Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Er-2625-2013.pdf
PDF · 84.21 KB
Case nature
Subarea
16Er/2625/2013
Uznesenie
Okresný súd Košice I v exekučnej právnej veci oprávneného: Dopravný podnik mesta Košice, akciová spoločnosť, Bardejovská 6, 043 29 Košice, zast. JUDr. Peter Frajt, advokát, s.r.o., Garbiarska 5, 04001 Košice, proti povinnému: J., v konaní o vymoženie 33,76 Eur s prísl. a trov exekúcie, vedenom súdnym exekútorom: JUDr. Stacho Chladný, Stráž 3/223, 96001 Zvolen, nástupca súdneho exekútora JUDr. Mgr. Andreja Dembického, pod sp. zn. EX 1298/2013, takto
rozhodol:
I. Návrh povinného na odklad exekúcie z a m i e t a.
II. Návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 03.05.2013 a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bol Okresným súdom Košice I vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Mgr. Andrej Dembický.
2. Oprávnený sa podaným návrhom domáhal vykonania exekúcie na uspokojenie svojej pohľadávky voči povinnému zaplatiť oprávnenému sumu 33,76 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 15.08.2007 do zaplatenia a trov predchádzajúceho konania vo výške 62,44 Eur na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu Okresného súdu Košice I. č.k. 25Ro/995/2008-6 zo dňa 14.07.2008.
3. Dňa 21.07.2017 doručil tunajšiemu súdu povinný návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie, v ktorom uvádza, že žiada exekúciu zastaviť v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku nakoľko ako uviedol, platobný rozkaz, ktorý je v tomto konaní exekučným titulom mu nebol riadne doručený a tak nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. Ako ďalej uviedol, podpis na poštovej doručenke určite nemohol byť jeho, pretože on sa v tom čase podpisoval inak. Podľa jeho názoru predmetný platobný rozkaz pravdepodobne prevzal jeho otec, avšak tohto on na preberanie zásielok nikdy nesplnomocnil. Nakoľko ako uviedol platobný rozkaz nikdy neprevzal a podpis na doručenke nie je jeho a z toho dôvodu žiada o zastavenie exekúcie. Súčasne tiež navrhol aby súd povolil odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku z dôvodu, že má za to, že v danej veci na základe skutočností uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie možno dôvodne očakávať zastavenie predmetnej exekúcie.
4. Podľa § 470 ods. 1 zák.č. 160/205 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len CSP/ ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
5. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
6. Podľa § 243h ods. 1, prvá veta, zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v platnom znení, (ďalej len EP), exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7. Podľa § 9a ods. 1 EP účinného do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
8. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie a dáva do pozornosti skutočnosť, že súd je pri svojej rozhodovacej právomoci vždy viazaný platným právnym poriadkom, čo v tomto prípade predstavuje exekučný poriadok, ktorý vymedzuje taxatívnym spôsobom dôvody zastavenia exekúcie ako je to napr. v ust. § 57 Exekučného poriadku.
9. Podľa § 57 ods. 1 písm. a) EP účinného do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.
10. Podľa § 58 ods. 2 EP účinného do 31.03.2017, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
11. V zmysle ust. § 41 ods. 1 EP účinného do 31.03.2017, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
12. Súd z obsahu návrhu povinného zistil nasledovné a uvádza : vznikom exekučného titulu sa rozumie nadobudnutie vykonateľnosti predmetného rozhodnutia, ktoré je podkladom k vykonaniu exekúcie, nakoľko vykonateľnosť rozhodnutia je nevyhnutným prvkom, bez ktorého by predmetné rozhodnutie nemohlo byť exekučným titulom. Exekučným titulom sa stalo až nadobudnutím vykonateľnosti a jej následným vyznačením, t.j. vyznačením doložky vykonateľnosti, resp. doložky právoplatnosti a vykonateľnosti. Povinný sa vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie odvoláva práve na okolnosti, ktoré predchádzajú vzniku exekučného titulu (t.j. predchádzajú nadobudnutiu vykonateľnosti rozhodnutia). Medzi takéto okolnosti patrí aj samotné doručovanie rozhodnutia, ktoré má v exekučnom konaní povahu exekučného titulu. Exekučný súd ako súd dohliadajúci na samotný nútený výkon práva priznaného exekučným titulom, tak neprihliada na okolnosti predchádzajúce nadobudnutiu právoplatnosti a vykonateľnosti takéhoto rozhodnutia, nakoľko zákonodarca neuložil právomoc exekučnému súdu preskúmavať aspekty pôvodného konania, či už po stránke hmotnoprávnej alebo procesnoprávnej.
13. Tieto aspekty pôvodného konania sa môžu preskúmavať iba orgánom na to oprávneným, t.j. iba v rovine konania o mimoriadnom opravnom prostriedku, nakoľko exekučný súd nemá delegovanú inštančnú právomoc opätovne rozhodnúť vo veci samej, nakoľko táto je v čase výkonu exekúcie právoplatne rozhodnutá. Z daného vyplýva, že exekučný súd doručovanie rozhodnutia, ktoré je v exekučnom konaní podkladom k vykonaniu exekúcie nemôže preskúmavať v širšom rozsahu, než v bežnej verifikácii doručenia, t.j. či sa poštová doručenka nachádza v spise pôvodného konania výsledkom ktorého bolo vydanie rozhodnutia zaväzujúceho k určitému plneniu, a teda či mohlo dôjsť k vyznačeniu doložky právoplatnosti a vykonateľnosti tohto rozhodnutia. Poštová doručenka preukazujúca doručenie súdnej zásielky má povahu verejnej listiny, na ktorú musí súd vždy prihliadať ako na platnú a údaje na nej za pravdivé až kým nie je preukázaný opak. Exekučný súd nemá povinnosť preskúmavať poštovú doručenku, nakoľko v exekučnom konaní spadá dôkazné bremeno výlučne na ťarchu povinného, pričom povinný má povinnosť preukázať súdu relevantné dôkazy preukazujúce pravdivosť svojich tvrdení. V danom prípade kedy sa jedná o spochybnenie poštovej doručenky, ktorá má povahu verejnej listiny, je povinnosťou povinného preukázať súdu relevantný dôkaz o neplatnosti tejto verejnej listiny. Keďže poštová doručenka v danom prípade slúži pre účely exekučného konania ako dôkaz, exekučný súd za účelom zistenia skutkového stavu daný dôkaz iba hodnotí avšak nepreskúmava. Samotné vykonávanie tohto dôkazu, t.j. bližšie preskúmavanie (napr. verifikácia pravosti podpisu) však exekučný súd nevykonáva nakoľko na to nemá inštančnú právomoc, keďže tento dôkaz má povahu verejnej listiny, ktorú exekučný súd musí považovať za platnú a údaje na nej za pravdivé. Súd preto opätovne poukazuje na skutočnosť, že vykonávanie takéhoto dôkazu, t.j. preukazovanie neplatnosti poštovej doručenky, resp. neplatnosti doručenia samotného, nespadá do právomoci exekučného
súdu, keďže exekučný súd nemá právomoc vysloviť právne záväzný záver o neplatnosti verejnej listiny, čo znamená, že následne tak na základe toho nemôže ani vysloviť, že doložka právoplatnosti a vykonateľnosti bola vyznačená neoprávnene a považovať dané rozhodnutie za neprávoplatné a nevykonateľné. Takúto právomoc má iba orgán postavený v inštančnej rovine oprávňujúcej opätovné rozhodovanie o právoplatnom a vykonateľnom rozhodnutí, pričom takúto právomoc má napr. orgán rozhodujúci o mimoriadnom opravnom prostriedku podanom voči právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu. Preto ak sa povinný domáha preskúmavania doručovania rozhodnutia právoplatne skončeného sporu, ktoré má riadne vyznačenú doložku právoplatnosti a vykonateľnosti a teda je v tomto štádiu exekučným titulom, musí sa povinný takéhoto preskúmavania domáhať v samostatnom súdnom konaní, ktorého rozhodnutie možno následne použiť v exekučnom konaní ako relevantný dôkaz na ktorý tak bude môcť exekučný súd prihliadať.
14. Podľa ust. § 111 ods. 1 CSP do vlastných rúk sa doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie písomnosti na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len "doručenka"); údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Doručenka je verejnou listinou.
15. Súd vykonal dokazovanie nahliadnutím do spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 25Ro/995/2008 a zistil, že platobný rozkaz č.k. 25Ro/995/2008-6 zo dňa 14.07.2008 bol odporcovi (povinnému) riadne doručený dňa 25.07.2008 čo preukazuje podpis príjemcu na poštovej doručenke. V predmetnom exekučnom titule bol povinný riadne poučený o možnosti podať odpor proti platobnému rozkazu v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote odo dňa jeho doručenia. Odpor proti platobnému rozkazu podaný nebol, platobný rozkaz tak nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, a teda sa stal spôsobilým a riadnym exekučným titulom na podklade ktorého sa vykonáva exekúcia. Platobný rozkaz je opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti osvedčujúcou, že právoplatnosť a vykonateľnosť nadobudlo dané rozhodnutie dňa 12.08.2008.
16. Predmetný platobný rozkaz je opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, ktorá osvedčuje, že dané rozhodnutie má splnené všetky podmienky nadobudnutia účinku právoplatnosti a vykonateľnosti a teda je riadnym exekučným titulom, na podklade ktorého môže byť vedená exekúcia. Medzi uvedené podmienky patrí aj doručenie účastníkom konania. Nakoľko v danom prípade je predmetné rozhodnutie opatrené doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, exekučný súd nemá dôvod bez preukázania relevantných dôkazov spochybňovať vyznačenie tejto doložky. V exekučnom konaní spadá dôkazné bremeno výlučne na ťarchu povinného, čo znamená, že je na povinnom aby preukázal všetky dôkazy na preukázanie napadnutých skutočností.
17. Súd dodáva, že vzhľadom k vyššie uvedenému mali byť všetky skutočnosti, ktoré povinný uviedol v návrhu na zastavenie exekúcie uvedené v mimoriadnom opravnom prostriedku voči právoplatnému a vykonateľnému platobnému rozkazu, ktorým bol povinný zaviazaný k úhrade predmetnej pohľadávky, nakoľko až právoplatné rozhodnutie o mimoriadnom opravnom prostriedku by mohlo spôsobiť zastavenie exekúcie z dôvodu, že by sa preukázali zákonné dôvody vyplývajúce z ust. § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku a teda, že sa exekúcia začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, resp. že stratilo spôsobilosť byť exekučným titulom. Nakoľko povinný exekučnému súdu nepreukázal takýto dôkaz, t.j. právoplatné rozhodnutie o mimoriadnom opravnom prostriedku, exekučný súd považuje predmetné rozhodnutie - platobný rozkaz č.k. 25Ro/995/2008-6 zo dňa 14.07.2008 za právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, čiže riadne spôsobilý exekučný titul. Keďže exekučný súd, ktorý rieši samotný výkon práva ako takého je v tomto štádiu viazaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, počas výkonu exekúcie preto nepreskúmava existenciu ani obsah hmotnoprávneho vzťahu pred vydaním rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. To znamená, že v tomto štádiu exekučný súd neposudzuje postup pôvodného konania a nemôže tak prihliadať ani na okolnosti, ktoré mali byť povinným namietané v pôvodnom konaní, alebo v konaní o opravnom prostriedku, resp. mimoriadnom opravnom prostriedku.
18. Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný v rozsahu určenom exekučným titulom. Na základe uvedeného má exekučný súd za preukázané, že predmetná exekúcia je vedená opodstatnene a výška pohľadávky uplatnená v exekučnom konaní je v súlade s predmetným exekučným titulom, čiže nárok oprávneného je dôvodný v celom svojom rozsahu.
19. Exekučný poriadok v ust. § 57 taxatívne vymedzuje dôvody zakladajúce zastavenie exekúcie. V danom prípade návrh na zastavenie exekúcie nebol povinným podaný dôvodne, pretože súd nezistil žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie napr. že by bol exekučný titul po začatí exekučného konania zrušený alebo sa stal neúčinným, ani to, že by exekučný titul stratil svoju vykonateľnosť, resp. že sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Na základe uvedeného súd po preskúmaní všetkých zistených skutočností rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
20. Podľa § 56 ods. 2 EP účinného do 31.03.2017, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená.
21. Odklad exekúcie môže byť spojený aj s tým, že možno dôvodne očakávať, že na základe zákonom vymedzených skutočností dôjde k zastaveniu exekúcie. Predmetné ust. § 56 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.03.2017 odkazuje na § 57 EP v znení účinnom do 31.03.2017. Vo všeobecnosti možno povedať, že pred povolením odkladu podľa tohto ustanovenia by malo byť aspoň osvedčené, že sa začalo konanie alebo iný právny postup, ktorého výsledkom môže byť právna skutočnosť vyvolávajúca zastavenie exekúcie. Právnym základom na povolenie odkladu je aj odklad vykonateľnosti exekučného titulu, ktorý pri súdnom rozhodnutí prichádza do úvahy pri obnove konania a v dovolacom konaní.
22. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti súd návrh povinného na odklad exekúcie zamietol, pretože v danom prípade po preskúmaní veci neboli zistené dôvody na zastavenie exekúcie a tak súčasne neboli splnené ani podmienky podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017.
23. Súd po preskúmaní všetkých skutočností namietaných povinným vo svojich podaniach ako aj verifikovaní skutkového stavu preskúmaním spisu pôvodného konania dospel k záveru, že návrh na zastavenie exekúcie ani návrh na odklad exekúcie nebol povinným podaný dôvodne, pretože v danej veci povinný nepreukázal súdu žiadne relevantné skutočnosti ani dôkazy, ktoré by odôvodňovali zastavenie exekúcie prípadne povolenie odklad výkonu exekúcie.
24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku č. I. je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I. V zmysle § 363 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a 2 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti výroku č. II. nie je prípustné odvolanie.