Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-613-2010.pdf
PDF · 86.49 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-4Er/613/2010
Uznesenie
Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávneného BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom vo Francúzsku, Pariž, 1 Boulevard Haussmann, reg. č. 542 097 902, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Bratislava, Karadžičova 2, IČO: 47 258 713 proti povinnému Q. Z., G.. XX.XX.XXXX, E. K. Ž.Q. G. G. XXX, o vymoženie 2 011,64 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu zastavuje.
II. Súd súdnemu exekútorovi JUDr. Romanovi Fogtovi nárok na náhradu trov exekúcie nepriznáva.
III. Súd povinnému náhradu trov exekučného konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca oprávneného CETELEM SLOVENSKO a.s. sa návrhom na vykonanie exekúcie z 25.11.2010 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie sumy 2 011,64 € s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu v Bratislave, sp. zn. 830/10 z 11.11.2010. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo udelené súdnemu exekútorovi JUDr. Romanovi Fogtovi 14.12.2010.
2. Uznesením č. k. 4Er/613/2010-39 z 8.11.2016, právoplatným 7.12.2016 súd pripustil, aby z konania vystúpil oprávnený CETELEM SLOVENSKO a.s., naposledy so sídlom v Bratislave, Panenská 7, IČO: 35 787 783 a aby na jeho miesto vstúpil do konania ako oprávnený BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom vo Francúzsku, Pariž, 1 Boulevard Haussmann, reg. č. 542 097 902, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Bratislava, Karadžičova 2, IČO: 47 258 713.
3. Súd využil oprávnenie, ktoré mu dáva § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "EP" alebo "Exekučný poriadok") v znení účinnom do 31.10.2013 a v posudzovanej exekučnej veci preskúmal, či nie je daný niektorý z dôvodov na zastavenie exekúcie. Vychádzal pritom aj z právneho názoru Ústavného súdu SR (porov. napr. uznesenie z 9.12.2010, sp. zn. II ÚS 545/2010), podľa ktorého exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu.
4. Súd opätovne preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, výpis z obchodného registra právneho predchodcu oprávneného, zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru z 18.7.2008, vzal do úvahy rozhodovaciu činnosť nadriadených súdov
v exekučných veciach, kde je povinným spotrebiteľ a dospel k záveru, že exekúciu je potrebné zastaviť v celom rozsahu.
5. Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru vyplynulo, že ju uzavrel 18.7.2008 právny predchodca oprávneného a povinný. Jej obsahom bol záväzok právneho predchodcu oprávneného poskytnúť povinnému spotrebiteľský úver na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného v zmluve a súčasne záväzok povinného nahradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné podmienky CETELEM SLOVENSKO, a.s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru (ďalej len "VOP"). V bode V.-13. VOP bola zakotvená rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory vzniknuté z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zánik zmluvy, sa budú rozhodovať v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu pri Komerčnej rozhodcovskej spoločnosti, a.s. alebo Rozhodcovského súdu v Bratislave, pričom týmto ponechali nedotknuté právo navrhovateľovi obrátiť sa s návrhom na začatie konania na príslušný súd Slovenskej republiky.
6. Z výpisu z obchodného registra súd zistil, že právny predchodca oprávneného bol v čase uzavretia zmluvy s povinným podnikateľom, predmetom činnosti ktorého bolo okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov.
7. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
8. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase vydania rozhodcovského rozsudku (ďalej len "zákon o rozhodcovskom konaní") súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo, c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
9. Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
10. Zásadný význam pre systém ochrany spotrebiteľa v práve EU predstavuje smernica 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5. apríla 1993 (ďalej len "smernica"). V zmysle článku 6 smernice úlohou členských štátov je, aby zabezpečili, že nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa. Podľa názoru Súdneho dvora oprávnenie súdu vysloviť z vlastného podnetu neprijateľnosť zmluvnej podmienky zakladá vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku zamýšľaného článkom 6 smernice (rozsudok z 27. júna 2000 v spojených veciach C-240/98 až C-244/98 Océano Grupo Editorial SA a Salvat Editores SA). Táto možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná pre to, aby bola pre spotrebiteľa zabezpečená účinná ochrana, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením (rozsudok z 26. októbra 2006 vo veci C-168/05 Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL). Súdny dvor judikoval (rozsudok zo 4. júna 2009 vo veci C-243/08 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi), že vnútroštátny súd je povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné pre tento účel.
11. Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa v záujme vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku a môže tak urobiť aj exekučný súd, ktorému to umožňuje ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní (porov. napr. uznesenie Krajského súdu v Prešove z 15.2.2011, sp. zn. 19CoE/99/2010).
12. Podľa článku 3 smernice 1. Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. 2. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. 3. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
13. Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len "Občiansky zákonník") spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 písm. r) a ods. 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
15. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že záväzkovo-právny vzťah medzi účastníkmi, z dôvodu porušenia ktorého došlo k vydaniu rozhodcovského rozsudku, vznikol na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru uzavretej 18.7.2008. Z obchodného registra vyplýva, že právny predchodca oprávneného uzatvoril zmluvu s povinným ako podnikateľ, predmetom činnosti ktorého bolo v čase uzavretia zmluvy okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Právny predchodca oprávneného teda pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako fyzickou osobou - nepodnikateľom. Z listinných dôkazov nevyplýva, že by bol povinný podnikateľom, resp. že by zmluvu uzatvoril v rámci predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti.
16. Súd na základe vyššie uvedených skutočností posúdil vzťah medzi spotrebiteľom - povinným a právnym predchodcom oprávneného založený zmluvou z 18.7.2008 za vzťah spotrebiteľský a predmetnú zmluvu za zmluvu spotrebiteľskú. Spotrebiteľ neprestáva byť spotrebiteľom a neprestáva požívať zvýšenú mieru ochrany v právnych vzťahoch s dodávateľom ani v exekučnom konaní, ktoré je súčasťou práva na súdnu ochranu.
17. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru boli VOP, do ktorých bola včlenená aj rozhodcovská doložka, na podklade ktorej v spore medzi účastníkmi rozhodol rozhodcovský súd. Rozhodcovská doložka nebola osobitne dojednaná. Povinný ju nemohol ovplyvniť, pretože je inkorporovaná do VOP. V prípade, ak chcel zmluvu o úvere uzavrieť, musel ju akceptovať ako celok alebo ako celok odmietnuť. Takýmto spôsobom sa pred vznikom akéhokoľvek sporu s právnym predchodcom oprávneného bez primeraného dôvodu vopred vzdal svojich práv uplatniť svoje nároky alebo brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Je síce pravdou, že rozhodcovská doložka dáva dlžníkovi právo obrátiť sa v spore s veriteľom aj na všeobecný súd, avšak toto právo je len formálne, pretože je obmedzené iba do doby, kým nepodá veriteľ návrh na prejednanie sporu na rozhodcovský súd. Z rozhodovacej praxe súdu je zrejmé, že v prípade spotrebiteľských úverov je to výlučne veriteľ, kto iniciuje rozhodcovské konanie proti dlžníkovi - spotrebiteľovi. V prípade, ak si veriteľ vynúti od spotrebiteľa prijatie rozhodcovskej doložky (jej včlenením do formulára zmluvy alebo do všeobecných obchodných podmienok), nadobudne tak voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom, že sám môže určiť, kto s
konečnou platnosťou ich spor rozhodne (rozhodcovský súd, ktorý má navyše logický ekonomický záujem na tom, aby rozhodoval takým spôsobom, aby mu veriteľ predkladal na rozhodovanie čo najviac sporov).
18. Skúmaniu rozhodcovského rozsudku musí predchádzať prieskum právomoci rozhodcovského súdu, ktorá sa zakladá rozhodcovskou zmluvou. Ak je rozhodcovská zmluva neplatná, rozhodcovský rozsudok nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom (porov. napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24.2.2011, sp. zn. 17CoE/47/2011).
19. Rozhodcovskú doložku v zmluve uzavretej medzi dodávateľom a spotrebiteľom, na podklade ktorej veriteľ - dodávateľ iniciuje voči spotrebiteľovi rozhodcovské konanie a ktorá nebola dojednaná individuálne po vzniku sporu medzi účastníkmi zmluvy, súd považuje za neprijateľnú (nekalú) podmienku v spotrebiteľskej zmluve a z toho dôvodu za absolútne neplatnú, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 a § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka). 20. Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky nemôže byť na podklade takejto doložky vydaný rozhodcovský rozsudok spôsobilým exekučným titulom.
21. Súd vzhľadom na uvedené v súlade s § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 a § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní exekúciu ex offo v celom rozsahu zastavil.
22. Podľa § 200 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.10.2013 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
23. Podľa § 243j v platnom znení v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017.
24. Súd o trovách exekúcie súdneho exekútora rozhodol tak, že mu nárok na náhradu trov exekúcie nepriznal s poukazom na § 243j Exekučného poriadku v platnom znení. Rozhodol tak z dôvodu zistenia dôvodu hodného osobitného zreteľa, ktorý odôvodňuje takýto postup. Týmto dôvodom je skutočnosť, že súdny exekútor vykonával exekúciu napriek tomu, že podkladom na jej vedenie bol exekučný titul nespôsobilý na vedenie exekúcie. Nesplnil si tak povinnosť podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31.3.2017 a ku dňu vydania tohto rozhodnutia nepredložil súdu vec na zastavenie exekúcie aj keď tak urobiť mohol. Ustanovenie § 243j Exekučného poriadku v platnom znení je pritom možné aplikovať na všetky exekučné konania začaté pred 1.4.2017.
25. O trovách exekučného konania oprávneného a povinného rozhodol súd v zmysle § 256 ods. 1 CSP s poukazom na § 9a ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017 tak, že náhradu trov exekučného konania povinnému voči oprávnenému nepriznal, aj keď oprávnený z procesného hľadiska zavinil zastavenie exekúcie tým, že predložil exekučný titul, ktorý nebol spôsobilý na vedenie exekúcie. Rozhodol tak z dôvodu, že povinný si doposiaľ žiadne trovy exekučného konania neuplatnil a v podstate mu žiadne trovy preukázateľne ani nevznikli, pretože z obsahu exekučného súdneho spisu je zrejmé, že povinný sa do exekučného konania v jeho priebehu nezapojil, nepodal žiadne procesne účinné podanie vykonané v súvislosti s jeho obranou proti exekúcii.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske, písomne, v troch vyhotoveniach v prípade, ak odvolanie smeruje výlučne, resp. aj proti výroku II.; v opačnom prípade, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v
podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.