Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4P-103-2019.pdf
PDF · 94.53 KB
Case nature
Area
Subarea
4P/103/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Slavomírom Ivaneckým právnej veci starostlivosti súdu o maloletú Y. Š., U.. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, dieťa rodičov F. Š.Á., U.. XX.XX.XXXX, R. D. XX, XXX XX F. K. Q. Š., A.. G., U.. XX.XX.XXXX, R. G. X, XXX XX R. - N. M. , zastúpenej JUDr. Matúšom Hribom, advokátom so sídlom Na hradbách 5, Bardejov, v konaní o zníženie výživného, takto
rozhodol:
Návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec maloletej svojím návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.5.2019 žiadal, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 34P 194/2015 - 65 zo dňa 15.6.2016 vo výroku o výživnom pre maloletú Y. tak, že mu zníži výživné zo sumy 110 Eur mesačne na sumu 50 Eur mesačne od 1.6.2019 do budúcna. Svoj návrh odôvodnil skutočnosťou, že sa podstatne zmenili jeho schopnosti a možnosti. Od 5.3.2019 nastúpil do zamestnania s hrubým mesačným príjmom 624 Eur, spláca hypotéku a plní si vyživovaciu povinnosť na ďalšie maloleté dieťa, pričom sa dňa 5.5.2018 oženil a osvojil si manželkinu dcéru E. U.. Matka s návrhom nesúhlasila a žiadala, aby ho súd zamietol. Poukázala na skutočnosť, že s odstupom času sa dlho nezvyšovalo výživné pričom výdavky na maloletú stúpajú, a sú oveľa vyššie než v čase posledného rozhodovania o výške výživného, čo svedčí o ústretovom postoji matky , ktorá zohľadňuje určité aspekty na strane otca. Poukázala aj na to, že nemôže na to doplácať dvakrát a to tým, že výživné sa nezvyšuje na primeranú výšku a zároveň sa ešte zníži. Otec má podľa matky maloletej schopnosti a predpoklady nájsť si prácu za vyšší príjem , alebo s vyšším ohodnotením a existuje celé spektrum zamestnaní, kde to pri troche aktivity dokáže. Ak na seba dobrovoľne berie iné záväzky ako sú napr. dlhy či osvojenie si iného dieťaťa, je si vedomý, že s tým budú zvýšené náklady a robí to dobrovoľne, preto to nemôže mať žiaden vplyv na už existujúce záväzky. Dlhy otca maloletej navyše nemôžu byť dôvodom na zníženie výživného a nemôžu mať prednosť pred nákladmi na základné potreby maloletého dieťaťa. Ak otec dobrovoľne neplnil svoje vyživovacie povinnosti je to iba jeho chyba, mohol sa vyhnúť zvýšeným nákladom na exekútora a to nemôže byť dôvodom na zníženie výživného, takéto zvýšené prostriedky sa mohli použiť na maloleté dieťa a ak ich otec spláca, tak je schopný zarobiť si aj na svoje dieťa. Otec môže využiť rôzne inštitúcie oddlženia alebo osobného bankrotu, ktoré sa nebudú týkať maloletých detí a takto ušetrené prostriedky môže a má použiť na maloleté deti. Kolízny opatrovník maloletej Y. navrhol, aby súd návrh otca pre nedôvodnosť zamietol v celom rozsahu.
2. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, vyjadreniami účastníkov, spisom Okresného súdu Trenčín 34P 194/2015, potvrdeniami a vyjadreniami účastníkov, správou kolízneho opatrovníka, ostatným spisovým materiálom.
3. Rozsudkom okresného súdu Trenčín č.k. 34P 194/2015 - 65 zo dňa 15.6.2016 súd rozviedol manželstvo rodičov maloletej Y. a schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej bola maloletá zverená matke, súd upravil styk otca s maloletou a určil otcovi výživné na maloletú vo výške 110 eur mesačne. Maloletá bola v danom čase žiačka 8 ročníka základnej školy, navštevovala spevácky a výtvarný krúžok, s čím matka nemala náklady, ako aj dva tanečné krúžky, s ktorými boli náklady dokopy vo výške 235 Eur ročne. Matka maloletej zároveň platila mesačne 25 Eur za stravu v škole, 6 Eur za školský klub, a lieky , za čo platila 18 Eur štvrťročne. Matka maloletej bola nezamestnaná a bývala v spoločnej domácnosti s maloletou Y. a svojimi rodičmi. Jej príjem činil 340 Eur mesačne ako dávka v nezamestnanosti. Otec maloletej býval v byte, ktorý bol predmetom BSM a za ktorý platil 154 Eur mesačne. Jeho vtedajší príjem predstavoval okolo 700 Eur. Okrem bytu vlastnil aj motorové vozidlo zn. O. K.. Prispieval svojmu synovi F. mesačnou sumou vo výške 90 Eur, splácal úver vo výške 398,5 Eur mesačne.
4. Otec žije v spoločnej domácnosti s manželkou a nevlastnou dcérou, ktorú si chce osvojiť v 2-izbovom byte, ktorý patrí manželkiným rodičom. Mesačné náklady na domácnosť predstavujú 350,- Eur - je tam zahrnutý nájom, voda, elektrina , plyn. Náklady na stravu v domácnosti sú okolo 200-300 Eur, mesačne na oblečenie a obuv okolo 50,- Eur mesačne, na hygienu 20,- Eur mesačne a náklady na dopravu - 50 Eur mesačne, auto D. XXX rok výroby 2002, ktorý otec maloletej používa, vlastní jeho manželka. Predchádzajúcu prácu mal otec maloletej v spoločnosti O. kde mal mesačný príjem okolo 1000 Eur, z nej ho prepustili potom, čo bol vzatý do výkonu trestu odňatia slobody. V súčasnosti nemá žiadne záľuby, keďže si ich nemôže finančne dovoliť. Má diagnostikovaný vysoký tlak, berie lieky. Dlhy, ktoré uviedol, mu pomáha splácať manželka so svokrovcami, ktorí ho živia. Manželka má mesačný príjem okolo 600,- Eur v hrubom, kde však pracovala iba do mesiaca jún 2019. Okrem deklarovaného príjmu vo výške 624 Eur z pracovného pomeru v spoločnosti Y. s.r.o. nemá iný príjem. V súčasnosti má dve vyživovacie povinnosti voči maloletej Y. a maloletému F. Ž.. Má dva úvery, jeden je hypotekárny, druhý záväzok otca sa týka pôvodnej sumy približne 74.000 Eur, ktorý zobrali jeho rodičia počas manželstva s matkou maloletej Y. a ktorý bol použitý na vyplatenie ich spoločnej hypotéky za byt, ktorý s bývalou manželkou nadobudli v roku 2011 v F. E.. Následne sa byt predal za približne 54.000 Eur. Vyplatila sa hypotéka, ktorú vzali jeho rodičia, zvyšok si vzali rodičia. Otec maloletej sa následne s rodičmi dohodol o tom, že im bude splácať predmetný záväzok na sumu 180 Eur mesačne. Nemá žiadne pohľadávky voči iným osobám. Sú voči nemu vedené 2 exekučné konania v súvislosti s dlžným výživným na obe maloleté deti. Matka žije v spoločnej domácnosti s rodičmi, s maloletou dcérou Y. a so sestrou. Nevlastní nehnuteľnosti ani hnuteľné veci vyššej hodnoty. Pracuje na dohodu, jej mesačný príjem je 330-360 Eur. Denne pracuje 3-4 hodiny - počas obedov. Iný príjem nemá, nemá iné vyživovacie povinnosti. Y. je zdravá rovnako aj matka maloletej. Mesačné náklady predstavujú 150,- Eur rodičom na bývanie a stravu, matka potrebuje mesačne na hygienu 20,- Eur, na oblečenie 20-30 Eur, na telefón 15,- Eur. Náklady na maloletú Y. predstavujú strava v škole 25,- Eur, 20 Eur na cestovné, oblečenie a obuv 50- Eur, hygiena 20 Eur, školské pomôcky raz za štvrťrok 20-30 Eur, matka maloletej platí štvrťročne výtvarný krúžok vo výške 25,- Eur, rovnako aj tanečný krúžok. V máji 2019 matka maloletej kúpila okuliare vo výške 150,- Eur. Y. má telefón, náklady naň predstavujú 5-10 Eur mesačne, náklady na poistku maloletej sú vo výške 25,- Eur mesačne (úrazové poistenie a sporenie).
5. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 5 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé za živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
6. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
7. Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
8. Predmetom tohto konania je zníženie výživného na maloletú Y. Š.. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrhu otca na zníženie výživného nie je možné vyhovieť ani len čiastočne a návrh zamietol s odôvodnením, že v konaní nezistil dôvodnosť zníženia výživného zo strany otca a skutočnosť, že otec údajne v súčasnosti nemá dostatok finančných prostriedkov na úhradu súdom stanoveného výživného, je v rozpore s ustanovením druhej vety § 75 ods. 1 Zákona o rodine a teda nemožno z toho vychádzať. Pomery matky a maloletej Y. sa nezmenili k lepšiemu, práve naopak v dôsledku uplynutia viac než 3 -och rokov od posledného určenia výživného náklady na životné potreby maloletej Y.Š., ako ja náklady jej matky na domácnosť, v ktorej spolu s maloletou žijú a o ktorú sa matka výlučne osobne stará, stúpli. Skutočnosť, že otec má dlhy voči finančným inštitúciám, predstavuje subjektívny dôvod, ktorý nemôže mať prednosť pred úhradou výživného a platenie dlhov nemá prednosť pred platením výživného pre maloletú dcéru. Otec je povinný zaobstarať si prostriedky pre výživu svojej dcéry a musí preto urobiť všetko, čo je v jeho silách. Skutočnosť, že otec bol vo výkone trestu odňatia slobody a stratil tak lepšie platenú prácu nemôže byť dôvodom pre zníženie výživného a vo svojich dôsledkoch trestom pre maloletú, pretože vo výkone trestu odňatia slobody bol otec pre neplnenie svojej vyživovacej povinnosti, kedy maloletú v rozpore so zákonom ukracoval na jej potrebách a táto skutočnosť nemôže byť zákonným dôvodom pre obdobné jednanie z jeho strany, navyše so súhlasom súdu, kedy bude maloletej poskytovať na výživu menej prostriedkov, než tá objektívne potrebuje. Takisto nemôže byť dôvodom na zníženie výživného skutočnosť, že otec má aj inú vyživovaciu povinnosť voči maloletému F., U.. XX.X.XXXX pretože tú mal aj predtým a v tomto sa jeho pomery v tomto nezmenili. Uzavretie manželstva spôsobilo ten právny následok, že otec maloletého má síce vyživovaciu povinnosť voči svojej manželke, ale zároveň aj ona voči nemu a táto vzájomná vyživovacia povinnosť vylučuje konštatovanie o zmene pomerov otca, odôvodňujúca zníženie výživného. Nakoniec aj osvojenie dcéry svojej manželky ( ak k nemu dôjde) je dobrovoľným úkonom otca maloletej, ktorý nemusel robiť a takisto to neznamená, že má uprednostňovať iné dieťa pred základnými životnými potrebami maloletej Y., ktoré sa zvýšili a preto jeho vyživovaciu povinnosť nemožno znížiť.
9. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine účinného od 1.4.2005 sa zaradili majetkové pomery povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšírili východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný sa vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, ktoré zahŕňajú takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Potencionálny príjem nie je ten, ktorý povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce. Súd tiež poukazuje na to, že výlučná osobná starostlivosť o maloletú je len na pleciach matky a aj táto okolnosť sa musí prejaviť v peňažnom vyjadrení výživného plnenia zo strany otca, ktorý takúto starostlivosť maloletej v pomere k starostlivosti matky, neposkytuje. Otec súdu nepreukázal také objektívne okolnosti, ktoré by mu dôvodne bránili v možnosti zarobiť si na potreby maloletej sumou, ktorú mu určil súd a súd je toho názoru, že táto schopnosť u neho nie je nijakým spôsobom znížená, preto jeho návrh na zníženie výživného aj z tohto dôvodu nie je možné považovať za dôvodný. Zníženie výživného je teda nedôvodné
10. Skutočnosť, že otec bol prepustený z práce je v dôsledku jeho protiprávneho zavineného konania ( výkon trestu odňatia slobody) a táto skutočnosť nemôže byť dôvodom pre zníženie výživného napriek tomu, že otec má v súčasnosti nižší príjem. Podstatná zmena pomerov vyžadovaní zákonom pre zníženie výživného nemôže vzniknúť z protiprávneho zavineného konania povinnej osoby. Následná strata vyššieho príjmu otca nijako nezbavuje vyživovacej povinnosti a otec bol povinný urobiť všetko preto, aby si splnil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči svojej dcére vo výške, ktorú mal právoplatne súdom určenú.
11. Otec v zmysle zásady potencionality dokáže uhrádzať súdom určené výživné pre maloletú Y. vo výške 110 Eur mesačne, problémom sú podľa neho jeho početné dlhy, ktoré chce splácať namiesto výživného. Okrem vyššie konštatovanej skutočnosti, že dlhy nemôžu mať prednosť pred výživným na maloleté dieťa, súd v tejto súvislosti poukazuje na novelu zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorá vstúpila do účinnosti od 1.3.2017 a zaviedla nové pravidlá pre oddlženie fyzických osôb podnikateľov, ako aj nepodnikateľov. Nová právna úprava ponúka možnosť zbaviť sa dlhov zákonným spôsobom, bez ohľadu na to, či je alebo nie je dlžník zamestnaný, alebo je alebo nie je živnostník. Od 1.3.2017 majú fyzické osoby možnosť oddlžiť sa za kratšiu dobu bez zaplatenia vysokých poplatkov, za predpokladu, že fyzická osoba je platobne neschopná, čo znamená, že nie je schopná plniť aspoň j1 peňažný záväzok ( dlh) 180 dní po lehote splatnosti a zároveň sa na jej majetok vedie aspoň jedna exekúcia alebo iné obdobné vykonávacie konanie ( napr. daňové exekučné konanie). Ďalšie podmienky sú - povinné zastúpenie centrom právnej pomoci alebo ním určeným advokátom a zaplatenie preddavku na úhradu paušálnej odmeny a nákladov vo výške 500 Eur. Obvyklý postup predstavuje to, že fyzická osoba napíše žiadosť Centru právnej pomoci (www.centrumpravnej <http://www.centrumpravnej>pomoci.sk) , alebo ho osobne navštívi, kde pracovníci centra pomôžu vypísať žiadosť a príslušné tlačivá, následne Centrum takúto žiadosť a postavenie žiadateľa posúdi a v prípade splnenia podmienok podá návrh na súd. Fyzické osoby sa môžu rozhodnúť pre oddlženie buď konkurzom alebo splátkovým kalendárom. Konkurz je určený pre fyzické osoby, ktoré sa chcú zbaviť svojich dlhov avšak nemajú žiaden majetok. Splátkový kalendár predstavuje možnosť pre fyzické osoby, ktoré majú dlhy, ale zároveň aj majetok, ktorý si chcú ponechať a prácu, z ktorej majú príjem slúžiaci na platenie splátok. Ak sa FO rozhodne riešiť voje dlhy konkurzom, prenecháva všetok majetok na jeho speňaženie, pričom výťažok z predaja sa delí medzi veriteľov zákonným predpokladaným spôsobom. Ak fyzická osoba nemá žiaden majetok, ale spĺňa všetky ostatné zákonné podmienky, nemajetnosť nebráni vyhláseniu konkurzu. V prípade splátkového kalendára si fyzická osoba svoj majetok ponecháva, pričom rozvrh splátok sa určí na obdobie spravidla 5 rokov. Výška splátok sa určuje individuálne, pričom platí, že uspokojenie veriteľov nesmie byť nižšie než 30% z nezabezpečenej pohľadávky a zároveň o 10% vyššie, než aké by nezabezpečený veritelia dostali, ak by na dlžníka bol vyhlásený konkurz.
12. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bude v tejto lehote podané na Krajskom súde v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.