Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_22Csp-53-2019.pdf
PDF · 99.58 KB
Case nature
Area
Subarea
22Csp/53/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Vladimírom Šalamúnom v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzska republika, zapísanom v obchodnom registri Paríž pod číslom 542 097 902 RCS Paris, konajúceho na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovanému: R. H., F.. XX.XX.XXXX, T. P. XX, XXX XX D. A., štátny občan SR, o zaplatenie 729,23 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 689,23 € spolu s úrokmi vo výške 27,00 % ročne zo sumy 592,40 € od 03.06.2016 do zaplatenia a s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 689,23 € od 03.06.2016 do zaplatenia a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a . III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 89 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou dňa 17.05.2019 si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 729,23 € s príslušenstvom titulom splnenia záväzku v zmysle Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 26.08.2015. Žalobca sa tiež domáhal náhrady trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku a trovách právneho zastúpenia.
2. Žalobca v žalobe uplatnený nárok odôvodnil tým, že dňa 26.08.2015 právny predchodca žalobcu CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783 (ďalej len „Cetelem“), ako veriteľ uzatvoril so žalovaným, ako dlžníkom, zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bol záväzok Cetelemu poskytnúť žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške 617,18 € na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami a to formou 20 mesačných splátok vo výške 40,94 €, so splatnosťou prvej splátky 15.09.2015. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradil žalovaný Cetelemu do podania žaloby len časť dlžnej sumy, a to sumu vo výške 40,94. Na predžalobné výzvy žalovaný nereagoval. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného Cetelem vyhlásil dňa 02.06.2016 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam má žalovaný voči neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 729,23 € (592,40 € z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny; 80,87 € z titulu dlžných úrokov z úveru 15,96 € z titulu dlžného poistného z úveru; 40,00 € z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky). Okrem toho je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi úroky z dlžnej
úverovej istiny vo výške 27,00 % ročne zo sumy 592,40 € od 03.06.2016 až do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 689,23 € od 03.06.2016 až do zaplatenia.
3. Súd žalovaného uznesením č.k. 22Csp/53/2019-43 zo dňa 12.06.2019 vyzval, aby sa v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia k žalobe písomne vyjadril, uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný sa k žalobe v súdom stanovenej lehote nevyjadril.
4. Podľa § 219 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
Podľa 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
5. Keďže na prejednanie veci nebolo potrebné nariadiť pojednávanie, súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 29.10.2019.
6. Súd vykonal vo veci dokazovanie a po oboznámení sa so žalobou podanou dňa 17.05.2019, Zmluvou o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 26.08.2015, výpisom z úverového účtu žalovaného, Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 09.06.2016, plnomocenstvom právneho zástupcu žalobcu zo dňa 29.04.2019, plnomocenstvom zo dňa 01.01.2019, výpisom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA z obchodného registra, výpisom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky z obchodného registra, odpoveďami na lustráciu žalovaného v Registri obyvateľov, obchodnom vestníku, správou ORPZ-ZH-OPP3-553/2016 zo dňa 07.08.2019, zistil nasledovný skutkový stav:
7. Dňa 26.08.2015 právny predchodca žalobcu Cetelem, ako veriteľ uzatvoril so žalovaným, ako dlžníkom, Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcové zmluvy o poskytovaní platobných služieb č. XXXXXXXXXXXXXXX. Predmetom Zmlvy o spotrebiteľskom úvere bolo poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru dlžníkovi za podmienok dohodnutých v tejto zmluve a záväzok dlžníka poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť dohodnuté úroky a poplatky a plniť ďalšie povinnosti dohodnuté v tejto zmluve. Cena tovaru alebo služby: 675,18 €; priama platba predajcovi: 58,00 €; výška úveru: 617,18 €; výška mesačnej splátky: 40,94 €; počet mesačných splátok: 20; splatnosť mesačnej splátky: 15. deň v mesiaci; splatnosť prvej mesačnej splátky: 15.09.2015; konečná splatnosť úveru: 15.04.2017; výška úrokovej sadzby 27,00 p.a. - fixná, RPMN: 30,60 %; odplata: 27 %; priemerná RPMN: 34,4 %; celková čiastkach k zaplateniu: 773,20 €; poplatok za poistenie: 5,9 %, opis tovaru alebo služby: mobilný telefón, č. obj: XXXXXXXXXX.
8. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 09.06.2016 Cetelem oznámil žalovanému, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a ku dňu 02.06.2016 sa stal jeho záväzok vo výške 729,23 € splatný v celom rozsahu.
9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
10. Súd mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dňa 26.08.2015 platne uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXX. Z obsahu tejto zmluvy vyplýva, že právny predchodca žalobcu pri jej uzavretí konal v rámci svojho predmetu podnikania. Žalovaný uzavrel zmluvu ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Podľa obsahu zmluvy sa dá posúdiť, že ide o tzv. typovú alebo formulárovú zmluvu, vyhotovenú pre širší neurčený okruh spotrebiteľov s minimálnou možnosťou spotrebiteľa zasiahnuť do ich obsahu. Súd po preskúmaní obsahu a predmetu zmluvy ako aj postavenia účastníkov zmluvy dospel k záveru, že právny vzťah, založený predmetnou zmluvou je potrebné považovať za vzťah spotrebiteľský. Po preskúmaní obsahu zmluvy súd zistil, že predmetná zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti vyžadované v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., ktorých absenciu zákon sankcionuje tým, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd taktiež nezistil také skutočnosti, ktoré by spôsobovali neplatnosť niektorého z ustanovení zmluvy pre jeho rozpor s dobrými mravmi, resp. so zákonom a súdnym prieskumom nebola zistená ani prítomnosť neprijateľných zmluvných podmienok. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške 617,18 € a žalovaný sa zaviazal žalobcovi poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť mu dohodnuté úroky a poplatky. Túto povinnosť žalovaný porušil a poskytnutý úver v súlade s uzatvorenou zmluvou nesplácal, v dôsledku čoho právny predchodca žalobcu dňa 02.06.2016 rozhodol o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, v dôsledku čoho žalovanému vznikla povinnosť uhradiť celú pohľadávku žalobcu. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by uvedený dlh žalobcovi uhradil, prípadne, že by jeho dlh zanikol iným spôsobom. Súd na základe takto zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia veci posúdil, vychádzajúc z vyššie konštatovaných skutočností, žalobný návrh žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 689,23 € (592,40 € z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny; 80,87 € z titulu dlžných úrokov z úveru; 15,96 € z titulu dlžného poistného z úveru) ako dôvodný a vyhovel mu tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
11. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
12. Podstatnými náležitosťami zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka je určenie zmluvných strán, výšky úveru a záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie dlžníka peňažné prostriedky v dohodnutej výške, ako aj záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky. Úrok z úveru je vlastne cena resp. odplata za užívanie veriteľom poskytnutých peňažných prostriedkov. Úroky z úveru sú obsahom a teda súčasťou záväzku dlžníka, na ktorom sa s veriteľom dobrovoľne dohodol, platiť zmluvne dohodnuté úroky z úveru spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Dlžník má povinnosť platiť úroky veriteľovi počas celej doby užívania poskytnutých peňažných prostriedkov, teda až do doby ich skutočného vrátenia veriteľovi. Obchodný zákonník nemá priamu úpravu, z ktorej by vyplývalo,
či veriteľovi patria zmluvné úroky v prípade predčasného zosplatnenia úveru iba do okamihu tohto zosplatnenia alebo mu tieto úroky patria až do doby konečného vrátenia peňažných prostriedkov dlžníkom. Takáto úprava absentuje aj pri zmluve o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka alebo v zákone č. 129/2010 Z. z.. Zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka, či zákona č. 129/2010 Z. z. nevyplýva zákaz dohody účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do úplného splatenia úveru. Pre určenie práv a povinností zmluvných strán je tak dôležitý obsah uzatvorenej zmluvy, ktorý však v prejednávanej veci vzhľadom k tomu, že sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere je potrebné podrobiť súdnej kontrole z toho hľadiska, či jednotlivé zmluvné dojednania spĺňajú podmienku ich prijateľnosti. Úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá omeškanie dlžníka ani zosplatnenie úveru, a teda odstúpenie veriteľa od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, žiaden vplyv (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43Co/1/2018-67 zo dňa 25.01.2018). Dohodnuté úroky z úveru predstavujú odmenu za požičanie peňazí a úroky z omeškania sú sankciou za porušenie povinností, t. j. za nezaplatenie dlhu riadne a včas. Kým povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi dohodnuté úroky vzniká zo záväzku v zmluve, povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva bez ďalšieho zo zákona ako dôsledok omeškania so splnením dlhu. Aj keď dlžník nie je v omeškaní so splnením dlhu, môže veriteľ požadovať dohodnuté úroky a úroky z omeškania môže požadovať pri omeškaní dlžníka aj u bezúročnej (bezodplatnej) pôžičky. Úroky z úveru nie sú sankciou za porušenie povinnosti, ale stávajú sa súčasťou peňažného záväzku dlžníka. Preto omeškanie s ich platením zákon sankcionuje povinnosťou platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania. Dohodnuté úroky a úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka), majú však iný právny dôvod a veriteľ ich môže požadovať vedľa seba. Odplata tvorená úrokom z omeškania bola určená v súlade s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v spojení s § 1a ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v príslušnom rozhodnom znení. Z uvedených dôvodov súd uložil žalovanému aj povinnosť zaplatiť žalobcovi dohodnuté úroky z nesplatenej istiny 592,40 € vo výške 27,00 % ročne a to odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru, t.j. odo dňa 03.06.2016 až do zaplatenia.
13. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
Podľa čl. 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
Podľa čl. 187 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.
Podľa čl. 188 ods. 1 CSP, s vykonáva dôkazy na pojednávaní.
Podľa čl. 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
14. Dokazovanie je zákonom upravený postup súdu, ako aj účastníkov konania, na základe, ktorého súd získava pre rozhodnutie podstatné skutkové poznatky vo veci, ktorá je predmetom konania. Dokazovanie v sporovom konanie je ovládané prejednacou zásadou. Civilný sporový poriadok zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní a obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní a teda aj pri vykonávaní dôkazov. Dôkazná povinnosť predstavuje špecifickú procesnú povinnosť, ktorou je zaťažená sporová strana. Dôkaznú povinnosť a ňou súvisiace dôkazné bremeno má v spore každý, kto v konaní niečo tvrdí. V rámci dokazovania platí zásada, že každá sporová strana musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, a teda musí preukázať to čo tvrdí a len potom môže súd zobrať jej tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. Neoznačenie dôkazov nie je vadou žaloby. Dôsledkom toho, že tvrdenie sporovej strany nie je preukázané ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre túto sporovú stranu nepriaznivé rozhodnutie. Žalobca musí preukázať skutočnosti, na základe ktorých mu jeho právo patrí. V danom konaní žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal existenciu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky od žalovaného vo výške 40,00 €. Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí (II. ÚS 38/2015). Vzhľadom k tomu, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno ohľadom svojich skutkových tvrdení uvádzaných v žalobe, súd žalobu v časti o zaplatenie náhrady nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky zamietol.
15. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
16. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu, v dôsledku čoho mu okrem povinnosti zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu vznikla aj povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške. Nakoľko dňa 03.06.2016, t.j. v prvý deň omeškania žalovanej s plnením peňažného dlhu základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky činila 0,00 %, súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 689,23 € od 03.06.2016 do zaplatenia.
17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojitosti s § 255 ods. 1 a 2 CSP. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 729,23 € s príslušenstvom, priznaná mu bola suma 689,23 € s príslušenstvom. V konaní mal žalobca úspech v 94,5 %, jeho neúspech predstavuje 5,5 %. Celkový úspech vo veci ktorý predstavuje 89 % (94,5 % - 5,5 %) mal teda žalobca, a v takomto rozsahu mu aj vzniklo nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Pokiaľ sa oprávnená osoba účinne vzdala odvolania, odvolanie už nemôže neskôr podať. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.