Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_24CoP-67-2019.pdf
PDF · 93.43 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/67/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v rodinnoprávnej veci navrhovateľa: T. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XX, L. W. U., právne zastúpený JUDr. Slavomírom Firmentom, advokátom so sídlom 17. novembra 14, 064 01 Stará Ľubovňa, proti povinnej na platenie výživného
- manželke: K.. Y. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX, právne zastúpenej JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom so sídlom Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, o určenie manželského výživného, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 2Pc/3/2018-348 zo dňa 25.02.2019, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Navrhovateľ sa podaným návrhom na začatie konania domáhal voči svojej manželke uloženia povinnosti prispievať na jeho výživu sumou 200,- eur mesačne, počnúc dňom podania návrhu t.j. dňom 03.04.2018.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Stará Ľubovňa ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom návrh zamietol. Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.
3. Vykonaným dokazovaním súd uzavrel, že príjem navrhovateľa je zhruba od januára 2018 v matematickom vyjadrení podstatne nižší ako príjem jeho manželky, avšak len samotný príjem nie je rozhodujúcim kritériom, pre ktorý by súd návrhu mal vyhovieť. Tvrdenie navrhovateľa o tom, že zrušil živnostenské oprávnenie len z dôvodu, že mu jeho svokra zrušila trvalý pobyt v obci T., kde mal vedenú adresu ako miesto výkonu podnikateľskej činnosti, neobstojí. Z lustrácie Sociálnej poisťovne vyplýva, že navrhovateľ ako odvádzateľ poistného je označený adresou v L. W. U., N.. Živnosť zrušil ku dňu 11.12.2017, k trvalému pobytu v L. W. U. sa prihlásil o 2 dni na to, preto podľa názoru súdu navrhovateľovi nič nebránilo, aby si zmenil len miesto podnikania a nie aby zrušil celú živnosť, pokiaľ vo výkone živnostenského oprávnenia chcel pokračovať. Neobstoja tvrdenia navrhovateľa, ktorými chce preniesť zodpovednosť na svoju manželku, keď tvrdí, že manželka mu neodvádzala príspevok do fondu nezamestnanosti, resp. odvody do poisťovni, a preto mu nevznikol nárok na podporu v nezamestnanosti, resp. na dávku v hmotnej núdzi. Navrhovateľ bol držiteľom živnostenského oprávnenia, má plnú
spôsobilosť na právne úkony a záležitosti ohľadne svojho podnikania, vrátane odvodov bol povinný realizovať sám.
4. Pokiaľ ide o práceneschopnosť navrhovateľa, ktorá trvá od 28.02.2018, táto z hľadiska súdu vzbudzuje presvedčenie, že zdravotné problémy navrhovateľa nie sú až tak závažné, aby mu bránili zamestnať sa.
5. Navrhovateľ je de facto, aj keď nie de iure, vlastníkom nehnuteľností, 3-izbového bytu v L. W. U., na rozdiel od jeho manželky, ktorá nehnuteľnosť nevlastní. Navrhovateľ v roku 2018 odpredal nehnuteľnosť, garáž, ktorej bol vlastníkom, za symbolickú cenu 1,- euro. Aj keď sa snažil súd presvedčiť, že do kúpnej zmluvy sa dostala taká nízka cena len preto, že odpredajom garáže vrátil kupujúcej pôžičku v sume 5.000,- eur, poskytnutú mu v rokoch 2014 až 2017, súd jeho argumentácia nepresvedčila.
6. Účastníci konania spolu ako manželia nežijú minimálne od začiatku roka 2015. Vtedy prestali viesť spoločnú domácnosť, z ktorej sa odsťahoval navrhovateľ, ich spoločný syn ostal v starostlivosti jeho manželky. Navrhovateľ sa snažil preukázať súdu, že od roku 2015 do roku 2018 sa podieľal na financovaní nákladov domácnosti. V roku 2017 to bolo v celkovej sume 1.600,- eur, čo v prepočte predstavuje 133,- eur mesačne. Podaným návrhom žiada navrhovateľ zaviazať manželku výživným vo výške 200,- eur mesačne, čo je 2.400,- eur ročne, napriek tomu, že manželka sa stará o ich syna a navrhovateľ jej na výživu neprispieva v takej výške ako by mal. V roku 2018 sám navrhovateľ uviedol, že s domácnosťou manželke finančne nepomáhal, so synom sa nestretol zhruba od februára 2018, a na jeho výživu posledné tri mesiace prispel sumou 10,- eur.
7. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené mal súd za to, že pokiaľ si navrhovateľ ako otec neplní rodičovské povinnosti, priznanie manželského výživného by odporovalo dobrým mravom. Z uvedených dôvodov súd návrh v celom rozsahu zamietol.
8. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
III. Obsah odvolania navrhovateľa
9. Proti rozsudku podal odvolania navrhovateľ, namietajúc nesprávne právne posúdenie veci. Navrhovateľ preukázal súdu, že od 28.02.2018 je práceneschopný. Jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav mu znemožňuje pracovať a starať sa o rodinu a materiálne ju zabezpečovať. Zo spoločnej domácnosti bol prakticky vyštvaný rodičmi manželky, od tej doby žije v L. W. U.. Pokiaľ by nemal k dispozícii byt, ktorý doposiaľ nie je majetkovoprávne vysporiadaný, s najväčšou pravdepodobnosťou by bol bezdomovcom. Kým navrhovateľ pracoval a bol schopný dosahovať finančný príjem, manželke posielal nie malé sumy pravidelne, a to napriek tomu, že z dôvodu neochoty manželky odsťahovať sa k nemu nezdieľali spoločnú domácnosť. Záver súdu, že navrhovateľ bezdôvodne neprispieva na zabezpečovanie potrieb rodiny, je teda podľa názoru navrhovateľa nesprávny. Ak potom na základe tohto nesprávneho záveru súd prvej inštancie konštatoval že priznanie manželského výživného by bolo v rozpore s dobrými mravmi, takéto rozhodnutie trpí vadou, ktorá ho robí nezákonným. Navrhovateľ je stále vedený ako práceneschopný, musí dodržiavať liečebný režim, v rámci ktorého má povolené presne časovo vymedzené vychádzky, čím je znemožnená jeho možnosť zamestnať sa. Žiadna zo sporových strán ani znalec (z odboru psychológie), ktorého znalecký posudok bol protistranou predložený ako dôkaz, však nie sú osobami oprávnenými posudzovať navrhovateľov zdravotný stav a schopnosť navrhovateľa pracovať. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a uložiť povinnej na platenie výživného prispievať na výživu navrhovateľa v primeranej miere, alternatívne, napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. V prípade úspechu si navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
10. Manželka považuje napadnutý rozsudok za zákonný a správny. Uviedla, že manžel sa od roku 2015 nezdržiaval na adrese trvalého pobytu, a to ani v čase, keď bol na Slovensku. Jeho tvrdenie, že matka manželky sa pričinila, že navrhovateľ musel zrušiť živnosť, je neopodstatnené a nepravdivé. Navrhovateľ je zdravý, netrpí žiadnou závažnou chorobou, jeho momentálna práceneschopnosť nezakladá dôvod, aby po vyliečení nemohol začať pracovať. Práceneschopnosť navrhovateľa je podľa manželky dôsledkom podania návrhu o rozvod manželstva, zverenie mal. syna do osobnej starostlivosti
manželky a určenie výživného. Je účelová, v priebehu súdnych konaní bol navrhovateľ veľmi rýchly a vrtký pri predkladaní listín a ani raz sa nesťažoval na bolesť chrbtice. Manželka pracuje ako ekonómka s mesačným príjmom vo výške 700,- eur, ktorý pokrýva nevyhnutné náklady na mal. syna, ako aj spoločnú domácnosť. Manželka nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, býva v rodičovskom dome spolu so svojou matkou, mladšou sestrou a bratom. Navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
11. Navrhovateľ tvrdenia manželky o jeho rozmare opustiť spoločnú domácnosť vecne argumentuje. Za trvania manželstva prejavil snahu žiť spolu ako rodina, našiel si turnusovú prácu v zahraničí, aby lepšie zabezpečil rodinu. Aj v súčasnosti si prácu hľadá, súd však jeho žiadosti o prijatie do zamestnania nepreskúmal. Ak by na súd nebol podaný návrh na manželské výživné, nebola by mu priznaná ani dávka v hmotnej núdzi. Súd má dôkazmi preukázané, že výživné mal. dieťa nebolo poukazované z účtu navrhovateľa, sumy sú mu len požičiavané. Manželka doložila dôkazy o svojich príjmov a výdavkov, z ktorých vyplýva že v januári zaplatila za auto Toyota 2.427,47 eur, platí súčasne dva telefóny, jazdí autom do vnútrozemia Poľska na veľké nákupy, platí si sporenie pre seba a poistku. Navrhovateľ svoj dlh vo výške 5.000,- eur vyrovnal odpredajom garáže, nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, manželka účelovo zavádza súd, v úmysle získať neoprávnenú výhodu v konaní pred súdom. Manželka dotuje zo svojho príjmu matku a dvoch dospelých súrodencov. Platí inkaso v sume 150,- eur, ostatní členovia domácnosti neplatia za bývanie a užívanie energií nič.
12. V rámci odvolacej dupliky manželka obsahovo zotrvala na svojich predchádzajúcich podaniach.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
13. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) v spojení s ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a zistil, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
14. Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoR“), pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
15. Podľa § 77 ods. 1 ZoR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
16. Podľa § 71 ods. 1 ZoR, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
17. Právna úprava vyživovacej povinnosti medzi manželmi sleduje zabezpečenie právnej istoty vo vzťahu k zabezpečeniu rovnakej životnej úrovne manželov, ktorá je odôvodnená tak princípom solidarity, ako aj rovnakým postavením manželov v právach a povinnostiach, ktoré vyplývajú z manželského zväzku. Rovnosť životnej úrovne manželov však nemožno chápať len výlučne teoreticky, t.j. iba porovnaním zárobkov manželov, ale je potrebné skúmať aj potreby oprávneného manžela a podľa ZoR je potrebné skúmať tiež právne relevantnú skutočnosť, ktorou je starostlivosť o domácnosť.
18. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh na priznanie manželského výživného. S prijatým právnym záverom sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, na doplnenie odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie ďalej argumentuje.
19. Z obsahu predloženého spisu, ako aj rozhodovacej činnosti odvolacieho súdu, je zrejmé, že účastníci konania nežijú v spoločnej domácnosti. Vzájomné vzťahy sú vážne narušené, o čom svedčí aj množstvo súdnych konaní, preukazujúcich neschopnosť konštruktívnej komunikácie a nemožnosť dosiahnutia dohody o základných otázkach manželského spolužitia, ako aj výkonu rodičovských práv a povinností vo vzťahu k mal. H.. Navrhovateľ je v súčasnosti dlhodobo práceneschopný pre pretrvávajúce bolesti chrbta, bez príjmu z pracovnej činnosti, odkázaný na dávku v hmotnej núdzi. Manželka je zamestnaná ako ekonómka, s čistým mesačným príjmom vo výške 788,- eur, z ktorého uhrádza nevyhnutné výdavky spojené s bývaním a výchovou mal dieťaťa.
20. Z vyjadrenia manželky je zrejmé, že nezhody medzi manželmi vznikali už v roku 2015, kedy navrhovateľ opustil spoločnú domácnosť a presťahoval sa do L. W. U.. Vyvrcholením konfliktov bolo podanie návrhu o rozvod manželstva. Mal. H. bol do rozvodu manželstva zverený do osobnej starostlivosti manželky, navrhovateľovi bola uložená povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 70,- eur mesačne. Pre nedostatok finančných prostriedkov si navrhovateľ vyživovaciu povinnú neplní v súdom určenej výške, manželke iným spôsobom na chod domácnosti neprispieva.
21. Odvolací súd nespochybňuje ťaživú situáciu navrhovateľa, príjmové pomery manželov skutočne nie sú rovnaké. Nemožno ale prehliadnuť skutočnosť, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti, v ich spolužití nastal citový rozvrat. Navrhovateľ v konaní prezentuje nepriaznivý zdravotný stav, ktorý ho vylučuje z možnosti riadne sa zamestnať a uspokojovať tak svoje životné potreby samostatne. Odvolací súd netvrdí, že je kompetentný posudzovať zdravotný stav navrhovateľa z odborného hľadiska, v priebehu konania však zohľadňuje všetky dôkazy, ktoré sa zdravotného stavu dotýkajú. Z tvrdenia znalca ustanoveného v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností, ktorý síce mimo svojho odboru (psychológia), ale predsa nestranne vnímal správanie navrhovateľa, konštatujúc, že nepozoroval ani v priebehu časovo dlhého vyšetrenia žiadne zdravotné komplikácie. Navrhovateľ sa hýbal uvoľnene, bez ťažkostí s pohybom. V konečnom dôsledku aj Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves v nadväznosti na dožiadanie súdu uviedol, že posudkový lekár vydal potvrdenie o tom, že nepriaznivý zdravotný stav navrhovateľa netrvá.
22. Zdravotné komplikácie vníma odvolací súd ako objektívnu skutočnosť, ktorá nie je závislá od vôle osoby. Z tohto dôvodu navrhovateľovi nemožno pričítať zavinenie práceneschopnosti, je však jeho zodpovednosťou, aby z nej našiel východisko spôsobom, ktorý nebude na ujmu manželke a ich spoločnému mal. dieťaťu. Práceneschopnosť navrhovateľa trvá od februára roku 2018, a je zrejme načase, aby došlo k jeho prehodnoteniu a prípadnému zváženiu možnosti požiadať o invalidný dôchodok, ktorý by predstavoval naproti dávke v hmotnej núdzi zvýšenie príjmových pomerov navrhovateľa.
23. Odvolací súd zohľadnil skutočnosť, že manželia nevedú spoločnú domácnosť. Po odchode navrhovateľa, manželka ostala bývať v rodičovskom dome so svojou matkou, sestrou, bratom a mal. synom účastníkov konania. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že v priebehu roka 2017 navrhovateľ ako práceschopný prispel manželke celkovou sumou 1.600,- eur, čo je v prepočte na jednotlivé mesiace podstatne menej, než ako žiada v predmetnom konaní navrhovateľ. Chod domácnosti, ako aj uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého zabezpečovala v prevažnej miere manželka, ktorá má byť teraz zaťažená aj príspevkom na výživu manžela. Príjmové pomery navrhovateľa mu neumožňujú platenie výživného na mal. dieťa v súdom určenej sume, a preto je na manželku potrebné hľadieť ako na povinnú osobu, ktorá plní vyživovaciu povinnosť na mal. syna aj za navrhovateľa. Ak je v takomto prípade jediným príjmom rodiny (manželky a mal. dieťaťa) mzda manželky vo výške 788,- eur, tak tá nedosahuje takej výšky, ktorá by pripúšťala jej poníženie o manželské výživné, a to ani v časti uplatneného nároku navrhovateľom. V prípade vyhovenia návrhu by došlo k výraznému poklesu príjmov manželky, a to až do takej miery, že jej výživa, ako aj výživa mal. dieťaťa by mohla byť ohrozená.
24. Zhrnúc vyššie uvedené, dôvodom sociálnej situácie navrhovateľa je údajne jeho práceneschopnosť, aj keď podľa posudkového lekára nepriaznivý zdravotný stav u neho netrvá. Je na navrhovateľovi, aby riešil svoju životnú situáciu mimo žiadania manželského výživného, na priznanie ktorého nie sú splnené predpoklady. Účastníci konania vedú faktický oddelený život, nehospodária spolu, sami si uhrádzajú svoje životné potreby. Manželka zabezpečuje osobnú starostlivosť o mal. H., bez pomoci zo strany
navrhovateľa, ktorý finančne nezvláda platenie výživného. Navrhovateľ manželke dlhodobo na chod domácnosti neprispieva, sama bola odkázaná na uspokojovanie potrieb, a je len spravodlivé, aby tomu tak bolo aj v prípade navrhovateľa.
25. Z dôvodu nesplnenia predpokladov pre priznanie manželského výživného, odvolací súd sa ďalej nezaoberal majetkovými pomermi navrhovateľa, teda fakticitou jeho vlastníctva k 3-izbovému bytu či predajom garáže vysoko pod hodnotou jej odhadnej ceny.
26. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd potvrdil postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.
27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle ust. § 55 CMP.
28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).