Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoE-52-2019.pdf
PDF · 69.78 KB
Case nature
Subarea
7CoE/52/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Michala Boroňa v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, na ul. Pribinovej č. 2, IČO: 00 151 866, proti povinnému: C. M., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v J. Q., na ul. XX. F.. 1, o vymoženie sumy 4,98 eur s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora JUDr. Dušana Kormaníka, so sídlom v Starej Ľubovni, na Nám. gen. Štefánika č. 529/4, proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 11.07.2019 č.k. 5Er 27/2008-20 takto
rozhodol:
Odmieta odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie.
Potvrdzuje uznesenie vo výroku o priznaní trov exekúcie súdnemu exekútorovi.
Oprávnenému a povinnému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania a súdny exekútor nemá právo na ich náhradu.
odôvodnenie:
1. Prvoinštančný súd napadnutým uznesením exekúciu zastavil a vyslovil, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie vo výške 59,81 eur a na ich úhradu zaviazal povinného.
2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že exekučným titulom v prejednávanej veci je rozhodnutie oprávneného zo dňa 06.06.2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.07.2005 a stalo sa vykonateľným dňa 02.08.2005. Podľa ustanovenia § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch účinného do 31.08.2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. Vychádzajúc z uvedeného oprávnený v zákonom stanovenej 3-ročnej lehote musel podať nielen návrh na vykonanie exekúcie, ale svoju pohľadávku musel skutočne vymôcť do 02.08.2008. Uplynutím zákonom stanovenej trojročnej lehoty zaniklo právo vykonať exekučný titul núteným spôsobom v predmetnom exekučnom konaní, čo je dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku.
3. Vzhľadom na uvedené, exekúcia nebola zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného, ale z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty dňa 02.08.2008.
4. Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu preklúzie, vo veci sa skúmalo, koho je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie. Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady exekúcie uhrádza povinný. Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady. Všetky tri výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to ak exekúcia bola zastavená zavinením oprávneného, ak exekúcia bola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie alebo
ak k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 Exekučného poriadku). Z týchto výnimiek v prejednávanej veci mohla prichádzať do úvahy len prvá možnosť, a to zavinenie oprávneného. V danom prípade oprávnenému nemožno pričítať zavinenie na zastavení exekúcie. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania, ovplyvniť nemohol. Preto na náhradu trov exekúcie musel byť zaviazaný povinný.
5. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie súdny exekútor. Navrhol uznesenie zrušiť a exekúciu zastaviť podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a na náhradu trov exekúcie vo výške 68,87 eur zaviazať oprávneného. Ako dôvod uviedol, že exekučný titul bol vydaný za účinnosti staršej právnej úpravy, teda v období, keď platilo ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch. Trojročná lehota uvedená v tomto ustanovení začala plynúť dňom nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, t.j. dňom 02.08.2005 a uplynula dňa 01.08.2008. Ide teda nepochybne o lehotu, ktorá sa v deň účinnosti novely zákona o priestupkoch vykonanej zákonom č. 298/2008 Z.z. neskončila.
6. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie súdneho exekútora proti výroku o zastavení exekúcie je podané neoprávnenou osobou.
7. Podľa ust. § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až § 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 01. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.03.2017.
8. Vychádzajúc z ustanovenia § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
9. Vychádzajúc z tohto ustanovenia súdny exekútor má postavenie účastníka konania iba vtedy, ak sa rozhoduje o trovách exekúcie. V prípade zastavenia exekúcie sa súdny exekútor nestáva účastníkom konania, a preto nemá ani postavenie oprávnenej osoby na podanie odvolania proti výroku o zastavení exekúcie.
10. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 386 písm. b) CSP odvolanie súdneho exekútora smerujúce proti výroku o zastavení exekúcie odmietol ako podané neoprávnenou osobou.
11. Čo sa týka výroku o priznaní trov exekúcie súdnemu exekútorovi, tento je vecne správny. Samotný súdny exekútor vo svojom opravnom prostriedku konštatuje, že trojročná lehota uvedená v ustanovení § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch začala plynúť dňom 02.08.2005 a uplynula dňa 01.08.2008. Išlo teda nepochybne o lehotu, ktorá v deň účinnosti novely zákona o priestupkoch vykonanej zákonom č. 298/2008 Z.z. účinným od 01.09.2008 bez akýchkoľvek pochybností uplynula. Po jej uplynutí už nebolo možné v exekúcii pokračovať, nakoľko v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty zaniklo právo priznané exekučným titulom, čo je dôvodom na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku. Pri tomto spôsobe zastavenia exekúcie možnosť uloženia povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému by prichádzala do úvahy len vtedy, ak zastavenie exekúcie zavinil oprávnený, čo vyplýva z ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Nakoľko táto podmienka splnená nebola, súd prvej inštancie musel na náhradu trov exekúcie zaviazať povinného.
12. Odvolací súd preto uznesenie vo výroku o priznaní trov exekúcie súdnemu exekútorovi ako vecne správne potvrdil.
13. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že v odvolacom konaní úspešnému oprávnenému a povinnému v súvislosti s týmto štádiom konania žiadne trovy nevznikli a neúspešný súdny exekútor nemá právo na ich náhradu.
14. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).