Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_68Ek-555-2019.pdf
PDF · 75.99 KB
Case nature
Subarea
68Ek/555/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného PAPIER LECHMAN s.r.o., IČO: 47 102 357, so sídlom Močarianska 5067, 071 01 Michalovce, právne zast. JUDr. Petrom Jakubíkom, advokátom, so sídlom Štefánikova 76, 071 01 Michalovce, proti povinnej O. X., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/ XX, XXX XX F., vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Stachom Chladným, so sídlom exekútorského úradu Stráž 3/223, 960 01 Zvolen, pod sp. zn. 350EX 194/19, v konaní o vymoženie 347,56,-EUR s prísl., rozhodujúc o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 68Ek/555/2019 zo dňa 16. júla 2019, takto
rozhodol:
I. Sudca sťažnosť povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 68Ek/555/2019 zo dňa 16. júla 2019 z a m i e t a.
II. Súd oprávnenému n e p r i z n á v a náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 68Ek/428/2019 zo dňa 15. júla 2019.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, doručeného súdu dňa 4.4.2019 sa začalo proti povinnej exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky oprávneného, priznanej na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Lučenec, sp. zn. 13Cb/30/2018 zo dňa 8.10.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.10.2018 a vykonateľnosť dňa 15.10.2018 a uznesenie Okresného súdu Lučenec, sp. zn. 13Cb/30/2018 zo dňa 22.1.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.2.2019 a vykonateľnosť dňa 11.2.2019 (ďalej len „exekučné tituly“).
2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. 68Ek/555/2019 dňa 18.4.2019 súdneho exekútora JUDr. Stacha Chladného, so sídlom exekútorského úradu Stráž 3/223, 960 01 Zvolen. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 18.4.2019 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinnej.
3. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 68Ek/555/2019 zo dňa 16.7.2019, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, zamietol.
4. Vyšší súdny úradník v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že nezistil žiadny zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie, ktoré sú taxatívne uvedené v ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. K tvrdeniam povinnej o tom, že žiada exekúciu zastaviť z dôvodu, že je ochotná splácať mesačné splátky po 20,-EUR k 26. dňu v mesiaci, keďže poberá iba opatrovateľský príspevok (má chorú matku) a už spláca aj iné exekúcie, že žiada o zrušenie exekučného príkazu na nehnuteľnosť, ktorá je jediným čo má a žiada o ľudskosť, vyšší súdny úradník uviedol, že ani jeden z uvedených dôvodov nie je okolnosťou, ktorá by zakladala dôvod na zastavenie exekúcie. Oprávnený so zastavením exekúcie nesúhlasil a poukázal prostredníctvom právneho zástupcu na to, že povinná môže svoje dlhy
splácať aj počas exekúcie. Vyšší súdny úradník ďalej poukázal na materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu a na to, že exekučný súd je exekučným titulom viazaný a nie je oprávnený ho meritórne preskúmavať. Povinnému zákon ukladá, aby v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol také skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili buď zánik vymáhaného nároku, resp. ktoré bránia jeho vymáhateľnosti alebo iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). Keďže povinná nepreukázala žiadny zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie, vyšší súdny úradník návrh na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol.
5. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo povinnej doručené dňa 5.8.2019, podala povinná dňa 5.8.2019, teda v zákonom stanovenej lehote, sťažnosť.
6. V podanej sťažnosti povinná uviedla, že: „Nesúhlasím s vyjadrením nakoľko som ochotná splácať svoj dlh v splátkach 20€ mesačne a rada by som tento súdny proces ukončila, z finančných dôvodov si nemôžem dovoliť uhradiť všetko naraz, platím už 3 exekúcie viď Judr. Stacho Chladný každý mesiac pravidelne po minimálnych splátkach môžete si overiť, ďakujem za pochopenie, som len na opatrovateľskom príspevku a pri 24 hod. starostlivosti nesmiem ísť si zarobiť brigádne na to je zákon že by zobrali aj to čo poberám na opatrovanie svojej onkol. chorej matky.„
7. Súd sťažnosť povinnej zaslal dňa 5.9.2019 na vyjadrenie oprávnenému, ktorý sa k nej v súdom poskytnutej lehote, ani po jej uplynutí, nijako nevyjadril.
8. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
9. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
10. V zmysle § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
11. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
12. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
13. Po preskúmaní veci sa sudca v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, ktoré považoval za dostatočné, jasné, zrozumiteľné a presvedčivé. Vyšší súdny úradník sa v dostatočnom rozsahu vysporiadal s tvrdeniami povinnej uvedenými v podanom návrhu na zastavenie exekúcie. Sudca preto dospel k záveru, že sťažnosť povinnej je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.
14. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 12. odôvodnenia, sudca nad rámec uvedeného k argumentácii povinnej v podanej sťažnosti opätovne poukazuje na to, že ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne (t.j. od ktorých sa nemožno odchýliť) vymenúva dôvody, pre ktoré súd exekúciu zastaví, pričom povinná, takéto dôvody súdu neuviedla, ani nepreukázala, na čo správne poukázal už aj vyšší súdny úradník. K tvrdeniu povinnej o tom, že sa ocitla v nepriaznivej finančnej a životnej situácii, súd uvádza, že z ľudského hľadiska je podanie návrhu na zastavenie exekúcie zo strany povinnej pochopiteľné, avšak nejde o dôvod, s ktorým by zákon spájal zastavenie exekúcie vedenej na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a oprávnený je ten subjekt, ktorý disponuje nielen exekučným titulom ale aj podaným návrhom na vykonanie exekúcie. Skutočnosť, že oprávnený podal návrh na vykonanie
exekúcie po tom, ako povinná dobrovoľne nesplnila povinnosť, ktorú jej ukladá exekučný titul, t.j. neplnila riadne a včas, je iba na rozhodnutí a uvážení oprávneného. Z hľadiska zákona, je potrebné konštatovať, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v súlade so zákonom a dôvodne.
15. Teda, vychádzajúc zo skutočnosti, že povinná neuviedla a nepreukázala v návrhu na zastavenie exekúcie žiadne skutočnosti odôvodňujúce, v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, sudca podanú sťažnosť povinnej považoval za nedôvodnú a zamietol ju, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.
16. Súd pre úplnosť, k žiadosti povinnej o možnosť splácať dlh v splátkach uvádza, že aj v rámci exekúcie má povinný právo žiadať, aby mu bolo povolené plniť vymáhaný nárok oprávneného v splátkach. O takejto žiadosti povinného však rozhoduje súdny exekútor v zmysle § 61g Exekučného poriadku, za podmienok tam uvedených, a nie exekučný súd. Povinná tak má právo, v súlade s ustanovením § 61g Exekučného poriadku, požiadať súdneho exekútora o splácanie dlhu v splátkach a v súlade s ustanovením § 61h Exekučného poriadku, ho požiadať zo zákonom stavených dôvodov aj o odklad exekúcie.
17. Keďže povinná iniciovala návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, súd rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov exekučného konania s tým súvisiacich. Súd konštatuje, že oprávnený bol v exekučnom spore o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie úspešný. Súd preto rozhodoval o trovách exekučného konania oprávneného.
18. V zmysle ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
19. V zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
20. V zmysle § 199e vety prvej a druhej po bodkočiarku Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby.
21. Oprávnený si náhradu trov, ktoré by mu vznikli v súvislosti s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie neuplatnil. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekučného konania, je súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii oprávneného, aký nárok voči povinnému si v ňom uplatní a aký nie. Súd tak nie je oprávnený (z úradnej moci) rozhodovať o takom nároku oprávneného, ktorý nebol zo strany samotného oprávneného v exekučnom konaní uplatnený. Keďže oprávnený nenavrhol, v rámci konania o návrhu povinnej, vrátane konania o sťažnosti, aby súd rozhodoval (v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, v rámci dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie) o ďalších trovách exekúcie, súd oprávnenému trovy konania súvisiace s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie a so sťažnosťou povinnej, nepriznal. 22. Vzhľadom na uvedené sudca rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).