1 a ods. 2 CSP), vrátane článku III ods. 1 CSP.
25. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi (teraz § 379, § 380 CSP), preskúmaním napadnutého rozsudku, celého spisového materiálu a po preskúmaní odvolacích námietok žalobcov, dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Nebol tak dôvod napadnutý rozsudok zmeniť alebo zrušiť, pretože súd prvej inštancie rozhodol vo veci vecne správne. Keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia pojednávania a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP svoj rozsudok vo veci verejne vyhlásil dňa 29.10.2019, pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom.
26. Prihliadnuc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v posudzovanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré uvádzali žalovaní na svoju obranu, pričom zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom relevantným pre právne posúdenie dôvodnosti podanej žaloby. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Súd prvej inštancie ich posúdil súhrnne, a dostatočne ich aj vyhodnotil. Na takto ustálený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Občianskeho zákonníka, zákona o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálneho zákona) a zákona o osvedčovaní listín a podpisov na listinách obvodnými úradmi a obcami, a svoje dôvody, pre ktoré podanú žalobu zamietol, aj v súlade s § 220 ods. 2 CSP (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie podľa § 157 ods. 2 OSP) podrobne a presvedčivo odôvodnil. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán, a dôsledne posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok strán súvisiacich s predmetom konania.
27. Obsah odvolania žalobcov nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska nimi uvádzaných tvrdení v podanom odvolaní, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.
28. V odvolacom konaní tiež nevyšlo najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, trpelo vadou týkajúcou sa procesných podmienok, na ktorú by musel odvolací súd prihliadnuť (§ 380 ods. 2 CSP).
29. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je dostatočne vyčerpávajúce, a preto si nežiada ani obšírne doplniť dôvody na zdôraznenie jeho správnosti, nakoľko odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP) a v podrobnostiach naň odkazuje.
30. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ žalobcovia v odvolaní namietali, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav z dôvodu, že nevykonal nimi navrhnuté dokazovanie ohľadne pravosti podpisu darkyne na spornej darovacej zmluve (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/ OSP), tento dôvod neobstojí.
31. Súd totiž nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie,
ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie v zmysle § 120 ods. 1 OSP), a nie účastníkov konania. Záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Navyše, nevykonanie žalobcami navrhnutého dôkazu súd prvej inštancie aj riadne odôvodnil na strane 16 napadnutého rozsudku.
32. Vykonané dôkazy súd prvej inštancie hodnotil v súlade s § 132 OSP, podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia, súd prvej inštancie pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci.
33. Z vykonaného dokazovania, najmä z výsluchu oboch žalovaných, ako aj svedkyne Y. bolo počas konania preukázané, že p. Y. W. mala záujem a vôľu dorovnať podiely na darovaných nehnuteľnostiach medzi svojimi synmi ešte za svojho života. Uvedené preukazuje aj predmetné čestné vyhlásenie zo dňa 23.07.2007, v rámci ktorého avizovala darovanie nehnuteľností svojim synom B. a P.. Súd prvej inštancie preto správne uviedol, že v tomto prípade sa uzavretie darovacej zmluvy javí ako logický následok všetkých udalostí, teda toho, že p. Y. W. najskôr obdarovala rozsiahlymi pozemkami svojho syna P., následne, keďže tento prislúchajúci podiel nepreviedol na žalovaného v 1. rade, sa snažila dorovnať podiely práve formou darovania iných nehnuteľností v jej vlastníctve žalovanému v 1. rade.
34. Na spornej darovacej zmluve bol riadne osvedčený podpis darcu, a to vo forme osvedčovacej doložky, ktorá ako verejná listina preukazuje skutočnosti, ktoré sú v nej obsiahnuté vo vzťahu k listine, na ktorej je vyhotovená alebo ku ktorej je pripojená. Pri verejnej listine ako dôkaznom prostriedku platí, že potvrdzuje pravosť toho, čo sa v nej osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak, pričom nestačí len jednoduché popieranie pravdivosti.
35. Žalovaný v 1. rade sa stal na základe darovacej zmluvy vlastníkom darovaných nehnuteľností, čo je osvedčené aj čestným vyhlásením zo dňa 23.2.2007, ktoré p. Y. W. podpísala a v rámci ktorého vyhlásila, že súhlasí s návrhom svojich synov B. a T. W. na vyrovnanie podielov formou darovacích zmlúv v prípade, že syn P. W. nezmení svoje stanovisko a diel, ktorý prináleží B. W., mu neprevedie.
36. Taktiež súd prvej inštancie správne vyhodnotil odborné stanovisko Mgr. Márie Zelenkovej, keď daný listinný dôkaz vyhodnotil ako nedôveryhodný. Zo záverov predmetného stanoviska vyplýva, že pri jeho vyhotovovaní mal znalec k dispozícii len nekvalitné kópie skúmaných listín, ktoré nevyhovujú písmoznaleckému skúmaniu. Sama znalkyňa uviedla, že kópie akejkoľvek písomnosti neumožňujú overiť, či pri jej vyhotovení a podpise bola použitá niektorá z metód technického falšovania. Na overenie pravosti podpisov je vždy nutné predložiť originály listín.
37. Zároveň ostatné listinné dôkazy, ako aj obsah svedeckých výpovedí, smerovali k správnemu záveru, že p. Y. W. dňa 23.02.2007 riadne podpísala spornú darovaciu zmluvu, ktorou previedla sporné nehnuteľnosti na syna B., jej podpis bol riadne osvedčený, čím riadne, určite a zrozumiteľne prejavila svoju vôľu darovať predmetné nehnuteľnosti žalovanému v 1. rade.
38. Svedkyňa F. v konaní uviedla, že ako overovateľka podpisov na miestnej matrike osobne overovala podpis p. Y. W. a priznala, že pri zápise do osvedčovacej knihy mohlo z jej strany dôjsť k omylu, keď namiesto „darovacia zmluva“ zapísala „kúpna zmluva“. Zdôraznila však, že podstatné je osvedčenie samotného podpisu, ktoré prebehlo v tomto prípade riadne a podľa zákona. Rovnako uviedla, že ďalší svedok p. P. jej ako starosta Mestskej časti Bratislava - Vajnory prikázal v roku 2008 priniesť osvedčovaciu knihu s odôvodnením, že si do nej želá nahliadnuť jeho kamarát, t.j. pôvodný žalobca G.. P. W. za účelom zistenia overenia podpisu na darovacej zmluve. Overovanie podpisu na úrade alebo mimo neho má rovnakú váhu. Aj z výpisu z knihy osvedčovaní vyplýva, že dňa 23.02.2007 došlo k osvedčeniu podpisov p. Y. W. príslušnou pracovníčkou mestského úradu, čo jednoznačne táto potvrdila vo svojej svedeckej výpovedi.
39. Žalobcovia počas celého konania nepredložili relevantný dôkaz, ktorý by dôvodne a bez pochybností mohol aspoň naznačovať pravdivosť ich tvrdení o falšovaní podpisu darkyne na spornej darovacej zmluve, pričom počas konania boli vykonanými dôkazmi nepochybne ich tvrdenia
vyvrátené. Nič na tom nemení ani odborné stanovisko, ktoré žalobcovia predložili ako dôkaz, nakoľko toto stanovisko súd prvej inštancie správne posúdil ako nedôveryhodné, resp. nepresvedčivé, keďže vychádzalo z kvalitatívne nespôsobilých listín. Z vykonaného dokazovania nevyplynuli žalobcami tvrdené pochybnosti, keďže tie boli listinnými dôkazmi a výsluchom viacerých svedkov hodnoverne vyvrátené. Na základe týchto skutočností by nebolo nariadenie ďalšieho znaleckého dokazovania potrebné a hospodárne.
40. Pretože súd prvej inštancie rozhodol o žalobnom návrhu žalobcov, ako aj o trovách konania vecne správne, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
41. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1, v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Žalovaní v 1. a 2. rade boli v odvolacom konaní úspešní, a preto im vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 2 CSP samostatným rozhodnutím.
42. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).