Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4Cob-30-2019.pdf
PDF · 104.43 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/30/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a sudcov JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: INDECO SPÓLKA AKCYJNA, ul. Kaczorowa 37, lok. 03-046 Varšava, Poľsko, IČO 011 131 660 zastúpeného advokátom Mgr. Karolom Fajnorom, Krasovského č. 13, 851 01 Bratislava proti žalovanému: SENATOR Sk, s.r.o., Lesík delostrelcov 2806/2, 080 01 Prešov, IČO 36 458 996 zastúpenému advokátom JUDr. Jozefom Tomkom, Floriánova 2, 080 01 Prešov o uloženie povinnosti zdržať sa zasahovania do práv majiteľa dizajnu, o odvolaní sporových strán proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 21.12.2018 č. k. 29CbPv/2/2012-275 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku I., t. j. o povinnosti žalovaného
- zdržať sa ponúkania, propagácie, uvádzania na trh a používania alebo pre tieto účely skladovania a dovážania na územie Slovenskej republiky kovaní „Vector“ v dizajnoch podľa prílohy č. 1 rozsudku vo všetkých farebných prevedeniach
- stiahnuť z obchodnej siete všetky kovania „Vector“ v dizajnoch podľa prílohy č. 1 rozsudku vo všetkých farebných prevedeniach,
- odstrániť zo všetkých reklamných, propagačných, ponukových a obchodných materiálov kovania „Vector“ v dizajnoch podľa prílohy č. 1 rozsudku vo všetkých farebných prevedeniach.
II. M e n í rozsudok vo výroku IV. tak, že žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 1/3.
III. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie označeným rozsudkom rozhodol, že žalovaný I. - je povinný zdržať sa ponúkania, propagácie, uvádzania na trh a používania alebo pre tieto účely skladovania a dovážania na územie Slovenskej republiky kovaní „Vector“ v týchto dizajnoch vo všetkých farebných prevedeniach: viď príloha č.1
- je povinný stiahnuť z obchodnej siete všetky kovania „Vector“ v týchto dizajnoch vo všetkých farebných prevedeniach: viď príloha č.1
- je povinný odstrániť zo všetkých reklamných, propagačných, ponukových a obchodných materiálov kovania „Vector“ v týchto dizajnoch vo všetkých farebných prevedeniach: viď príloha č.1 II. Nárok, aby žalovaný :
- bol povinný zdržať sa ponúkania, propagácie, uvádzania na trh a používania alebo pre tieto účely skladovania a dovážania na územie Slovenskej republiky kovaní „zvislý zatvorený“ v týchto dizajnoch vo všetkých farebných prevedeniach: viď príloha č.2
- bol povinný stiahnuť z obchodnej siete všetky kovania „zvislý zatvorený“ v týchto dizajnoch vo všetkých farebných prevedeniach: viď príloha č.2
- bol povinný odstrániť zo všetkých reklamných, propagačných, ponukových a obchodných materiálov kovania „zvislý zatvorený“ v týchto dizajnoch vo všetkých farebných prevedeniach: viď príloha č.2 zamietol, II. konanie v prevyšujúcej časti zastavil, III. žalovanému priznal 66%-nú náhradu trov konania s tým, že IV. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
2. V rozhodnutí vychádzal zo žaloby a následnej súdom prvej inštancie pripustenej zmeny žaloby, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa ponúkania, propagácie, uvádzania na trh a používania alebo pre tieto účely skladovania a dovážania na územie Slovenskej republiky kovaní (zhodných podľa žalobcu s kovaniami žalovaného „master“, „vector“ a kovania zatvoreného) v týchto dizajnoch vo všetkých farebných prevedeniach
- je povinný stiahnuť z obchodnej siete všetky kovania v týchto dizajnoch vo všetkých farebných prevedeniach:
- je povinný odstrániť zo všetkých reklamných, propagačných, ponukových a obchodných materiálov kovania v týchto dizajnoch vo všetkých farebných prevedeniach:
3. O nároku žalobcu rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom dňa 20.2.2015 č. k. 29CbPv/2/2012-114 tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania. Mal za to, že žalobca nepreukázal zhodnosť dizajnu kovaní žalobcu a žalovaného, nebolo preukázané nebezpečenstvo zámeny ani klamanie verejnosti žalovaným, tiež že žalobcovi vznikla materiálna či imateriálna ujma a ani to, že žalovaný mohol svojim konaním spôsobiť žalobcovi objektívne ujmu. Na základe žalobcom podaného odvolania odvolací súd uznesením z 30.3.2016 č. k. 4Cob/76/2015-133 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie pre nedostatočne zistený skutkový stav a nepreskúmateľné odôvodnenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie vyzvať žalobcu, aby rozpísal jednotlivé zhodné znaky porovnávaných dizajnov, vyzval žalovaného na preukázanie tvrdení o skoršom využívaní a vývoji používaných profilov a na základe prípadne aj ďalšieho vykonaného dokazovania a prednesov strán sporu rozhodol vo veci preskúmateľným rozsudkom.
4. Po vrátení veci súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca mal v čase podania žaloby chránené dizajnom spoločenstva
kovanie (1) pod č. 000636022-0001, kovanie (2) pod č. 0005552500-0001 a kovanie (3) pod č. 000781646-0001. Po predložení výpisov z príslušného registra súd prvej inštancie v priebehu konania zistil, že žalobca je majiteľom dvoch platných komunitárnych dizajnov okenných a dverových profilov, ktoré sú podľa tvrdenia žalobcu totožné s kovaním používaným žalovaným pod označením vector a zatvorené kovanie. V priebehu konania vzal žalobca žalobcu týkajúcu sa kovania (1) - „master“ späť. Zo znaleckého posudku č. 02/2018 znalkyne Ing. B. P. v odbore priemyselné vlastníctvo, ktorá mala určiť, či predložené kovania používané a predávané žalovaným spadajú do rozsahu ochrany dizajnu Spoločenstva č. 000636022-0001, č. 0005552500-0001 a č. 000781646-0001 súd prvej inštancie zistil, že žalovaný používané a predávané
- kovanie „vector“ je zhodné s dizajnom Spoločenstva č. 000552500-0001, ich celkový dojem, ktorý vyvolávajú u informovaného užívateľa, je rovnaký, a teda dizajn kovania „vector“ spadá do rozsahu ochrany uvedeného dizajnu Spoločenstva;
- kovanie „rám zvislý zatvorený“ nie je tvarovo zhodný s dizajnom Spoločenstva č. 000781646-0001, ich celkový dojem, ktorý vyvoláva predmet určenie u informovaného užívateľa, je odlišný od celkového
dojmu, ktorý vyvoláva predmet zapísaný v registri dizajnov Spoločenstva. Konštatovala, že dizajn kovania „rám zvislý zatvorený“ nespadá do rozsahu ochrany predmetu dizajnu Spoločenstva;
- kovanie „master“ na základe porovnania je zhodné s dizajnom Spoločenstva č. 000636022-0001, ich celkový dojem, ktorý vyvolávajú u informovaného užívateľa, je rovnaký, a teda dizajn kovania „master“ by spadal do rozsahu ochrany predmetu dizajnu Spoločenstva v prípade, ak by bol tento dizajn Spoločenstva platný. Súkromný znalecký posudok o zhodnosti označených kovaní strany sporu nepredložili.
5. V súlade so závermi znalca súd prvej inštancie vyhovel žalobe vo vzťahu ku kovaniu „vector“, ktoré považoval za zhodné s kovaním žalobcu chráneným dizajnom Spoločenstva č. 000552500-0001; žalobu zamietol vo vzťahu ku kovaniu „zvislý zatvorený“ používané a predávané žalovaným, pretože nie je zhodné s kovaním žalobcu chráneným dizajnom Spoločenstva č. 000781646-0001 a konanie zastavil na základe čiastočného späťvzatia žaloby vo vzťahu ku kovaniu žalovaného „master“, ktorého totožný výrobok žalobcu bol chránený dizajnom Spoločenstva č. 000636022-0001.
6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 C. s. p.
7. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obe strany sporu.
8. Žalovaný podal odvolanie proti vyhovujúcej časti rozsudku súdu prvej inštancie a proti výroku o trovách konania. Navrhol, aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanému plnú náhradu trov konania. Odvolanie odôvodnil nesprávnymi skutkovými zisteniami, ku ktorým súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania. Vytýkal súdu prvej inštancie, že svoje rozhodnutie oprel o závery znaleckého posudku Ing. B. P. zapísanej v odbore priemyselné vlastníctvo, ktorá však nie je znalkyňou pre odbor dizajnu a nebolo preukázané ani to, že je odborníčkou v odbore dizajn, preto vyslovil pochybnosť, či pre absenciu odbornej znalosti autorky mal súd akceptovať tento znalecký posudok pre posúdenie zhody dizajnu kovania „vector“. Poukázal tiež na to, že znalkyňa neuviedla, ako dospela k zhodnosti kovania „vector“ s dizajnom Spoločenstva č. 000552500-0001, chýbajú zdroje, z ktorých čerpala, popis meraní či porovnávaní, na základe ktorých dospela k uvedenému záveru, preto považoval posudok za nepreskúmateľný. Žalovaný zastával názor, že súd prvej inštancie sa nemal uspokojiť s podaným posudkom a iné dôkazy na svoje tvrdenia žalobkyňa nepredložila. Tvrdil, že nedostatok dôkazov zaťažuje žalobkyňu, ktorá neuniesla dôkazné bremeno, preto mal súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok v I. až III. výroku potvrdiť ako správny. K námietkam odbornosti znalkyne uviedol, že Ing. B. P. je vedená v zozname znalcov pre odbor Priemyselné vlastníctvo od roku 2001. V odvolaní poukázal na svoje predchádzajúce vyjadrenia týkajúce sa zhodnosti porovnávaných dizajnov a s tým súvisiacu judikatúru. Uviedol, že priemyselné vlastníctvo je právom na ochranu predmetov priemyselného vlastníctva, ktoré sa vytvárajú tvorivou duševnou činnosťou, ako sú napr. vynálezy, technické riešenie alebo vonkajšie úpravy výrobkov - dizajny, tiež priemyselné práva na označenie, ako sú označenia tovarov a služieb. Žalobca zastával názor, že priemyselné vlastníctvo je pojem širší ako dizajn, a keďže Ing. P. ako autorka znaleckého posudku je oprávnená podávať posudky v odbore „Priemyselné vlastníctvo“, je oprávnená vypracovávať tiež znalecké posudky podľa zákona o dizajnoch. Zdôraznil, že príloha č. 1 vyhlášky č. 228/2018 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. žiadny „odbor dizajn“ ani nepozná a takýto odbor ani neexistuje. Fyzická alebo právnická osoba môže byť podľa žalobcu zapísaná do zoznamu znalcov len pre odbor priemyselného vlastníctva, ale v žiadnom prípade nie pre „odbor dizajn“. Žalobca tiež poukázal na to, že strany sporu boli súdom prvej inštancie zaviazané predložiť súkromný znalecký posudok. Návrh žalobcu na osobu znalca bol žalovaným zamietnutý, na výzvu ani na opakovanú výzvu žalobcu, aby navrhol osobu, ktorá by spracovala znalecký posudok, žalovaný nereagoval. Aby sa pre nezáujem žalovaného nepredlžoval spor, žalobca zadal vypracovanie znaleckého posudku sám a bol nútený znášať aj celé trovy vyhotovenia posudku. K odvolaniu pripojil prílohu 1 vyhlášky č. 228/2018 Z. z. zoznam znaleckých odborov a odvetví.
10. Žalobca odvolaním napadol len IV. výrok rozsudku, ktorým súd prvej inštancie priznal žalovanému náhradu trov konania vo výške 66%. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutom výroku tak, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 66%. Odvolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvej inštancie (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.
s. p.). Žalobca uviedol, že žalobou sa domáhal ochrany svojich práv z dôvodu existencie dizajnov Spoločenstva č. 000636022-0001, č. 0005552500-0001 a č. 000781646-0001. Počas súdneho konania dizajn Spoločenstva č. 000636022-0001 zanikol uplynutím doby ochrany. Žalobca zastával názor, že v čase podania žaloby mal zapísané a platné dizajny Spoločenstva, a preto nemožno tvrdiť, že žalovaný mal v súdnom konaní väčší úspech ako žalobca, a to aj vzhľadom na dĺžku konania. Ak by bol súd prvej inštancie rozhodol rýchlejšie vo veci samej, nemuselo do rozhodnutia vo veci podľa žalobcu dôjsť k uplynutiu doby ochrany predmetného dizajnu. Žalobca uviedol, že minimálne kovania Vector a Master spadajú do rozsahu ochrany dizajnov Spoločenstva a žalobu vo vzťahu ku kovaniu Master vzal späť len preto, lebo uplynula doba ochrany, čo však nemôže mať vplyv na náhradu trov konania najmä z dôvodu, že žalovaný v čase podania žaloby takéto práva žalobcu porušoval.
11. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu ani k odvolaniu žalobcu nevyjadril, písomnosti boli žalovanému doručené dňa 26.2.2019.
12. Odvolací súd prejednal odvolania strán sporu podľa § 379 a § 380 C. s. p. v rozsahu podaných odvolaní bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o odvolania, na prejednanie ktorých je potrebné podľa § 385 C. s. p. nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, bolo však potrebné sčasti vyhovieť odvolaniu žalobcu.
13. Odvolaním nebol napadnutý II. a III. výrok rozsudku, t. j. výrok, ktorým súd prvej inštancie žalobu vo vzťahu ku kovaniu „zvislý zatvorený“ zamietol a ktorým konanie v prevyšujúcej časti, t. j. vo vzťahu ku kovaniu „master“ na základe späťvzatia žalobcu zastavil. V týchto výrokoch sa stal rozsudok súdu prvej inštancie právoplatným a nebol predmetom preskúmania odvolacieho súdu.
14. Podľa čl. 3 písm. a/ nariadenia Rady (ES) č. 6/2002 o dizajnoch spoločenstva na účely tohto nariadenia "dizajn" znamená vonkajšiu úpravu celku alebo časti výrobku, ktorá vyplýva zo znakov najmä línií, obrysov, farieb, tvaru, textúry a/alebo materiálov samotného výrobku a/alebo jeho zdobenia.
15. Podľa čl. 19 ods. 1 nariadenia majiteľ zapísaného dizajnu spoločenstva má výlučné právo využívať ho a brániť akejkoľvek tretej strane, ktorá nemá jeho súhlas, aby dizajn využívala. Vyššie uvedené využívanie sa vzťahuje najmä na vytvorenie, ponúkanie, uvedenie na trh, dovoz, vývoz alebo používanie výrobku, na ktorom je dizajn použitý, alebo na ktorom je dizajn stelesnený, alebo skladovanie tohto výrobku pre takéto účely.
16. Vo veci nebolo sporné, že v čase začatia konania bol žalobca majiteľom troch platných komunitárnych dizajnov okenných a dverových profilov, ktoré žalobca považoval za totožné s kovaním používaným a predávaným žalovaným pod označením master, vector a zatvorené kovanie a podanou žalobou sa domáhal ochrany svojho dizajnu podľa nariadenia Rady (ES) č. 6/2002 o dizajnoch spoločenstva. Súd prvej inštancie vyhovel žalobe len vo vzťahu ku kovaniu, ktoré mal žalobca chránené dizajnom Spoločenstva č. 0005552500-0001 a totožné kovanie používal a predával žalovaný pod označením „vector“ a len tento výrok vo veci samej bol predmetom preskúmania odvolacieho súdu.
17. Žalovaný podal odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p.
18. Skutkovým zistením, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní podľa citovaného ustanovenia, je výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z § 191 ods. 1 C. s. p., v zmysle ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak súd vezme do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli a v konaní ani inak nevyšli najavo, alebo vtedy, ak neprihliadne na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli preukázané vykonanými dôkazmi alebo vyšli za konania najavo, alebo vtedy, ak sa v ním vykonanom hodnotení dôkazov alebo poznatkov, ktoré vyšli v konaní najavo, vyskytne logický rozpor. Skutkové zistenie nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak sa týka takých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci.
19. Odvolací súd zastáva názor, že žalovaným uplatnený odvolací dôvod nie je naplnený. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, pričom
strany sporu nemali ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením §191 C. s. p. a na základe týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil aj svoje rozhodnutie.
20. Odvolacia námietka žalovaného o neodbornosti znalkyne Ing. Zdeny Hajnalovej nie je dôvodná. Na určenie príslušného znaleckého odboru a odvetvia a potom konkrétneho znalca slúži zoznam znaleckých odborov a odvetví uvedený v prílohe č. 1 vyhlášky č. 228/2018 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch. Obsahové vymedzenie znaleckých odborov a odvetví je uvedené v prílohe č. 2 citovanej vyhlášky. K odboru 26 00 00 Priemyselné vlastníctvo je v prílohe č. 2 vyhlášky uvedené: Priemyselným vlastníctvom sa rozumejú najmä vynálezy, patenty, ochranné známky, úžitkové vzory, dizajny, topografie polovodičových výrobkov, know-how, označenia pôvodu výrobkov a zemepisné označenia výrobkov. Obsahom odvetvia je vykonávanie znaleckých úkonov zameraných najmä na definovanie predmetu priemyselného vlastníctva, stanovenie všeobecnej hodnoty predmetov priemyselného vlastníctva, posúdenie zhodnosti a zameniteľnosti, odhad výšky licenčných poplatkov a určenie, či konkrétny výrobok alebo technické riešenie patrí do rozsahu ochrany vyplývajúcej z patentu, úžitkového vzoru alebo dizajnu. Z uvedeného vyplýva, že znalkyňa Ing. B. P. bola oprávnená podať znalecký posudok na určenie, či predložené kovania používané a predávané žalovaným spadajú do rozsahu ochrany dizajnu Spoločenstva č. 000636022-0001, č. 0005552500-0001 a č. 000781646-0001.
21. V podanom znaleckom posudku znalkyňa popísala znaky kovaní žalobcu spadajúce pod ochranu dizajnu spoločenstva a kovania používané a predávané žalovaným a uviedla ich zhodné a rozdielne znaky. Žalovaný však v odvolaní neuviedol, v čom sú tieto zistenia a následne závery znalkyne nesprávne, neúplne či nezrozumiteľné. Pokiaľ namietal, že v znaleckom posudku chýbajú zdroje, z ktorých čerpala, popis meraní či porovnávaní, na základe ktorých dospela k uvedenému záveru, a preto považoval posudok za nepreskúmateľný, táto jeho odvolacia námietka nie je dôvodná. Žalovaný sa k doručenému znaleckému posudku vyjadril, vo svojom podaní poukázal na to, že znalecký posudok neobsahuje merania jednotlivých znakov porovnávaných kovaní, znalecký posudok však v tomto podaní nenavrhol doplniť a neurobil tak ani na následnom pojednávaní vo veci.
22. V sporovom konaní, o ktoré ide aj v prejednávanej veci, platí dispozičná a prejednacia zásada. Strany sporu sú v ňom povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Strana sporu - tak žalobca ako aj žalovaný, má teda povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech.
23. V predmetnej veci mal žalovaný výhrady k znaleckému posudku, neurobil však žiaden procesný úkon, ktorým by preukázal svoje tvrdenia alebo navrhol vykonať dôkazy na ich preukázanie. Žalobca v posudzovanej veci splnil svoju povinnosť tvrdenia i dôkaznú povinnosť, keď tvrdil, že kovania používané a predávané žalovaným sú zhodné s jeho kovaniami spadajúcimi pod ochranu dizajnu Spoločenstva a ako dôkaz predložil znalecký posudok. Aby žalovaný splnil dôkaznú povinnosť, nestačí spochybňovať skutkové tvrdenia žalobcu, ale musel uviesť vlastné skutkové tvrdenia a predložiť alebo navrhnúť dôkazy na ich preukázanie. Keďže takto nepostupovať, neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, a preto súd prvej inštancie dôvodne žalobe vo vzťahu ku kovaniu žalovaného s označením „vector“ vyhovel.
24. Podľa § 255 ods. 1 a 2 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
25. Žalobca v podanom odvolaní namietal správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania s poukazom predovšetkým na to, že v čase začatia konania mal tri platné dizajny Spoločenstva, ochrany ktorých sa domáhal proti žalovanému, ktorý používal a predával podľa žalobcu zhodné kovania.
26. Pre rozhodnutie o trovách konania je podľa citovaného ustanovenia podstatný pomer úspechu strán sporu. Žalobca uplatnil nárok na ochranu vo vzťahu k svojim trom dizajnom - súd prvej inštancie vyhovel jeho žalobe vo vzťahu k jednému dizajnu (č. 000552500-0001), vo vzťahu k druhému dizajnu (č. 000781646-0001) žalobu zamietol a vo vzťahu k tretiemu dizajnu (č. 000636022-0001) konanie na základe späťvzatia žaloby žalobcom konanie zastavil. To znamená, že žalobca bol úspešný v 1/3 uplatneného nároku a neúspešný v 2/3 uplatneného nároku. Keďže žalovaný bol úspešný v 2/3 žalobcom uplatneného nároku, po odrátaní úspechu žalobcu v 1/3 má žalovaný proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v 1/3. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie nesprávne vychádzal z úspechu strán v spore, pretože o nároku na náhradu trov konania mal rozhodnúť podľa pomeru ich úspechu. K námietkam žalobcu odvolací súd uvádza, že čiastočné zamietnutie žaloby je nesporne neúspechom žalobcu. Späťvzatie žaloby sa vždy posudzuje z procesného hľadiska a ak žalobca netvrdí a nepreukáže, že späťvzatie žaloby zavinil žalovaný (§ 256 ods. 1 C. s. p.), platí, že procesne zavinil zastavenie konania z dôvodu späťvzatia žaloby, čo sa tiež hodnotí ako neúspech žalobcu v konaní. Až v odvolaní žalobca tvrdil, že žalobu vzal sčasti späť (vo vzťahu k ochrane dizajnu č. 000636022-0001) z dôvodu, že uplynula doba platnosti ochrany. Vzhľadom na to, že dobu ochrany tohto dizajnu mohol žalobca predĺžiť až na 25 rokov od podania prihlášky, t. j. až do roku 2031, uplynutie doby ochrany záviselo len od jeho vôle a konania a dĺžka súdneho konania bola v tomto prípade bez významu.
27. Odvolací súd k odvolacím námietkam žalobcu považuje za potrebné uviesť, že pre rozhodnutie vo veci nebolo podstatné len to, či žalobca je majiteľom platných označených komunitárnych dizajnov, ale predovšetkým to, či zo strany žalovaného dochádza k porušovaniu práv žalobcu a v akom rozsahu. Súd prvej inštancie vykonal v tomto smere dostatočné dokazovanie, vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, na zistený skutkový stav aplikoval správnu právnu normu, ktorú aj správne vyložil a s jeho závermi vo veci samej sa odvolací súd stotožňuje.
28. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom I. výroku ako vecne správny tak, ako je uvedený v prvom výroku tohto rozsudku. Vzhľadom na to, že neboli splnené podmienky na potvrdenie ani na zrušenie IV. výroku rozsudku, odvolací súd podľa § 388 zmenil tento výrok o trovách konania tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania (prvostupňového) v rozsahu 1/3.
29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z toho, že žalobca bol v odvolaní plne úspešný vo veci samej (o odvolaní žalovaného proti výroku I. rozsudku okresného súdu) a v polovici úspešný vo výroku o trovách konania (podľa IV. výroku okresného súdu mal žalovaný nárok proti žalobcovi na trovy konania v 66%, po zmene odvolacím súdom v 33,33%) - 1/3).
30. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C. s. p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C. s. p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C. s. p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c/ C. s. p.
V dovolaní podľa § 428 C. s. p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).