Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11S-50-2019.pdf
PDF · 141.7 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/50/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej, členov senátu JUDr. Milana Straku a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcu: S. W. - C., S.., so sídlom E. S. XXXX/XX, XXX XX Z., U.: XX XXX XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária BÁNOS, s.r.o., so sídlom Hlavná 979/23, 924 01 Galanta, IČO: 47 551 372, proti žalovanému: Inšpektorát práce Trenčín, so sídlom Hodžova 36, 911 01 Trenčín, o preskúmanie zákonnosti protokolu č. ITN-95-42-2.1/P-J1,J2-18 zo dňa 04.12.2018 v znení dodatku č. 1 zo dňa 24.01.2019, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou v zákonnej lehote domáhal zrušenia v záhlaví označeného rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. a), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.
2. V odôvodnení žaloby žalobca poukázal na to, že napadnutým rozhodnutím žalovaného je protokol, vyhotovený po inšpekcii práce z dôvodu závažného pracovného úrazu zamestnanca žalobcu s následkom smrti a závažného pracovného úrazu ďalšieho zamestnanca žalobcu s následkom ťažkej ujmy na zdraví. Protokol podľa ustálenej súdnej praxe je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. V napadnutom protokole sú konštatované porušenia ustanovené zákonom č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, pričom v týchto prípadoch zákon o inšpekcii práce v § 19 stanovuje pokutu v rozsahu od 33.000,- Eur do 100.000,- Eur. Žalobca namietal, že uložené zaväzujúce opatrenia a povinnosti žalobcovi sú nevykonateľné, keďže žalovaný uložil žalobcovi opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce odstrániť zistené nedostatky uvedené v časti G b) v bode 1 - 5 ihneď po prevzatí protokolu a príslušné zákonné ustanovenia právnych predpisov dodržiavať trvale pri vykonávaní rovnakých alebo podobných prác v budúcnosti; podľa § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce žalobcovi uložil povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení právnych predpisov a ich príčin a doručiť žalovanému písomnú správu o odstránení nedostatkov v lehote do 3 dní po uplynutí lehoty na ich odstránenie, t. j. v lehote 3 dní od prevzatia protokolu. Žalobca vyslovil názor, že z danej formulácie nevyplýva cieľ, ktorý sa má uložením opatrenia dosiahnuť a teda nemôže vyhodnotiť čo má byť obsahom písomnej správy, ktorú má doručiť žalovanému. Žalobca sa žiadosťou o informáciu žiadal od žalovaného návrhy opatrení, akým spôsobom má odstrániť konštatované nedostatky tak, aby tieto vedel náležite splniť a vyhnúť sa tak prípadnej pokute pre ich nesplnenie, pričom žalovaný mu oznámil, že nie je oprávnený v nariaďovacej časti protokolu určovať konkrétne spôsoby a opatrenia, prostredníctvom ktorých je kontrolovaný zistené nedostatky odstrániť. Žalobca má za to, že ukladanie povinností bez ich časového vymedzenia je v rozpore s princípom právnej istoty, rovnako ukladanie nešpecifikovanej
povinnosti smerujúce na jednej strane do minulosti a na druhej strane do budúcnosti je v rozpore s princípom právnej istoty. Podľa jeho názoru nie je možné konštatovať porušenie povinnosti, pokiaľ táto nie je jasne a logicky stanovená tak, aby ju bolo možné splniť a preto nevykonateľnosť uložených opatrení žalobcu stavia do pozície, kde absentuje princíp právnej istoty a kde je prítomné len ohrozenie jeho práv. Z gramatického výkladu § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce vyplýva, že inšpektor mal v rámci protokolu navrhnúť aj technické, organizačné a iné opatrenia potrebné na zlepšenie zisteného stavu, ktoré však v rámci napadnutého protokolu ani jeho dodatku nenavrhol a z dôvodu absencie návrhov takýchto opatrení považuje uložené opatrenia za nevykonateľné a nepreskúmateľné a protokol nemôže byť vykonateľným rozhodnutím žalovaného ako správneho orgánu, nakoľko splnenie neuložených (abstraktných) opatrení či povinností nemožno následne skontrolovať. Podľa názoru žalobcu je preto protokol ako rozhodnutie, resp. opatrenie orgánu verejnej správy nepreskúmateľné.
3. Ďalej žalobca uviedol, že v napadnutom protokole sa uvádza, že vykonaným dokazovaním nebola preukázaná priama príčinná súvislosť medzi konaním inej osoby obsluhujúcej vysokozdvižný motorový vozík bez platného preukazu a vznikom pracovných úrazov poškodených zamestnancov. V Dodatku č. 1 k protokolu žalovaný uviedol, že napriek preukázaniu vykonávania obsluhy určeného pracovného prostriedku, vysokozdvižného vozíka, G. A., ktorý nebol v čase vzniku udalosti držiteľom platného preukazu obsluhy motorových vozíkov nebol na túto činnosť zamestnávateľom poverený, nie je možné na základe zhodnotenia všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti preukázať také konanie tejto osoby, ktoré by malo bezprostredne za následok pád poškodených zamestnancov z výšky. Poukázal na to, že oproti zrušenému protokolu (protokol Inšpektorátu práce Trenčín č. ITN-5-42-2.2/P-J1,J2-17 zo dňa 16. 02. 2017 v znení dodatku č. 1 zo dňa 24. 03. 2017, ktorý bol zrušený rozsudkom Krajského súdu v Trenčín č. k. 11S/59/2017 - 150 zo dňa 12. júna 2018) tak žalovaný v rámci napadnutého protokolu dospel k odlišným právnym záverom a to bez ďalšieho zisťovania skutkového stavu, keďže najskôr v príčinnej súvislosti so vznikom pracovných úrazov poškodených konštatoval porušenie zo strany inej osoby, no v rámci protokolu zo dňa 04. 12. 2018 už uviedol, že nedostatky v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu poškodených neboli zo strany inej osoby zistené. Taktiež uvádza, že žalobca navrhol vykonanie dôkazu vyžiadaním si príslušného trestného spisu, nakoľko mal vedomosť o tom, že iná osoba - G. A. bol odsúdený v rámci trestného konania v súvislosti s predmetnou udalosťou. Podľa názoru žalobcu bol žalovaný v zmysle § 32 ods. 1 a § 33 ods. 1 Správneho poriadku ako správny orgán povinný presne a úplne zistiť skutočný stav veci a za tým účelom obstarať podklady pre rozhodnutie, pričom má za to, že vykonaním navrhnutého dôkazu, vyžiadaním si trestného spisu, mohla byť preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním inej osoby, teda obsluhou vysokozdvižného vozíka bez platného povolenia a pracovnými úrazmi poškodených zamestnancov. Žalobca zastáva názor, že v prípade pokiaľ by vysokozdvižný vozík obsluhovala osoba s platným preukazom, a teda na tieto účely školená, táto by musela vedieť vyhodnotiť nevhodnosť plošiny, na ktorej mali byť poškodené osoby zdvihnuté do výšky a vykonávať pracovnú činnosť. Podľa názoru žalobcu žalovaný na základe nemeneného administratívneho spisu a nezistených nových skutočností dospel v rámci napadnutého protokolu k odlišným právnym záverom, ako k tým, ku ktorým dospel v už zrušenom protokole a to z dôvodu, že vykonal opravu kódu príčiny pracovného úrazu a preto zistenia žalovaného uvedené v protokole v znení dodatku vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu žalovaným je nedostačujúce.
4. Podľa názoru žalobcu z jednotlivých ustanovení zákona č. 124/2006 Z. z. vyplýva zamestnávateľovi povinnosť zabezpečiť, aby zamestnanci iného zamestnávateľa, ktorí budú vykonávať práce na jeho pracoviskách a v jeho priestoroch, dostali potrebné informácie a pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci platné pre jeho pracoviská a priestory, a to najmä informácie o nebezpečenstvách a ohrozeniach, ktoré sa pri práci a v súvislosti s ňou môžu vyskytnúť, o preventívnych a ochranných opatreniach na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a tiež o opatreniach a postupe v prípade poškodenia zdravia, vrátane poskytnutia prvej pomoci, pričom uvedené povinnosti mal splniť zamestnávateľ, teda spoločnosť Púchovský mäsový priemysel, a. s. (ďalej len „PMP“) nie žalobca. Žalovaný taktiež nemôže dávať žalobcovi za vinu, že pracovisko nebolo zabezpečené, keďže pracovisko PMP nebolo písomne prevzaté a teda práve PMP mala splniť všetky povinnosti vyplývajúce jej z právnych predpisov ohľadne bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Žalovaný nezisťoval mieru príčin vzniku pracovných úrazov poškodených, zameral sa len na skutočnosť, že poškodení boli zamestnancami žalobcu, tak automaticky tento nesie zodpovednosť v plnej miere za predmetnú udalosť. Taktiež uviedol, že spoločnosť PMP určila pracovný postup výmeny svietidiel, pričom žalobca nevedel, že sa má jednať o prácu vo výške a zamestnanec PMP mal určiť zamestnancom žalobcu
bezpečný pracovný postup a zabezpečiť aj výber vhodných pracovných prostriedkov a tiež ochranných pracovných prostriedkov proti pádu. Žalobca teda nemohol určiť bezpečné pracovné postupy, ochranné opatrenia a prostriedky. Má za to, že v prípade, ak ide o pracovisko iného zamestnávateľa, povinnosť zabezpečiť bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci je najpovolanejší zabezpečiť zamestnávateľ, na ktorého pracovisku sa práca vykonáva. V dôsledku neurčenia bezpečného pracovného postupu a nezabezpečenia vhodných pracovných prostriedkov zo strany PMP, došlo k vzniku závažného pracovného úrazu oboch zamestnancov.
5. Žalobca má za to, že napadnutý protokol v znení jeho dodatku a jemu predchádzajúci postup inšpektorátu práce je porušením ústavnoprávne a medzinárodnoprávne garantovaných základných princípov materiálneho právneho štátu, najmä princípu materiálnej spravodlivosti a materiálnej ochrany zákonnosti vrátene princípov riadneho spravodlivého procesu, princípu právnej istoty a princípu predvídateľnosti práva vrátane predvídateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci ako aj princípu ochrany legitímnych očakávaní a navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý protokol v znení dodatku č. 1 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a aby priznal žalobcovi náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.
6. K podanej správnej žalobe sa vyjadril žalovaný a navrhol ju ako neodôvodnenú zamietnuť. Uviedol, že inšpektorát práce v napadnutom protokole nariadil žalobcovi prijať opatrenia v určenej lehote (ihneď po prevzatí protokolu) a v prípade, ak sa budú tie isté, resp. podobné práce vykonávať, je potrebné zákonné povinnosti dodržiavať, pričom je samozrejmé, že žalobcovi nemožno nariadiť spätne odstrániť zistené nedostatky a prijať z nich opatrenia, pretože dej sa už stal. Poukázal na ustanovenie § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z., podľa ktorého inšpektor práce v protokole obligatórne uloží povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin a doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení, pričom v spojení s § 12 citovaného zákona je inšpektor oprávnený, nie však povinný takéto opatrenia navrhovať a je na žalobcovi, aby si sám určil pre neho najvhodnejší spôsob odstránenia konštatovaných nedostatkov. K námietke žalobcu, že bola daná jasná príčinná súvislosť medzi konaním inej osoby (G. A.) a vznikom pracovných úrazov uviedol, že zo znaleckého posudku č. 10/2016 (znalecký úkon 48/2016) vypracovaného znalcom z odboru cestnej dopravy U.. O. P., bola táto príčinná súvislosť jednoznačne vyvrátená a z tohto posudku nijako nevyplýva, že by priamou alebo nepriamou príčinou prevrátenia plošiny bolo konanie zo strany G. A.. Ohľadne námietky týkajúcej sa dohody žalobcu s objednávateľom prác žalovaný poukázal na to že skutočnosť, že sa žalobca dohodol so zamestnancom objednávateľa aké práce budú zamestnanci žalobcu vykonávať, pričom podrobnosti mali byť uvedené zo strany zamestnanca objednávateľa priamo na pracovisku, nemôže byť chápaná ako splnenie si povinnosti v zmysle § 18 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z., podľa ktorého zamestnávateľ vykonávajúci montážne, opravárenské, stavebné a iné práce pre iné fyzické a právnické osoby je povinný dohodnúť s objednávateľom prác zabezpečenie a vybavenie pracoviska na bezpečný výkon práce. Ak si teda žalobca ako zamestnávateľ poškodených nesplnil túto povinnosť, nesie za to v zmysle ustanovenia § 7 ods. 2 Zákonníka práce plnú zodpovednosť a to aj v tom prípade, že nastane nepriaznivá udalosť. Zamestnávateľ sa nemôže tejto povinnosti zbaviť a nemôže preniesť všetky povinnosti, ktoré mu vyplývajú z pracovnoprávneho vzťahu na objednávateľa prác. V danom prípade bol zamestnávateľom poškodených zamestnancov žalobca a to aj napriek tomu, že poškodení vykonávali práce na pracovisku objednávateľa prác. Žalovaný ďalej uviedol, že vyjadrenia žalobcu si vzájomne odporujú, kedy žalobca na jednej strane tvrdí, že povinnosť v zmysle § 18 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z. si splnil, t. j. dohodol s objednávateľom prác zabezpečenie a vybavenie pracoviska, avšak na druhej strane toto sám spochybňuje, kedy uvádza, že ani nevedel o aké práce sa bude jednať, že sa bude jednať o práce vo výškach, že konkrétne práce neboli vopred dojednané a pod. Záverom žalovaný uviedol, že vec bola správne právne posúdená a porušenia zo strany žalobcu uvedené v bodoch 1
- 5 písm. b) časti G napadnutého protokolu sú v príčinnej súvislosti so vznikom pracovných úrazov poškodených zamestnancov.
7. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca písomne nevyjadril.
8. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté opatrenie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého opatrenia. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré
je v zmysle ustálených záverov súdnej praxe spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, oboznámil sa s pripojeným administratívnym spisom správneho orgánu, nariadil po zabezpečení vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe a jeho notifikácii žalobcovi na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom dospel k záveru, že žalobe nie je možné priznať úspech.
9. Predmetom súdneho prieskumu je Protokol o vyšetrení príčin vzniku pracovných úrazov č. ITN-95-42-2.1/P-J1,J2-18 zo dňa 04. 12. 2018 a jeho dodatku č. 1 zo dňa 24. 01. 2019 Vydaniu protokolu predchádzala inšpekcia práce vykonaná žalovaným u žalobcu ako zamestnávateľa z dôvodu, že u zamestnancov žalobcu došlo dňa 22. 04. 2016 k závažným pracovným úrazom, pri ktorých došlo k smrti zamestnanca žalobcu X. I. a súčasne k ťažkej ujme na zdraví zamestnanca žalobcu Z. O.. Výsledkom vykonanej inšpekcie bolo vydanie protokolu č. ITN-5-42-2.2/P-J2-17 zo dňa 16.02.2017 v znení dodatku č. 1 zo dňa 24.03.2017. Tento protokol žalobca napadol žalobou na súde a Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo dňa 12.06.2018, č.k. 11S/59/2017-150 ho zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP pre nepreskúmateľnosť a § 191 ods. 1 písm. g) SSP pre porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy. Správny súd uvedeným rozhodnutím vytkol žalovanému, že nedodržal ust. § 14 ods. 2 zák. o inšpekcii práce, keď žalobcovi neuložil povinnosť doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a tiež, že dodatok č. 1 k Protokolu, napriek tomu, že ním došlo k obsahovej zmene či doplnenia znenia protokolu, nebol prerokovaný so žalobcom. Zároveň správny súd poukázal i na nezrozumiteľnosť dodatku č. 1 k Protokolu. Následne žalovaný vydal napadnutý protokol zo dňa 04.12.2018 vrátane jeho dodatku č. 1 zo dňa 24. 01. 2019.
10. Z administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že žalobca je podnikateľom - zamestnávateľom a že v priestoroch tretieho subjektu, spoločnosti Púchovského mäsového priemyslu, a.s. (ďalej „PMP“), sa dňa 22. 04. 2016 stal závažný pracovný úraz dvoch zamestnancov žalobcu, pri ktorých došlo k smrti zamestnanca žalobcu X. I. a k ťažkej ujme na zdraví zamestnanca žalobcu Petra Ješka. Obhliadka miesta úrazu bola vykonaná dňa 22. 04. 2016 o 10:30 hod. inšpektormi práce U.. O. Y. a U.. X. O.. Podľa záverov inšpektorov práce k úrazu zamestnancov došlo tak, že zamestnanci žalobcu mali dňa 22. 04. 2016 podľa pokynu ich nadriadeného vykonať výmenu svietidiel v centrálnom sklade mäsových výrobkov spoločnosti PMP. Do centrálneho skladu mäsových výrobkov prišli poškodení v čase o 8:19 hod. a následne si spoločne pozreli, ktoré svietidlá bude treba vymeniť. Zamestnanec spoločnosti Baron Púchov s. r. o., G. A., poškodeným povedal, že ich bude zdvíhať pomocou vysokozdvižného vozíka na konštrukcii, ktorú si do skladu priviezli. Poškodení si s ním následne prešli priestory centrálneho skladu a dohodli sa, kde začnú s výmenou svietidiel. G. A. následne prišiel na vysokozdvižnom vozíku do uličky medzi regálmi s označením C a D a pripravenú europaletu s kovovou konštrukciou nabral na vidlicu vysokozdvižného vozíka, poškodení si do konštrukcie naložili potrebný elektroinštalačný materiál na výmenu prvého svietidla a tiež do konštrukcie nastúpili. G. A. ich potom zodvihol do dostatočnej výšky a poškodení začali v čase približne o 8:30 hod. demontovať kryt svietidla a neónové trubice. V čase, keď vykonávali práce nad hlavou, zacítil Z. O., že kovová konštrukcia umiestnená na europalete sa s nimi prevrháva. Kovová konštrukcia sa počas pádu zachytila o prepravky s mäsovými výrobkami, avšak pádu sa už v tej chvíli nedalo zabrániť. Po dopade na podlahu ležali obaja poškodení na chrbte a boli pritlačení kovovou konštrukciou, ktorá bola v tom čase už mierne zdeformovaná a paleta v nej už pevne nedržala. V dôsledku pádu z výšky približne 6 metrov utrpel poškodený X. I. závažný pracovný úraz s následkom smrti a súčasne utrpel poškodený Z. O. závažný pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví. Správny orgán určil kód zdroja pracovného úrazu ostatné zvýšené pracoviská - pády zamestnancov z výšky a príčinu pracovného úrazu: nesprávnu organizáciu práce. Z protokolu je zrejmé, že zdrojom pracovného úrazu bol pád poškodených z výšky približne 6 metrov z dočasne vytvoreného zvýšeného pracoviska pozostávajúceho z drevenej europalety s kovovou konštrukciou umiestnenej na zdvíhacej vidlici vysunutej na stožiari vysokozdvižného vozíka. Uvedené zvýšené pracovisko bolo dočasne vytvorené za pomoci tretej osoby, ktorá v čase vzniku udalosti obsluhovala vysokozdvižný vozík. Pád poškodených nastal krátko po začatí výmeny prvého svietidla umiestneného pod stropom centrálneho skladu mäsových výrobkov spoločnosti PMP z dôvodu straty stability a následného prevrhnutia kovovej konštrukcie umiestnenej na drevenej europalete. Použitá konštrukcia nebola určená na zdvíhanie osôb do výšky a v čase vzniku udalosti nebola žiadnym spôsobom upevnená na vidlici alebo na iných častiach vysokozdvižného vozíka. Nesprávna organizácia práce podľa žalovaného spočívala v tom, že zamestnávateľ poškodených nedohodol s objednávateľom prác zabezpečenie a vybavenie pracoviska na bezpečný výkon práce a práce sa začali, aj keď pracovisko nebolo náležite zabezpečené a vybavené. Zamestnávateľ poškodených
nedohodol s objednávateľom prác pred začatím výkonu dohodnutých činností najmä podmienky výberu najvhodnejších pracovných prostriedkov na zaistenie a zachovanie bezpečných pracovných podmienok pri vykonávaní dočasnej práce vo výške, podmienky poskytnutia a používania pracovných prostriedkov vhodných na vykonávanie dočasnej práce vo výške a ich prípadného prispôsobenia za účelom zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov. Zamestnávateľ poškodených neurčil bezpečný pracovný postup výmeny svietidiel ani spôsob kolektívneho alebo individuálneho zabezpečenia zamestnancov proti pádu z výšky pri práci vo výške nad 1,5 m. Ako ďalšiu možnú príčinu vzniku pracovných úrazov určil ohrozenie inými osobami, napr. odvedenie pozornosti pri práci, žarty, hádky, iné nesprávne a nebezpečné konanie, ktoré spočívalo v tom, že iná osoba, zamestnanec spoločnosti Baron Púchov, a. s. G. A., obsluhoval v čase vzniku pracovných úrazov poškodených určený pracovný prostriedok - vysokozdvižný vozík, bez platného preukazu na vykonávanie činnosti vydaného osobou oprávnenou na výchovu a vzdelávanie a taktiež bez poverenia zamestnávateľom na túto obsluhu alebo na vykonávanie tejto činnosti, čo je porušením § 12 ods. 2 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z. Z vykonaného dokazovania však nebola preukázaná priama príčinná súvislosť medzi konaním inej osoby - G. A. a vznikom pracovných úrazov poškodených zamestnancov. Inšpektor práce v predmetnom protokole nariadil kontrolovanému ako zamestnávateľovi v súlade s § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. odstrániť zistené nedostatky ihneď po prevzatí protokolu a trvale dodržiavať príslušné ustanovenia právnych predpisov pri vykonávaní rovnakých alebo podobných prác v budúcnosti. Súčasne v súlade s § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. uložil kontrolovanému ako zamestnávateľovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a v lehote 3 dní od prevzatia protokolu doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin.
11. Obsah protokolu bol dňa 04. 12. 2018 prerokovaný so štatutárnym zástupcom žalobcu a s jeho splnomocneným zástupcom, s tým, že majú možnosť sa vyjadriť ku skutočnostiam uvedeným v protokole.
12. Žalobca v písomnom vyjadrení k protokolu uviedol, že v protokole bol nejasne určený a odôvodnený kód príčiny úrazu „č. 11. Ohrozenie inými osobami, napr. odvedenie pozornosti pri práci, žarty, hádky, iné nesprávne a nebezpečné konanie,“ a tiež, že inšpektor práce jasne neodkázal na dôkazy, ktoré by odôvodňovali správnosť záveru o tom, že zo strany inej osoby, G. A., neboli zistené nedostatky, ktoré by boli v príčinnej súvislosti so vznikom pracovných úrazov poškodených zamestnancov. Taktiež uviedol, že mu nie je zrejmé, akým spôsobom má odstrániť zistené nedostatky uvedené v protokole. Podľa jeho názoru nedošlo k porušeniu § 18 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z., keďže povinnosť vyplývajúcu z tohto zákonného ustanovenia, a to povinnosť dohodnúť s objednávateľom prác zabezpečenie a vybavenie pracoviska na bezpečný výkon práce si splnil, keďže so zamestnancom objednávateľa dohodol, že zamestnancom žalobcu vysvetlí presný postup prác. Opätovne uviedol, že nevedel aké práce budú vykonávať jeho zamestnanci, keďže konkrétne práce neboli dopredu dojednané a práve preto mal zamestnanec objednávateľa presne vysvetliť pracovníkom o akú prácu sa jedná a preto kontrolovaný nemohol určiť bezpečné pracovné postupy, ochranné opatrenia a prostriedky. Mal za to, že správny orgán nesprávne právne posúdil vec, keď v protokole v časti G v bodoch 1. až 5. konštatoval zistené nedostatky v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu a mal za to, že k porušeniam nedošlo zo strany žalobcu, ale zo strany spoločnosti PMP. Záverom uviedol, že uložené povinnosti a opatrenia v rámci protokolu nie sú vykonateľné vzhľadom na to, že smerujú do minulosti a žalobcovi nie je zrejmé, akým spôsobom má zistené nedostatky odstrániť.
13. K vyjadreniu žalobcu zaujal stanovisko žalovaný v dodatku č. 1 zo dňa 24. 01. 2019, v ktorom opravil dve chyby v písaní, ktoré sa vyskytli v predmetnom protokole. Chyby spočívali v tom, že na strane 1 protokolu mal byť za dátumom 16. 02. 2017 uvedený aj dátum 04. 12. 2018 a na strane 2 protokolu nemal byť ako kód príčiny úrazu uvedený „11. Ohrozenie inými osobami, napr. odvedenie pozornosti pri práci, žarty, hádky, iné nesprávne a nebezpečné konanie“ a dodatkom č. 1 žalovaný uvedené chyby v písaní odstránil. Všetky ostatné časti protokolu zostali nezmenené a inšpektor práce trval na ich pôvodnom znení. Žalobca vzal na vedomie dodatok č. 1 k protokolu.
14. Podľa § 147 ods. 1 Zákonníka práce je zamestnávateľ v rozsahu svojej pôsobnosti povinný sústavne zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci a na ten účel vykonávať potrebné opatrenia vrátane zabezpečovania prevencie, potrebných prostriedkov a vhodného systému na riadenie
ochrany práce. Zamestnávateľ je povinný zlepšovať úroveň ochrany práce vo všetkých činnostiach a prispôsobovať úroveň ochrany práce meniacim sa skutočnostiam.
15. Podľa § 177 ods. 1 Zákonníka práce je Zamestnávateľ povinný svojim zamestnancom zabezpečovať také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a majetku. Ak zistí nedostatky, je povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie.
16. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z. je zamestnávateľ povinný uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane zabezpečovania informácií, vzdelávania a organizácie práce a prostriedkov.
17. Podľa § 5 ods. 2 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z. medzi všeobecné zásady prevencie (okrem iných) patrí uprednostňovanie kolektívnych ochranných opatrení pred individuálnymi ochrannými opatreniami.
18. Podľa § 6 ods. 1 písm. i), písm. j) zákona č. 124/2006 Z. z. je zamestnávateľ povinný v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci určovať bezpečné pracovné postupy a určovať a zabezpečovať ochranné opatrenia, ktoré sa musia vykonať, a ak je to potrebné, určovať a zabezpečovať ochranné prostriedky, ktoré sa musia používať.
19. Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z. zamestnávateľ a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, vykonávajúci montážne, opravárenské, stavebné a iné práce pre iné fyzické osoby a právnické osoby sú povinní dohodnúť s objednávateľom prác zabezpečenie a vybavenie pracoviska na bezpečný výkon práce. Práce sa môžu začať až vtedy, keď je pracovisko náležite zabezpečené a vybavené.
20. Podľa § 4 ods. 3 Nar. vlády o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby sa pracovný prostriedok používal v súlade s požiadavkami uvedenými v prílohe č. 2.
21. Podľa bodu 5.1.1. prílohy č. 2 k nariadeniu vlády Slovenskej republiky č. 392/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov ak sa podľa osobitného predpisu a § 3 tohto nariadenia vlády dočasná práca vo výške nemôže vykonávať bezpečne a vo vhodných ergonomických podmienkach z vhodnej plochy, musia sa vybrať najvhodnejšie pracovné prostriedky na zaistenie a zachovanie bezpečných pracovných podmienok. Kolektívne ochranné opatrenia musia mať prednosť pred individuálnymi ochrannými opatreniami. Rozmery pracovných prostriedkov musia byť primerané charakteru práce, ktorá sa má vykonať, predpokladané-mu zaťaženiu a musia umožňovať bezpečný pohyb. Najvhodnejší pracovný prostriedok na prístup na dočasné pracoviská vo výške sa musí vybrať podľa frekvencie jeho používania, podľa výšky, ktorá sa má dosiahnuť a dĺžky používania. Vybraný pracovný prostriedok musí umožňovať evakuáciu v prípade bezprostredného nebezpečenstva. Pohyb po prístupovom pracovnom prostriedku ktorýmkoľvek smerom z podláh, plošín alebo lávok nesmie viesť k vzniku ďalšieho rizika pádu.
22. Podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. je inšpektor práce pri výkone inšpekcie oprávnený nariadiť odstránenie zistených nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených.
23. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z. protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/20190301>. Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce
alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.
24. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/20190301>, uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2006/125/20190301> a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.
25. Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. Inšpektor práce a) po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce, vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu, b) aj bez návrhu opraví v protokole chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti; o oprave upovedomí kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanú fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.
26. Zákonodarca kogentným spôsobom upravuje formálne a obsahové náležitosti protokolu o výsledku inšpekcie práce. Dôvodom detailnej úpravy jednotlivých náležitostí, ako aj postupu vypracovania, prerokovania a doručovania tohto dokumentu obsahujúceho výsledky inšpekcie práce, je jeho využitie štátnymi orgánmi v oblasti inšpekcie práce v ďalších činnostiach patriacich do ich pôsobnosti ako aj kontrolovanými subjektmi pri skvalitňovaní pracovného prostredia a pracovných podmienok zamestnancov. V prípade zistenia nedostatkov predstavuje protokol o výsledku inšpekcie práce dokument, v ktorom inšpektor práce uvedie opatrenia, ktoré zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, navrhuje, t. j. odporúča prijať na zlepšenie pracovných podmienok a pracovného prostredia, alebo ukladá, t. j. dozorovaný subjekt je povinný ich realizovať.
27. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že súdny prieskum protokolu je možný len za predpokladu, že obsahuje autoritatívne a vynútiteľné uloženie povinností kontrolovanému subjektu, ktoré majú smerovať k náprave zistených nedostatkov. Uvedené určenie povinností určuje aj rámec súdneho prieskumu, kedy je možné skúmať len zákonnosť uloženia takých povinností, ktoré predstavujú zásah do právneho postavenia kontrolovaného subjektu. Možnosť súdneho prieskumu je teda limitovaná týmto rozsahom a súd sa v zásade nemôže zaoberať správnosťou určenia príčin pracovného úrazu ako celku, ale len zistení ohľadne porušenia povinnosti kontrolovaného subjektu, ktoré viedli k uloženiu povinností vynútiteľných uložením sankcie. Len uloženie takýchto sankcií predstavuje v protokole zásah do sféry kontrolovaného subjektu a robí protokol spôsobilým súdneho prieskumu.
28. Podstatnou v tomto konaní je tá skutočnosť, že protokol bol vydaný orgánom štátnej správy pri výkone jeho právomoci zverených mu osobitným zákonom, ktorý na základe zistenia porušenia povinností uložil žalobcovi v súlade s § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. povinnosť spočívajúcu v odstránení zistených nedostatkov v určenom termíne a teda správny orgán predpísaným spôsobom autoritatívne zasiahol do právnej sféry žalobcu tým, že mu uložil povinnosť, ktorej prípadné nesplnenie môže viesť k uloženiu sankcie.
29. Námietku žalobcu, že zo strany žalovaného neboli v protokole uvedené konkrétne opatrenia, ktoré má žalobca vykonať, nepovažuje súd za dôvodné. Žalovaný v protokole jasne opísal nedostatky zistené pri vyšetrovaní príčin vzniku závažných pracovných úrazov, pričom presne špecifikoval v čom spočívalo zistené porušenie povinností žalobcu. Teda ak s poukazom na identifikáciu nedostatkov žalovaný uložil žalobcovi povinnosť tieto nedostatky odstrániť v lehote ihneď, nie je možné považovať takéto uloženie povinností za neurčité alebo nezrozumiteľné. Aj keď žalovaný neurčil konkrétny spôsob akým má žalobca nápravu vykonať, stanovil cieľ, ktorý má žalobca nápravou dosiahnuť, pričom takýto postup považuje súd za postačujúci. Správny súd poukazuje i na rozsudok sp.zn. 11S/59/2017, v ktorom uviedol v bode 41, že „dostatočnosťou množiny zabezpečených a vykonaných dôkazov,
správnosťou skutkových zistení ustálených na podklade týchto dôkazov a korektnosťou nadväzujúcej právnej aplikácie príslušných právnych noriem na skutkový stav, vrátane zodpovedania otázky príčin závažných úrazov s poukazom na vysporiadanie sa s vecnými námietkami žalobcu, sa bude príslušný správny súd zaoberať až v prípadnom ďalšom konaní pred správnym súdom, predmetom ktorého bude preskúmanie zákonnosti právoplatného (konečného) rozhodnutia vydaného v konaní o uložení sankcie, v ktorom bude teraz preskúmavaný napadnutý protokol v znení dodatku použitý ako hlavný dôkazný prostriedok (podklad) pre meritórne rozhodnutie. Uvedený limitovaný rámec súdneho prieskumu by správny súd mohol prekročiť iba v mimoriadnych situáciách, napr. v prípade identifikácie extrémneho nesúladu medzi obsahom vykonaných dôkazov a zisteným (z dôkazov vyvodeným) skutkovým stavom konštatovaným v napadnutom protokole, alebo v prípade zjavne nesprávnej aplikácie právnych noriem na zistený skutkový stav, či už použitím neúčinného právneho predpisu alebo právneho predpisu upravujúceho úplne odlišnú oblasť spoločenských vzťahov než sú tie, ktorých sa prejednávaná vec týka. Po preskúmaní administratívneho spisu treba skonštatovať, že nebola zistená takáto mimoriadna situácia, výnimočne umožňujúca flexibilný, avšak s obsahom materiálneho právneho štátu súladný prístup k limitom súdneho prieskumu, zabraňujúci situácii označovanej ako denegatio iustitiae“.
30. Preskúmaním napadnutého protokolu, vrátane dodatku č. 1, súd zistil, že predmetný protokol obsahuje kogentné náležitosti vyžadované príslušným právnym predpisom (§ 14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z.). Protokol bol žalobcovi riadne doručený a bolo mu umožnené, aby sa k nemu vyjadril. Protokol o zisťovaní príčin pracovného úrazu predstavuje podklad pre rozhodnutie, ktorým sa predbežne vyhodnocuje zistený skutkový stav, oboznamujú sa dôkazy a zamestnávateľovi sa v ňom ukladajú opatrenia, ktoré je povinný prijať na odstránenie zistených nedostatkov. Vykonávanie šetrenia inšpektorov ako aj postup pri vyhotovovaní protokolu sa neriadi ustanoveniami správneho poriadku (zákon č. 71/1967 Zb.) a má len neformálny charakter a obsahuje len predbežné zistenia, z ktorých následne vychádza ďalšie konanie, napr. konanie o uložení sankcie, prípadne občianskoprávne konanie o náhradu škody. Až takéto následné konanie sa riadi Správnym poriadkom či Civilným sporovým poriadkom, v ktorom účastník môže využívať procesné práva spočívajúce v možnosti predkladať návrhy na ďalšie dokazovanie a tak preukazovať zníženie miery svojho zavinenia.
31. Správny súd poukazuje na to, že po zrušení prvého protokolu vydaného žalovaným (Protokol zo dňa 16.02.2017 v znení dodatku č. 1) rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 11S/59/2017, žalovaný doplnil skutkový stav v časti F bod 17 oboznámením znaleckého posudku U.. O. P. z vyšetrovacieho spisu OR PZ SR v Považskej Bystrici č. ČVS: ORP-264/1-VYS-PB-2016, ktorý určil technickú príčinu nehody. Správny orgán v časti G protokolu zistené nedostatky v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu neuviedol už oproti prvému protokolu porušenie zo strany iných osôb, konkrétne G. A., nakoľko nebola preukázaná vykonaným dokazovaním priama príčinná súvislosť medzi konaním tejto osoby a vznikom pracovných úrazov zamestnancov žalobcu. Následne žalovaný pri vypracovaní protokolu odstránil vytýkané nedostatky a riadil sa právnym názorom súdu.
32. Námietku žalobcu, týkajúcu sa nedostatočne zisteného skutkového stavu správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Skutkový stav, opísaný v napadnutom rozhodnutí má podľa súdu oporu vo vykonanom dokazovaní, ktoré žalovaný správne vyhodnotil a právne posúdil. Podľa názoru správneho súdu právne posúdenie zodpovedá zásadám správnej aplikácie práva, má oporu v platných a účinných právnych predpisoch myšlienkový postup žalovaného, výsledkom ktorého je rezultát, že žalobca vykonávajúci práce pre inú právnickú osobu nedohodol s objednávateľom prác zabezpečenie a vybavenie pracoviska na bezpečný výkon práce a práce sa začali, aj keď pracovisko nebolo náležite zabezpečené a vybavené, čím porušil ustanovenia § 18 ods. 3 zákona o BOZP. Žalobca neurčil bezpečné pracovné postupy pre vykonanie prác vo výške spočívajúcich vo výmene svietidiel v centrálnom sklade mäsových výrobkov u objednávateľa, čím porušil ustanovenia § 6 ods. 1 písm. i) zákona o BOZP tým, že neurčil a nezabezpečil ochranné opatrenia, ktoré sa musia vykonať a neurčil a nezabezpečil ochranné prostriedky, ktoré sa musia používať v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, čím porušil ustanovenie § 6 ods. 1 písm. j) zákona o BOZP. Žalobca nezabezpečil výber najvhodnejších pracovných prostriedkov na zaistenie a zachovanie bezpečných pracovných podmienok pri vykonávaní dočasnej práce vo výške, ktorú nie je možné vykonávať bezpečne, vo vhodných ergonomických podmienkach a z vhodnej plochy, čím porušil ustanovenia § 4 ods. 3 v nadväznosti na bod 5.1.1. Prílohy č. 2 k nariadeniu vlády Slovenskej republiky č. 392/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov, nezabezpečil, aby pri práci vo výške nad 1,5 metra boli na všetkých pracoviskách a komunikáciách osoby vykonávajúce stavebné práce zabezpečené
kolektívnym zabezpečením alebo osobným ochranným prostriedkom proti pádu podľa Prílohy č. 6 k vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 147/2013 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností v znení neskorších predpisov a v súlade s ustanovením § 5 ods. 2 písm. d) zákona o BOZP, čím porušil ustanovenia § 6 ods. 1 písm. j) zákona o BOZP v nadväznosti na ustanovenie § 14 ods. 3 v nadväznosti na bod 1.1 Prílohy č. 6 k vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 147/2013 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností v znení neskorších predpisov. Skutočnosť, že žalovaný medzi zistené nedostatky neuviedol i porušenie zo strany iných osôb podľa názoru súdu nie je odlišným právnym názorom od právneho názoru v zrušenom protokole. Právny názor žalovaného, týkajúci sa porušenia povinností žalobcu ostal nezmenený a pokiaľ sa týka spoluzavinenia inej osoby, táto skutočnosť je z pohľadu preskúmania protokolu nerozhodná. Správny súd opätovne poukazuje na názor vyslovený už v rozsudku sp.zn. 11S/59/2017, bod 43: „žalobca sa nemôže zbaviť zodpovednosti za zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci svojich zamestnancov z dôvodu, že títo zamestnanci vykonávajú práce na pracovisku iného subjektu, prenesením na objednávateľa prác iba prostredníctvom ústnej, neurčitej (neformálnej) a všeobecnej dohody s objednávateľom prác, ktorej obsah navyše nie je zachytený písomne, ale je závislý iba od pamäťových schopností účastníkov príslušných dialógov, v rámci ktorých mali tieto prísľuby odznieť. Ani deklarovaná nevedomosť štatutára žalobcu o konkrétnom rozsahu prác a podmienkach ich výkonu nezbavuje žalobcu jeho povinností určených Zákonníkom práce a predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.“
33. Námietka žalobcu, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že konštatovaných porušení právnych predpisov na zistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré sú označené ako nedostatky v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu, sa mal dopustiť žalobca, je s poukazom na objektívnu zodpovednosť žalobcu nedôvodná.
34. Súd nepovažuje námietku žalobcu, ktorou namietal neurčitosť a nevykonateľnosť uložených opatrení, za dôvodnú. Správny orgán nie je povinný určiť kontrolovanému subjektu konkrétny spôsob vykonania nápravy, ale len cieľ, ktorý sa má touto nápravou dosiahnuť, čomu zodpovedá vyjadrenie povinnosti, ktoré je obsiahnuté v napadnutom protokole. Je potom zodpovednosťou každého konkrétneho kontrolovaného subjektu, aby si určil s prihliadnutím na svoje osobitné pomery a podmienky najefektívnejší spôsob na odstránenie vytknutého protiprávneho stavu. Taktiež uvedenie, že sa majú opatrenia vykonať ihneď a trvalo dodržiavať, jasne a zrozumiteľne vyjadruje, že sa tak má vykonať okamžite a takéto opatrenia majú mať trvalý charakter. Týmto sa sleduje vylúčenie alebo eliminovanie ďalšieho smrteľného pracovného úrazu, resp. ťažkého pracovného úrazu u tohto zamestnávateľa.
35. Krajský súd v Trenčíne po preskúmaní napadnutého protokolu vrátane jeho dodatku dospel k záveru, že žalovaný správne ustálil porušenie povinností na strane žalobcu, ktoré viedli k uloženiu povinností na dosiahnutie nápravy a v časti uloženia týchto povinností je protokol dostatočne určitý a zrozumiteľný.
36. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
37. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd žalobu ako nedôvodnú s použitím ustanovenia § 190 SSP zamietol.
38. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov nepriznal, nakoľko žalovaný trovy konania nežiadal priznať, čo výslovne uviedol na súdnom pojednávaní.
39. Rozhodnutie senátu správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 1 mesiaca odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.
V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby usktočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.