Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-75-2018.pdf
PDF · 128.24 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-15C/75/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudcom JUDr. Jaroslavom Ivanom v spore žalobcu: I. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XX proti žalovaným: 1) I. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XX, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Ošváth, s.r.o., so sídlom Vajanského 1955/58, 921 01 Piešťany, IČO: 47 546 174, 2) KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpeného: JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie nemajetkovej ujmy 25.000,- eur, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému 1) a žalovanému 2) sa n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 14.12.2018 domáhal uloženia povinnosti žalovanému 1) a žalovanému 2) /ďalej len ako „žalovaní“/ zaplatiť mu solidárne nemajetkovú ujmu vo výške 25.000,-eur.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 04.03.2017 asi o 08:20 hod. žalovaný 1) ako vodič viedol pod vplyvom alkoholu osobné motorové vozidlo zn. Š. G., EČ: C. po ceste číslo XX/XXX v obci M. smerom z C. rýchlosťou vyššou ako je rýchlosť povolená v obci a približne v kilometri 88,05 pri prejazde pravotočivou zákrutou neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, pričom sa plne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, následkom čoho prešiel s vozidlom do protismeru, kde ľavou prednou časťou vozidla narazil do ľavej prednej časti oproti idúceho nákladného motorového vozidla zn. C. H., EČ: C. XXXCJ, ktoré viedol vodič - žalobca v smere do C. so spolujazdcom, pričom dychovou skúškou na alkohol bola žalovanému 1) nameraná pozitívna hodnota s výsledkom 0,32 mg/l, čím porušil ustanovenie § 9 ods. 1, § 16 ods. 1, ods. 4, § 4 ods. 1 písm. c) a § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, následkom čoho z nedbanlivosti spôsobil žalobcovi trieštivú zlomeninu jamky ľavého bedrového kĺbu panvy s centrálnych vykĺbením bedrového kĺbu a zlomeninu dolného ramienka tonovej kosti panvy vľavo bez posunutia úlomkov s dobou liečenia minimálne 76 dní, pričom obmedzenie na obvyklom spôsobe života mal aj ku dňu 03.08.2017, a spolujazdcovi (M. Y.) pomliaždenie tváre s odreninami, tržnú ranu pravej ušnice, ľahký otras mozgu, pomliaždenie prednej časti hrudníka, pomliaždenie jeho ľavého ramena a ľahké vyvrtnutie krčnej chrbtice s dobou liečenia do 7 dní, čím inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h) Trestného zákona. Z tohto skutku bol žalovaný 1) rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo dňa 20.12.2017, sp. zn. 16T/110/2017 uznaný vinným a podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona, § 36 písmeno j), písmeno l), písmeno n), § 38 odsek 3 Trestného zákona a odsúdený. Keďže za škodu subjektívne zodpovedá nielen žalovaný 1) podľa § 420 Občianskeho zákonníka, objektívne i podľa § 427 Občianskeho zákonníka na základe povinného zmluvného poistenia, uplatňujeme si nárok i proti žalovanému 2) ako poisťovateľovi, a to s poukazom nielen na rozsudok R., C-22/12. Žalobca si listom zo dňa 10.09.2018 uplatnil u oboch žalovaných nemajetkovú ujmu vo výške 25.000,- €. Obaja žalovaní prevzali uplatnenie nemajetkovej ujmy dňa 12.09.2018. Žalovaný 1) do dnešného dňa nezareagoval žiadnym spôsobom. Žalovaný 2) odpovedal listom zo dňa 26.09.21018, pričom okrem iného uviedol, že nárok z titulu nemajetkovej ujmy vo výške 25.000 € nie je krytý rozsahom uvedeného poistenia a z tohto dôvodu nemôže žalobcovi poskytnúť poistné plnenie. Protiprávnym konaním žalovaného 1) došlo k preukázanému zásahu do súkromného, rodinného, pracovného života, ako i k zásahu do zdravia žalobcu a jeho telesnej integrity. Žalobca má od dopravnej nehody psychickú traumu spočívajúcej byť čo i len spolujazdcom v motorovom vozidle, pričom z dôvodu zásahu do jeho zdravia a telesnej integrity, doživotne nemôže viesť motorové vozidlá, ktoré využíval na jeho obživu pri predaji tovaru. Žalobca má trvalé následky spočívajúce v porušení súvislosti panvového prstenca s poruchou statiky chrbtice a s poruchou funkcie dolných končatín u mužov ľahkého charakteru a spočívajúce v obmedzení pohyblivosti bedrového kĺbu stredne ťažkého charakteru, čo má doživotný vplyv na kvalitu života so zásahom do jeho osobného, rodinného a pracovného života.
3. Čo sa týka prostriedkov procesného útoku, žalobca okrem vyššie uvedených skutkových tvrdení označil tieto dôkazy: rozhodnutie centra právnej pomoci zo dňa 17.08.2018, výsluch strán sporu, spis Okresného súdu Piešťany sp. zn. 16T/110/2017, podacie hárky, sledovanie zásielky, odpoveď žalovaného z 26.09.2018.
4. K doručenej žalobe sa žalovaný 1) vyjadril písomným podaním zo dňa 22.02.2019 (č.l. 64), v ktorom navrhoval žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný 1) vo vyjadrení k žalobe uviedol, že nemajetková ujma v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka je vylúčená v prípade, že sa poskytuje náhrada za poškodenie zdravia vo forme sťaženia spoločenského uplatnenia. Nároky uplatnené žalobcom sa podľa žalovaného 1) uplatňujú v rámci odškodnenia bolesti poškodeného a sťaženia spoločenského uplatnenia (ďalej len ako „SSU“), ktoré sa realizujú cez § 444 Občianskeho zákonníka a zákon č. 437/2004 Z.z. Nemajetková ujma, ktorá spočíva v obmedzení doterajšieho spôsobu života, uplatnenia sa v spoločnosti je zahrnutá do náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (k tomu poukaz na I. ÚS 426/2014). Na podklade rovnakých skutkových okolností nemožno teda priznať náhradu nemajetkovej ujmy aj v režime ochrany osobnosti aj v režime náhrady škody. Čo sa týka prostriedkov procesnej obrany, žalovaný 1) okrem vyššie uvedených skutkových tvrdení neoznačil žiadne dôkazy.
5. K doručenej žalobe sa žalovaný 2) vyjadril písomným podaním zo dňa 19.02.2019 (č.l. 45), v ktorom navrhoval žalobu voči nemu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný 2) namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu, nakoľko zákon o PZP (zákon č. 381/2001 Z.z.) sa nevzťahuje na náhradu nemajetkovej ujmy. Uvedené nevyplýva a ani nemôže vyplývať ani z rozsudku ESD, na ktorý žalobca poukazoval. Poukázal na rozdiel medzi právom na ochranu osobnosti a právom na náhradu škody (R 127/2014). Pre prípad danej pasívnej legitimácie podľa žalovaného 2) žalobca v žalobe neuvádza žiadne dôvody a okolnosti, ktoré by zakladali nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 11 a nasl. OZ, a že k zásahu do osobnostných práv a zníženiu dôstojnosti žalobcu došlo bezprostredne v dôsledku konania žalovaného 1). Žalobca síce v žalobe poukazuje na utrpené zranenia a s nimi spojené trvalé následky, zasahujúce do jeho rodinného zdravia a telesnej integrity, osobného, rodinného a pracovného života, no neuvádza pritom žiadne konkrétne skutočnosti, ktorými by svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch odôvodňoval a preukazoval. Žalobcovi bolo dané zadosťučinenie primárne už odsúdením žalovaného 1) v trestnom konaní. Navyše zo strany žalovaného 2) boli riadne odškodnené všetky uplatnené nároky z titulu utrpených zranení, a to poskytnutím bolestného vo výške 3.192,-€ a sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 6.803,84 €, t.j. celkovo 9.995,34 €. Poskytnuté plnenie v súvislosti s utrpenými zraneniami žalobcu predstavuje odškodnenie nemajetkovej povahy v zmysle § 444 OZ, ktoré žalobca bez ďalšieho na rovnakých skutkových tvrdení uplatňuje aj podľa § 11 a nasl. OZ. Čo sa týka prostriedkov procesnej obrany, žalovaný 2) okrem vyššie uvedených skutkových tvrdení označil tieto dôkazy: oznámenia o poistnom plnení zo dňa 30.10.2017 a zo dňa 03.05.2018.
6. V písomnom podaní (replike) zo dňa 21.03.2019 (č.l. 77) žalobca uviedol, že popiera všetky skutkové tvrdenia žalovaného 1), s tým, že nemajetkovej ujmy sa žalobca domáha titulom ochrany osobnosti, pričom poukázal na rozsudok NS SR z 28.5.2014 sp. zn. 7Cdo/65/2013 (R 1/2015), podľa ktorého ten istý skutkový dej môže v niektorom prípade zakladať zároveň nárok na náhradu za bolesť a SSU, ako aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej fyzickej osobe na jej osobnostných právach. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 437/2004 Z.z. nemožno vyvodiť, že by sa v rámci odškodňovania bolesti a SSU mal zohľadniť aj zásah do dôstojnosti, súkromia a rodinného života poškodeného. V danom prípade došlo preukázateľne k zásahu do osobnostného práva žalobcu, do jeho práva na zdravie a telesnú integritu, ako i do práva na súkromie, keď v dôsledku dopravnej nehody (zodpovedný je za ňu žalovaný1) sa v podstate natrvalo zmenil rodinný a súkromný život žalobcu, ktorý sa musel zriecť predchádzajúceho spôsobu života, musel sa úplne vzdať starostlivosti o rodinu, narušil sa aj jeho intímny život, vo viacerých každodenných úkonoch zostal odkázaný na svoju manželku, má pretrvávajúce bolesti pri zmene počasia a obmedzenú polohu pri spánku, došlo k ovplyvneniu finančnej stránky rodiny a žalobca má doživotnú traumu a fóbiu z motorových vozidiel. Žalobca zotrval na tom, že pasívna vecná legitimácia žalovaného 2) je daná, a to poukazom na rozhodnutie NS SR zo dňa 31.07.2017 sp. zn. 6 MCdo/1/2016 (publikované v Zbierke Stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR, 8/2018, pod bodom 61.). Zopakoval samostatný režim nároku na bolestné a SSU a nároku na nemajetkovú ujmu.
7. K replike žalobcu sa písomným podaním (duplika) zo dňa 8.5.2019 vyjadril žalovaný 1) a uviedol že žalobca nepodoprel svoje tvrdenia o dôsledkoch psychickej traumy, doživotnej obmedzenosti pohyblivosti bedrového kĺbu na kvalitu života osobného, rodinného ani pracovného žiadnymi dôkazmi, vychádza len zo svojho subjektívneho dojmu či názoru.
8. Súd nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré sa dostavil žalobca, žalovaný 1 s jeho zástupcom a zástupca žalovaného 2. Súd otvoril pojednávanie (§ 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), následne určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci (§ 181 ods. 2 CSP).
9. Súd uviedol, že nevykoná dokazovanie výsluchom žalovaných 1) a 2), nakoľko podľa žalobcu ním malo byť preukázané „zmrzačenie“ žalobcu, čo podľa súdu navrhnutým dokazovaním nebolo možné, a preto ani účelné v konaní preukazovať. Otázka zdravotného stavu žalobcu je odbornou otázkou, na ktorú kvalifikovanú odpoveď výsluchom žalovaných nebolo možné ani očakávať.
10. Súd uviedol, že vykoná dokazovanie listinami: rozsudkom OS Piešťany sp. zn. 16T/110/2017 zo dňa 20.12.2017, uplatnením nemajetkovej ujmy zo dňa 10.09.2018 spolu s doručenkami, oznámením žalovaného 2 zo dňa 26.09.2018, oznámeniami o poistnom plnení zo dňa 30.10.2017 a 03.05.2018.
11. Žalobca súdu v zmysle § 181 ods. 1 CSP uviedol, že žalobu podal z dôvodu, že nemá finančné prostriedky na živobytie, utrpel psychickú traumu, potrebuje starostlivosť. V súčasnosti poberá len dávky z invalidného dôchodku, poberá plný invalidný dôchodok, predtým mal príjem zo živnosti, musí splácať úver. Finančné prostriedky musí použiť aj na úhradu liekov.
12. Zástupca žalovaného 1) súdu v zmysle § 181 ods. 1 CSP uviedol, že uplatňovaný žalobný návrh žalobcu v celom rozsahu neuznáva, nemajetková ujma v zmysle § 13 ods.2 OZ je vylúčená v prípade, že sa poskytuje náhrada za poškodenie zdravia vo forme sťaženia spoločenského uplatnenia. Žalobca sa domáha tohto druhu náhrady z dôvodov, ktoré uviedol v žalobe. Žalovaný 1) je toho názoru, že predmetné nároky sa uplatňujú v rámci odškodňovania bolesti poškodeného, sťaženia spoločenského uplatnenia, realizované cez § 444 OZ a zákon č. 437/2004 Z.z.. Nemajetková ujma, ktorá spočíva v obmedzení doterajšieho spôsobu života, uplatnenia sa v spoločnosti, je zahrnutá do náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Pokiaľ je im známe, v rámci týchto nárokov bol žalobca zo strany poisťovne odškodnený. Predmetný názor potvrdil vo svojej rozhodovacej praxi aj Ústavný súd SR v Náleze č. I.ÚS 426/2014, kde sa konštatuje: „Právo na náhradu škody z titulu úhrady sťaženého spoločenského uplatnenia podľa § 444 OZ a právo na náhradu nemajetkovej ujmy podľa ustanovenia § 13 ods.2 OZ, sú samostatné nároky fyzickej osoby, a preto ich nemožno duplicitne uplatňovať na základe rovnakých tvrdení, hoci aj v dvoch samostatných konaniach pred príslušným súdom. Právna úprava náhrady nemajetkovej ujmy sa považuje za špeciálnu vo vzťahu k náhrade nemajetkovej ujmy pri ochrane osobnosti. Na podklade rovnakých skutkových okolností teda nemožno priznať náhradu nemajetkovej ujmy aj v režime ochrany osobnosti aj v režime náhrady škody.“ Na základe uvedenej argumentácie navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
13. Zástupca žalovaného 2) súdu v zmysle § 181 ods. 1 CSP uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojho stanoviska uvedeného v písomnom vyjadrení, má za to, že plnením zo strany žalovaného 2) z titulu bolestného a SSU boli uspokojené všetky nároky žalobcu súvisiace s dopravnou nehodou. Žalobca doposiaľ konkrétne neuviedol ani nepreukázal žiadne dôvody a okolnosti, ktoré by zakladali nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, teda neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie nároku na zaplatenie vyššej sumy, než už bola zo strany žalovaného 2) poskytnutá. Avšak pre prípad, že by mal súd za to, že nárok žalobcu je preukázaný ako taký, namietal uplatňovanú výšku, ktorú považoval za neprimeranú. Žiadal žalobu zamietnuť.
14. Žalobca v rámci výsluchu uviedol, že ostal bezvládny, odkázaný na pomoc manželky, nemá na platenie úveru a na lieky. Berie denne 24 liekov, pichá si inzulín, pred dopravnou nehodou mal finančné prostriedky na zakúpenie týchto liekov. V noci nespáva, sám sa neoblečie, neokúpe. Nevie si zarobiť na lieky, ktoré užíva už 13 rokov. Pred úrazom dosahoval priemerný mesačný príjem 100-200,-€, mal živnosť. Trpí cukrovkou asi 6-7 rokov, niektoré lieky bral aj pred nehodou (18 z 24). Na invalidnom dôchodku je 8-10 rokov, pred nehodou poberal invalidný dôchodok 340,-eur mesačne, súčasný príjem má cca. 350,-eur mesačne. Pri opise jeho bežného dňa uviedol, že sedáva pri okne v kuchyni, premiestňuje sa po izbách, nespáva kvôli bolestiam nohy a kĺba. Pred úrazom chodieval predávať na tržnice od polovice septembra do vianoc. K lekárovi ho vozí syn, ak tento nemôže, ide sám na aute.
15. Z listiny - uplatnenie nemajetkovej ujmy zo dňa 10.09.2018 vyplýva, že ňou žalobca voči žalovaným 1) a 2) uplatnil nárok na úhradu sumy 25.000,-€ ako nemajetkovej ujmy a sumy 4.293,-€ ako sťaženie spoločenského uplatnenia, a to z dôvodov tak ako boli tieto uvedené v žalobe. Listina bola žalovaným doručená dňa 12.09.2018.
16. Z rozsudku Okresného súdu Piešťany sp. zn. 16T/110/2017 zo dňa 20.12.2017 vyplýva, že žalovaný 1) bol uznaný vinným za skutok tak, ako ho žalobca opísal (uviedol) v rámci odôvodnenia žaloby (k tomu pozri bol 2. odôvodnenia tohto rozsudku), t.j. skutok zo dňa 04.03.2017, za čo bol aj žalovaný 1) právoplatne odsúdený. Poškodeným bol aj žalobca, ktorý bol s nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces. Z rozsudku vyplýva, že žalovaný 1) v danom konaní ako obžalovaný porušil dôležitú povinnosť uloženú mu zákonom (§§ 9 ods. 1, § 16 ods. 1, ods. 4, § 4 ods. 1 písm. c) a § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 5.1.2018.
17. Z listu žalovaného 2) zo dňa 26.09.2018 vyplýva, že žalobcovi oznamoval, že nárok na úhradu nemajetkovej ujmy uplatnenej vo výške 25.000,-€ nie je krytý z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Ide o výhradnú povinnosť škodcu.
18. Z Oznámení o poistnom plnení žalovaného 2) zo dňa 30.10.2017 a zo dňa 03.05.2018 vyplýva, že žalovaný 2) poskytol žalobcovi náhradu bolestného vo výške 3.192,-€ a náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 6.803,84 €.
19. Žalobca v záverečnej reči uviedol, že ak mu požadovaná suma nebude vyplatená, bude požadovať doživotnú rentu.
20. Zástupca žalovaného 1) v záverečnej reči uviedol, že žalobca svoje tvrdenia, ktoré uvádzal v žalobe, nepodoprel žiadnymi konkrétnymi dôkazmi, ktoré by svedčili o oprávnenosti požadovaného nároku. V žalobe uvádzal, že utrpel psychickú traumu spočívajúcu v jazde motorovým vozidlom, v dôsledku čoho nemôže doživotne viesť motorové vozidlá, ktoré využíval na obživu pri predaji tovaru. Toto svoje tvrdenie však nedoložil príslušným súdnoznaleckým posudkom z oblasti psychiatrie. Ako sám žalobca uviedol, z času na čas motorové vozidlo šoféruje, keď musí ísť na vyšetrenie k lekárovi. Ďalej žalobca poukázal na trvalé následky spočívajúce v poruche panvového prstenca, poruche statiky chrbtice, poruche funkcie dolných končatín spočívajúce v obmedzení pohyblivosti bedrového kĺbu, čo má podľa jeho názoru doživotný vplyv na kvalitu jeho života, so zásahom do jeho osobného, rodinného, pracovného života. Ani toto svoje tvrdenie však žalobca v konaní nepodoprel príslušným súdnoznaleckým posudkom z oblasti medicíny. Ďalej zástupca žalovaného 1) poukázal na to, že žalobca v dôsledku úrazu, ktorý utrpel, nebol schopný zabezpečiť po úraze už obživu pre seba a pre svoju rodinu, avšak, ako sám uviedol vo výpovedi, jeho príjmy pred úrazom boli 100 - 200,- eur, ani tieto tvrdenia však nepodoprel žiadnymi dôkazmi. Zástupca žalovaného 1) poukázal tiež na to, že zdravotný stav žalobcu nebol dobrý už pred samotným úrazom, keďže bol na invalidnom dôchodku, bol nemocný na cukrovku a ďalšie choroby, ktoré uviedol vo svoje výpovedi. Pre úrazom poberal invalidný dôchodok vo výške 340,- eur, po úraze poberá invalidný dôchodok 350,- eur. Žalobca nepreukázal relevantnosť svojich tvrdení žiadnymi konkrétnymi dôkazmi. Žalobu preto navrhol zamietnuť.
21. Zástupca žalovaného 2) v záverečnej reči uviedol, že z vykonaného dokazovania nárok žalobcu nebol preukázaný, pričom na konkrétne okolnosti poukázal už právny zástupca žalovaného 1), s ktorého argumentáciou sa stotožnil. Žalobu navrhol taktiež zamietnuť.
22. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
23. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
24. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
25. Podľa § 16 Občianskeho zákonníka, kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.
26. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
27. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
28. Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.
29. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z.z.“), tento zákon ustanovuje podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.
30. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov.
31. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z., sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následok").
32. Podľa § 2 ods. 3 písm. a), b) zákona č. 437/2004 Z.z., na účely tohto zákona poškodenie na zdraví je poškodenie zdravia spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo iným poškodením na zdraví, poškodený je osoba, ktorá utrpela poškodenie na zdraví.
33. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.
34. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.
35. Podľa § 191 ods.1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
36. Podľa § 193 CSP, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.
37. Podľa § 215 ods. 1, 2 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
38. Ako vyplýva z ustanovenia § 215 ods. 1, 2 CSP, súd rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu, ktorý sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona, t.j. v režime procesného dokazovania a režime prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany. Z uvedeného vyplýva, že súd rozhoduje na základe tzv. „formálnej pravdy“, bez povinnosti súdu zisťovať materiálnu pravdu (skutočný stav veci). V rámci zisťovania skutkového stavu dokazovaním súd v zmysle § 191 ods.1 CSP dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. V súvislosti s dokazovaním je potrebné uviesť, že pre stranu v sporovom konaní je z hľadiska jej úspechu v spore podstatným unesenie jej dôkazného bremena, inak rozhodnutie súdu bude v jej neprospech. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tvrdí (povinnosť tvrdenia - § 150 ods. 1 CSP). Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer sporových strán. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Uvedeným postupom a zásadami sa súd spravoval aj v danej veci sporových strán.
39. Po vykonanom dokazovaní a zistení skutkového stavu súd dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť, a to jednak z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom ako i z dôvodu, že žalobca podľa súdu „de facto“ žiadal i náhradu majetkovej ujmy, ktorá mu už poskytnutá bola. Predmetom tohto konania je nárok žalobcu na zaplatenie nemajetkovej ujmy, a to v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 4.3.2017. Nemajetkovou ujmou je pritom v zmysle § 13 ods. 2 OZ taká ujma, ktorá sa premieta do psychickej sféry fyzickej osoby a do jej postavenia v spoločnosti, táto ujma sa teda bezprostredne nepremieta do fyzickej integrity ani do majetkovej sféry tejto fyzickej osoby. Je potrebné ju odlišovať od majetkovej ujmy (vrátane ujmy na zdraví s majetkovými dôsledkami - § 16 OZ) a inej nemajetkovej ujmy vzniknutej ako priamy dôsledok zásahu do telesnej integrity fyzickej osoby, za ktorú sa náhrada poskytuje podľa iných predpisov (§ 444 OZ v spojení so zákonom č. 437/2004 Z.z.). Žalobca v žalobe okrem popísania rozhodných skutkových okolností vo vzťahu k predmetnej dopravnej nehode zo dňa 04.03.2017, v dôsledku ktorej došlo na jeho strane ako poškodeného k poškodeniu jeho zdravia / § 2 ods. 3 písm. a), b) zákona č. 437/2004 Z.z./ uviedol, že protiprávnym konaním žalovaného 1) došlo k zásahu do jeho súkromného, rodinného, pracovného života, ako i k zásahu do zdravia a jeho telesnej integrity. Žalobca v žalobe uviedol, že má od dopravnej nehody psychickú traumu spočívajúcej byť čo i len spolujazdcom v motorovom vozidle, pričom z dôvodu zásahu do jeho zdravia a telesnej integrity, doživotne nemôže viesť motorové vozidlá, ktoré využíval na jeho obživu pri predaji tovaru. Žalobca ďalej uviedol, že má trvalé následky spočívajúce v porušení súvislosti panvového prstenca s poruchou statiky chrbtice a s poruchou funkcie dolných končatín u mužov ľahkého charakteru a spočívajúce v obmedzení pohyblivosti bedrového kĺbu stredne ťažkého charakteru, čo má doživotný vplyv na kvalitu života so zásahom do jeho osobného, rodinného a pracovného života. Z uvedeného podľa súdu vyplýva, že odôvodnenie žaloby žalobcu obsahovalo jednak skutočnosti vo vzťahu k nemajetkovej ujme, avšak i skutočnosti vo vzťahu k majetkovej ujme (škody na zdraví), resp. nemajetkovej ujmy - sťaženia spoločenského uplatnenia (podľa zákona č. 437/2004 Z.z.). Rovnakým spôsobom sa žalobca vyjadril i v rámci podania (repliky) zo dňa 21.03.2019, keď uviedol, že došlo k zásahu do jeho osobnostného práva, do jeho práva na zdravie a telesnú integritu, ako i do práva na súkromie, keď v dôsledku dopravnej nehody sa v podstate natrvalo zmenil rodinný a súkromný život žalobcu, ktorý sa musel zriecť predchádzajúceho spôsobu života, musel sa úplne vzdať starostlivosti o rodinu, narušil sa aj jeho intímny život, vo viacerých každodenných úkonoch zostal odkázaný na svoju manželku, má pretrvávajúce bolesti pri zmene počasia a obmedzenú polohu pri spánku, došlo k ovplyvneniu finančnej stránky rodiny a žalobca má doživotnú traumu a fóbiu z motorových vozidiel.
40. V konaní bolo nesporným a preukázané to bolo aj dôkazne (rozsudkom OS Piešťany sp. zn. 16T/110/2017 zo dňa 20.12.2017), že žalobca v dôsledku dopravnej nehody zo dňa 04.03.2017 utrpel poškodenie zdravia, pričom zodpovednosť za uvedené poškodenie je na strane žalovaného 1) ako vodiča motorového vozidla, ktorého jazdou došlo k predmetnej dopravnej nehode, a to z dôvodu porušenia zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Zodpovednosť žalovaného je daná ust. § 420 ods. 1 OZ, keďže na strane žalobcu vznikla škoda, a to práve z dôvodu porušenia právnej povinnosti na strane žalovaného 1), t.j. porušením ustanovení zákona č. 8/2009 Z.z. tak ako to bolo právoplatne konštatované aj predmetným rozsudkom OS Piešťany sp. zn. 16T/110/2017, ktorým je súd v zmysle § 193 CSP viazaný v zákonom stanovenom rozsahu. Pasívna vecná legitimácia teda na strane žalovaného 1) z tohto dôvodu daná bola. Čo sa týka námietky žalovaného 2) ohľadom jeho pasívnej vecnej legitimácie, súd je toho názoru, že táto je taktiež daná, poukazujúc pritom na rozsudok NS SR sp. zn. 6 MCdo/1/2016 zo dňa 31.07.2017 (R 61/2018), na ktorý aj správne poukazoval žalobca v rámci jeho repliky. Podľa tohto rozhodnutia najvyššej súdnej autority, škodou pre účely zákona č. 381/2001 Z.z. je aj nemajetková ujma spočívajúce v zásahu do osobnostných práv (k tomu bližšie viď. R 61/2018).
41. Čo sa týka obrany žalovaného 1) spočívajúce v tom, že nemajetková ujma v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka je vylúčená v prípade, že sa poskytuje náhrada za poškodenie zdravia vo forme sťaženia spoločenského uplatnenia, poukazujúc pritom na rozhodnutie ÚS SR, sp. zn. I. ÚS 426/2014, súd uvádza, že podľa rozsudku NS SR sp. zn. 7Cdo/65/2013 zo dňa 28.05.2014 (R 1/2015), na ktorý taktiež žalobca poukazoval, ten istý skutkový dej môže zakladať zároveň tak nárok na náhradu za bolesť a SSU ako aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej fyzickej osobe na jej osobnostných právach (k tomu bližšie viď. R 1/2015). Právny názor obsiahnutý v predmetnom rozhodnutí si tunajší súd osvojil pre účely rozhodovania sporu v danom prípade.
42. Dôvody, pre ktoré súd žalobu žalobcu zamietol sú také, že podľa súdu žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k rozhodujúcim skutočnostiam, že na jeho strane ako poškodeného došlo k nemajetkovej ujme, ktorej náhradu v sume 25.000,-€ si uplatnil žalobou v tomto konaní. Z vykonaného dokazovania (listín - oznámení žalovaného 2) o poistnom plnení zo dňa 30.10.2017 a zo dňa 03.05.2018) vyplýva, že žalobcovi už bolo žalovaným 2) poskytnutá náhrada bolestného vo výške 3.192,-€ ako i náhrada sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 6.803,84 €. Vo vzťahu k náhrade bolestného ako i náhrade SSU súd odkazuje na ust. § 2 ods. 1, 2 zákona č. 437/2004 Z.z., ktoré definujú pojem „bolesť“ ako aj pojem „sťaženie spoločenského uplatnenia“. Vychádzajúc z odôvodnenia žaloby na zaplatenie nemajetkovej ujmy 25.000,-€ je súd tohto názoru, že žalobca zaplatenie nemajetkovej ujmy odôvodňoval čiastočne aj tým, za čo mu už bola poskytnutá náhrada v rámci náhrady bolestného ako i náhrady SSU, čoho následkom je zánik dlhu (§ 559 ods. 1 OZ), t.j. nedôvodnosť žaloby. Žalobca svoj nárok na nemajetkovú ujmu odôvodňoval jednak v žalobe všeobecne tým, že došlo k zásahu do jeho súkromného, rodinného, pracovného života, ako i k zásahu do jeho zdravia žalobcu a jeho telesnej integrity, ako i tým, že od dopravnej nehody má psychickú traumu spočívajúcu byť čo i len spolujazdcom v motorovom vozidle, pričom z dôvodu zásahu do jeho zdravia a telesnej integrity doživotne nemôže viesť motorové vozidlá, ktoré využíval na jeho obživu pri predaji tovaru, čo však v rámci dokazovania preukázané nebolo, naopak z výsluchu samotného žalobcu vyplýva, že z času na čas riadi motorového vozidlo. Ak by na strane žalobcu bola daná psychická trauma, na základe ktorej požaduje žalobca nemajetkovú ujmu, uvedeného (riadenia motorového vozidla) by podľa súdu schopný žalobca nebol. Čo sa týka odôvodnenia požadovanej nemajetkovej ujmy žalobcu trvalými následkami spočívajúcimi v porušení súvislosti panvového prstenca s poruchou statiky chrbtice a s poruchou funkcie dolných končatín u mužov ľahkého charakteru a spočívajúce v obmedzení pohyblivosti bedrového kĺbu stredne ťažkého charakteru, čo má mať doživotný vplyv na kvalitu života so zásahom do jeho osobného, rodinného a pracovného života, podľa súdu toto už bolo predmetom náhrady bolestného (poškodenie zdravia), resp. sťaženia spoločenského uplatnenia ako nepriaznivé následky tohto poškodenia zdravia, vychádzajúc pritom zo zákonnej definície týchto inštitútov (§ 2 ods. 1, 2 zákona č. 437/2004 Z.z.).
43. Čo sa týka odôvodnenia žalobcom požadovanej nemajetkovej ujmy vo výške 25.000,- € obsiahnutej v replike žalobcu, t.j. že došlo k zásahu do jeho osobnostného práva, do jeho práva na zdravie a telesnú integritu, ako i do práva na súkromie, keď v dôsledku dopravnej nehody sa v podstate natrvalo zmenil rodinný a súkromný život žalobcu, ktorý sa musel zriecť predchádzajúceho spôsobu života, musel sa úplne vzdať starostlivosti o rodinu, tieto skutočnosti dokazovaním preukázané v konaní neboli, preukázaná bola len negatívna zmena vo vzťahu k možnosti žalobcu sezónneho predaja tovaru. Uvedené však podľa súdu nemá takú intenzitu, ktorá by odôvodňovala priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch. Jednalo sa o príjem žalobcu v rozsahu cca. 100-200 eur mesačne, uvedené však ani žalobca dôkazne nepreukázal, k zmene hlavného príjmu žalobcu (invalidný dôchodok) v dôsledku dopravnej nehody na strane žalobcu nedošlo, tento aj pred nehodou aj po nehode bolo poberateľom invalidného dôchodku. Čo sa týka tvrdeného narušenia intímneho života žalobcu, toto preukázané nebolo. Vo vzťahu k viacerých každodenným úkonom žalobcu, pri ktorých zostal odkázaný na svoju manželku súd uvádza, že uvedený zásah už bol predmetom vyplatenej náhradu SSU vo výške 6.803,84 €, nakoľko sa jedná o uspokojovanie životných potrieb žalobcu (§ 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z.). Vo vzťahu k pretrvávajúcim bolestiam pri zmene počasia a obmedzenia polohy pri spánku, uvedené bolo predmetom náhrady bolestného ako priameho zásahu do telesnej (fyzickej) integrity žalobcu a nie je predmetom nemajetkovej ujmy žalobcu.
44. Z vyššie uvedených dôvodov súd preto žalobu na zaplatenie nemajetkovej ujmy zamietol. V prípade, ak sa v odôvodnení súd nezaoberal niektorou konkrétnou námietkou strán sporu, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce.
45. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
46. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
47. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
48. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol aj bez návrhu (§ 262 ods. 1 CSP) tak, že žalovanému 1) a žalovanému 2) nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, nakoľko je súd tohto názoru, že s poukazom na ust. § 257 CSP v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalobcu, ktoré odôvodňujú žalovaným (ako úspešným stranám sporu v konaní) nepriznať náhradu trov konania. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Súd pritom zohľadňoval pomery všetkých strán sporu. Danosť dôvodov hodných osobitného zreteľa súd odvodil od osobných pomerov na strane žalobcu, od jeho príjmu a skutočnosti, že sa do zhoršenej situácie, ktorá bola dôvodom podania žaloby na náhradu nemajetkovej ujmy, sa žalobca dostal nie vlastnou vinou, ale v dôsledku protiprávneho konania žalovaného 1). Žalobca je invalidným dôchodcom s príjmom cca. 350,-eur mesačne, v dôsledku predmetnej dopravnej nehody má zhoršený zdravotný stav, ktorý nebol priaznivým ani pred touto nehodou. Povinnosť zaplatiť náhradu trov konania žalovaným za daného stavu súd vyhodnotil ako neprimeranú tvrdosť. U žalovaného 1) sa navyše jedná o subjekt, v dôsledku ktorého konania došlo k vzniku udalosti, v ktorej má podaná žaloba svoj pôvod. U žalovaného 2) sa jedná o subjekt - poisťovňu, pre ktorú nepriznanie náhradu trov konania podľa súdu nepredstavuje taký zásah do majetkovej sféry, ktorý by podstatným spôsobom ovplyvnil jej ďalšiu činnosť.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Piešťany, v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.