Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Csp/43/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Renátou Ďurkovou v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, IČO: 247 85 199, zastúpeného: ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., Eliščino nábřeží 280/23, 500 03 Hradec Králové, ČR, konajúci v SR prostredníctvom ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, IČO: 47 255 773 so sídlom v Bratislave, Ul. Svornosti 43, proti žalovanej: B. C., O.. XX.XX.XXXX, V. K. XX/XXX, XXX XX Č. O. Z., v konaní o zaplatenie 776,01 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 776,01 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 776,01 Eur od 17.12.2016 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanej.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu 776,01 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 776,01 Eur od 17.12.2016 do zaplatenia a náhradu trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že žalovaná a právny predchodca žalobcu spoločnosť Provident Financial s.r.o. so sídlom Mlynské nivy 49, Bratislava uzavreli dňa 04.08.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy poskytol právny predchodca žalovanej úver vo výške 900 Eur. Žalovaná sa zaviazala pôžičku splácať v týždenných splátkach po dobu 60 splátok po 19,74 Eur s tým, že posledná splátka bola splatná dňa 18.10.2015. Súčasne so zmluvou žalovaná uzavrela zmluvu o zabezpečení splátok úveru, avšak žalobca si v tomto konaní nárok z uvedenej zmluvy o zabezpečení splátok neuplatňuje. Žalovaná pôvodnému veriteľovi uhradila celkovo 124 Eura. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 došlo k postúpeniu pohľadávky zo spoločnosti Provident na žalobcu.

2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal v súlade s návrhom žalobcu dňa 03.10.2018 platobný rozkaz, ktorý sa nepodarilo doručiť žalovanej do vlastných rúk. Tunajší súd žalovanej doručoval žalobu spolu s prílohami zákonným spôsobom podľa .

3. Súd sa oboznámil so žalobným návrhom a jeho prílohami a to Zmluvou o spotrebiteľskom úvere, zmluvy o zabezpečení splátok úveru, výpisom splátok a úhrad, oznámením o postúpení pohľadávky, predžalobnou výzvou a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanou dňa 04.08.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej spoločnosť Provident poskytla žalovanej spotrebiteľský úver v sume 900 Eur. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 22%, RPMN vo výške 63,42%, priemerná RPMN vo výške 49,67%. Celková čiastka, ktorú bola žalovaná povinná zaplatiť predstavovala sumu 1.184,11 Eura.

Žalovaná celkovo uhradila 124 Eur. V ten istý deň t.j. 04.08.2014 uzatvoril pôvodný žalobca so žalovanou zmluvu o zabezpečení splátok úveru, podľa ktorej sa poskytovateľ zaviazal zákazníkovi, t.j. žalovanej za odmenu počas platnosti zmluvy pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol zákazníkovi poskytnutý na základe zmluvy č. XXXXXXXXX. Nárok z tejto zmluvy nie je predmetom tohto konania. Žalobca si tento nárok v konaní neuplatňuje.

5. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 spoločnosť Provident Financial s.r.o. postúpila pohľadávku voči žalovanej žalobcovi. Listom zo dňa 16.12.2016 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky. Žalobca listom zo dňa 23.08.2018 vyzval žalovanú k úhrade vyčísleného dlhu vo výške 1.565,23 Eur a to najneskôr do 02.09.2018.

6. Podľa a (ďalej len ,,“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

7. Podľa a , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

8. Podľa až 3 , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

9. Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa a , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

10. Podľa a , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

11. Z ustanovení , , vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je .

V zmysle § 3 naradenia v znení účinnom od 01.02.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

12. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, z ktorej vzniknutá pohľadávka bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení, ktoré postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými ustanoveniami ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch a preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní. Ďalej mal súd za preukázané, že právny

predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 900 Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 60 týždenných splátkach. Celkom mala takto uhradiť 1.184,11 Eur. Spolu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere v ten istý deň žalovaná s právnym predchodcom žalobcu uzatvoril zmluvu o zabezpečení splátok úveru, predmetom ktorej bolo poskytovanie služby právnym predchodcom žalobcu, ktorá spočívala v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru. Za túto službu mal žalovaná zaplatiť celkovú odmenu 463,50 Eur, ktorú sumu si žalobca v tomto konaní neuplatňuje.

13. Vychádzajúc zo skutkových zistení a citovaných ustanovení zákona, považoval súd žalobu za dôvodnú v celom rozsahu.

14. Žalovaná doposiaľ uhradila len časť svojho záväzku a to v sume 124 Eur. Súčasnému veriteľovi neuhradila na danú pohľadávku žiadnu sumu. Žalobca tak uplatňuje istinu 776,01 Eur (pôvodná istina ponížená o platby žalovanej) a úrok z omeškania z istiny od 17.12.2016.

15. Keďže žalobca súdu listinnými dôkazmi preukázal dôvodnosť svojho nároku, splnil si tak dôkaznú povinnosť uloženú v ust. , preto súd jeho návrhu v plnom rozsahu vyhovel. Súčasťou žalobného návrhu neboli také nároky, ktoré by súd, vzhľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanou nemohol priznať. Súd preto zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 776,01 Eur. V konaní zostala žalovaná nečinná, k žalobe ani k listinným dôkazom predloženým žalobcom sa nevyjadrila, preto základom pre rozhodnutie súdu bol žalobcom tvrdený skutkový stav.

16. Keďže sa žalovaná s plnením svojho peňažného záväzku dostala do omeškania, zaviazal ju súd aj na zaplatenie úroku z omeškania zo sumy istiny 776,01 Eur vo výške 5% ročne od 17.12.2016 do zaplatenia, ktorá výška je v súlade s príslušnými ustanoveniami v spojení s nariadením vlády.

17. O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol v konaní úspešný, súd rozhodol, že má nárok na náhradu trov konania v pomere 100 % proti žalovanej. V súlade s súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd Trebišov ( ).

Podľa ust. §-u 363 , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.